{"guid": "ec03da76-4618-4824-badc-fc5464d467ac:24332c48-8971-4cca-9cb8-293d446aba78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1", "spisova_znacka": "10Sžd/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/22/2012 z 16. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2013, sp. zn. 10Sžd/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1", "identifikacne_cislo": "8011200952", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24332c48-8971-4cca-9cb8-293d446aba78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/22/2012\n8011200952\n16. 01. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200952.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu C.\nJ., I., zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava (pôvodne\nKrajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov),\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský\ndopravný inšpektorát Prešov č. p. KRP-P-90/KDI-BCP-2011 z 13. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/157/2011-26 z 18. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/157/2011-35 z 18. apríla\n2012 m e n í tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát\nPrešov č. KRP-P-90/KDI-BCP-2011 z 13. júla 2011 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bradejove, Okresného dopravného\ninšpektorátu č. p.: ORP-172/DI-2-2010 z 9. mája 2011 bol žalobca C. J. (ďalej iba žalobca) uznaný\nza vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že dňa 27. marca 2010 v čase okolo\n15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo Mitsubishi Carisma, ev. č. D., po štátnej ceste 1/77 v\nobci Nižná Polianka, v smere na Svidník, kde pri prejazde pravotočivej zákruty, v križovatke štátnej\ncesty 1/77 a miestnej komunikácie vedúcej k štátnej hranici neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim\nschopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať, dôsledkom čoho s vozidlom dostal šmyk, v šmyku prešiel do\nprotismeru svojej jazdy, kde zišiel mimo cesty vľavo na terén pod úrovňou vozovky, čím zavinil dopravnú\nnehodu. Pri tejto dopravnej nehode došlo k zraneniam obvineného, ktorý podľa lekárskej správy\nutrpel pohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s predpokladanou dobou liečenia a dočasnej\npráceneschopnosti 5-7 dní. K zraneniu iných osôb nedošlo. Na osobnom motorovom vozidle Mitsubishi\nCarisma vznikla škoda cca 4.000 €. Požitie alkoholických nápojov pred alebo počas jazdy u obvineného\nzistené nebolo.\n\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá na dobu 18 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1\nvyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť\nuhradiť trovy konania vo výške 16 €.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, 13. júla 2011 pod\nč. KRP-P-90/KDI-BCP-2011 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Prešove na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané.\nŽalobca sa žalobou domáhal predovšetkým preskúmania toho, že bol k lekárskemu vyšetreniu v\npodstate nútený a necítil žiadne zdravotné problémy a nasledujúce dni po nehode chodil riadne do školy\na nemal žiadne zdravotné problémy. Napriek tomu bol uznaný za práceneschopného na 5-7dní. Rovnako\nuviedol, že škoda na jeho, resp. maminom vozidle (4.000 Eur) je len odhadom policajta konajúceho\nna mieste a všetko bolo iniciované okresným policajným riaditeľom, ktorý býva neďaleko a bol v čase\nskutku na dvore a všetko videl.\nŽalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v celom\nrozsahu a nezistil dôvody na jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie o priestupku preto ako vecne\nsprávne a zodpovedajúce zákonu potvrdil.\nKrajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktoré ich vydaniu predchádzal v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako nedôvodnú zamietol.\nV odôvodnení uviedol, že správne orgány postupovali v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku; úplne a\npresne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali všetky potrebné podklady pre rozhodnutie,\nna základe ktorých aj rozhodli. Žalobca ako účastník konania v konaní nevyužil právo ani povinnosť\nnavrhovať a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t. j. že k jeho zraneniu v skutočnosti\nnedošlo a že škoda na motorovom vozidle nepresiahla sumu 3 990,- €. Po preskúmaní vyššie uvedených\nskutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a § 47\nSprávneho poriadku, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, t. j. z podkladov, ktoré si\nsprávny orgán za týmto účelom obstaral a na základe ktorých aj rozhodol. Námietky žalobcu považoval\nsúd s prihliadnutím na rozsah a výsledok vykonaného dokazovania za neopodstatnené.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Okrem tvrdení uvedených už v žalobe\nohľadne svojho zranenia a spôsobenej škody na vozidle dodal, že preukázal potvrdením z autoservisu,\nže výška škody nebola vyššia než 2000,- Eur a potvrdením zo školy, že bol deň po nehode riadne na\nvyučovaní. Vyjadril preto názor, že napadnutý rozsudok v rozpore so skutočnosťou nezistil pochybenia\nsprávnych orgánov tým, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a tento bol nesprávne právne\nposúdený v priestupkovom konaní. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie alebo ho zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v celom rozsahu.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím Krajského súdu\nv Prešove. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa predloženého čestného vyhlásenia majiteľa autoservisu,\nktoré potvrdzuje, že výška škody na motorovom vozidle nebola vyššia ako 2.000,- € a výpisu z triednej\nknihy, ktorý potvrdzuje, že žalobca nasledujúce dni po udalosti navštevoval školu a teda nemohol byť\nzranený, sa KDI v Prešove nevyjadruje vzhľadom ku skutočnosti, že tieto nemal k dispozícii, uvedené\ndôkazné prostriedky neboli súčasťou spisového materiálu a v celom konaní o priestupku neboli zo strany\nžalobcu predložené. Z uvedených dôvodov navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné\nna prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol\nv rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <H.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 15. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7\nods. 1) <O. alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho\norgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa\ntretej časti druhej hlavy.\n\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný\nza vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na tom skutkovom základe, že dňa 27. marca\n2010 v čase okolo 15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo Mitsubishi Carisma, ev. č. D., po štátnej\nceste 1/77, v obci Nižná Polianka, v smere na Svidník, kde pri prejazde pravotočivej zákruty, v križovatke\nštátnej cesty 1/77 a miestnej komunikácie vedúcej k štátnej hranici neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä\nsvojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a\niným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dôsledkom čoho s vozidlom dostal šmyk, v šmyku prešiel do\nprotismeru svojej jazdy, kde zišiel mimo cesty vľavo na terén pod úrovňou vozovky, čím zavinil dopravnú\nnehodu.\nPri tejto dopravnej nehode došlo k zraneniam obvineného, ktorý podľa lekárskej správy utrpel\npohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s predpokladanou dobou liečenia a dočasnej\npráceneschopnosti 5-7 dní. K zraneniu iných osôb nedošlo. Na osobnom motorovom vozidle Mitsubishi\nCarisma, vznikla škoda cca 4.000 €. Požitie alkoholických nápojov pred alebo počas jazdy u obvineného\nzistené nebolo.\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá na dobu 18 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1\nvyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť\nuhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, 13. júla 2011 pod\nč. KRP-P-90/KDI-BCP-2011 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP),\npriestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok\nvýslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda,\nPodľa § 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá\ncestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a\nsprávne delikty za porušenie tohto zákona.\nPodľa § 9 ods. 1 ZCP vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji\nvozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.\nPodľa § 16 ods. 1 ZCP vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nPodľa § 64 ZCP odseku 1 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\n\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci 24) alebo\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31)\nPodľa odseku 2 citovaného ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa\nodseku 3, ak\na) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,\nb) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo\nc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.\nNapokon podľa odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto\nudalosti sú škodovou udalosťou.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Toto ustanovenie je\npri zisťovaní skutkového stavu dominantné, a to aj napriek tomu, že ustanovenie § 34 ods. 3 prikazuje\núčastníkovi konania aj niečo iné.\n\nPodľa § 34 ods. 1 až 5\n(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\n(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 51 ZP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov\npotrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\n\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol\nzistený nepochybne - nie presne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné.\nRozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu\nv Bardejove je rozhodnutím, ktoré sa nielen opiera o domnienky a nie fakty a dôkazy, ale je\nnavyše rozhodnutím protiprávnym v tom, že dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník nehody\nspôsobí inému účastníkovi nehody a nie sebe zranenie, smrť, škodu, poškodenie cesty, všeobecne\nprospešného zariadenia, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel\nvrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca\njedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, avšak v prerokúvanom prípade k žiadnej\ndopravnej nehode nedošlo.\nUž zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom § 2 ods.\n1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej\nnehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie sebe a škodu (ani ak\nby presahovala súčasných 3990,- Euro) tiež len sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu\nza priestupky než za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne\nbolo trestné, okrem, ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ - ak by nechýbal v trestnom zákone\ndoslovne predpokladaný znak. Z týchto dôvodov napríklad nemožno seba samého okradnúť, poškodiť\nsi vlastnú vec, či majetok, zavraždiť, či poškodiť na zdraví tak, aby to bolo postihnuteľné ako priestupok,\nči dokonca ako trestný čin. Samozrejme za ideálneho predpokladu, že okrem toho nedošlo k ďalšiemu\nškodlivému následku voči inému alebo iným subjektom.\nV prípade preukázania, že žalobca nejazdil na ceste v súlade s citovaným ustanovením §§ 9 ods. 1\na 16 ods. 1 ZCP, v dôsledku čoho dostal šmyk a tým sa jeho vozidlo dostalo mimo cestu do poľa\nsamo osebe nezakladá zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZP. Dokonca ani vtedy\nnie, ako sa chybne domnieval žalovaný, ba aj krajský súd, ak si tým spôsobil zranenie spojené s\npráceneschopnosťou a škodu na vozidle požičanom od matky.\nTakéto konanie možno v záujme ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky maximálne\npostihnúť ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP pre porušenie všeobecných povinností vodiča.\nTaký postih bude mať zrejmý odraz i v ďaleko miernejšej sankcii za konanie žalobcu.\nPriestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných\nzákonoch. Je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti - má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie teda každé konanie uvedené - formálne\npopísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch, bude aj priestupkom.\nSpoločenská nebezpečnosť konania žalobcu je mizivá, resp. žiadna, pretože spoločnosť na jednej strane\nmá záujem ochraňovať život, zdravie i majetok občanov, na strane druhej ich však nemieni a ani nemá\noprávnenie šikanovať postihom za to, že si ublížili na zdraví, či spôsobili škodu, a to aj v prípade, ak sa\ntak stalo v spojitosti s porušením iných povinností, napr. v doprave.\nOkrem toho, odhliadnuc od podstatných pochybení týkajúcich sa právnej kvalifikácie konania žalobcu,\nje nevyhnutné v súvislosti s dokazovaním, ktoré vykonali správne orgány i krajský súd v tejto veci uviesť,\nže bolo nedostatočné a tendenčné.\nAko už bolo uvedené, nie je povinnosťou obvineného z priestupku vyviňovať sa, ale je povinnosťou\norgánov objasňujúcich priestupok objasniť skutkový stav tak, aby dával nepochybný podklad pre\nrozhodnutie o prípadnej vine v prerokúvanom prípade. Ak by tomu tak bolo, policajt zakročujúci na\nmieste dopravnej udalosti by nepotreboval nútiť žalobcu k lekárskemu vyšetreniu, ak ten sám uviedol,\n\nže nepociťuje žiadne zdravotné ťažkosti a išlo v tom čase o 19 ročného občana, ktorý nebol pozbavený\nspôsobilosti na právne úkony a ani v nej nebol obmedzený.\nRovnako priestupkové orgány, ba dokonca ani krajský súd nemali žiadnym objektívnym dôkazom\npreukázané, že škoda na vozidle bola 4.000,- Eur, ba ani neprejavili záujem objektívne preukázať, že\ntaká škoda (ak by jej preukázanie samozrejme malo zmysel pre zodpovednosť za priestupok) bola\nspôsobená.\nPrístup orgánov, ktoré vo veci konali, vrátane krajského súdu, poukazujúcich na to, že žalobca\nvoči tvrdeniu ohľadne výšky škody určenej príslušníkom polície odhadom na mieste udalosti tomu\nnenamietal, je hrubo neprofesionálne, ba až cynické. Bolo povinnosťou orgánov objasňujúcich\npriestupok preukázať, že skutok sa stal, že je priestupkom a že ho spáchal obvinený žalobca. Ani\npriznanie obvineného z priestupku nezbavuje orgány objasňujúce priestupok preukázať skutkový stav\ntak, aby dával nepochybný podklad o tom, čo sa stalo, aby také konanie bolo možné právne podradiť\npod konkrétnu skutkovú podstatu priestupku a na základe dôkazov vysloviť, že sa jej dopustila konkrétna\nosoba.\nV danom prípade bol žalobca nútený sám preukazovať orgánom objasňujúcim priestupok, že si privodil\nzranenie (teda de facto sa usvedčovať, podľa názoru orgánov objasňujúcich priestupok, že spôsobil\ndopravnú nehodu a teda i priestupok), hoci to bolo v rozpore s jeho osobnými záujmami chránenými\nzákonom ba i Ústavou Slovenskej republiky a strpieť odborne neoverené tvrdenie, že škoda na vozidle\njeho matky bola 4.000 Eur.\n\nVzhľadom na to odvolací súd pre všetky dôvody uvedené v § 250j ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského\nsúdu zmenil podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, pretože úspešný žalobca si trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil a iné trovy\nzo spisu nevyplývajú a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}