{"guid": "78b05b92-867d-4748-8314-a2fd44656813:b0e87e0b-68f8-40d3-a6e2-0d2c8c79145f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1", "spisova_znacka": "1So/55/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/55/2012 z 13. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 1So/55/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1", "identifikacne_cislo": "8011200735", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0e87e0b-68f8-40d3-a6e2-0d2c8c79145f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/55/2012\n8011200735\n13. 08. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľky: F. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,\nso sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu v dávkovom konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 15. mája 2012 č. k. 3Sp/16/2011-107, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. mája 2012 č. k.\n3Sp/16/2011-107 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. 46513-2/2011-BA z 15. augusta 2011 z r\nu š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 46513-2/2011-B z 15. augusta 2011 (č.l. 7) odporkyňa ako prvostupňový sociálny\norgán príslušný podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že navrhovateľka, ktorá\nutrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. júla 1984, nemá nárok na úrazovú\nrentu.\nPodľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej\nschopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku\n1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými\nv § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s\ntýmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n\n2. Pri svojom rozhodnutí po citácii ustanovení § 83, § 88 ods. 1 a § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003\nZ.z. odporkyňa vychádzala zo zistení, že nakoľko navrhovateľka nebola preradená na inú prácu, tak\njej poškodenie, t.j. strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu 31. decembra 2003\nnevzniklo.\n3. Vo vzťahu k zistenému stavu odporkyňa konštatovala, že navrhovateľka od 16. júla 1973 pracovala\nv Slovenskej pošte Prešov ako administratívna pracovníčka a vedúca pošty. Dňa 27. novembra 2000\nutrpela pracovný úraz. Pri odkladaní cenín navrhovateľka potrebovala zísť dole schodmi, pričom nastal\npád na pravú stranu a tým došlo k poraneniu pravej dolnej končatiny v oblasti členka.\nPri posudzovaní jej nasledujúceho stavu bolo zistené, že úraz z uvedeného obdobia nezanechal žiadne\ntrvalé následky.\n4. Hybnosť v pravom členkovom kĺbe odporkyňa posúdila tak, že je vo všetkých smeroch zachovaná,\nkončatina je bez opuchu. Úraz pravého členkového kĺbu, ktorý navrhovateľka utrpela v roku 2000 tak\nneovplyvnil jej ďalšiu pracovnú schopnosť. Naďalej pracovala na pôvodnom pracovisku bez obmedzení.\nOd roku 2002 do roku 2004 vykonávala aj prácu doručovateľky; odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľka\ndokonca krátkodobo vykonávala prácu doručovateľky aj v roku 2001.\n5. Čo sa týka nároku, tento si navrhovateľka podľa odporkyne uplatnila podaním žiadosti, ktorá bola\ndoručená odporkyni, pobočka Svidník, dňa 29. apríla 2011 a následne doručená odporkyni, pobočka\nBanská Bystrica dňa 09. mája 2011.\n6. Ďalej s poukazom na lekársku správu odporkyne, pobočka Svidník, vystavenej dňa 27. júna 2011,\nktorá je prílohou napadnutého rozhodnutia, a po dôkladnom preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie\nodporkyňa vyslovila záver, že u navrhovateľky nedošlo v súvislosti s pracovným úrazom k zhoršeniu\nzdravotného stavu v období po 01. januári 2004. Posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti na\núčely úrazovej renty na 0%, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky nároku pre priznanie úrazovej\nrenty.\n7. Preto odporkyňa vyslovila názor, že na základe objektívneho stavu navrhovateľka nespĺňa podmienky\nna uznanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok z 21.09.2011\n(č.l. 1).\n9. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom na jeho preskúmanie navrhovateľka, ktoré\ndoplnila na základe výzvy súdu uznesením zo dňa 05.10.2011 a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vrátiť vec sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.\nNamietala, že rozhodnutie a posudky odporkyne, MUDr. L. F., riaditeľky sekcie nemocenského poistenia,\núrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej\nčinnosti a posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník MUDr. X. X. považuje za\nnesprávne, zavádzajúce, preto žiada nové vyšetrenie vo vzťahu k zdravotnému stavu s uznaným\npracovným úrazom zo dňa 27.11.2000.\n\n10. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že súvislosť s úrazom spočíva v tom, že došlo k pádu zo\nschodov na pravú stranu celým telom, okrem vyvrtnutia členka na pravej nohe, na ktorej stále pretrvávajú\nopuchnutia a bolesti, ešte na predkolení sú výrazné žily - varixy, ktoré sú bolestivé a ktoré sú predmetom\nceloživotnej liečby a sledovania. Nakoľko pri nich je možná tvorba krvných zrazením (veľmi nebezpečné\na smrteľné pre pľúcnu embóliu), z tohto dôvodu musí užívať kompresívne pančuchy.\nSúčasne má bolesti bedrového kĺbu, poškodenú pravú obličku, na ktorej sa pri USG zistili zvýraznené\ncievky, čiže oblička je oslabená a nepracuje na 100%. Podľa dostupných USG nálezov zo dňa pred\npracovným úrazom, kde USG nepreukazuje poškodenie pravej obličky.\n11. Ďalej navrhovateľka argumentovala, že má vysunutú platničku, ktorá jej tlačí na miechu, v dôsledku\nčoho ide o dlhotrvajúci prejav dráždenia nervov, svalov, poruchu statiky a dynamiky chrbtice, následne\ndochádza k bolesti záhlavia a závratom a jej zdravotný stav pre účely úrazovej renty mal vypracovať\nskúsený špecialista - lekár.\nPodľa mienky navrhovateľky boli posudky vypracované neobjektívne a to len z toho dôvodu, že si\npovedala svoj názor. Posudkoví lekári jej zdravotný stav bagatelizujú, hoci došlo k pádu zo schodu\nna zem celým telom. Posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky vo Svidníku MUDr. X. boli\nignorované ňou predložené zdravotné nálezy, ktoré s úrazom súvisia, čiže poškodenie iných častí tela\na orgánov ako poškodenie pravej obličky, ktorá už nepracuje na 100%, varixy predkolenia pravej nohy,\nopuchy a bolesti členka.\n12. Takisto nebola vyhodnotená spadnutá klenba pravej nohy, čo znamená, že kosť, ktorá jej tlačí na\nchodidlo pri chôdzi, jej prekáža a spôsobuje jej veľké bolesti. V dôsledku uvedeného ide o stav, ktorý je\ntreba operovať, trpí bolesťami bedrového klbu, kríva, má skoliózu úseku Th chrbtice, šikmú panvu, blok\n1. rebra, na krčnej chrbtici výrazne zúžené stavce, vysunutú platničku, ktorá výrazne tlačí na miechu a\nvšetky tieto nálezy vyplývajú z lekárskych správ.\nNavyše podľa navrhovateľky pri pracovnom úraze pri páde na pravú stranu vznikli aj skryté poranenia,\nktoré neboli dostatočne vyšetrené tým, že riešili sa len viditeľné vonkajšie poranenia.\n13. Rovnako navrhovateľka vytýkala odporkyni, že jej posudkoví lekári rozhodujú neobjektívne, lebo hája\nzáujmy sociálnej poisťovne. V súvislosti s uvedeným nevylúčila ani podplácanie, či korupciu, ktorú je\nťažko dokázať. O jej nepriaznivom zdravotnom stave svedčia aj viaceré hospitalizácie na neurologickom\noddelení, internom oddelení, ORL, či Rehabilitačnom oddelení vo Svidníku a iných mestách, kde bola\nupozornená na to, že jej zdravotný stav je nezvratný a príslušnou liečbou napr. infúziami sa zdravotný\nstav stabilizoval a to v dôsledku zvýšenej dávky analgetík atď.\nZ lekárskych nálezov vyplýva, že aj po komplexnej liečbe infúznej, analgetickej, myorelaxačnej,\nRHB a pod. bola vždy prepustená do domáceho liečenia bez výraznejšieho zlepšenia s dočasným\nstabilizovaním.\n14. Čo sa týka zápisnice z 27.06.2011, túto odmietla podpísať, pretože nesúhlasila s názorom\nposudkového lekára, ktorý ju opakovane bez prečítania nútil podpísať. Jednotlivé vyšetrenia posudkový\nlekár odpisoval z jej predložených fotokópií tak, že len to, čo chcel a to nepodstatné, ale podstatné\nv každom prípade úmyselne vynechával. Posudkový lekár jej problém nepovažuje za natoľko vážny,\nkeďže nepoužíva pri chôdzi pomôcku.\nAk posudkový lekár MUDr. X. tvrdí, že po úraze sa neliečila na bolesti chrbtice a závraty, napriek tomu, že\nz jej lekárskych správ vyplýva, že tieto problémy mala a liečila sa, tak tento stav vyplýva z nepochopenia\njedného lekára, ktorý ukončil liečbu a jej všeobecný lekár ju musel uznať za práceschopnú, ale ako\núradníčku. Zamestnávateľ bol voči nej zaujatý, aj keď odmietala z donútenia v dôsledku vyhrážok\nprepustenia, musela pracovať ako vedúca pošty a vykonávať doručovanie, t.j. po úraze pracovať vonku,\ndenne chodiť 5 km, potom 10-12 km denne.\n\n15. Na základe sťažnosti navrhovateľky na nepriaznivé zdravotné podmienky na pracovisku Národnému\ninšpektorátu práce Košice, bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce Prešov na poštách, avšak nie\nna tých, ktoré označila za problematické a výsledok šetrenia inšpektorátu práce bol vykonštruovaný.\nJe toho názoru, že tak vážne rozhodovanie, ako je posudzovanie pracovného úrazu, by mal vykonávať\nzásadne skúsený odborník na slovo vzatý a nie obyčajný posudkový lekár.\n16. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdiť a nepriznať navrhovateľke náhradu trov konania. Okrem iného poukázala na to, že z\npotvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Slovenskej pošty Banská Bystrica zo dňa 25.5.2011 vyplýva,\nže navrhovateľka z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 27.11.2000 nebola preradená na inú menej platenú\nprácu, od roku 2002 až do roku 2004 vykonávala aj prácu doručovateľky, krátkodobo doručovala aj v roku\n2001, t.č. od roku 2004 nepracuje a 12.08.2005 bol jej zdravotný stav prehodnotený na základe žiadosti\no invalidný dôchodok. Bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť 75% od 13.07.2005. Na základe prehodnotenia zdravotného stavu dňa 13.10.2010 bola uznaná\nza invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% od 13.10.2010.\nB)\n17. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa podľa § 2501 a nasledujúcich ustanovení\nO.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom\npredloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je\ndôvodný.\n18. Svoj záver, že navrhovateľka neuvádzala žiadne zdravotné ťažkosti za účelom preradenia, krajský\nsúd oprel o skutkový stav zachytený v záznamu o úraze z 28.11.2000 a v potvrdení Slovenskej pošty,\na.s., Banská Bystrica zo dňa 18.05.2011.\nĎalej krajský súd citoval lekárske závery vyplývajúce mu z nálezu MUDr. F. A. z 30.09.2005, z lekárskej\nsprávy MUDr. K. z 15.12.2005 a zo správy z hospitalizácie na Neurologickom oddelení FNsP F.D.R. v\nBanskej Bystrici zo 07.03.2005.\n19. S odkazom na ustanovenia § 83, § 88 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1 a § 153 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003\nZ.z. vyslovil krajský súd názor, že úrazová renta patrí poškodenému, u ktorého bolo preukázané, že v\ndôsledku utrpeného pracovného úrazu došlo k poklesu pracovnej schopnosti.\nTvrdenia navrhovateľky o tom, že napriek poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku utrpeného úrazu\nmusela vykonávať prácu pridelenú jej zamestnávateľom pod hrozbou ukončenia pracovného pomeru,\nkrajský súd označil na predložené listinné dôkazy za nepreukázané, lebo navrhovateľka po pracovnom\núraze nepožiadala o preradenie na inú prácu, resp. nenamietala, že prideľované práce nie je schopná\nvykonávať. Z lekárskych nálezov nevyplýva pokles pracovnej schopnosti, je jednoznačne preukázané,\nže u navrhovateľky ide o poškodenie chrbtice v dôsledku ťažkých degeneratívnych zmien.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľky/stanoviská\nA)\n20. Vo včas podanom odvolaní z 03.07.2012 (č.l. 117) proti rozsudku prvostupňového súdu\nnavrhovateľka napadla zákonnosť rozhodnutia odporkyne a rozsudok krajského súdu v celom rozsahu\na požadovala ich zrušenie.\nNajmä vyslovila svoju požiadavku, aby\ni. jej bola priznaná úrazová renta na tom základe, že utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného\núrazu zo dňa 27.11.2000,\n\nii. bola zabezpečená prítomnosť lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, keď sa\nvykoná odborný posudok jej pracovného úrazu po páde zo schodu na pravú stranu celým telom, t.j.\nvšetkých časti tela vrátane vnútorných orgánov.\nV súvislosti s uvedeným navrhla, aby posudok zdravotného stavu po uznanom pracovnom úraze\nvyhotovil lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, hlavný odborník ministerstva\nzdravotníctva pre pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu v Bratislave, prípadne ÚDZS Bratislava.\n21. K vyjadreniu Slovenskej pošty Banská Bystrica navrhovateľka poukázala na nemožnosť na ňu\nreagovať. Najmä zdôraznila to, že skutočne bola v určitom období preradená na inú poštu, že pracovný\núraz a pokles pracovnej schopnosti sú určite v príčinnej súvislosti a toto tvrdenie môže iba vylúčiť\nskúsený špecialista.\n22. V súvislosti s uvedeným navrhovateľka odkazovala na závery obsiahnuté v príslušných\npracovnoprávnych dokumentoch, ako sú opatrenia vedúcich pracovníkov alebo záznamy v zápisníku\nbezpečnosti práce zamestnanca.\nTiež citovala nasledujúce vyjadrenie odborných lekárov: „Poškodená oblička po úraze chabne,\nscvrkavie, oslabuje sa nie náhle, ale postupom času až do štádia, keď už bude bezvýznamná a ktorú\nbude potrebné vyoperovať .....“.\n23. Súčasne sa navrhovateľka tiež zmienila o svojom invalidnom dôchodku, kedy pôvodná hodnota bola\nznížená od 13.10.2010 na 60%, aj napriek tomu, že jej zdravotný stav sa postupne zhoršuje.\n24. Záverom svojho odvolania navrhovateľka opísala svoje vzťahy s inými pracovníkmi zamestnávateľa,\nako aj pošty, ktoré zastupovala.\nK odvolaniu navrhovateľka na podporu svojich tvrdení pripojila väčšie množstvo listín, najmä dohody o\nzmene pracovnej zmluvy a lekárske správy.\nB)\n25. Vo svojom vyjadrení zo dňa 17. júla 2012 (č.l. 129) odporkyňa zrekapitulovala jednotlivé odvolacie\nnámietky navrhovateľky a následne konštatovala, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti,\niba opakuje tie isté skutočnosti, ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne.\n26. Všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v súvislosti so Slovenskou poštou z hľadiska\nposúdenia zdravotného stavu navrhovateľky a jej nároku na úrazovú rentu označila odporkyňa za právne\nbezvýznamné.\n27. K požiadavke navrhovateľky, aby posudok jej zdravotného stavu po uznanom pracovnom úraze\nvyhotovil lekár v príslušnom špecializačnom odbore, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre\npracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu v Bratislave, prípadne ÚDZS Bratislava, odporkyňa uviedla, že\nposudkoví lekári sociálneho poistenia sú podľa § 153 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. oprávnení vykonávať\nlekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia, ktorá podľa § 153 ods. 4 písm. a) cit. zákona zahŕňa\nposudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.\nPreto podľa odporkyne bolo v kompetencii obidvoch posudkových lekárov odporkyne vykonať posúdenie\npoklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky.\n28. Poznámky navrhovateľky k odbornosti posudkových lekárov označila odporkyňa za nemiestne\ninvektívy.\n\n29. Záverom odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci potvrdil\nrozsudok krajského súdu zo dňa 15. mája 2012 ako vecne správny a navrhovateľke nepriznal trovy\nkonania.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spoj. s §\n250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide\no rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné,\nbez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), preto postupom podľa §\n220 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že v zmysle zrušujúceho\ndôvodu obsiahnutom v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250ja\nods. 3 zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n31. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je\nrozsudok krajského súdu o nevyhovení opravnému prostriedku navrhovateľke a o potvrdení rozhodnutia\nodporkyne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania\n(viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky, a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\n32. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby,\nktorou sa navrhovateľka domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n33. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne\nnapadnuté navrhovateľkou. Podľa súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. II ÚS 127/07-21, alebo v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn.\n6 Sžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009, či sp. zn. 8 Sžo/547/2009). Potom\nnie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len\npreskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány\npri riešení konkrétnych otázok vymedzených navrhovateľkou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu\nrozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj\núčastníkmi.\n34. Najvyšší súd vzhľadom na námietku navrhovateľky o správnosti záveru odporkyne, že pracovný úraz\nnavrhovateľky a pokles jej pracovnej schopnosti určite nie je v príčinnej súvislosti, poukazuje na znenie\nustanovenia § 88 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré sa stalo základom na argumentáciu krajského súdu.\nPodľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\n\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej\nschopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n35. Hore citované ustanovenie jednoznačne vymedzuje nasledovný okruh podmienok, ktoré\nzákonodarca označil za nevyhnutné pre vznik nároku na úrazovú rentu, a to že\n1. poškodená osoba musela utrpieť pracovný úraz,\n2. poškodená osoba má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať špecifikovanú činnosť,\n3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom a\n4. poškodená osoba nedovŕšila dôchodkový vek alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n1) K poklesu schopnosti vykonávať činnosť\n36. O podmienkach, ktoré sú uvedené ako prvé a posledné, panuje zhoda medzi účastníkmi. Avšak\nzásadný spor je o splnení podmienky 2) a 3).\n37. Najvyšší súd z priloženého spisu zistil, že krajský súd pri posudzovaní skutočného stavu veci (tzn.\nzdravotného stavu navrhovateľky) si osvojil ten, ktorý bol zachytený v posudkových dokumentoch (t.j.\nlekárskom posudku alebo lekárskej správe) zo dňa 27.06.2011. Preto pri odôvodnení svojho rozhodnutia\nvychádzal zo skutkových (medicínskych) zistení o zdravotnom stave navrhovateľky, ktoré sú zachytené\nv posudkových podkladoch vypracovaných príslušnými lekármi.\n38. Takisto je nepochybné, že odporkyňa pri stanovení hodnoty poklesu pracovnej schopnosti\nnavrhovateľky na účely úrazovej renty (t.j. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. novembra 2000)\nv hodnote 0% zásadne a jednostranne vychádzala z hore uvedenej lekárskej správy posudkového\nlekára, ktorá je explicitne označená ako príloha napadnutého rozhodnutia. Na základe takto ustáleného\nskutkového stavu vyslovila odporkyňa svoj právny záver (viď citovaná lekárska správa: II. časť Posudok/Celkový posudok) „Na základe objektívneho stavu nespĺňa podmienky na uznanie miery\npoklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Pokles miery pracovnej schopnosti na účely\núrazovej renty v dôsledku úrazu zo dňa 27.11.2000 je 0%.“ Časť lekárskej správy označená ako\n„Pracovná rekomandácia“ nie je posudkovým lekárom vôbec vyplnená.\nVoči tak sformulovaným dôvodom navrhovateľka brojila svojim odvolaním s tvrdením, že jej zdravotný\nstav sa zhoršuje, zanechal vážne trvalé nezvratné následky, došlo k zmene jej pracovného zaradenia,\nbol jej priznaný invalidný dôchodok a jej zdravotný stav nebol posúdený správne.\n39. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd upozorňuje, že do procesu zisťovania skutočného stavu\nveci v dávkových konaniach (§ 172 ods. 3 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.), t.j. aj do zisťovania miery\npoklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, resp. inej osoby významne zasahuje\nzákonodarca prostredníctvom zásady materiálnej pravdy (§ 195) a obsahovým vymedzením pojmu\ndôkaz (§ 196).\nPodľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\nPodľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,\nodborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a\nprávnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti\nSociálnej poisťovne.\n\n40. Pre oblasť dávkového konania je jedným z podstatných podkladov rozhodnutia výsledok lekárskej\nposudkovej činnosti pre výkon sociálneho poistenia (v prejednávanej veci lekárska správa v oblasti\núrazového poistenia) v zmysle § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. Je síce pravdou, že zákonodarca pre úrazové\ndávky prostredníctvom § 88 naznačil cieľ tohto zisťovania formuláciou „v súvislosti s plnením pracovných\núloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s\nplnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami“, avšak na druhej strane presne\na jasne nešpecifikoval jeho formálne a obsahové náležitosti.\nPodľa § 153 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa\na) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,\nb) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo\nrekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,\nc) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť\na náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,\nd) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady\nna liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s\nliečením.\nPodľa § 153 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia\npri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a\npracovnú schopnosť poistenca a poškodeného\na) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné\nskutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,\nb) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\nPodľa § 153 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti\nspolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.\nPosudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\npoistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.\nPodľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku\n1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými\nv § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s\ntýmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n41. Vo vzťahu k lekárskej posudkovej činnosti pri zisťovaní skutkového stavu sa už Najvyšší súd v svojej\njudikatúre viackrát vyjadroval. Napríklad prostredníctvom rozsudku sp. zn. 9 Sžso/24/2011 z 25. mája\n2011 vyslovil nasledujúci právny záver:\n„V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok\n(lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, súd skúma aj to, či pri posudzovaní\nboli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný,\nlogický a presvedčivý, a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu.“\n42. Pri kontrole zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ako aj konaní im\npredchádzajúcich správny súd preveruje správnosť zistenia skutkového stavu (viď § 250j ods. 2 písm.\nb/, c/ a e/ O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci medicínske posúdenie zdravotného stavu so záverom o miere\npoklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v súvislosti s plnením jej pracovných úloh.\nAby túto svoju kontrolnú činnosť mohol riadne vykonať, musí mať správny súd pred svojim rozhodnutím\nvo veci k dispozícii kompletný administratívny spis; k zabezpečeniu tohto cieľa mu ponúka platný\n\nObčiansky súdny poriadok množstvo oprávnení. Pre správne súdnictvo je administratívny spis\nodporkyne ako správneho orgánu základným podkladom na posúdenie riadneho zistenia skutkového\nstavu (viď § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.), ako aj možných nedostatkov tohto procesu (viď § 250j\nods. 2 písm. e/ O.s.p.).\n43. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd vo svojej konštantnej judikatúre už viackrát zdôraznil (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1So/112/2010 z 11.01.2011, resp. 1So/58/2012 z 13.08.2012), že iba\nvýnimočne v konaní podľa 2 a 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku je možné v správnom\nsúdnictve v zmysle § 250q ods. 1 veta druhá O.s.p. očakávať vykonávanie dôkazov, ktoré správny orgán\npočas konania nevykonal, a to aj bez svojho zavinenia. Tento záver vyplýva z odlišného charakteru\nsprávneho súdnictva, a to aj pre konanie o opravnom prostriedku, v ktorom prevažuje kasačný spôsob\n(§ 250i ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí,\ntzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu (tzn. nerozpornosti\nvyslovených odborných medicínskych záverov o zdravotnom stave navrhovateľa) na základe podkladov\nobsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nAk na základe vyslovených námietok správny súd dospeje k názoru, že takýto skutkový stav nebol riadne\nzistený, nevznikne dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale\nnaopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nPodľa § 250q ods. 1 O.s.p. platí, že ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným\nv § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n44. Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým\nstavom zaraďuje vady zistenia skutkového stavu s rôznou intenzitou, ktoré sú zákonodarcom\nprezentované ako nedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. b/, c/ a e/ v spojení s §\n250l ods. 2 O.s.p.). Uvedená vada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže\nkolísať v rôznych medziach, a to:\ni. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom\nomylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s\nriadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne\nvyhodnotené (napríklad špatne určený vek, či poistné obdobia žiadateľa alebo jeho zdravotné\npostihnutie, a to aj na základe nepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov,\nalebo zamlčaním podstatných údajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu),\nalebo\niii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym\npredpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými\nv ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov/zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/).\n45. V prejednávanej veci má Najvyšší súd preukázané, že navrhovateľka počas celého konania\ntýkajúceho sa posudzovania jej zdravotného stavu vznášala námietky voči vysloveným záverom (č.l. 37\na 38) doložené množstvom zdravotnej dokumentácie (č.l. 40 až 72), resp. odmietla podpísať zápisnice\nspísané v jej prítomnosti (29.04.2011 - č.l. 36, 27.06.2011 - č.l. 33, 04.07.2011 - č.l. 37). Tieto dôkazné\nprostriedky navrhovateľky boli v napadnutom rozhodnutí odporkyne celkom opomenuté, t.j. odporkyňa\nnapriek jasnému príkazu zákonodarcu, aby v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. dôsledne naplnila\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov, tak odôvodnenie, prečo sa s navrhnutými dôkaznými prostriedkami\n(lekárske správy a dodatky/dohody k pracovným zmluvám), absolútne absentuje, t.j. pre správny súd je\nv prejednávanej veci nedohľadateľné.\n\nPodľa § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n46. Za tejto procesnej situácie musí Najvyšší súd zdôrazniť, že skutkový stav (resp. skutočný stav veci)\nv sociálnych dávkových konaniach je svojim rozsahom, ako aj obsahom výslednou mozaikou zloženou\nz jednotlivých skutočností o zdravotnom, sociálnom, pracovnom a inom stave žiadateľa získaných v\nprocese dokazovania vedeného najmä podľa ustanovení § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. Pri žiadosti o\npriznanie nároku na úrazovú rentu sa najmä zisťujú, resp. preverujú skutočnosti získané v procese\nlekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z.)\npreukazujúce naplnenie hypotézy ustanovenia § 88 zák. č. 461/2003 Z.z.\n47. V súvislosti s hore uvedeným a v úmysle zachovať doterajšiu judikatúru, Najvyšší súd odkazuje na\nsvoj rozsudok sp. zn. 1Sžso/33/2010 z 22.03.2011 (celú časť relevantnú pre prejednávanú vec odvolací\nsúd v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. následne cituje):\n„V správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na\nto, aby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného\nstavu žalobcu [navrhovateľky - poznámka konajúceho súdu] sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu\nosobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia bežne nedisponujú.\nJe celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by\nmalo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume\nsprávnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne\nrelevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia). “\n48. Ak na základe námietok nielen vznesených, ale aj navrhovateľkou podložených relevantnými\ndôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) správny súd dospeje k názoru, že\ntakýto skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu\nvykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nNakoľko však navrhovateľka predložila množstvo relevantných listín (išlo najmä o rôzne zdravotné\nsprávy) na podporu svojho tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave, ktorý nebol údajne posudkovými\nlekármi odporkyne dostatočne posúdený, Najvyšší súd musel k odvolacím námietkam navrhovateľky\nprihliadnuť a označiť ich za dôvodné. Takýmto konaním odporkyne vznikla v procese vykonávania\ndôkazov vada (neúplne zistený skutkový stav v zmysle záverov v bode č. 44) so závažným vplyvom na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n2) K príčinnej súvislosti\n49. Odporkyňa, čo sa týka zisteného skutkového stavu, vo svojich zisteniach odkazuje na pripojenú\nlekársku správu a jej medicínsky sformulované závery. Najvyšší súd charakterizuje lekársku správu\nposudkové lekára ako podklad rozhodnutia v dávkovom konaní, ktorý predstavuje odborné (t.j.\nmedicínske, nie právne) posúdenie skutočného stavu veci písomnou formou, a tým, že zodpovedá na\nzákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú\notázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o úrazovú\nrentu (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso/25/2012 zo 16.07.2013).\n50. Lekárskou posudkovou činnosťou (viď bod č. 40) sa nielen vykonáva medicínske hodnotenie a\nposudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné\npostihnutie fyzickej osoby pracovným úrazom, ale aj posudzovanie pracovno-právnych dôsledkov v\noblastiach dávok, ktoré má fyzická osoba v dôsledku pracovného úrazu, t.j. pokles pracovnej schopnosti\nv súvislosti s plnením pracovných úloh (výkon pracovných/služobných povinností vyplývajúcich z\n\npracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz\nzamestnávateľa alebo počas pracovnej cesty) alebo v priamej súvislosti s nimi.\n51. Z uvedeného vyplýva nepochybne, že ak je v zmysle § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok fyzickej\nosoby na priznanie úrazovej renty spätá so zákonnou podmienkou „ak v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2“.\nTakýto úmysel zákonodarcu však nie je možné naplniť iba púhym konštatovaním, že posúdenie\nskutkového stavu navrhovateľky z medicínskeho hľadiska je postačujúce na to, aby mohlo byť\nvšeobecne konštatované, že pracovnoprávne dôsledky jej stavu po pracovnom úraze nie je možné\nspájať (nie je príčinou) so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľky.\n52. Navyše k tomuto zhoršeniu nepochybne došlo vzhľadom na priznanie nároku na invalidný dôchodok\nnavrhovateľke.\nNaopak, podľa názoru Najvyššieho súdu je potrebné v rozhodnutí odporkyne ako správneho orgánu v\nzmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. výslovne konštatovať, že posudkový lekár vylučuje uvedenú súvislosť\nmedzi pracovným úrazom a poklesom pracovnej schopnosti navrhovateľky a súčasne je povinný podať\nobjasnenie, z akých iných dôvodov vznikol zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, t.j. výron členkov\nbedrového kĺbu pravej nohy, či šikmá panva, skolióza TH.\nV.\n53. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,\nnajmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/33/2010, 9Sžso/24/2011, ako aj sp. zn. 1So/112/2010, pri\nktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n54. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4\nO.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n55. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej navrhovateľke právo na úplnú\nnáhradu trov tohto konania vzniklo.\nNakoľko však nebola právne zastúpená a zo spisu žiadne jej výdavky nevyplývajú, resp. nie sú vyčíslené,\nodvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal.\n56. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol\nbez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo\nna prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo\no vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych\nvzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok\n\n(§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sp/16/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "c7f1ae26-95f9-4eae-b5b7-398d76831b7f:129023ff-9a5a-4d95-aeda-50ec7c23182e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1", "spisova_znacka": "1So/58/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/58/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1"}, {"guid": "9d9af99d-0085-4689-9b8c-a4d755d44a0c:ea7156f0-d533-4e21-87b7-a56bac5c8a8e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1011200688.9", "spisova_znacka": "3Sp/16/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Sp/16/2011 z 6. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1011200688.9"}], "citovane_v": [{"guid": "9b0bced9-ae6e-44a6-bbef-01507d99c4dd:abeb0042-36d1-468c-b90d-18c6734f6f6e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200324.3", "spisova_znacka": "2Sp/6/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/6/2014 z 14. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200324.3"}]}