{"guid": "5a5c3e7d-44e5-4ab3-9307-f66baffbb27d:dc532e97-6bc2-4ea3-87f2-271f3d385b3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1", "spisova_znacka": "10Sžd/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/21/2012 z 16. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2013, sp. zn. 10Sžd/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1", "identifikacne_cislo": "8011200916", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc532e97-6bc2-4ea3-87f2-271f3d385b3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/21/2012\n8011200916\n16. 01. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200916.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Mgr.\nI. C., C., zastúpenej Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Čapajevova 29,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne\nKrajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov),\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský\ndopravný inšpektorát Prešov č. p. KRP-P-37/KDI-BCP-2011 z 30. marca 2011, o odvolaní Krajského\nriaditeľstva policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1S/154/2011-35 z 18. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/154/2011-35 zo dňa 18.\napríla 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu\nč. p.: ORP-DI-BCP-P-058/2011 zo 17. februára 2011 bola žalobkyňa Mgr. I. C. (ďalej iba žalobkyňa)\nuznaná za vinnú z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že\ndňa 2. decembra 2010 o 13.50 hod. v Prešove viedla po miestnej komunikácii ako vodič motorové\nvozidlo zn. Mitsubishi Pajero, ev. č. N. a počas vedenia motorového vozidla obsluhovala telefónny\nprístroj. Následne bola hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného zboru v Prešove (ďalej len „DO PZ\nv Prešove“) zastavená a kontrolovaná.\nZa priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 30 Eur. Zároveň jej bola podľa § 79 ods.\n1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma\ntrov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\n\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát dňa 30. marca 2011 pod\nč. KRP-P-37KDI-BCP-2011 o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že výrokovú časť v zmysle ustanovenia\n§ 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že text: ...“počas vedenia motorového vozidla\nobsluhovala telefónny prístroj...“ nahradil textom: „počas vedenia vozidla obsluhovala telefónny prístroj\ntak, že ho držala v ľavej ruke pri ľavom uchu“.\nV zostávajúcej časti odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Prešove na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané.\nŽalobkyňa v žalobe uviedla, že netelefonovala tak, ako to je popísané v skutku, pretože je to technicky\nnemožné pre hands free sadu namontovanú v jej vozidle. Poukázala na porušenie rovnosti práv\núčastníkov konania, keď sa neverilo jej, ale príslušníkom polície áno. Poukázala na to, že pri rovnosti\ndôkazov sa mala použiť zásada v pochybnosti v prospech obvineného. Vzhľadom na nedostatočne\nzistený skutkový stav navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Prešov uviedol, že preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil dôvody na jeho\nzrušenie. Napadnuté rozhodnutie o priestupku podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil z dôvodu\nupresnenia spôsobu spáchania priestupku žalobkyňou tak, aby výrok rozhodnutia bol formulovaný jasne,\nstručne a pritom určite tak ako to uvádza ustanovenia § 77 Zákona o priestupkoch. Vo výrokovej\nčasti rozhodnutia teda doplnil spôsob, akým žalobkyňa počas vedenia vozidla obsluhovala mobilný\ntelefónny prístroj. Argumentoval, že skutočnosť o spáchaní priestupku žalobkyňou z 2. decembra 2010\nje potvrdená správou o výsledku objasňovania. Z tejto správy je zrejmé, že žalobkyňa 2. decembra\n2010 o 13.50 hod. viedla osobné motorové vozidlo Mitsubishi Pajero a počas toho obsluhovala mobilný\ntelefónny prístroj, ktorý držala v ľavej ruke pri ľavom uchu. Policajti hliadky DO PZ v Prešove v správe\nv časti výsledok šetrenia orgánu Policajného zboru okrem už vyššie uvedených skutočností uviedli, že\nžalobkyňa odmietla zaplatiť blokovú pokutu.\nKrajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktoré ich vydaniu predchádzal v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto podľa §\n250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie, pretože zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nTieto porušenia krajský súd videl v tom, že nebol riadne zistený skutkový stav najmä preto, že oznámenie\npríslušníkov polície, resp. tvrdenie žalobkyne nebolo ani na jednej ani na druhej strane ničím podložené,\naby sa pri hodnotení dôkazov mohol správny orgán pri svojej úvahe oprieť nielen o tieto, ale i ďalšie vec\nobjektivizujúce dôkazy a preukazujúce skutkový stav.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský\ndopravný inšpektorát Prešov. Dôvodil tým, že sa nestotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove, že\nsprávne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného stavu veci, keďže priestupkový spis neobsahuje\nokrem správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 2.12.2010 a záznamov o podaní vysvetlenia\n\npríslušníkov DO PZ Prešov žiadne iné listinné dôkazy a skutočnosti preukazujúce, že sa žalobkyňa\ndopustila priestupku, resp. že o spáchaní priestupku existuje jediný dôkaz, a to hlásenie o spáchaní\npriestupku založené na tvrdení príslušníkov hliadky PZ a keďže žalobkyňa spáchanie priestupku\npoprela už pri spracovaní správy, bolo povinnosťou a úlohou správnych orgánov zabezpečiť dostatok\ndôkazov pri prvotných úkonoch na to, aby neskoršie tvrdenia žalobkyne boli vyvrátené, čo s poukazom\nna skutočnosť, že priestupok nebol zadokumentovaný záznamovou technikou malo príslušníkov PZ\nviesť k tomu, aby spáchanie priestupku zadokumentovali aj inými dôkazmi ihneď na mieste, napr.\nprostredníctvom mobilného operátora atď. Uvádza pritom, že z vyššie uvedeného záveru Krajského súdu\nv Prešove tak pre žalovaného plynie záver, že keďže policajti boli iba dvaja a ich pohľad a vyjadrovanie\nnezaznamenalo technické zariadenie, v prípade nepravdivých tvrdení žalobkyne a jej oneskorených,\nv tom čase už nič nepreukazujúcich návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania (napr. dopytom u\nmobilného operátora, resp. používaním zabudovanej handsfree sady v motorovom vozidle, argumentmi\no používaní iba jedného mobilného telefónu, ktorý však na mieste samom nebol preukázaný a teda\nžiadnym spôsobom stotožnený a pod.) nemajú príslušníci PZ reálnu možnosť preukázať pravdivosť\nsvojich zistení. Fakticky žalobkyni postačuje len stručne vyjadriť nesúhlas so spáchaním priestupku\nna mieste samom, resp. len namietať, navrhovať či poukazovať ako aj v tomto prípade, čím v konaní\no priestupku nie je možné preukázať jej zodpovednosť, a to aj napriek tomu, že nikto nepreukázal\nnepravdivosť tvrdení policajtov, resp. že by postupovali v rozpore so zákonom o Policajnom zbore,\nči inými zákonmi. Nepochybne ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, resp. aj ďalšie\nustanovenia o dokazovaní kladú správnym orgánom za povinnosť zistiť náležite stav veci, ale takýto\nstav je výsledkom správnej úvahy každého zainteresovaného orgánu. Žalovaný ani v tomto štádiu\nkonania nepochybuje o správnosti postupu členov hliadky Policajného zboru, ani o ich zisteniach, pričom\nnaďalej zastáva názor, že ich možnosť vnímania danej situácie, a tým spáchanie priestupku Mgr. I. C.\nnebola ničím znížená ani ovplyvnená, pričom táto činnosť - t.j. obsluhovanie telefónu počas jazdy je\nnesporne pozorovaním postrehnuteľná činnosť. Ďalej uviedol, že je všeobecne známe, že veľmi malý\npočet služobných motorových vozidiel je vybavených kamerovým systémom zaznamenávajúcim priebeh\nslužobnej činnosti, t. j. spáchanie priestupku. Poukázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2\nSžo/21/2007 z 30. januára 2008, ako aj sp. zn. 1Sžo/150/2009 z 13. apríla 2010.\nNestotožnil sa ani s vytýkanou námietkou Krajského súdu v Prešove, že správne orgány sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadali s námietkou žalobkyne, že sa skutok nestal a domnieva sa, že uvedenými\nskutočnosťami a námietkami (ktoré žalobkyňa prvý krát uviedla a poukázala na ne až v podaní odporu\nproti rozkazu o uložení sankcie za priestupok) sa správne orgány dostatočným spôsobom zaoberali a\nvysporiadali sa s nimi jednak v odôvodnení rozhodnutia o priestupku, resp. aj v odôvodnení rozhodnutia\no odvolaní. Žalovaný pritom opakovane poukazuje, že žalobkyňa mala a mohla na túto skutočnosť\npriamo poukázať už na mieste dokumentovania priestupku. Neskôr uvedenú námietku KDI KR PZ\nv Prešove považoval a naďalej považuje za nepravdivú a účelovú, uvádzanú v snahe vyhnúť sa\nzodpovednosti za priestupok. Ďalej uvádzal podrobnosti používania hands free sady a tvrdenia právneho\nzástupcu žalobkyne o možnosti jej fyzického vypnutia, resp. používania, pričom uviedol, že „zároveň za\nvšeobecné, nič nepreukazujúce a na veci ako takej nič nemeniace, je potrebné hodnotiť jeho tvrdenie o\nfyzickom vypnutí systému hands free, čo nerobí on (právny zástupca) a ani jeho zamestnanci“.\nZ týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, resp. aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v určenej lehote nevyjadrila.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\n\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v\nrozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho\nprieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu,\nktorými bola žalobkyňa uznaná za vinnú z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) ZP na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 2. decembra 2010 o 13.50 hod. v Prešove viedla po miestnej komunikácii ako vodič\nmotorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, a počas vedenia motorového vozidla obsluhovala telefónny\nprístroj. Následne bola hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného zboru v Prešove (ďalej len „DO PZ\nv Prešove“) zastavená a kontrolovaná.\nZa priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 30 Eur. Zároveň jej bola podľa § 79 ods.\n1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma\ntrov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, dňa 30. marca 2011 pod\nč. KRP-P-37KDI-BCP-2011 o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že výrokovú časť v zmysle ustanovenia\n§ 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil tak, že text: ...“počas vedenia motorového vozidla\nobsluhovala telefónny prístroj...“ nahradil textom: „počas vedenia vozidla obsluhovala telefónny prístroj\ntak, že ho držala v ľavej ruke pri ľavom uchu“.\nV zostávajúcej časti odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto\niným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n\nPodľa § 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá\ncestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a\nsprávne delikty za porušenie tohto zákona.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo.\nPodľa § 4 ods. 2, písm. l/ citovaného predpisu vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny\nprístroj okrem telefonovania s použitím systému \"voľné ruky\" alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá\nnesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len\n\"ozbrojené sily\"), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej\npolície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby,\nzáchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej\ninformačnej služby pri plnení svojich úloh,\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nPodľa § 34 ods. 1 až 5\n(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\n(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené\ninak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov\npotrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\n\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol\nzistený nepochybne - nie presne a úplne.\nSkutkový stav, resp. jeho zistenie nemožno opierať iba o tvrdenia príslušníka, či príslušníkov polície,\nnajmä nie vtedy, ak sa opierajú len o výsledok ich pozorovaní na základe zmyslového vnímania a\nobvinený z priestupku popiera ich tvrdenia. V takom prípade by skutočne mal orgán rozhodujúci o\npriestupku v zmysle zásad trestného konania, ktorému je priestupkové konanie veľmi blízke, vychádzať\nzo zásady v pochybnosti v prospech. Na nepochybné preukázanie viny obvineného z priestupku\nnepostačuje tvrdenie zakročujúceho príslušníka o tom, že niečo svojimi zmyslami pozoroval, najmä ak,\nako v prerokúvanom prípade, ide o postrehnutie určitého javu na krátku dobu, z väčšej vzdialenosti a nie\nv úplne ideálnej pozorovacej polohe - v pohybe, cez viacero prekážok a podobne. Ak by boli príslušníci\nvozidlo žalobkyne zastavili a tá by v tom momente telefonovala, bola by váha tvrdenia príslušníkov\niná, ako v prerokúvanom prípade. Ak však žalobkyňa tvrdí, že ju nemohli vidieť, lebo netelefonovala\na nie je to ani možné, mali príslušníci na mieste vykonať ohliadku jej mobilného telefónu, či z neho v\ninkriminovanom čase bolo alebo nebolo telefonované, prípadne zistiť u telekomunikačného operátora,\nkedy bolo z telefónu žalobkyne naposledy volané.\nAk sa tak nestalo a okrem tvrdení príslušníkov, že videli žalobkyňu telefonovať, niet iného objektívneho\ndôkazu a proti nemu stojí tvrdenie žalobkyne, že netelefonovala, pretože sa to nedá pre prekážku\nv použití hands free sady, bude nevyhnutné objektívne preukázať, či k telefonovaniu žalobkyňou v\ninkriminovanom čase počas vedenia motorového vozidla došlo.\nNapriek tomu, že záznamy príslušníkov, z ktorých vychádzal žalovaný i prvostupňový správny orgán pri\nrozhodovaní o priestupku, sú rovnocennými dôkazmi s výpoveďou žalobkyne, je nevyhnutné mať na\npamäti, že pri rovnosti dôkazov by mal existovať vždy dôkaz objektívny a preto nespochybniteľný - napr.\nfotografia, zvukový či obrazový záznam, výpoveď nestrannej osoby, listinný doklad, ohliadka miesta\nalebo veci a podobne.\nZ týchto dôvodov odvolací súd nestotožňujúc sa s rozhodnutím žalovaného a jemu predchádzajúceho\nrozhodnutia okresného dopravného inšpektorátu, potvrdil rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 O.s.p.\nako vecne správne.\nNa dôvažok je nevyhnutné zdôrazniť, že aj odvolací súd si je vedomý zatiaľ nedostatočného vybavenia\npolicajného zboru kamerami vo vozidlách, ktoré zakročujú voči priestupcom, resp. nedostatočného\nzabezpečenia policajného zboru inou záznamovou technikou. To však nie je prekážkou tomu, aby\npríslušníci polície pri zákrokoch používali dostatočne iné dôkazné prostriedky uvedené v § 34 ods. 1,\n2 SP.\nPre zachovanie rovnosti strán v konaní a váhy dôkazov nimi produkovanými je nevyhnutné pristupovať\nk hodnoteniu správy o výsledku objasňovania a k záznamom príslušníkov polície, ktoré boli podkladom\nk jej vypracovaniu, predovšetkým ako k podkladu na začatie priestupkového konania (§ 67 ods. 2 ZP).\nAž po vykonaní týchto dôkazov nezávislým správnym orgánom, a to sa týka i vysvetlenia podaného\nžalobkyňou, na ústnom pojednávaní správneho orgánu, možno tieto vyhodnotiť v súvislosti s ďalšími\ndôkazmi a okolnosťami a vysloviť právny záver o vine či nevine žalobkyne.\nV prípade dvoch skupín proti sebe stojacich (navyše nepriamych) dôkazov nie je možné bez bližšieho\nodôvodnenia, prečo správny orgán uveril jednej skupine dôkazov a inej nie, prikloniť sa k jednej z nich\na na takom základe rozhodnúť o vine za priestupok.\n\nPre dôslednosť sa žiada dodať, že skutok uvedený v prvostupňovom rozhodnutí neobsahuje miesto\nspáchania skutku a tiež napr. špecifikáciu mobilného telefónu, z ktorého mala žalobkyňa telefonovať,\ntak, aby nebolo možné skutok zameniť s iným skutkom.\n\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom\nnepriznal ich náhradu, pretože úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovaný zo\nzákona nemá nárok na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/154/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}