{"guid": "d914683c-c12c-4b27-8e4d-a0207099035d:44a90c60-367a-414b-af1c-214e943ceb1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1", "spisova_znacka": "10Sžso/15/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/15/2012 z 12. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júna 2013, sp. zn. 10Sžso/15/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1", "identifikacne_cislo": "8011200886", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-7", "nazov": "§ 104 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44a90c60-367a-414b-af1c-214e943ceb1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/15/2012\n8011200886\n12. 06. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200886.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu S. H., nar.\nXX. U. XXXX, bytom X., právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom\nv Poprade, Námestie sv. Egidía č. 95, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústrediu, ul. 29. augusta č. 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47534-2/2011-BA zo dňa 19. septembra\n2011, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/144/2011-33 zo dňa 27.\nmarca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/144/2011-33 zo dňa 27.\nmarca 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti a vec vrátil\nžalovanej na ďalšie konanie.\nKrajský súd vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,\nNariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“) a\nNariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) dospel\nk záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky je nesporné, že vo veci nebolo\nrozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a toto rozhodnutie je nedostatočne a\nnepresvedčivo odôvodnené, hoci žalovaná tvrdí, že vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne\nzisteného stavu veci. Sociálna poisťovňa pobočka výrok rozhodnutia neodôvodnila žiadnou správnou\núvahou okrem citácie právnych predpisov, pričom je porušením princípu dvojinštančnosti konania, ak\nsa prvostupňový správny orgán nevyporiada náležitým spôsobom so zisteným skutkovým stavom. Z\nadministratívnych spisov je nesporné, že žalobca je vo Svite vlastníkom bytu č. 1 na prízemí, v obytnom\ndome, súp. č. 298, na parcele č. 406/323 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v\n6479/245525. Na výzvu prvostupňového správneho orgánu, aby predložil fotokópiu listu vlastníctva a\nrelevantné doklady preukazujúce pravidelnosť návratov na územie SR počas zamestnania v zahraničí\nžalobca reagoval predložením potvrdenia o podaní daňového priznania za roky 2006 až 2010, výpisu\nz inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 6.8.2008 do 26.6.2011 od Kooperatívy poisťovne,\na.s., Vienna Insurance Group, dôkazy o leteckej doprave žalobcu prostredníctvom bookingu, pričom\nsociálna poisťovňa pobočka sa s týmito skutočnosťami žiadnym spôsobom nevyporiadala. Ako uviedol\n\nžalobca na pojednávaní pred krajským súdom, v roku 2004 odišiel do Veľkej Británie, po pol roku si vzal\nhypotekárny úver na kúpu bytu, ktorý si aj kúpil a zrekonštruoval a po splatení úveru v decembri 2010 sa\nvrátil na územie Slovenskej republiky; do Veľkej Británie vycestoval iba za účelom získania finančných\nprostriedkov na kúpu bytu. Jeho úmysel vrátiť na územie SR bol podmienený aj tým, že tu má rodičov,\npriateľku a aj v súvislosti s tým, že je inštruktorom lyžovania vo Vysokých Tatrách, a ak si licenciu chce\nzachovať, musí odučiť určitý minimálny počet hodín 50, čo aj pravidelne každý rok robil. Nepredpokladal,\nže bude musieť preukazovať, ako často sa z Veľkej Británie vracal na územie Slovenskej republiky, preto\nsi letenky neodkladal, predložené letenky boli zachované na internete v koši.\nKrajský súd dospel k záveru, že vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky\ntáto vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovanej je rovnako nesporné, že posúdenie bydliska žalobcu pre priznanie nároku na dávku v\nnezamestnanosti v zmysle kritérií, ktoré sama citovala v odôvodnení rozhodnutia, nerealizovala.\nPodľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou sociálnej poisťovne pobočky vo veci nariadiť ústne\npojednávanie v zmysle § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože si to vyžadovala povaha\nveci vzhľadom na jej zložitosť. Ďalej poukázal na ustanovenia § 195 ods. 1 až 3 a § 196 ods. 1, 2 a 6\nzákona, ktorými sa ani prvostupňový správny orgán ale ani žalovaná neriadili a aj tie dôkazy, ktoré mali k\ndispozícii, nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotili. V súvislosti s namietaným nesprávnym postupom\npodľa čl. 2 ods. 3 Nariadenia č. 987/2009 sa súd nestotožňuje s názorom žalovanej, že zo strany žalobcu\nnešlo o žiaden omyl, pretože za omyl možno považovať aj nesprávne právne posúdenie veci. Ak sociálna\npoisťovňa pobočka bola toho názoru, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie nároku na dávku v\nnezamestnanosti, potom o tejto skutočnosti mala žalobcu na ústnom pojednávaní poučiť a súčasne v\nzmysle ods. 9 Preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 bola povinná jeho\nžiadosť postúpiť príslušnej inštitúcii Veľkej Británie. Je neprípustné, aby občanovi Slovenskej republiky,\nktorý pracoval v inom členskom štáte Európskej únie, neboli poskytnuté náležité a dostatočné poučenia\no podmienkach poskytnutia dávky v nezamestnanosti v Európskej únii.\nZ uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinná žalobcu k veci do zápisnice o ústnom\npojednávaní vypočuť, vykonať vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotiť v súlade\ns ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a o odvolaní žalobcu opätovne rozhodnúť.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech\nsúd priznal náhradu trov konania v celkovej sume 208,06 Eur.\nVo včas podanom odvolaní žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne. Žalovaná sa s\npredmetným rozsudkom ako i so závermi z neho vyplývajúcimi nestotožňuje, nakoľko súd neuviedol, čo\nje potrebné na správne určenie bydliska došetriť, ani v čom je právne posúdenie nesprávne. Bydlisko\nžalobcu bolo určené v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia; žalobca sa zdržiaval na území\nVeľkej Británie od roku 2004 do roku 2011, kde pracoval ako i trávil svoje mimopracovné aktivity, čo\nnepreváži skutočnosť, že zanechal rodičov na území Slovenskej republiky a navštevoval ich štyrikrát\nročne. Kúpou nehnuteľnosti prejavil záujem mať bydlisko niekedy v budúcnosti na Slovensku a je\nprejavom jeho väzby, ktorá sa ale naplno rozvinula až po návrate na územie Slovenskej republiky.\nŽalovaná považuje za dostatočne skutkovo podložené a preukázané, že bydlisko žalobcu počas jeho\npracovného pomeru vo Veľkej Británii na účely dávky v nezamestnanosti v zmysle koordinačných\nnariadení nebolo zachované na území Slovenska. Žalovaná nesúhlasí ani so záverom, že žiadosť\nžalobcu mala postúpiť britskej inštitúcii, pretože žalobca prejavil vôľu uplatniť si nárok na dávku v\nnezamestnanosti v Slovenskej republike; nemienil si hľadať zamestnanie vo Veľkej Británii, a preto si\ntam nárok na dávku v nezamestnanosti ani neuplatnil.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že nakoľko žalovaná neuviedla\nv odvolaní žiadnu právnu alebo skutkovú okolnosť, na ktorú by žalobca už nereagoval, v plnom\nrozsahu poukazuje na podrobné právne odôvodnenie svojho nároku v odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa, v žalobe a v ústnom prednese na pojednávaní dňa 27.3.2012.\nPoukázal na skutočnosť, že po ukončení zamestnania vo Veľkej Británii sa žalobca prihlásil do evidencie\n\nnezamestnaných na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, ktorý ho právoplatným\nrozhodnutím zo dňa 23.2.2011 prijal do evidencie nezamestnaných. Následne žalobca požiadal o\nvydanie rozhodnutia o priznaní podpory v nezamestnanosti, čím splnil podmienku ustanovenia čl. 65\nods. 2 nariadenia č. 883/2004. Nie je mu jasné, aký iný postup mohol zvoliť a ani sa to od žalovanej\nnedozvedel. Po podaní žiadosti bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich intenzitu jeho\npobytov na Slovensku počas výkonu zamestnania na území Veľkej Británie a na predloženie formuláru\nU1, ktorý sa na území Veľkej Británie vyplňuje pre „osoby, ktoré žiadajú o podporu v nezamestnanosti v\ninom členskom štáte a vykonávali pracovnú činnosť vo VB“. Nebol poučený, na aký účel je predloženie\ntýchto dôkazov potrebné, ani o možnosti príslušnosti konkrétneho orgánu iného štátu. Správny orgán\nprvého stupňa však vo veci vydal rozhodnutie skôr, než mu vyžadované doklady predložil, čo žalobca\npovažuje za hrubé porušenie ods. 9 Preambuly vykonávacieho nariadenia, ako aj zásady oficiality,\nktorou sa konanie vo veci sociálneho poistenia spravuje. Rovnako nebol poučený o kritériách na\nposudzovanie „zachovania centier záujmu“, ani vyzvaný na predloženie všetkých dostupných dôkazov,\nktorými môže preukázať svoj úmysel nezotrvať na území VB ale vrátiť sa natrvalo na územie SR.\nSprávny orgán pritom zamietol jeho nárok na podporu v nezamestnanosti bez toho, aby uviedol, či a\nktorý orgán je príslušný na výplatu podpory v nezamestnanosti a vo svojom rozhodnutí neuviedol ani\njediný dôkaz, na základe ktorého dospel k záveru, že väzby žalobcu na Slovenskú republiku neboli\nzachované. Správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca celkovou dobou poistenia v\ntrvaní 1095 dní nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti, čo je v hrubom rozpore so\nskutkovým stavom, nakoľko táto doba poistenia prevyšuje požiadavku § 104 zákona v nadväznosti na\nust. čl. 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná sa nevedela zodpovedne vyjadriť k otázke, či\nje nárok žalobcu (v ktoromkoľvek štáte EÚ) vôbec daný. Tým nastala situácia, že žalobca, hoci bol\nlegálne zamestnaný na území iného členského štátu Európskej únie a platil riadne poistné na poistenie\nv nezamestnanosti, preukázateľne splnil podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti\ndosiahnutím potrebnej dĺžky poistenia počas zamestnania na území iného členského štátu a riadne sa\nzaevidoval na orgáne služieb zamestnanosti na území SR, do dnešného dňa nevie, či má nárok na\npodporu v nezamestnanosti a na území ktorého členského štátu EÚ si svoj nárok môže uplatniť. Má za to,\nže aj tu platí zásada, že ak orgán verejnej moci vysloví svoju nepríslušnosť, je súčasne povinný označiť\norgán verejnej moci, ktorý podľa jeho názoru je príslušný vo veci konať a súčasne mu aj vec priamo z\núradnej povinnosti postúpiť. Odrazom komplikovanosti komunitárnej úpravy sociálneho zabezpečenia je\naj výslovná povinnosť dotknutých orgánov členskej správy byť v čo najväčšej možnej miere nápomocný\nobčanom pri vybavovaní ich záležitostí ohľadom nároku na podporu v nezamestnanosti. Žalovaná však\nnebola schopná záväzne určiť príslušný orgán a dokonca ani poskytnúť žalobcovi akúkoľvek pomoc\npri uplatňovaní jeho legitímneho nároku. I keď výplatu dávky má zabezpečovať štát, kde má žiadateľ\nzachované väzby, má nárok na refundáciu od štátu, ktorý prijímal poistné, takže ťarchu výdavkov v\nkonečnom dôsledku neznáša. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu rozhodnutia Európskeho súdneho\ndvora zo dňa 17.2.1977 vo veci Silvana di Paolo proti Office national de ľemploi na prípad žalobcu, pričom\nžalobca žiaden zo záverov tohto rozhodnutia nenamieta. Netvrdí, že jediným dôkazom zachovania\ncentra jeho záujmov v SR je zachovalý trvalý pobyt na území SR, pretože na preukázanie tejto\nskutočnosti existujú aj ďalšie dôkazy: úmysel získať prácou v zahraničí peňažné prostriedky na kúpu bytu\na po splnení tohto cieľa sa vrátiť na územie SR, pravidelné obnovovanie licencie lyžiarskeho inštruktora\ns úmyslom zamestnať sa po návrate ako lyžiarsky inštruktor a tiež dĺžka a kontinuita pobytu v SR pred\nodchodom do VB.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa ust. § 246c OSP v spojení s ust. § 10 ods.\n2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods.\n1 OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne dospel k názoru,\nže odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\nDeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke NS SR www.nsud.sk a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. júna 2013 (§ 156\nods. 3 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nPodľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch\npred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 104 ods. 7 zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.\nNie je sporné, že žalobca bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Poprad dňom\n22.02.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe ktorého si následne v\nSociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 21.06.2011 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti.\nRovnako nebolo sporné, že uvedenú zákonnú podmienku žalobca nespĺňa, avšak v posudzovanom\nobdobí pracoval na území členského štátu EÚ a predložil správnemu orgánu formulár U1 z 02.06.2011,\nktorým preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 22.02.2008 do 20.02.2011, t. j. 1095 dní, na\núzemí VB. O žiadosti žalobcu rozhodla pobočka žalovaného v Poprade rozhodnutím číslo: 9959-5/2011PP zo dňa 11. júla 2011 tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutie\nodôvodnila konštatovaním, že „Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát\nVášho bydliska na účely aplikácie či. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu\nVašej zárobkovej činnosti“.\nPodľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy\npodmieňujú nadobudnutie ... nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia, ... v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, ... dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako\nkeby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nPodľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa\nuplatňovanie odseku 1 podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi\npredpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nVýnimku z tohto pravidla, ako to uvádza aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, predstavujú prípady\nuvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas\nsvojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území iného\nčlenského štátu zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného\nnariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).\nPodľa preskúmavaného rozhodnutia pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca\nnedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu\nby bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území V.B. do celkovej\ndoby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale to len v prípade\npreukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného\nzamestnania na území V.B.\nHoci prvostupňový správny orgán výzvou z 24.06.2011 (doručenou 28.06.2011) vyzval žalobcu, aby\n„na účely preukázania skutočností rozhodujúcich na vznik nároku nadávku v nezamestnanosti, trvania\nnároku nadávku v nezamestnanosti, nároku na jej výplatu a jej sumu, predložili fotokópiu listu\nvlastníctva nehnuteľnosti a relevantné doklady preukazujúce pravidelnosť návratov na územie SR počas\n\nzamestnania v zahraničí“, vo svojom rozhodnutí z 11.07.2011 predložené doklady nijako nevyhodnotil,\nlen skonštatoval, ako už bolo uvedené vyššie, že za štát bydliska žalobcu považuje Veľkú Britániu,\ntakže podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti nespĺňa. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná\nrozhodnutím č. 47534-2/2011-BA zo dňa 19.09.2011, ktorým odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Poprad a v ktorom k tejto jedinej spornej otázke uviedla, že „Odvolací\norgán so zreteľom na všetky dostupné informácie má za to, že nie je možné považovať bydlisko\nnavrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na\núzemí Slovenskej republiky“, a to znova bez toho, aby vyhodnotila konkrétne dôkazy predložené v tomto\nkonaní, preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom krajského súdu, že ako rozhodnutie žalovanej, tak\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nRovnako sa stotožnil aj s ďalším dôvodom, pre ktorý krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil, a tým\nje nedostačujúce zistenie skutkového stavu na posúdenie veci. Súhlasí s názorom krajského súdu, že\nv danom prípade bolo namieste vo veci nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 188 ods. 1 zákona\na na ňom okrem objasnenia relevantných skutočností poskytnúť žalobcovi aj potrebné informácie a\nvysvetlenie. Aj podľa odvolacieho súdu správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť ani zisteným\nskutočnostiam, najmä tomu, že minimálne od roku 2005 boli zjavné kroky žalobcu nasvedčujúce jeho\númyslu trvale žiť na území Slovenskej republiky, o čom svedčí najmä pripravovaná a realizovaná kúpa\nbytu na základe poskytnutého hypotekárneho úveru. Uvedená skutočnosť nesvedčí pre jednoznačnosť\nzáveru žalovanej o nezachovaní miesta trvalého bydliska a väzieb žalobcu na SR. Žalovaná vyvodila\ntvrdenie o primárnej väzbe žalobkyne na štát zamestnania len na základe nesporného zistenia o\ndobe a existencii samotného zamestnania vo V.B. a z obmedzeného počtu návštev v SR, čo je však\nvzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania pochopiteľné. Žalovaná však už neskúmala\nexistenciu miesta bydliska, jeho charakteru a podmienok bývania vo V.B., pričom odvolací súd považuje\nza hodnoverné tvrdenie žalobcu, že k dočasnému preťahovaniu do V. B. ho viedla snaha vytvoriť si\nfinančné podmienky pre rodinný život na Slovensku a svoje väzby s touto krajinou nikdy neprerušil, čo\npreukazuje aj skutočnosťou, že je inštruktorom lyžovania a na zachovanie licencie musel pre Tatranskú\nlyžiarsku školu každoročne odučiť minimálne 50 hodín.\nOdvolací súd poukazuje na to, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme\nzachovania bydliska a centra záujmov v SR, o čom svedčí práve skutočnosť zabezpečenia bývania\npo návrate z cudziny, pričom v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o rovnocennom postupe so\nzadovážením si bývania počas zamestnania vo V.B.\nPokiaľ žalovaná poukazovala na rozsudok ESD vo veci Silvana Di Paolo, aj podľa tohto rozsudku je\npotrebné brať do úvahy individuálne okolnosti prípadu, keď v dôvodoch súd uviedol, že bydlisko v jednom\nčlenskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte.\nZ uvedeného odvolací súd dospel k záveru, krajský súd dôvodne zrušil rozhodnutie žalovaného z\ndôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP jednak pre nedostatočne zistený skutkový stav a\njednak pre nepreskúmateľnosť tak jeho, ale najmä rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nspočívajúce v tom, že na základe vykonaného dokazovania zatiaľ nebol dôvod pre jednoznačný záver\no nezachovaní si bydliska a centra záujmov žalobcu na území Slovenskej republiky a správne orgány\nsa vo svojich rozhodnutia nevysporiadali s konkrétnymi dôkazmi a námietkami žalobcu protirečiacimi\nprijatému záveru, ale zostali len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nKeďže žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaná nemá právo na ich náhradu,\nsúd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}