{"guid": "aecf12b2-17e3-42c2-abe8-b9888f245e87:de9bbc92-cbcc-4c50-86d9-9e9bae048989", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1", "spisova_znacka": "8Sžo/44/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/44/2012 z 26. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 8Sžo/44/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1", "identifikacne_cislo": "8012200046", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de9bbc92-cbcc-4c50-86d9-9e9bae048989", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/44/2012\n8012200046\n26. 09. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200046.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Poprade, Okresná\nprokuratúra Poprad, Štefánikova 11, Poprad, proti žalovanému: Obvodný úrad Poprad, odbor\nvšeobecnej vnútornej správy, Nábrežie Jána Pavla II. č. 16, Poprad, o preskúmanie zákonnosti opatrenia\nžalovaného č. I/2011/03630-00002PR.2011/467-2LM zo dňa 8. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/11/2012 - 24 zo dňa 18. apríla 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/11/2012 - 24 zo dňa 18.\napríla 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. I/2011/03630-00002PR.2011/467-2LM zo dňa 8.\nmarca 2011, ktorým odložil vec podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Zákon\") z dôvodu, že došlé oznámenie\nneodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona, pretože Zákon\nneochraňuje verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.\nKrajský súd dospel k záveru, že správanie podozrivého nemožno považovať za priestupok proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona. Z pojmu občianske spolunažívanie\nvyplýva, že musí ísť o vzťah medzi občanmi. Príslušník mestskej polície nevystupoval ako občan, ale\nako verejný činiteľ. Je nesporné, že k útoku na neho zo strany podozrivého došlo pri výkone služby,\nteda nie ako na občana, ale ako na verejného činiteľa. Útoky na verejného činiteľa nerieši Zákon, ale §\n323, § 324 Trestného zákona. Správne postupoval správny orgán, keď odložil vec z dôvodu, že došlé\noznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci, pretože Zákon nechráni\nverejných činiteľov pri výkone ich právomoci, ktorými mestskí policajti v čase vykonávania služby boli.\nO trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O.s.p.\") tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\nUviedol, že pod narušením občianskeho spolunažívania je potrebné rozumieť ohrozenie pokojného\nživota v občianskej spoločnosti. Každé násilné konanie uvedené v § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona vyvolá\nporuchu v pokojnom spolužití občanov. Nemusí sa jednať len o reakciu zo strany poškodených, ale\nnarušenie pokojného nažívania kohokoľvek, kto videl hrubé správanie podozrivého. V § 49 Zákona\n\nsa nejdená len o narušenie vzťahov medzi občanmi navzájom, ale aj iné typy konaní, ktoré môžu\nnarušiť občianske spolunažívanie. Podľa § 49 ods. 1 písm. c/ Zákona je možné narušiť občianske\nspolunažívanie aj úmyselným uvedením nesprávneho údaju pred štátnym orgánom. O to viac je možné\npokojné spolunažívanie narušiť hrubým a násilným konaním. Uvedené deliktuálne konanie malo byť\nsubsumované pod § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona ako hrubé správanie. Pod hrubým správaním je potrebné\nrozumieť nielen násilné správanie vo vzťahu občan-občan, ale akékoľvek násilné jednanie, napr. aj vo\nvzťahu k neživým predmetom resp. zvieratám, pokiaľ takýto násilný akt vyvolá poruchu resp. ohrozí\npokojné spolužitie občanov. Z uvedených dôvodov aj násilný útok voči príslušníkom polície je možné\nsubsumovať pod pojem iné hrubé správanie. Otázka trestnej zodpovednosti páchateľa za tento skutok\nbola orgánmi činnými v trestnom konaní posúdená, pričom bolo ustálené, že tento skutok nebol takej\nintenzity, že by napĺňal podstatu trestného činu útoku na verejného činiteľa, z ktorých dôvodov bola vec\npostúpená na priestupkové konanie.\nK podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 27. júna 2012 vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdiť.\nUviedol, že konanie podozrivého nemožno subsumovať pod § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona, pretože Zákon\nnechráni verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí. Ochranu verejnému činiteľovi pri výkone jeho\nprávomoci priznáva iba Trestný zákon. Zdôvodnenie odvolania by bolo namieste vtedy, ak by obeťou\nuvedeného priestupku bol iba občan, nie verejný činiteľ pri výkone jeho právomoci. Verejnému činiteľovi\npri výkone jeho právomoci Zákon nepriznáva žiadnu ochranu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné\nzrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. a konanie zastaviť z dôvodu,\nže napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu.\nRozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a\nza podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2).\nPodľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona, Správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2)\nneodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.\n\nPodľa § 66 ods. 3 Zákona, rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí\nlen poškodený.\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že prokurátor podal žalobu, v ktorej sa domáhal\npreskúmania zákonnosti opatrenia - záznamu o odložení veci č. I/2011/03630-00002PR.2011/467-2LM\nzo dňa 8. marca 2011, ktorým žalovaný odložil vec podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona z dôvodu, že došlé\noznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona. K\npovahe opatrenia poukázal prokurátor na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 zo dňa 23.\nseptembra 2009 (zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, por. č. 7/2009).\nV uvedenom náleze sa ústavný súd zaoberal návrhom Krajského súdu v Banskej Bystrici na vyslovenie\nnesúladu § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nuznesenia len zák. o prokuratúre\") s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorému nevyhovel. Krajský súd v Banskej\nBystrici podal návrh na začatie konania, keď konal o žalobe na preskúmanie zákonnosti správneho\nrozhodnutia vydaného po tom, čo bolo opatrenie - oznámenie obce ako stavebného úradu k ohláseniu\nstavby, napadnuté protestom prokurátora po uplynutí trojročnej lehoty, ktorou zák. o prokuratúre limituje\npodanie protestu proti rozhodnutiu (§ 27 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre).\nPodstatnou otázkou v konaní pritom bola časovo neobmedzená možnosť prokurátora podávať protesty\naj proti opatreniam orgánov verejnej správy vydaným v konkrétnych (individuálnych) veciach s\núčinnosťou na práva a zákonom chránené záujmy konkrétnych (individuálne určených resp. určiteľných)\núčastníkov dotknutého verejnoprávneho konania, (oproti lehote trojročnej pri rozhodnutiach).\nÚstavný súd dospel k záveru, že:\nPrávna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí,\nopatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo\npovinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) uplatnením\nmimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj\nprotest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom\nprávnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú\nsúčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný výklad pojmu \"rozhodnutie\" použitého\nvo viacerých ustanoveniach zák. o prokuratúre neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali\nprotesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia\nalebo rušia priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom\n(fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime § 26 zákona o prokuratúre, ale len v režime\n§ 27 zákona o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich\npodávanie v ustanovení odseku 1 písm. e/; pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je\npríslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie\na pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo\naj sprostredkovane práva alebo povinnosti.\nOpatrenie žalovaného - záznam o odložení veci nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by podliehalo\nsúdnemu prieskumu, a to najmä z dôvodu (opomenúc nedostatky formálne), že ani sprostredkovane\nnezasiahlo do právnej sféry žiadnej osoby, a teda nemožno ho považovať za rozhodnutie v materiálnom\nzmysle, a to ani v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Odloženie veci nemalo vplyv\nna rozsah alebo obsah práv a povinností žiadneho konkrétne určeného či určiteľného adresáta.\nDotknutými osobami, ktorých ovplyvnenie postavenia týmto opatrením by teoreticky prichádzalo do\núvahy sú poškodený a osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Žalovaný v zázname o odložení veci\n\npoškodeného upovedomil o tom, že právo poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody nie je\ndotknuté.\nPokiaľ sa jedná o možný dopad v právnej sfére osoby podozrivej zo spáchania priestupku, je zrejmé,\nže cieľom žalobcu je pokračovanie v konaní o priestupku. Ani v prípade pokračovania konania však\nnemôže súd predpokladať a fakticky prejudikovať, že správny orgán by vydal rozhodnutie, ktorým by\nurčitá osoba bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku. Je potrebné teda uzavrieť, že odloženie veci\nnemalo ani sprostredkovane vplyv na právne postavenie osoby podozrivej zo spáchania priestupku. K\nzásahu do právnej sféry tejto osoby by mohlo dôjsť až po zrušení opatrenia o odložení veci a zároveň\nnásledným vydaním rozhodnutia o priestupku.\nZáverom najvyšší súd poukazuje na skoršie rozhodnutie iného senátu tunajšieho súdu sp. zn.\n2Sžo/7/2009 zo dňa 16. decembra 2009 (zverejnené na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>), ktorý v skutkovo rovnakej veci dospel k\ntotožnému záveru.\nO trovách rozhodol najvyšší súd v zmysle podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/\nO.s.p., keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/11/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}], "citovane_v": []}