{"guid": "287c5b91-7667-49c6-8267-5eea942a65cc:79ccb4d0-6ae2-4ee1-b7ae-0a692f36005f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1", "spisova_znacka": "3Sžf/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2013 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2013, sp. zn. 3Sžf/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1", "identifikacne_cislo": "8011200789", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30a.odsek-7", "nazov": "§ 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30a.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-30a", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79ccb4d0-6ae2-4ee1-b7ae-0a692f36005f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/22/2013\n8011200789\n06. 11. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200789.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: M.I.M.\nPrešov, s.r.o., Slovenská 69, Prešov, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom,\nGelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. I/225/11672-77239/2011/990813-r zo dňa 22. júla 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nč. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14. decembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56 € do 30\ndní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Eugena Kostovčíka,\nadvokáta, Košice.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.\nI/225/11672-77239/2011/990813-r zo dňa 22.07.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Prešov I č. 724/230/19219/11/Poll zo dňa 04.04.2011. Týmto dodatočným platobným\nvýmerom bol žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) podľa § 44 ods. 6 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený rozdiel\nDPH za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 177.007,90 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že bolo povinnosťou daňových orgánov v súvislosti s dôkazným\nbremenom vo vzťahu k DPH aplikovať právny názor Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ)\nvyslovený v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukázal v žalobe a v rozhodnutiach sa s týmito vysporiadať.\nV konaní bolo zistené, že išlo o nákup a predaj tovaru postupne medzi dodávateľom a odberateľom\n(žalobca a UAB EMITRA Vilnius), pričom ako žalobca tvrdí, nebolo jeho povinnosťou preukázať akým\nspôsobom nakúpili predmetný tovar ostatní odberatelia. Žalobca mal za úlohu preukázať, že predmetný\ntovar kúpil od spoločnosti SYS-NET, s.r.o., Košice. S poukazom na rozsudok SD EÚ v spojených veciach\nC-354/03, C-355/03 a C-484/03 v ktorom SD EÚ poukázal na to, že právo na odpočet upravené v čl.\n\n17 a nasl. 6. Smernice je právnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.\nZo znenia ďalšieho rozsudku SD EÚ C-439/04 a C-440/04 vo vzťahu k DPH zdôraznil, že odpočítanie\ndane zaplatenej na vstupe, podvod typu kolotoč, zneužitie práva atď. - že ak platiteľ dane aj vie, že\nje súčasťou situácie, ale drží sa bokom, jeho právo na odpočet nie je dotknuté. Pri DPH je dôkazné\nbremeno na daňovom subjekte, ktorý musí preukázať, že k reálnemu dodaniu tovaru od dodávateľov\nuvedených vo faktúrach aj došlo. V administratívnom konaní nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru\nžalobcom v prospech spoločnosti UAB EMITRA v Litve nedošlo a oba správne orgány túto skutočnosť\naj potvrdzujú. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že s poukazom na obsah ustanovenia § 15 ods. 17\nzákona č. 511/1992 Zb. došlo k porušeniu tohto ustanovenia zo strany správcu dane, pretože lehota na\nvykonanie daňovej kontroly dodržaná nebola. Prvostupňový súd pritom poukázal na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) sp. zn. III. ÚS 24/2010.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14.12.2012 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Uviedol, že v napadnutom administratívnom rozhodnutí sa podrobne vysporiadal\nso všetkými námietkami žalobcu. K rozsahu dôkazného bremena žalovaný konštatoval, že na základe\nprocesných úkonov správcu dane nebolo zistené, aby správca dane požadoval od daňového subjektu\npreukazovanie takých skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných daňových subjektov.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody nemožnosti aplikácie rozsudkov SD EÚ, na ktoré\npoukázal žalobca (C-345/03, C-355/03 a C-484/03). Poukázal na to, že závery týchto rozsudkov platia\nv tom prípade, ak platiteľ, ktorý je súčasťou reťazca nevedel, alebo nemohol vedieť, že svojou kúpou sa\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, ale realizácia obchodu nie je pochybná. V spornom\nprípade však tento predpoklad splnený nebol. A práve „nepochybnosť realizácie obchodu“ nesprávne\nargumentuje žalobca a pod jeho vplyvom aj krajský súd, keď uviedol, že v konaní bolo nesporne zistené,\nže išlo o nákup a predaj tovaru postupne medzi žalobcom a UAB EMITRA Vilnius. Daňové orgány\nakceptovali nákup a predaj tovaru odberateľovi v Litve ako taký, ale v konaní na základe rozsiahleho\ndokazovania bolo preukázané, že nešlo o tovar, ktorý deklaroval daňový subjekt ako nakúpený od\nspoločnosti SYS-NET, s.r.o.,. Ak správca dane nespochybnil, že stroje, ktoré zistila litovská daňová\nspráva v spoločnosti UAB EMITRA, Vilnius, boli vo Vrútkach naložené a prepravené do Litvy, neznamená\nto, že potvrdil, že išlo stroje, ktoré žalobcovi dodala spoločnosť SYS-NET, s.r.o.,. Preto nesprávnou\núvahou odôvodňuje krajský súd svoj právny názor, keď uvádza, že v konaní bolo zistené, že išlo o nákup\na predaj tovaru postupne medzi žalobcom a UAB EMITRA, Vilnius. V napadnutom rozhodnutí žalovaný\nv zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dostatočne zdôvodnil, že žalobca nepreukázal dodanie\ntovaru nadobudnutého od spoločnosti SYS-NET, s.r.o. identifikovaného vo faktúre č. 10060214 zo dňa\n27.02.2006 odberateľovi v Litve. Rovnako namieta aj argumenty uvedené v rozsudkoch Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010. Je vylúčené,\naby správca dane preukazoval podvodné konanie v rámci daňovej kontroly, keďže v zmysle § 26 ods.\n2 zákona č. 511/1992 Zb. je neprípustné, aby si správca dane robil úsudok, či bol spáchaný trestný\nčin alebo priestupok. Obsah spisového materiálu neobsahuje žiadny listinný dôkaz o právoplatnom\npreukázaní podvodného konania žalobcu, a preto nie je možné predmetné rozsudky najvyššieho súdu\nv spornom prípade aplikovať.\nUstanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. určuje nielen rozsah dôkazného bremena, ale\nurčuje aj preukázanie vierohodnosti predložených dokladov. Predložením faktúry sa žalobca dotkol\niba časti rozsahu svojho dôkazného bremena, nepreukazoval však týmto spôsobom aj vierohodnosť\npredložených dôkazov. K samotnej aplikácii dôkazného bremena je primárne, aby iniciátor uplatneného\nnároku na odpočítanie DPH (žalobca), ktorý týmto právom disponuje, bol povinný preukázať (nie iba\ndeklarovať), že si nárok uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Krajský súd však\nzúžil rozsah dôkazného bremena žalobcu pri uplatnení nároku podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s §\n51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom\nobdobí (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) do takej miery, že od žalobcu nepožadoval plnenie povinnosti\nvyplývajúcej z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane na základe dokazovania u iných\ndaňových subjektov dospel k záveru, že reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu\npreukázaná nebola. Vo vzťahu k iným daňovým subjektom tak správca dane vôbec nerozšíril dôkazné\n\nbremeno žalobcu. Žalobcom predložené dôkazy na preukázanie splnenia podmienok odpočítať daň\nneplnili zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti tohto nároku v zmysle zásady materiálnej pravdy.\nAk nie je preukázané nesporné dodanie tovaru, ako v tomto prípade, tak je právne bezvýznamná\nskutočnosť, či došlo v reťazci k podvodnému konaniu alebo nie a tak rozsudky SD EÚ, na ktoré poukazuje\nsúd prvého stupňa nemožno aplikovať. Závery rozsudkov SD EÚ C-439/040 a C-440/04 predpokladajú\nsplnenie podmienky, že musí ísť o preukázané nesporné dodanie tovaru, čo v tomto prípade preukázané\nnebolo.\nŽalovaný namietal aj názor súdu prvého stupňa s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS\n24/2010-57 o tom, že správca dane porušil ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., lebo\nnedodržal lehotu na vykonanie kontroly. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane\nlehotu na výkon kontroly za zdaňovacie obdobie február 2006 dodržal, preto nie je možné aplikovať\npredmetný nález ústavného súdu. Daňová kontrola za mesiac marec 2006 začala dňa 06.06.2006 a\nbola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly dňa 13.10.2008. Správca dane požiadal\nnadriadený orgán žiadosťou zo dňa 07.11.2006 o predĺženie lehoty na vykonanie kontroly, pričom\nmu bola táto lehota predĺžená do dňa 06.05.2007. Správca dane v súlade s § 15 ods. 18 zákona\nč. 511/1992 Zb. listom zo dňa 23.11.2006 (žalobca ho prevzal dňa 29.11.2006) upovedomil žalobcu\no predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že výkon daňovej kontroly\nprebiehal cca 18 mesiacov nad časový rámec stanovený nadriadeným orgánom. Protokol o kontrole\nbol vypracovaný dňa 13.10.2008, žalobca sa k zisteným skutočnostiam nevyjadril a následne bol\nprotokol prerokovaný dňa 31.10.2008. V priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie marec\n2006 správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a vykonal rozsiahle\ndokazovanie vlastnými procesnými úkonmi - úkonmi prostredníctvom dožiadaní daňových úradov, ako\naj prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Následkom postupného zisťovania\nnových skutočností a nutnosťou ich následného preverenia, vykonania dokazovania na medzinárodnej\núrovni došlo k predĺženiu lehoty výkonu celej daňovej kontroly. Dĺžka lehoty, v ktorej bola kontrola\nvykonaná prispela k správne určenej výške daňovej povinnosti a tým k zabezpečeniu účelu kontroly v\nplnom rozsahu. Žalobca v priebehu výkonu tejto kontroly nikdy nenamietal jej dĺžku a konkludentne tak\nsúhlasil s jej realizáciou aj nad rámec zákonnej dĺžky. Všetky dôkazy, ktoré správca dane zhromaždil v\nzákonnej lehote sú adekvátne jeho záveru vo veci a dôkazy získané po tejto lehote ho len v správnosti\ntohto záveru o výške daňovej povinnosti utvrdili. Ak v reálnom čase výkonu kontroly žalobca nenamietal\nporušenie jeho práv, súhlasil tak s týmto postupom správcu dane. O správnosti tohto záveru zo strany\ndaňových orgánov svedčí aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/10/2011 zo dňa 31.05.2011.\nVzhľadom na značný rozsah vykonaných dôkazov v priamom vecnom a časovom slede bez zbytočných\nprieťahov aj na úrovni medzinárodnej spolupráce v záujme splnenia účelu daňovej kontroly, nepovažuje\nžalovaný za vhodné predurčiť lehote na výkon kontroly taký účinok, ktorý by bránil zabezpečeniu účelu\ndaňovej kontroly.\nIII.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14.12.2012 potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov\nkonania vo výške 165,56 €. V dôvodoch uviedol, že žalovaný v rozpore s právnym záverom SD EÚ\nv predmetných rozsudkoch založil svoje závery o neuskutočnení obchodu najmä na nedostatkoch v\npredchádzajúcich obchodoch v dodávateľskom reťazci. Žalovaný si tiež protirečí, ak na jednej strane\ntvrdí, že obchod sa neuskutočnil, no nespochybnil skutočnosť, že stroje, ktoré zistila litovská daňová\nspráva v spoločnosti UAB EMITRA, Vilnius boli vo Vrútkach naložené a prepravené do Litvy. Správca\ndane ani žalovaný až do rozhodnutia zo dňa 22.07.2011 nikdy nespochybňovali identitu tovaru, ale\nlen osobu dodávateľa. Z rozhodnutia Daňového úradu Prešov I vyplýva, že intrakomunitárne dodanie\nstrojov do Litvy sa uskutočnilo, no stroje uvedené na faktúrach žalobca nenakúpil od spoločnosti SYSNET, s.r.o.,. V napadnutom druhostupňovom rozhodnutí je uvedená skutočnosť, že litovská daňová\nspráva zistila, že tovar, ktorý mala nadobudnúť spoločnosť UAB EMITRA, Vilnius je podľa fyzickej\nobhliadky staré, hrdzavé a nepoužiteľné zariadenie. Týmto konštatovaním však došlo k zmene právnej\nsituácie založenej prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca predložil notársky overené čestné prehlásenie\nz 04.07.2006 o tom, že odberateľ prevzal zariadenia tak, ako je uvedené na faktúrach a predložil aj\npotvrdenie o tom, že litovský odberateľ má tovar na sklade a že sa nachádza v jeho účtovnej evidencii.\n\nSprávca dane sa nikde nezmieňuje o tom, že podľa odpovedí na medzinárodné dožiadanie ide o staré,\nhrdzavé a nepoužiteľné zariadenie.\nŽalobca nákup tovaru od spoločnosti SYS-NET, s.r.o., preukázal zmluvami, faktúrami, dodacími listami,\npreberacími protokolmi, dokladmi o zaplatení, dodanie tovaru potvrdil aj dodávateľ, ktorý nákup a predaj\ntechnológie uviedol vo svojom daňovom priznaní a odviedol daň. Bola tiež preukázaná doprava do\nLitvy. Intrakomunitárne dodanie do Litvy bolo preverované na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií. Bolo potvrdené nájdenie 88 častí. Daňový subjekt predložil preberacie protokoly\nna 122 častí podľa fakturácie, notársky overené čestné prehlásenie, že odberateľ prevzal zariadenia\ntak, ako je uvedené na faktúrach a potvrdenie o uskladnení tovaru a o jeho účtovaní. Ak má správca\ndane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom\nje povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, avšak výsledkom nie je jednoznačný\nzáver, že by technológia vyfakturovaná spoločnosťou SYS-NET, s.r.o., nebola žalobcovi reálne aj\ndodaná. Nejednoznačné vyjadrenia dodávateľa by mali podstatný vplyv na záver o neuskutočnení\ndodania tovaru pre žalobcu len vtedy, ak by z týchto vyjadrení a iných zistení jednoznačne vyplynulo, že\npredmetný tovar nebol dodaný a nielen to, že jeho dodanie nebolo preukázané tak, ako si to predstavoval\nsprávca dane. Z obsahu spisu vyplýva, že len bývalý konateľ spoločnosti SAXUM CAMIN, s.r.o., uviedol,\nže si nepamätá, či obchody uskutočnil, no z jeho vyjadrenia nie je možné prijať záver, že spoločnosť\nSAXUM CAMIN, s.r.o., nedodala stroje spoločnosti IMPLICIT, s.r.o.,.\nŽalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010, keďže vôbec nejde o to, či bol spáchaný trestný čin, ale o dôkazné bremeno\ndaňových orgánov. Daňovým orgánom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom\nna objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa riešil skutkovo a právne podobný prípad, ako je aj prípad žalobcu.\nRozhodujúcou skutočnosťou je to, že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo preukázal\nlistinnými dôkazmi a výpoveďou svedkov, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Najvyšší súd v\nuvedenom rozsudku zistil, že na každej faktúre sa nachádza podrobný súpis dodaného tovaru a služieb\na nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia.\nV prejednávanej veci u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej\nevidencie žalobcových dodávateľov. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých\ndodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto\nsubjektov nebude evidencia riadne vedená. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho\nplnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a\ntovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal tak vlastné dôkazné bremeno.\nSprávca dane nebol oprávnený ani na základe vyjadrení žalobcu k protokolu vypracovať nový protokol\na v ňom sa zaoberať a vyhodnotiť vyjadrenia žalobcu. Týmto postupom došlo k porušeniu ustanovenia\n§ 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa\n29.06.2010 vyplýva, že lehota, ktorá je ustanovená v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. je lehotou\nzákonnou. Protokol z daňovej kontroly, ktorá nebola vykonaná v súlade so zákonom, tak nadobudol\npovahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V\nprípade, ak bol použitý, tak je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a vydané rozhodnutie\nvychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly. Postup správcu dane sa nestáva\nnezákonným až námietkou žalobcu, preto je irelevantné, či počas výkonu daňovej kontroly jej dĺžku\nžalobca namietal. Žalobca tu poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/10/2011.\nIV.\nŽalovaný v písomnej duplike poukázal na závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011,\npodľa ktorých, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s\npoložkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné\ndôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalovaný uviedol, že sa\n\nnestotožňuje s tým, že žalobca za materiálnu existenciu zdaniteľného obchodu považuje to, že správca\ndane aj keď spochybnil dodanie tovaru od spoločnosti SYS-NET, s.r.o., zistil aj to, že tovar ako taký\nbol do Litvy vyvezený. Na tomto závere žalobca zakladá opodstatnenosť odpočítania dane zo sporného\nzdaniteľného obchodu.\nDispozícia existencie materiálneho plnenia je vierohodné preukázanie reálnosti dodania deklarovaného\ntovaru spoločnosťou SYS-NET, s.r.o., a nie dodanie tovaru ako takého. Reálnosť dodania tovaru v\ntomto prípade pod ťarchou dôkazov vykonaných správcom dane (tak smerom k dodávateľovi tovaru a\nsubdodávateľom, ako aj smerom k odberateľovi tovaru) bola spochybnená do tej miery, že v žiadnom\nprípade nie je možné hovoriť o disponovaní existenciou materiálneho plnenia daňovým subjektom. Takto\nzistený skutkový stav veci potom dôvodne smeruje k tomu záveru, že žalobca nedisponuje existenciou\nmateriálneho plnenia. Správca dane za týchto skutkových okolností preto oprávnene vyzval žalobcu na\nsplnenie dôkaznej povinnosti, avšak nie nad rozsah zákonných povinností.\nŽalovaný nezaložil svoje závery o neuskutočnení zdaniteľného obchodu iba na nedostatkoch v\npredchádzajúcich obchodoch. Komplexné zhodnotenie nesporne zistených skutočností smerom k\ndodávateľovi tovaru a subdodávateľom, ako aj smerom k odberateľovi tovaru tvorilo základ pre správny\nzáver vo veci. Rovnako sa žalovaný nemôže stotožniť s argumentmi žalobcu, ani s konštatovaním\nkrajského súdu vo veci lehoty na vykonanie kontroly, keďže zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva,\nže zákonná dĺžka daňovej kontroly bola zachovaná.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie\nobdobie február 2006 sa u žalobcu začala dňa 18.06.2010 O výsledku daňovej kontroly za február 2006\nbol vyhotovený protokol č. 724/320/5384/2011/Fed zo dňa 03.03.2011, ktorý bol prerokovaný a doručený\ndňa 31.03.2011. V rámci výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2006 boli zistené skutočnosti,\nktoré mali rozhodujúci vplyv na správne určenie daňovej povinnosti za obdobie február 2006.\nZ obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že daňová kontrola DPH za obdobie marec 2006 sa\nzačala dňa 06.06.2006 a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly dňa 13.10.2008.\nSúd prvého stupňa podrobne popísal priebeh administratívneho konania a aby odvolací súd zbytočne\nneopakoval známe skutočnosti, zdôrazňuje len podstatné skutočnosti veci:\nSprávca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že uskutočnenie dodania tovaru uvedeného na\nfaktúre č. 10060214 zo dňa 27.02.2006 bolo predmetom preverovania v rámci výkonu kontroly za\nzdaňovacie obdobie marec 2006, správca dane v daňovej kontrole na zdaňovacie obdobie február 2006\nnepreveroval skutočnosti, ktoré mu už boli známe. Pri výkone daňovej kontroly za február 2006 sa\nvychádzalo z výsledkov preverovaní vykonaných pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006. Daňové orgány považovali\nza nepreukázané uskutočnenie dodania tovaru - strojov na spracovanie mäsa a následne neuznali\nnárok na odpočítanie dane uplatneného žalobcom z faktúry č. 10060320 zo dňa 21.03.2006 vystavenej\nspoločnosťou SYS-NET, s.r.o., Košice v zdaňovacom období marec 2006. Daňové orgány zistili viacero\nskutočností, ktoré spochybňovali reálne dodanie tovaru. Predmetný tovar mal žalobca nakúpiť od\n\nspoločnosti SYS-NET, s.r.o., ktorá ho nakúpila od spoločnosti IMPLICIT, s.r.o., a tá tovar nakúpila od\nspoločnosti SAXUM CAMIN, s.r.o.,.\nBývalý konateľ spoločnosti SAXUM CAMIN, s.r.o., Miroslav Mikuláš (zápisnica z ústneho pojednávania\nč. 658/320/43251/07/Vav zo dňa 20.07.2007) uviedol, že faktúry č. 10060002 zo dňa 10.02.2006 a č.\n1006007 zo dňa 07.03.2006 pre odberateľa IMPLICIT, s.r.o., vystavil on osobne, aj ich podpísal, avšak\nv dôsledku výpadkov pamäti si nepamätá, či tieto obchody boli aj uskutočnené. Pamätá si, že peniaze v\ntýchto obchodov nedostal, avšak nepamätá si s kým dojednával a uzatváral zmluvu na dodávku strojov\nuvedených na faktúrach, ani od koho stroje kúpil, kto ich prepravoval a ani či mala spoločnosť SAXUM\nCAMIN, s.r.o., sklady. Vtedajší konateľ Peter Dvorščík nespolupracoval so správcom dane, neumožnil\nvykonať kontrolu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, a preto bola daň určená podľa pomôcok.\nDňa 10.08.2010 bola spoločnosť SAXUM CAMIN, s.r.o., v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka\nvymazaná z obchodného registra.\nBývalý konateľ spoločnosti IMPLICIT, s.r.o., Ing. Igor Holub (zápisnica o výsluchu svedka č. ČVS:PPZ-33/\nBOK-V-2007 zo dňa 17.04.2008) uviedol, že v roku 2006 potravinársku technológiu dodal iba firme\nBRAVIS, s.r.o., neskôr počas výsluchu pripustil aj možnosť dodania technológie pre spoločnosť M.I.M.\nPrešov, s.r.o.,. Tiež uviedol, že názvy spoločností SYS-NET, s.r.o., a SAXUM CAMIN, s.r.o., mu nič\nnehovoria a ani mená osôb Ing. V., Ing. L., Y. Y.. Pozná iba K. Y.. Po nahliadnutí do dokladov (zmluva č.\n1-060106/IM-SYS zo dňa 06.01.2006 medzi IMPLICIT, s.r.o. a SYS-NET, s.r.o., faktúry 15/03/2006 IM SYS a 21/02/2006 IM-SYS a preberacích protokolov) uviedol, že podpisy na nich sú jeho a nespochybnil\nich vystavenie.\nBývalý konateľ spoločnosti SYS-NET, s.r.o., Ing. Martin Sekerák v odpovedi na výzvu č.\n724/320/29207/2008/Fed zo dňa 22.05.2008 potvrdil pravosť faktúr vystavených spoločnosťou SYSNET, s.r.o., ale k otázke, či skutočne došlo k dodaniu tovaru sa nevedel vyjadriť. Tiež uviedol, že prepravu\nspoločnosť SYS-NET, s.r.o., nezabezpečovala a tovar, ktorý nadobudla od spoločnosti IMPLICIT, s.r.o.,\nneskladovala, ten ostal u dodávateľa. Uviedol, že nebol prítomný pri preberaní a odovzdávaní tovaru\nuvedeného na faktúrach č. 10060214 a č. 10060320 a ani si nepamätá, kto zo spoločnosti bol pri\nodovzdávaní a preberaní prítomný.\nBývalý konateľ spoločnosti SYS-NET, s.r.o., Ing. Martin Krokavec v odpovedi na výzvu č.\n724/320/29205/2008/Fed zo dňa 22.05.2008 potvrdil pravosť faktúr spoločnosti č. 10060214 a č.\n10060320, avšak k tomu, či aj došlo k dodaniu tovaru sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že prepravu tovaru\nspoločnosť SYS-NET, s.r.o., nezabezpečovala, ani neskladovala, robili len sprostredkovanie.\nU. H. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 724/320/33643/2008/Fed zo dňa 04.06.2008 uviedol, že\nprepravu tovaru uskutočnil, ako je uvedené na faktúrach č. 30/06 a 31/06 dvoma autami. Dňa 05.04.2006\npristavili autá pri areáli mäsopriemyslu Vrútky, tovar bol nakladaný z budovy, ktorá patrila k areálu\nmäsopriemyslu pomocou vozíkov. Prepravu objednával p. V. z INTRAN - LOGISTIC, s.r.o., Košice a\ninštrukcie odkiaľ bude nakládka uskutočňovaná dal pán z Prešova.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 724/320/31117/2008/Fed zo dňa 30.05.2008, keď vypovedal\nIng. K. Y. vyplýva, že na spoločnosť SYS-NET, s.r.o., sa nakontaktoval na výstave v Nitre, kde sa\nstretol s jedným z jej konateľov - p. Krokavcom. Pri odovzdaní a prebratí strojov od spoločnosti SYSNET, s.r.o., bol fyzicky prítomný a asi tam bol aj niekto zo spoločnosti SYS-NET, s.r.o., stroje prevzal\nvo Vrútkach. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že spoločnosť SYS-NET, s.r.o., nadobudla tovar od\nIMPLICIT, s.r.o., Veľký Krtíš a tento tovar bol skladovaný vo Vrútkach. Uviedol, že vyhotovil CMR č. SK\n1841622 a SK1841621 zo dňa 29.03.2006, ale preprava bola uskutočnená až na druhý pokus a CMR\nuž neprepisoval, keďže U. H. uviedol iný dátum prepravy. Na CMR je napísané miesto nakládky Prešov,\nstroje však boli nakladané vo Vrútkach. Platby za faktúry spoločnosti SYS-NET, s.r.o., sa vždy uskutočnili\nv Košiciach a peniaze preberal p. V..\n\nO výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 724/320/5384/2011/Fed zo dňa\n03.03.2011, ktorý žalobca osobne prevzal dňa 14.03.2011 a vyjadril sa k nemu listom zo dňa 24.03.2011.\nNásledne správca dane vyhotovil dodatok k protokolu zo dňa 30.03.2011, v ktorom vyhodnotil vyjadrenia\nžalobcu. Záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo dňa 31.03.2011.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.).\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodujúcom období t.j. ku dňu\nzačatia daňovej kontroly, správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa\njej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých\nprípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona najviac o\n12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa ods. 15, príslušným orgánom na predĺženie\nlehoty je ministerstvo.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nDokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nz 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva aj: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je\njeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\nV tomto konaní bolo potrebné posúdiť mieru zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z §\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca\nvyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho existencia.\nOdvolací súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty musí byť\nkompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou obsiahnutou v šiestej\nsmernici Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia; v\njej zmenenom a doplnenom znení. Tak je potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich\nna zabezpečenie kontroly a správy daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie\npodmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality DPH,\npredstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH.\nZ ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) okrem iného vyplýva i právo\nčlenských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na\ninkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím\nna zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie\nDPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade\nje úprava DPH vnímaná aj ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe,\nvzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené\njednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim\nalebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,\nnemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.\nUvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, napr.\nrozsudky SD EÚ v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling\n(C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond\nHouse Systems (C-484/03).\nRovnako SD EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť\npriznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa\nsvojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak\n\ndotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane\na hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04).\nTaktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt\nprijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že\nplnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky SD EÚ vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré\nmožno v tom, ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH\nna zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,\nzávisí predovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených\nveciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\nŽalobca namietal nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom sa podľa neho malo\ndokazovanie zamerať na preukazovanie samotnej realizácie dodávky tovaru medzi dodávateľom SYSNET, s.r.o., a samotným odberateľom. Podľa názoru žalobcu, dôkazy, o ktoré oprel svoje tvrdenia\nsprávca dane nemajú rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené\nžalobcom. Na podporu svojej argumentácie žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na rozsudky\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie.\nZ obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010 vyplýva, že v uvedenom konaní\nbolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako\nplatiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o\nosobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať,\nže dodaný tovar vyrobil, respektíve, ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.\nZ odôvodnenia rozsudku SD EÚ v spojených veciach Optigen Ltd a spol. č. C-354/03, C-353/03,\nC-484/03 z 12.01.2006 vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých\npatril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých i subjekt, ktorý si neplnil\nzáväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom\nuhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu\nnepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa Commissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných\ndaní v Spojenom kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“.\nSúdny dvor Európskej únie vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne\nsúdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu,\nže zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že predmetné faktúry\nobsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva\nna odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.\nV prejednávanom prípade došlo k spochybneniu existencie tovaru, ktorý bol predmetom obchodov medzi\nspoločnosťami SAXUM CAMIN, s.r.o., - IMPLICIT, s.r.o., - SYS-NET, s.r.o., - M.I.M. Prešov, s.r.o., ktorá\nnásledne tovar predala spoločnosti UAB EMITRA, Vilnius, Litva.\nSpoločnosť SAXUM CAMIN, s.r.o., ktorá bola dňa 10.08.2010 ex offo vymazaná z obchodného\nregistra, podľa vyjadrenia jej bývalého konateľa, nevie preukázať či obchody na predmetný tovar boli\nuskutočnené, disponuje len faktúrami. Potvrdil však to, že peniaze z predmetných obchodov nedostal.\nNevedel uviesť s kým uzatváral zmluvu na dodávku predmetných strojov, ani od koho stroje kúpil, ani\nkto ich prepravoval a ani to, či mala spoločnosť SAXUM CAMIN, s.r.o. sklady.\nSpoločnosť IMPLICIT, s.r.o., ktorá bola dňa 25.10.2011 ex offo vymazaná, mala mať predmetný tovar\nuskladnený v areáli spoločnosti Mäsokombinát Fatra, s.r.o., Vrútky.\n\nAvšak bývalý konateľ spoločnosti Mäsokombinát Fatra, s.r.o., Ladislav Rjabec, ktorý mal v tejto\nspoločnosti pôsobiť ako „biely kôň“ uviedol, že nepodpisoval žiadne listiny, ani zmluvy, nemal vedomosť\no tom, že by bol niekto v priestoroch mäsokombinátu a jeho areálu v prenájme. Nepozná ani vyššie\nuvedené štyri spoločnosti (SAXUM CAMIN, s.r.o., - IMPLICIT, s.r.o., - SYS-NET, s.r.o., - M.I.M. Prešov,\ns.r.o.,).\nJán Mádel, konateľ spoločnosti P E G A S, s.r.o., ktorý sa zúčastnil miestneho zisťovania, ktorého\npredmetom bolo overenie prenájmu priestorov areálu Mäsokombinátu Fatra, s.r.o., z ktorého bola\nvyhotovená zápisnica č. I/323/92241/2008/Fíz, Siv. zo dňa 22.02.2008 uviedol, že vyššie uvedené štyri\nspoločnosti nepozná a do areálu Mäsokombinátu Fatra, s.r.o., mala prístup jedine spoločnosť, ktorá\ntam v danom čase bola ešte v prenájme a ktorá tam mala tiež svoje sídlo - spoločnosť Carbontrade\nSlovakia, s.r.o.,.\nBývalý konateľ spoločnosti SYS-NET, s.r.o., Marián Sekerák uviedol, že obchod na predmetný tovar\non len sprostredkoval, pričom jeho provízia bola cca 405.000,-Sk. Predmetný tovar nikdy nevidel a na\ncelom obchode sa dohodli Ing. K. Q. a Ing. Y.. Uviedol tiež, že sa uskutočnilo niekoľko platieb, úhrady\nboli vykonané v hotovosti a on si z nich odpočítal len svoju províziu za obchod.\nIng. Martin Krokavec, rovnako bývalý konateľ spoločnosti SYS-NET, s.r.o., uviedol, že celý obchod\ndohodol Y. L., on len súhlasil, aby technológiu kúpili a predali, pomohol vystaviť faktúry a pokladničné\ndoklady, ale tovar nevidel, nebol pri jeho preberaní a ani pri finančnom vysporiadaní.\nIng. Igor Holub, bývalý konateľ spoločnosti IMPLICIT, s.r.o., na jednej strane potvrdil pravosť podpisov\na faktúr (zmluva č. 1-060106/IM-SYS zo dňa 06.01.2006, faktúry 15/03/2006 IM - SYS a 21/02/2006\nIM - SYS a preberacích protokolov) pre spoločnosť SYS - NET, s.r.o., avšak uviedol, že predmetnú\nspoločnosť nepozná, nevedel ani popísať predmetnú obchodnú transakciu, nevedel či bolo uskutočnené\nplnenie, nevedel sa vyjadriť k úhradám a nevedel ani uviesť, či k plneniu skutočne došlo.\nŽalobca predložil notársky overené čestné prehlásenie zo dňa 04.07.2006 o tom, že odberateľ prevzal\nzariadenia tak, ako je uvedené na faktúrach a predložil aj potvrdenie o tom, že litovský odberateľ mal\ntovar na sklade, avšak na základe preverovania prostredníctvom medzinárodného dožiadania bolo u\nlitovského odberateľa evidovaných len 88 častí týchto strojov namiesto 117 kusov. Tvrdenia uvedené v\nčestnom prehlásení sa tak nepotvrdili.\nNa základe všetkých uvedených skutočností vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že sa v\ntejto veci možno stotožniť s názorom žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď\ndostatočne a vierohodne nepreukázal dodanie tovaru nadobudnutého od spoločnosti SYS-NET, s.r.o.,.\nV prejednávanom prípade tak bola spochybnená samotná existencia tovaru v rozsahu deklarovanom v\ndokladoch. Správca dane preveruje pôvod tovaru a prostredníctvom dokazovania odstraňuje vzniknuté\npochybnosti. Žalobca mal podľa názoru odvolacieho súdu predložiť také doklady, ktorých vierohodnosť\nvo vzťahu k ich obsahu by bola preukázaná, mal teda povinnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení,\nže so sporným tovarom skutočne obchodoval a že ho dodal svojmu odberateľovi v rozsahu uvedenom\nv daňovom doklade.\nPredmetný tovar v rámci obchodných transakcií uzatvorených medzi spoločnosťami IMPLICIT,\ns.r.o., spoločnosťou SYS-NET, s.r.o., a nakoniec žalobcom - M.I.M. Prešov, s.r.o., nezmenil miesto\nuskladnenia, pričom mal byť predmetný tovar skladovaný v priestoroch Mäsokombinátu Fatra, s.r.o.,\nktoré nemala žiadna zo zúčastnených spoločností prenajaté a nikto ani predmetné spoločnosti v objekte\nuskladnenia nepoznal. Výsledky dokazovania jednoznačne spochybnili reálny základ deklarovaných\nzdaniteľných obchodov. V daňovom konaní je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a\nprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za\ndosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych\nzdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.\n\nĎalšou námietkou, ktorú v konaní uplatnil žalobca, je nedodržanie zákonnej lehoty stanovenej na výkon\ndaňovej kontroly (§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.). Výkon daňovej kontroly má byť podľa tohto\nustanovenia ukončený do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Kontrola môže byť primerane predĺžená,\nnajviac však o šesť mesiacov.\nV tejto súvislosti poukazujeme na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010-57\nzo dňa 29.06.2010, ktorý zdôraznil, že lehota na výkon daňovej kontroly je lehotou zákonnou a\nje pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nuskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola je procesom smerujúcim k obstaraniu dôkazného\nprostriedku - protokolu a nemožno ju vykonávať dlhšie, než ustanovuje zákon. Aj v rámci výkonu\ndaňovej kontroly je potrebné rešpektovať zásadu zákonnosti a primeranosti. Ak daňová kontrola nebola\nvykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku.\nV prejednávanom prípade daňová kontrola za obdobie február 2006 trvala od 18.06.2010 do 03.03.2011.\nZ uvedeného vyplýva, že táto kontrola netrvala nad rámec ustanovený zákonom.\nV rozhodnutí správcu dane č. 724/230/19219/11/Poll zo dňa 04.04.2011 boli použité i zistenia z daňovej\nkontroly, ktorú vykonal správca dane u žalobcu na daň z pridanej hodnoty za mesiac marec 2006, pri\nktorej prekročil zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly. Predmetnú vec prejednával Krajský súd\nv Prešove na základe žaloby podanej žalobcom pod sp. značkou 4S/25/2012. Rozsudkom zo dňa\n07.02.2013 zrušil rozhodnutie žalovaného i správcu dane, ktorými bola žalobcovi dorubená DPH za\nmesiac marec 2006 práve z dôvodu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol\nz nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Rozsudok bol napadnutý\nodvolaním žalovaného a o odvolaní rozhodoval na Najvyššom súde Slovenskej republiky senát 3S, pod\nsp. značkou 3Sžf/76/2013. Odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu.\nPoukazujúc na vyššie uvedený nález ústavného súdu i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. značka 3Sžf/76/2013 je potrebné konštatovať, že daňové orgány vo vyrubovacom konaní\nmôžu použiť len legálne dôkazy. Za nezákonne získaný dôkaz súd v tomto konaní musí považovať\nprotokol o výsledku daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za mesiac marec 2006, na ktorý v\ntomto konaní daňové orgány prihliadali, v preskúmavaných rozhodnutiach i v samotnom protokole o\nvýsledkoch daňovej kontroly za mesiac február 2006 naň odkazovali a vychádzali zo záverov v ňom\nobsiahnutých.\nÚlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude uvedené názory aplikovať (§ 250j ods.7 O.s.p.) a v\nďalšom konaní použiť len zákonne získané dôkazy (napr. obsah dožiadaní a výpovede svedkov, atď.).\nO náhrade trov odvolacieho konania konajúci súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a §\n250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi na náhradu priznal trovy\nodvolacieho konania podľa predloženej špecifikácie, keďže v odvolacom konaní bol úspešný.\nPrávny zástupca predložil spolu s vyjadrením k odvolaniu žalovaného vyčíslenie trov odvolacieho\nkonania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej\nslužby podľa predloženej špecifikácie a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa\n22.02.2013 vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len vyhláška č.\n655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového\nzákladu, ktorý je v roku 2013 vo výške 781 €, režijný paušál 7,81 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom\nDPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 137,97 € vo výške 20%, v sume 27,59 €.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 165,56 €.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}