{"guid": "5855b818-1e8f-4b5b-a426-a7df700075cb:e9780508-23f7-4364-97b9-da9ba069ee66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1", "spisova_znacka": "6Sžo/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/3/2013 z 28. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2013, sp. zn. 6Sžo/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1", "identifikacne_cislo": "8011200678", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9780508-23f7-4364-97b9-da9ba069ee66", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/3/2013\n8011200678\n28. 08. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200678.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: E.S., bytom Q.\nL. E.. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Matejom Okálym, Advokátska kancelária so sídlom v Spišskej\nNovej vsi, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže,\nso sídlom Chorvátska 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. GR\nZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 1. augusta 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 2. októbra 2012, č. k. 3S 52/2011-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 2. októbra\n2012, č. k. 3S 52/2011-42, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 2. októbra 2012, č. k. 3S 52/2011-42 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. GR ZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 1. augusta 2011 v spojení s personálnym rozkazom\nriaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 zo dňa 19. novembra 2008 podľa § 250j ods. 2, písm. c/,\ne/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi náhradu\ntrov konania vo výške 262,45 eur a tieto ho zaviazal zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal\npreukázané, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ako príslušný správny orgán podľa § 243 ods.\n4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len zákon\nč. 73/1998 Z. z.) o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v\nLevoči č. 193 zo dňa 19. novembra 2008 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil; žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nkonštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa postupoval pri\nvydaní personálneho rozkazu v súlade so zákonom, keď bola splnená hmotnoprávna podmienka\nuvedená v § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. a dodatočným dokazovaním bolo zadovážených\ndostatok podkladov pre objektívne zistenie skutočného stavu.\nĎalej krajský súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8 Sžo/114/2010 zo dňa\n10. marca 2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 16/2009 - 47 zo dňa 29. januára\n2010 tak, že zrušil skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. januára 2009 č. GR ZVJS-3-30-3/14-\n\n2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia poukazom na § 192\nods. 1 písm. c/, § 233 ods. 1, 2 a § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatoval, že povinnosťou správneho\norgánu je postupovať tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel je povinný\nobstarať si potrebné doklady, s poukazom na to, že oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne\nvšetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka\nkonania, vysloviac názor, že skutočnosť že posudok služobného klinického psychológa je základným\npodkladom pre rozhodnutie v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nevylučuje za účelom\nobjektívneho zistenia skutočného stavu veci vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej\nspôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby, zdôrazniac, že tento postup\nbol potrebný o to viac, že psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou C.. C. T. na základe vyšetrenia\nžalobcu nezistila u neho žiadne psychické problémy, ktorý záver je v príkrom rozpore s vyjadrením\nG..R..C.. T.S.; odvolací súd konštatoval, že žalovaný správny orgán sa s námietkou žalobcu týkajúcou\nsa odstránenia rozporov a návrhom na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia dostatočne\nnevyporiadal, čo malo za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a súčasne konštatoval, že\nv posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky žalobcu znalkyňu vypočuť k namietaným\nskutočnostiam za prítomnosti žalobcu, pričom v prípade ďalších pochybností by prichádzalo do úvahy\nnariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, uvedený postup sa javil odvolaciemu súdu za potrebný\no to viac, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že pokiaľ je klinická psychologička v služobnom\npomere so žalovaným možno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti.\nKrajský súd mal ďalej preukázané, že v novom konaní právny zástupca odvolateľa - žalobcu dňa 19. mája\n2011 doručil psychologický posudok zo dňa 10. marca 2010 vypracovaný K.. G.. C. N., G.., zapísanou\nv zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 910882 v odbere psychológia 340000 a v\nodvetviach klinická psychológia detí 340100, dospelých 340200 a sexuality 340400, ktorý je odlišný od\nposudku služobného klinického psychológa G.. R.. C.. T.S..\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že odvolací správny orgán viazaný názorom najvyššieho\nsúdu, vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku, v novom konaní vykonal ďalšie dokazovanie pre\nobjektívne zistenie skutočného stavu a získaní ďalších podkladov pre rozhodnutie, keď za tým účelom\nvykonal dňa 29. júna 2011 v priestoroch Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody v Trenčíne zasadnutie vo veci odvolania žalobcu za prítomnosti G.. R.. C.. T.S.,\nK.. G.. C. N., G.., G.. C.. K. K., klinického psychológa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a\nÚVTOS Trenčín, odvolateľa - žalobcu, jeho právneho zástupcu, predsedu poradnej komisie generálneho\nriaditeľa zboru T.. I.. I. N. a predsedu senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa zboru L.. C..\nC. N., na ktorom zasadnutí bola zhrnutá celá genéza, týkajúca sa veci, každý zo zúčastnených sa\nmal možnosť vyjadriť k jednotlivým podkladom najmä k znaleckému posudku - vyšetreniu K.. E. a\nk psychologickému vyšetreniu - posudku K.. N., na tomto zasadnutí odvolateľ predložil nové listinné\ndôkazy a to doklady o jeho psychickej spôsobilosti ako vodiča, zo zasadnutia bol vyhotovený záznam,\ns ktorým boli oboznámení všetci zúčastnení.\nKrajský súd poukázal na to, že v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym\nnázorom súdu. Stotožnil sa so žalobnými námietkami žalobcu, že ani v ďalšom konaní pri posudzovaní\notázky jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby žalovaný nezistil presne a úplne skutočný\nstav veci, čím sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom súdu (v konaní správneho orgánu\nbola zistená taká vada konania ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - § 250j ods.\n2 písm. e/ O.s.p.) a opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§\n250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Zdôraznil že, ak žalobca predložil psychologický posudok K.. G.. C. N., G..\nzo dňa 10. marca 2010, ktorý je odlišný od posudku služobného klinického psychológa G.. R.. C.. T.S.,\npoukazom na závery posudku z 10. marca 2010, bolo úlohou žalovaného nariadiť vykonanie kontrolného\nznaleckého dokazovania k obom predloženým posudkom za účelom odstránenia rozporov tak, ako to\nnaznačil Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmeňujúcom rozsudku. Krajský súd podľa § 250j ods.\n2 písm. c/, e/ O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správnym orgánom v ďalšom konaní\nuložil povinnosť nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v intenciách názoru súdu.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov konania v sume 262,42 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, náhrady\ncestovného za účasť právneho zástupcu na vyhlásení rozsudku použitím osobného motorového vozidla\na z náhrady za stratu času.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby\nodvolací súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.\nV dôvodoch odvolania žalovaný tvrdil, že viazaný názorom vysloveným v rozsudku NS SR pre\nobjektívne zistenie skutočného stavu a získanie ďalších podkladov pre rozhodnutie vykonal v novom\nkonaní ďalšie dokazovanie. Uviedol, že dňa 29. júna 2011 v priestoroch Nemocnice pre obvinených a\nodsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne sa uskutočnilo zasadnutie vo veci\nodvolania žalobcu za prítomnosti G.. R. C.. T.S., K.. G.. C. N., G.., G.. C.. K. K., T.. I.. I. N. a predsedu\nsenátu poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, L.. C.. C. T.. Poukázal\nna to, že pre žalovaného, ako odvolací orgán vo veci, bolo dôležité, aby na zasadnutí boli prejednané\na vysvetlené postupy a metódy, na základe ktorých p. K.. E. vypracovala psychologický posudok na\nžalobcu. Ďalej uviedol, že K.. E. na zasadnutí poukázala na rozdiel pri psychologických vyšetreniach\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pri ktorých sa posudzuje duševná spôsobilosť na\nvýkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže a na vyšetrenia, ktoré sa spracúvajú v\ncivilnom sektore a súčasne uviedla, že metodika pri vyšetrení žalobcu bola štandardnou pre funkciu\nsamostatného strážnika, ktorú žalobca zastával v čase vyšetrenia, pričom p. K.. N. nemala k použitiu\ntejto metodiky žiadne námietky. Dôvodil, že totožné dokazovanie bolo pre Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky postačujúce v rozsudku sp. zn. 2Sžo/28/2011 z 19. októbra 2011. Vytýkal krajskému súdu,\nže tejto skutočnosti vo svojom rozsudku vôbec nevenoval pozornosť a neprihliadal na ňu, aj keď na ňu\npoukazoval vo svojom vyjadrení k žalobe č. GR ZVJS-50-9/14-2011 zo 14. novembra 2011. Dôvodil, že\nna predmetnom zasadnutí neboli spochybnené zo strany K.. N. postupy a metódy, ktoré K.. E. použila\npri psychologickom vyšetrení žalobcu. Vytýkal krajskému súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že K.. N.\nvyšetrila žalobcu až v marci 2010, nevylučujúc, že žalobca mohol byť v marci 2010 duševne spôsobilý na\nvýkon štátnej služby v zbore, čo však, v súlade so záverom klinického psychológa G.. R.. C.. T.S., nebol\nv čase kontrolného psychologického vyšetrenia vykonaného dňa 30.10.2008. Mal za to, že po doplnení\ndokazovania a vzhľadom na uvedené (fakt, že postupy a metodika pri psychologickom vyšetrení žalobcu\nnebola na zasadnutí spochybnená) psychologické vyšetrenie žalobcu a jeho záver je správny, čím bol\nnaplnený postup uložený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku.\nNesúhlasil s krajským súdom, keď sa stotožnil so žalobnými námietkami žalobcu a uložil žalovanému\nnariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie. Dôvodil, že ak mal žalobca pochybnosti o psychologickom\nposudku, mal možnosť v roku 2008 predložiť posudok iného klinického psychológa v rámci odvolacieho\nkonania proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19. novembra\n2008, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.\nz., čo však neurobil. Nález psychiatričky C.. C. T. z 13. októbra 2008 považoval za irelevantný, keďže\nnie je posúdením duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ zákona,\ns poukazom na to, že išlo o vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu so záverom, že žalobca netrpí\nduševnou chorobou.\nŽalovaný ďalej uviedol, že ak by aj vykonal kontrolné psychologické vyšetrenie, bolo by znovu vykonané\nklinickým psychológom zboru v zmysle § 9 ods. 2 Rozkazu generálneho riaditeľa zboru č. 17/2012 o\npsychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže, čo by opäť, v zmysle rozsudku NS SR,\nmohlo vyvolať dôvodnú pochybnosť o nestrannosti klinického psychológa zboru, vzhľadom na to, že je\nv služobnom pomere k žalovanému a žalobca by mohol opätovne namietať nepresnosť a neúplnosť\nskutočného stavu veci.\nŽalovaný záverom uviedol, že považuje rozhodnutie generálneho riaditeľa zboru č. GR\nZVJS-3-5-13/14-2011 z 1. augusta 2011 za správne a vydané na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu a v súlade so zákonom.\nŽalobca k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 1.augusta 2011 v spojení\ns personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 zo dňa 19. novembra 2008\npodľa § 250j ods.2, písm. c/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na\nvýkon väzby v Levoči č. 193 zo dňa 19. novembra 2008 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uvedeným personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na\nvýkon väzby v Levoči bol žalobca prepustený so služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a\njustičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.. A preto odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho\norgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného, ktorým rozhodnutím bol žalobca s konečnou platnosťou prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\n\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl. 7 Ústavy SR).\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu splnenia\nzákonných podmienok pre skončenie služobného pomeru príslušníka zboru v zmysle § 192 ods. 1, písm.\nc/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nPodľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z.\ntento zákon upravuje štátnu službu\npríslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného\nbezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len\n\"štátna služba\").\nTento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej\nslužby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len\n\"príslušník informačnej služby\"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len \"príslušník\nbezpečnostného úradu\") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.\nPolicajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,\npríslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.\nPodľa § 48 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt má právo a) na podmienky nevyhnutné na riadny\nvýkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na\nprehlbovanie kvalifikácie, d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec\nvybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu\n13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, e) podávať sťažnosti vo veciach\nvýkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého\nzaobchádzania podľa § 2a.\nPolicajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov.\n\nPolicajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu\nosobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú\nalebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie\nje potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak\nby tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať\npravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj\nk ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej\nslužby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na\nvlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania,\nktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať\nslužobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné\núdaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k)\nplne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas\nslužby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri\nvýkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne\nbezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného\npomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o)\npreukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so\nštúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce\nstratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho\nslužobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému\nkonaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon\nštátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení\nslužobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si\nodborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si\nkvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na\nvýkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa\npotvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.\nPodľa § 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov\n( ďalej len zákon č. 4/2001 Z. z.) Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len \"zbor\") je ozbrojený\nbezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany a\nstráženia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch a objektoch prokuratúry.\nPodľa § 6 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. výkonom služby je činnosť príslušníka zboru spojená s plnením\núloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 192 ods. 1, písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak\npodľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nPodľa § 194 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\nPri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený\na policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.\nAk bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný\npomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n\nPodľa § 233 ods. 1, 2, zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\nOprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia\nv prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké\nposudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\nÚčastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí\ndôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.\nSenát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v\npredmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil dostatok\nrelevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho skutkové zistenia a právne závery boli\npredčasné, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán nepostupoval a nerozhodol zákonne, keď potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu, a preto odvolací súd považoval napadnutý\nrozsudok, ktorým krajský súd žalobe vyhovel, za súladný so zákonom.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o prepustení\nžalobcu ako príslušníka zboru zo služobného pomeru bolo potrebné, aby mu bol dostatočne preukázaný\nprávny dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru, ktorá skutočnosť v preskúmavanej veci splnená\nnebola.\nV právnej norme § 192 ods.1, písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. zákonodarca ustanovuje podmienku\nprepustenia policajta zo služobného pomeru tak, že policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak\npodľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nPredpokladom prepustenia policajta zo služobného pomeru z dôvodu jeho duševnej nespôsobilosti na\nvýkon služby je preukázanie, že nie je duševne spôsobilý na výkon služby policajta, ktorú vykonáva\npodľa funkčného zaradenia a teda nie je duševne spôsobilý si plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z\nvýkonu jeho služby tak, ako mu vyplývajú z právnej normy ustanovenej v § 48 zákona č. 73/1998 Z. z.\na pokiaľ ide o príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže tiež povinnosti ustanovené v §§ 6 a nasl.\nzákona č. 4/2001 Z. z.. Zákonodarca v právnej norme § 192 ods. 1, písm. c/ podmieňuje preukázanie\nduševnej spôsobilosti na výkon služby policajta posudkom služobného klinického psychológa.\nZo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.\njanuára 2009 č. GR ZVJS-3-30-3/14- 2008 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8 Sžo/114/2010 zo dňa 10. marca 2011, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S 16/2009 - 47 zo dňa 29. januára 2010, zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd\nv odôvodnení uvedeného rozhodnutia vyslovil názor, že skutočnosť, že posudok služobného klinického\npsychológa je základným podkladom pre rozhodnutie v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998\nZ. z., nevylučuje za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci vykonanie ďalších dôkazov\nohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby, s\npoukazom na zistenie, že psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou C.. C. T., na základe vyšetrenia\nžalobcu nezistila u neho žiadne psychické problémy, ktorý záver najvyšší súd považoval v príkrom\nrozpore s vyjadrením G..R..C..T.S.. Súčasne najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že\npovinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a\n\nna ten účel je povinný obstarať si potrebné doklady, dajúc do pozornosti, že oprávnený orgán posudzuje\nrovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech\núčastníka konania, s poukazom na § 192 ods. 1 písm. c/, § 233 ods. 1, 2 a § 238 zákona č. 73/1998 Z.\nz.. Podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný správny orgán sa v danom prípade s námietkou žalobcu\ntýkajúcou sa odstránenia rozporov a s návrhom na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia\ndostatočne nevyporiadal, čo malo za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, konštatujúc, že\nv posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky žalobcu znalkyňu vypočuť k namietaným\nskutočnostiam za prítomnosti žalobcu, pričom v prípade ďalších pochybností by prichádzalo do úvahy\nnariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý postup sa javil odvolaciemu súdu za potrebný o\nto viac, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že pokiaľ je klinická psychologička v služobnom\npomere so žalovaným možno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti.\nZákonodarca v právnej norme § 233 ods. 1, 2, zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje oprávnenému\norgánu povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný\nstav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady a súčasne povinnosť\nposudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,\nalebo v neprospech účastníka konania. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 238 ods. 1, 2, 3,\n4 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že zákonodarca za dôkaz považuje všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, ako príklad\nuvádza najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké\nposudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Súčasne\nzákonodarca priznáva účastníkovi konania právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a\npovinnosť oprávnenému orgánu hodnotiť dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia\ndôkazov nemôže byť však ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle\nzásady voľného hodnotenia dôkazov až potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce\nrozpory v skutkových zisteniach. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci\nktorého správny orgán na základe svojich logických, systematických a historických úsudkov v zmysle\nzákonnej úpravy vychádzajúc z účelu zákona, určité tvrdenia prijíma a iné odmieta, ktoré zistenia a\nzávery musia byť uvedené a zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou prieskumného súdu vykonávať dokazovanie\na tým nahradiť proces dokazovania správneho orgánu, keďže nie je súdom skutkovým, ako je tomu v\ncivilnom procese a taktiež nie je jeho povinnosťou nahradiť použité správne uváženie svojím vlastným.\nSúčasťou preskúmania súdu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne\nsúdnictvo je posúdenie, či správne uváženie je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových\nzistení, zadovážených správnym orgánom za účelom zistenia skutočného stavu veci a teda preukázania\nmateriálnej pravdy.\nOdvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že úsudok správnych orgánov\noboch stupňov v danej veci treba považovať za predčasný, keďže vykonaným dokazovaním neboli\nodstránené rozpory vyplývajúce zo skutkových zistení. Rozhodovanie žalovaného o tom, ktoré dôkazy\na v akom rozsahu vykoná, ako aj ich hodnotenie a posúdenie, či vykonané dôkazy postačujú na vydanie\nrozhodnutia alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, bolo v danom prípade podmienené názorom súdu\nvysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/114/2010 zo dňa 10. marca\n2011, ktorým v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. bol viazaný.\nZo skutkových zistení v danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu síce vyplýva, že žalovaný\nako odvolací správny orgán viazaný názorom najvyššieho súdu, vyslovený v uvedenom rozsudku, v\nnovom konaní vykonal ďalšie dokazovanie, keď za tým účelom dňa 29. júna 2011 sa uskutočnilo v\npriestoroch Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v\nTrenčíne zasadnutie vo veci odvolania žalobcu za prítomnosti G.. R.. C.. T.S., K.. G.. C. N., G.., G.. C..\nK. K., klinického psychológa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, odvolateľa žalobcu, jeho právneho zástupcu, predsedu poradnej komisie generálneho riaditeľa zboru kpt. I.. I. N.\na predsedu senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa zboru L.. C.. C. N., na ktorom zasadnutí bola\n\nzhrnutá celá genéza veci a každý zo zúčastnených sa mal možnosť vyjadriť k jednotlivým podkladom\nnajmä k znaleckému posudku - vyšetreniu K.. E. a k psychologickému vyšetreniu - posudku K.. N.,\nzo dňa 10. marca 2010, a boli tiež odvolateľom predložené ďalšie doklady, a to o jeho psychickej\nspôsobilosti ako vodiča, avšak zo zápisu zo zasadnutia nevyplýva, že by rozpory v skutkových zisteniach\ntýkajúcich sa duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon služby príslušníka zboru, vytýkané najvyšším\nsúdom v uvedenom rozsudku, boli odstránené, keď G.. R.. C.. T.S., ako aj K.. G.. C. N., G.. zotrvali na\nsprávnosti záverov uvedených v ich posudkoch, pričom závermi súdnej znalkyne C.. C. T. sa žalovaný\nnijak nezaoberal, napriek tomu, že najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí na ne výslovne poukazoval.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že účelom doplnenia dokazovania nie je len urobenie\nformálneho úkonu - vykonanie dôkazu, ale jeho účelom má byť zadováženie si objektívnych skutkových\nzistení preukazujúcich skutočný stav veci. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že G.. R.. C.. E.\npri vyšetrení žalobcu použila metodiku, ktorá sa používa pri psychologických vyšetreniach príslušníkov\nZboru väzenskej a justičnej stráže, pri ktorých sa posudzuje duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby\nv Zbore väzenskej a justičnej stráže a ktorá je rozdielna pri vyšetreniach, ktoré sa spracúvajú v civilnom\nsektore. V posudkoch oboch znalkýň G.. R.. C.. T.S. a K.. G.. C. N., G.., ako aj v správe z vyšetrenia\nžalobcu súdnej znalkyne C.. C. T. sú však tak zásadné rozpory v zisteniach duševnej spôsobilosti\nžalobcu, ktoré nie je možné prehliadnuť, a bez ich odstránenia nie je možné ani ustáliť jednoznačný\nzáver, či žalobca bol alebo nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v zmysle § 192 ods. 1,\npísm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný\nv danom prípade nepostupoval v intenciách názoru súdu vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/114/2010 zo dňa 10. marca 2011, keďže nedoplnil dokazovanie v\nnaznačenom smere.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovaného, že totožné dokazovanie bolo pre Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky postačujúce v rozsudku sp. zn. 2Sžo/28/2011 z 19. októbra 2011.\nSenát odvolacieho súdu zistil, že z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/28/2011 z 19.\noktóbra 2011 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. apríla 2011, č. k. 4S/203/2009-41\npodľa § 250j ods. 1 O.s.p zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-76/ 2 PK-2009 z 24. augusta 2009, ktorým žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 12 z 26. januára 2005, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že\nnie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, na základe odborného posudku služobného klinického\npsychológa Nemocnice s poliklinikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo NsP-09/2005 z 24.\njanuára 2005, ktorý vypracoval odborný posudok so záverom, že žalobcove osobnostné vlastnosti sú\nproblematické a nezlučiteľné s výkonom štátnej služby.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/28/2011 z\n19. októbra 2011 vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v uvedenom prípade ustálili svoj právny\nzáver na iných skutkových zisteniach, ako v preskúmavanej veci, keďže v prípade posudzovanom\nnajvyšším súdom v konaní sp. zn. 2Sžo/28/2011 závery služobného klinického psychológa vykonaným\ndokazovaním neboli žiadnymi dôkazmi spochybnené. Avšak v preskúmavanej veci závery odborného\nposudku klinického psychológa G.. R.. C.. T.S. boli spochybnené už v roku 2008 závermi súdnej znalkyne\nC.. C. T. z vyšetrenia žalobcu zo dňa 13. októbra 2008, ako aj závermi K.. G.. C. N., G.. vyslovenými v\njej znaleckom odbornom posudku zo dňa zo dňa 10. marca 2010.\nPokiaľ žalovaný vytýkal krajskému súdu, že tejto skutočnosti vo svojom rozsudku vôbec nevenoval\npozornosť a neprihliadol na ňu, aj keď na ňu poukazoval vo svojom vyjadrení k žalobe č. GR\nZVJS-50-9/14-2011 zo 14. novembra 2011, odvolací súd taktiež túto námietku nepovažoval za\nrelevantnú na vyhovenie odvolaciemu návrhu žalovaného.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, vyslovený v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať\n\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).“\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ súd prvého stupňa nevenoval pozornosť vyššie uvedenej skutočnosti\ntvrdenej žalovaným v jeho vyjadrení, sa nedopustil takej vady konania, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nvyplýva, že prvostupňový súd dal odpoveď na zásadné otázky nastolené odvolateľom.\nOdvolací súd v danej súvislosti súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa náležitým spôsobom vysporiadal so zásadnou otázkou, nastolenou najvyšším súdom vo\nvyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí a to otázkou týkajúcou sa zisťovania skutkového stavu danej\nveci, ako aj vysvetlil, z ktorých dôvodov nepovažoval za správny postup žalovaného správneho orgánu\npri zisťovaní skutkových okolností, z akých dôvodov a na základe ktorých skutočností nepovažoval za\npreukázaný skutkový stav tak, ako ho zistil žalovaný správny orgán, s ktorými dôvodmi sa plne odvolací\nsúd stotožnil a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, ktorou namietal, že ak mal žalobca pochybnosti\no správnosti psychologického posudku klinického psychológa G.. R.. C.. T.S., mal možnosť v roku 2008\npredložiť posudok iného klinického psychológa v rámci odvolacieho konania proti personálnemu\nrozkazu, čo však neurobil, nepovažujúc za relevantný nález psychiatričky C.. C. T. z 13. marca 2008,\ndajúc do pozornosti, že žalobca bol vyšetrený klinickým psychológom G.. R.. C.. T.S. v roku 2008 a\nodborný posudok K.. G.. C. N., G.. vypracovala v roku 2010.\nSenát odvolacieho súdu v danej súvislosti poukazuje na to, že zo skutkových zistení daného prípadu\nje zrejmé, že závery klinického psychológa G.. R.. C.. T.S., vyslovené v jej posudku o klinicko psychologickom vyšetrení žalobcu predloženého riaditeľovi Ústavu na výkon väzby v Levoči podaním\nzo dňa 12. novembra 2008, považoval najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí v príkrom rozpore z\nvýsledkami vyšetrenia psychiatričky C.. C. T. z 13. októbra 2008 a uložil žalovanému vykonať\ndokazovanie za účelom zistenia materiálnej pravdy, teda preukázania, či v danom prípade bola splnená\nhmotnoprávna podmienka podľa § 192 ods. 1, písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. na prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že už v roku 2008 bol v konaní správnych orgánov známy\ndôkaz, ktorý spochybňoval závery klinického psychológa G.. R.. C.. T.S. o psychologickom vyšetrení\nžalobcu, obsahu ktorého služobný úrad prvého stupňa a ani žalovaný nevenovali náležitú pozornosť,\nčo malo za následok zrušenie skoršieho rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. V\nnovom konaní bolo povinnosťou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti personálnemu\nrozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru v intenciách názoru súdu, v zmysle ktorého mu\nbola uložená povinnosť rozhodnúť na základe skutočného stavu, či v danom prípade bola splnená\nhmotnoprávna podmienka podľa § 192 ods. 1, písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. na prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru a za tým účelom odstrániť pochybnosti podmieňujúce správnosť odborného\nposudku klinického psychológa G.. R.. C.. T.S.. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd dospel k\nzhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že žalovaný dôsledne nepostupoval v intenciách zrušujúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu, keď si nezadovážil dostatok skutkových podkladov na odstránenie\nrozporov v skutkových zisteniach týkajúcich sa psychologickej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej\nslužby v zbore.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalovaného vznesené v jeho odvolaní nepovažoval za\nrelevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov taktiež dospel k záveru, že žalovaný ani v ďalšom konaní pri\nposudzovaní otázky duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby nezistil skutočný stav veci,\nčím sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom súdu, ktorým postupom jeho konanie je zaťažené\ntakou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/\n\nO.s.p.) a tým, že opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci rozhodol\nv rozpore s § 250j ods. 2 písm. c/O.s.p..\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1,\n2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže\nich náhradu si neuplatnil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/52/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}