{"guid": "439c25f7-877c-4d80-bda3-d723e6a1441e:58be1599-cb9a-4c57-b4ff-bc9bb14db5d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1", "spisova_znacka": "8Sžf/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/28/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžf/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1", "identifikacne_cislo": "8011200636", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58be1599-cb9a-4c57-b4ff-bc9bb14db5d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/28/2012\n8011200636\n23. 05. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200636.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:\nWAGON TRADING, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 4101, Poprad, IČO: 31 657 940, zastúpený:\nMgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom AK Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/225/4806-65528/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011, č.\nI/225/4805-65526/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011, č. I/225/4799-65511/2011/994136-r zo dňa 16.\njúna 2011, č. I/225/4801-65515/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011, č. I/225/4802-65518/2011/994136r zo dňa 16. júna 2011, č. I/225/4803-65520/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011, č.\nI/225/4800-65514/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011 a č. I/225/4804-65521/2011/994136-r zo dňa 16.\njúna 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/115/2011-57\nzo dňa 28. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/115/2011-57\nzo dňa 28. februára 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)\nzamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedených rozhodnutí žalovaného správneho orgánu,\nktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992\nZb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Poprad\na) č. 717/230/75326/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie január 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 4541,99 € rozhodnutie žalovaného č. I/225/4799-65511/2011/994136-r zo\ndňa 16. júna 2011,\nb) č. 717/230/75356/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie február 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 2708,25 € rozhodnutie žalovaného č. I/225/4800-65514/2011/994136-r zo\ndňa 16. júna 2011,\n\nc) č. 717/230/75416/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie marec 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 14 733,65 € rozhodnutie žalovaného č. I/225/4801-65515/2011/994136-r\nzo dňa 16. júna 2011,\nd) č. 717/230/75452/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie apríl 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 3148,14 €, rozhodnutie žalovaného č. I/225/4802-65518/2011/994136-r zo\ndňa 16. júna 2011\ne) č. 717/230/75473/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie jún 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 8219,37 € rozhodnutie žalovaného č. I/225/4803-65520/2011/994136-r zo\ndňa 16. júna 2011\nf) č. 717/230/75474/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie júl 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 6868,91 € rozhodnutie žalovaného č. I/225/4804-65521/2011/994136-r zo\ndňa 16. júna 2011,\ng) č. 717/230/75477/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie august 2007\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty vo výške 12 098,41 € č. I/225/4805-65526/2011/994136-r zo dňa 16. júna 2011,\nh) č. 717/230/75477/10/Fer zo dňa 17. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie september\n2007 platiteľovi dane z pridanej hodnoty („WAGON TRADING, spol. s r.o., - žalobca“), vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty vo výške 1463,05 €, rozhodnutie žalovaného č. I/225/4806-65528/2011/994136r zo dňa 16. júna 2011,\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí spojil\nuznesením z 6. septembra 2011 veci vedené pod sp. zn. 1S/115/2011 až 1S/122/2011 na spoločné\nkonanie. Preskúmavané rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 2, ods. 1 písm. a/, § 3 ods.\n1 , § 8 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1, § 66 ods. 2, 3, 11 a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“).\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o tom, že v danom prípade nebol uplatnený\nosobitný režim zdanenia DPH v rámci intrakomunitárneho plnenia, tzn. bežného režimu zdaňovania\nzo strany týchto zahraničných dodávateľov, a z dokladov ktoré mal k dispozícii mal on alebo jeho\nzamestnanec vedomosť o tom, že i on mal povinnosť použiť bežný režim zdaňovania týchto dodávok v\nzmysle § 22 zákona č. 222/2004 Z. z., a ak použil osobitný režim zdaňovania v zmysle § 66 uvedeného\nzákona, uvedený postup bol nesprávny. Žalobca mal naviac možnosť požiadať svojich subdodávateľov\no vystavenie opravených dodacích faktúr, čo však odmietol, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že musel\nznášať následky vo vzťahu k plneniu si svojich daňových povinností. Z predložených daňových dokladov\nmal súd za preukázané, že podmienky na odpočet DPH splnené neboli a súd dospel k záveru, že\nsprávca dane postupoval správne a jeho rozhodnutia sú zákonné.\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že samotné použitie osobitného režimu zdaňovania, ktorý je zakotvený v\n§ 66 zákona o DPH, je postavený na princípe prednostného použitia špeciálnej úpravy zdaňovania, v\ndanom prípade osobitnej úpravy zakotvenej v § 66 zákona o DPH v prípade, ak nastanú hmotnoprávne\npodmienky uvedené v § 66 ods. 2 tohto zákona a teda ak tieto podmienky nastanú, daňový subjekt\nje povinný uplatniť osobitnú úpravu, čo však na druhej strane znamená, že v prípadoch, ktoré nie\nsú stanovené v tomto zákonnom ustanovení, nie je možné osobitnú úpravu použiť, keďže povinnosť\npoužiť osobitnú úpravu je recipročne spätá s oprávnením uplatniť túto osobitnú úpravu len v prípadoch\nuvedených v § 66 ods. 2 a nie v iných.\n\nPodľa názoru krajského súdu preto žalobca nemohol uplatniť osobitnú úpravu, keď obchodné prípady\nnespadali ani do jednej skupiny uvedenej v tejto špeciálnej úprave, zdôrazniac, že vzhľadom k tomu,\nže nebolo možné použiť špeciálnu úpravu, bolo potrebné použiť všeobecné ustanovenia zákona o DPH\ntýkajúce sa zdaňovania a to najmä § 22, ktorý definuje, čo je základ dane pri dodaní tovaru alebo služby\nvo všeobecnosti.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že povinnosť uplatniť osobitnú úpravu, je korigovaná v § 66 ods. 11\nzákona o DPH, lebo obchodník sa môže rozhodnúť použiť aj bežný režim, ak je oprávnený (a súčasne)\npovinný použiť režim osobitný, avšak opačnú možnosť obchodník nemá, t. j., že by použil namiesto\nbežného režimu režim osobitný, ako to urobil žalobca, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH\ntakáto možnosť použiť osobitný režim v prípade, ak by neboli splnené hmotnoprávne podmienky na jeho\npoužite nevyplýva, t. j. možnosť voľby.\nKrajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou poukázal na prípady „Optigen“ a „Kittel“\nz ESD sa na daný prípad nevzťahujú.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal, pretože vo veci úspech nemal a preto mu nepatrilo právo na ich náhradu.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/115/2011-57 zo dňa 28. februára\n2012 zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nSúčasne si uplatnil náhradu trov konania v sume 4716,36 €.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca predovšetkým namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa je postihnutý vadou podľa § 205 ods. 2 písm. c/ d/ a f/ O.s.p., t. j., že vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Uviedol, že Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca\nmal k dispozícii faktúry belgického dodávateľa a teda táto skutočnosť v ňom mala vzbudiť vážne\npochybnosti o tom, že vyhotovené faktúry sú správne. Poukázal, že predmetné faktúry neboli súčasťou\núčtovnej dokumentácie ale súčasťou technickej dokumentácie slúžiacej pre účely prihlásenia vozidla\ndo príslušnej evidencie a preto nemohol mať vedomosť a pochybnosť o tom, že uvedené doklady sú\nsprávne. Poukázal na ust. § 75 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, podľa ktorého za správnosť\na včasnosť údajov na faktúre zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu. Ďalej poukázal na\nust. § 35 Obchodného zákonníka a § 8 a § 10 ods. 1 bod f/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,\nteda o zodpovednosti vystaviteľa účtovného dokladu za doklad a o povinnosti viesť správne, úplné a\nzrozumiteľné účtovníctvo. Podľa jeho názoru nemohol mať vedomosť o tom, že, či faktúra od belgického\ndodávateľa bola vystavená správne a bolo by nespravodlivé od neho požadovať, aby nad rámec svojich\nzákonných povinností vykonával vyšetrovanie a zaobstarával si dôkazy o tom, či niektorý z účastníkov\ndodávateľského reťazca postupoval správne pri uplatnení režimu dane. Ďalej žalobca uviedol, že nemal\nžiadnu možnosť ale ani povinnosť preukazovať v daňovom konaní správnosť alebo nesprávnosť faktúr\nod belgického dodávateľa. Podľa jeho názoru je síce pravdou, že v rozhodnutiach ESD vo veci Optigen\na Kittel sa rieši problematika odpočtu DPH ale ich závery je možné použiť aj na tento prípad a to\nvzhľadom na reťazenie firiem podľa čl. 55 citovaného rozsudku a poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/49/2010 a poukázal na to, že už nemohol žiadať\nod svojich dodávateľov AUTO SPRINT Slovakia, s.r.o. a SERVIS B+I, s.r.o., žiadať opravu predmetných\nfaktúr nakoľko v čase výkonu daňovej kontroly už neboli registrovanými platiteľmi DPH. Záverom svojho\nodvolania poukázal na rozhodnutie ESD vo veci Ecotrade SpA z 8. mája 2008, C-95/07 a C-96/07 a jeho\nbody 57, 63 a 64, ktoré sa týkali uplatnenia odpočtu DPH. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil. Konštatoval, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti vedúce k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu.\nZa hlavnú príčinu sporov považuje žalovaný rozdielny právny názor medzi ním a daňovníkom na použitie\nrežimu dane z pridanej hodnoty (bežný alebo osobitný) na nesporne zistený skutkový stav, ktorého\n\nzistenie v rámci daňovej kontroly ani sám žalobca nenamietal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca bol\npovinný použiť bežný spôsob uplatňovania dane, t. j. dane odviesť zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH.\nZároveň uviedol, že neobstojí ani argument žalobcu prečo nemohol predložiť opravené faktúry, nakoľko\nneobhajujú správnosť postupu žalobcu, ak uplatnil pri realizácii zdaniteľného obchodu osobitný režim\nDPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorými rozhodnutiami žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č.\n511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Poprad, ktorým správca dane za zdaňovacie obdobia\nseptember 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty\nv sume 1463,05 €, august 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane\nz pridanej hodnoty v sume 12 098,41 €, marec 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 14 733,99 €, január 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane\nz pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4541,99 €, apríl 2007 žalobcovi ako\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3148,14 €, jún 2007\nžalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8219,37\n€, február 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty\nv sume 2708,25 € a júl 2007 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z\npridanej hodnoty v sume 6868,91 € a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami správcu dane a konania im prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú jednotlivé rozhodnutia a postupy žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu\ndane z pridanej hodnoty žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie\nobdobia.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§\n247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd\nteda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či\n\ntaké rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia. (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa názoru odvolacieho súdu, medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či\nv súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte došlo k\nriadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a či žalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej\núpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.,\nako aj v Smernici Rady 2006/112/ES v čl. 312 až 332.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov,\nresp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nSenát odvolacieho súdu zistil, že v obdobnej veci už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 6Sžf/20/2011 zo dňa 28. marca 2012, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline č.\nk. 20S/94/2010-64 zo dňa 1. februára 2011 potvrdil. Predmetom súdneho prieskumu v uvedenej veci\nbolo rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/228/9323-61132/2010/993168-r zo dňa\n12. mája 2010, ktorým rozhodnutím Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu\nLiptovský Mikuláš č. 660/230/1971/10/KúdA zo dňa 15. januára 2010, ktorým správca dane žalobcovi\nako platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vyrubil rozdiel dane z\npridanej hodnoty vo výške 24 327,09 €.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/20/2011 zo dňa 28. marca 2012, ktorého text uvádza nasledovne:\n„Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným\nmajetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na\nich účet do tuzemska z iného členského štátu.\nPodľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje predmetom dane, ak\na) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo\nzahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a\nb) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za\nprotihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a\nokrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu vzniká\na) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a).\nPodľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa\npovažuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\n\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\nOsobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach\na použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.\nPodľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci\nsvojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho\npredaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom\nmene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo\nna odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná\npre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §\n42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.\nPodľa § 42 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal\nvýlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49\nods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7\npísm. a/, b/, c/ a e/.\nPodľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný\nrozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa\nodseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok\na na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.\nPodľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\nPodľa článku 226 bod 14 Smernici Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia\nuvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované podľa článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje:\nv prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety\na starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo\niný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým podľa názoru najvyššieho súdu možno prisvedčiť postupu Daňového úradu Liptovský\nMikuláš, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal, po vykonanej daňovej kontrole, podľa §\n44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým žalobkyni\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 24 327,09 €,\nkeďže táto si v uvedenom zdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. priznala\nv nesprávnej výške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, keď v\ndaňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou podľa\nosobitnej úpravy pri použitom tovare podľa § 66 citovaného zákona, pričom na uplatnenie osobitnej\núpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare\nneboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové\n\nvozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa\nneobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice\nRady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. Naviac žalobkyňa svojím postupom sama deklarovala\npoužitie bežného režimu zdanenia, keď v rámci tzv. samozdanenia zdanila podľa § 69 ods. 6 citovaného\nzákona, nadobudnutie ojazdených automobilov.\nV danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré\nsú založené\nna tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ\nprebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania\ntovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k\nintrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré\nje zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane\nz pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa\nuplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom\nsa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\nVo vzťahu k námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na jej oprávnenosť uplatnenia osobitnej úpravy\nzdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu neuviesť, že predovšetkým\nsprávny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania\npodľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej\nspolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil\nskutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a\nnásledne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe\ntakto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na\nuplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo\nuž zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území SR;\nžalobkyňa podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatila DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto\nskutočnosť nespochybňovala).\nZ ustanovení zákona o DPH ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva možnosť platiteľa DPH v\nrámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a osobitného režimu zdanenia tak, ako\nto vykonala žalobkyňa, keď pri nákupe ojazdených automobilov použila bežný režim zdanenia podľa §\n11 zákona o DPH a pri ich predaji použila osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH. Podstata\nosobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane\nmá právo uplatniť tento režim zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH\nuplatnená, čo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH.\nZ uvedeného, preto podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva, že žalobkyňa nepostupovala v súlade\nso zákonom o DPH, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použila osobitný režim zdanenia,\nargumentujúc tým, že tieto motorové vozidlá neboli dodané osobou v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH.\nPreto bola žalobkyňa povinná použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k odvolacej námietke obsiahnutej v doplnenom odvolaní,\nodvolávajúc na ustanovenie § 205 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, považuje\nza potrebné uviesť, že na túto odvolaciu námietku prihliadnuť nemôže, keďže táto bola uplatnená\npo uplynutí lehoty na podanie odvolania (lehota na podanie odvolania uplynula 1. marca 2011).\nV tejto súvislosti najvyšší súd dodáva, že zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu z\ntohto doplneného odvolacieho dôvodu by rovnako v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko\nžalobkyňa tento žalobný dôvod v žalobe neuviedla (§ 250h ods. 1 OSP).\nOdvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náležite a podrobne\nodôvodené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, vznesenými v jej odvolaní.\nOdvolací súd rovnako zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vyporiadal so žalobnými\nnámietkami žalobkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, že tento náležite, správne\naplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia na každú vznesenú námietku žalobkyne a realizoval tak jej\n\nústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v\nzmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v\nspojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.“\nVzhľadom na to, že skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch stupňov v citovanom\nrozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia v preskúmavanej veci v danom prípade\n(dodávateľské faktúry z Rakúska a Nemecka, týkajúce sa dodávky tovaru - použité vozidlá avšak v\nzdaňovacom období I. štvrťrok 2007) a súčasne vzhľadom na zhodné právne posúdenie veci, senát\nodvolacieho súdu v danom prípade napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2010-76\nzo dňa 5. apríla 2011 podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\npotvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov.\nSenát odvolacieho súdu v danom prípade taktiež nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, ktorou\nnamietal nezákonnosť rozhodnutia daňových orgánov z dôvodu, že objektívne nemohol zabezpečiť\nopravu dodávateľských faktúr. Bolo povinnosťou žalobcu, aby opravil svoje daňové doklady so zistenými\nskutočnosťami na základe vykonanej daňovej kontroly a zistené nedostatky v účtovníctve odstrániť a ak\ntak neurobil jeho následkom bolo dovyrúbenie dane za predmetné zdaňovacie obdobia.\nTaktiež nemohol súd akceptovať námietky žalobcu ohľadom rozsudkov ESD vo veciach Optigen, Kittel a\nEcotrade, nakoľko tieto nemohli byť na vyššie citované závery rozsudku Najvyššieho súdu akceptované\na to vzhľadom na iné skutkové okolnosti uvedených prípadov v nich opísaných a skutkové okolnosti tohto\nprípadu, kedy mal žalobca po celý čas k dispozícii možnosť zistiť z dodávateľských faktúr vystavených\nbelgickým dodávateľom nesprávnosť uplatnenia režimu dane z pridanej hodnoty.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\npretože v tomto konaní nemal úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}