{"guid": "cee2fb10-060f-40db-ac91-2eb7b4451791:99abfea3-faa5-4950-8d0d-f3971c982686", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1", "spisova_znacka": "3Sžf/72/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/72/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 3Sžf/72/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1", "identifikacne_cislo": "8011200619", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99abfea3-faa5-4950-8d0d-f3971c982686", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/72/2012\n8011200619\n12. 03. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200619.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu:\nAGILL, s.r.o., Prešovská č. 149/1, Hanušovce nad Topľou, IČO: 36 484 172, právne zastúpený\nAdvokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS, s.r.o., Prešov, Konštantínova č. 3, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí žalovaného č.: I/225/11674-79940/2011/990813-r zo dňa 25. júla 2011 a č.:\nI/225/11673-79939/2011/990813-r zo dňa 25. júla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/112/2011-62 zo dňa 07. júna 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/112/2011-62 zo dňa 07.\njúna 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: I/225/11674-79940/2011/990813-r zo dňa 25.\njúla 2011 a č.: I/225/11673-79939/2011/990813-r zo dňa 25. júla 2011 z r u š u j e a vec mu vr a c\ni a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 314,20 € do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu a náhradu trov konania vo výške 735,30 € do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku na účet Advokátskej kancelárie VAĽO & PARTNERS, s.r.o., Prešov.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti dvoch\nrozhodnutí žalovaného\nč.: I/225/11674-79940/2011/990813-r zo dňa 25. júla 2011 a\nč.: I/225/11673-79939/2011/990813-r zo dňa 25. júla 2011.\nV poradí prvým rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad\nTopľou č. 744/230/4450/2011-Hud zo dňa 07.02.2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/\nbod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 511/1992 Zb.“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v\nsume 5.676,16 € a\ndruhým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/4446/2011/\nHud zo dňa 07.02.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2007 v sume 7.568,21 €.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo posúdiť, či daňové orgány pri vydávaní\ndodatočných platobných výmerov správne aplikovali ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti\nna ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď daňovému subjektu určili zaplatiť rozdiel dane z pridanej\nhodnoty. Podľa krajského súdu správca dane a žalovaný správne rozhodli, pretože žalobca okrem\npredloženia faktúr vznik práva na odpočítanie dane náležitým spôsobom nepreukázal. Správca dane\ndostatočne zistil skutočný stav a zistil, že dodanie služieb žalobcovi bolo len deklarované faktúrami\nspoločnosti PAFOS, s.r.o., ktoré nie sú dôkazom o tom, že boli dodané. Nesplnenie podmienok pre\nodpočítanie dane bolo inými dôkazmi preukázané a ani skutočnosť, že sa v spise nenachádza CD nosič,\nnásledkom čoho je administratívny spis neúplný, nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, lebo tento\ndôkaz správcom dane vykonaný nebol. Vyhotovenie diela daňové orgány nespochybnili, preverovali ho\naj u objednávateľov služieb v spoločnosti AGILL, s.r.o., ktoré dodanie diela na základe uzavretých zmlúv\no dielo a ďalších aj potvrdili. Dodanie diela objednávateľom však nie je dôkazom o tom, že tieto práce\nboli vykonané spoločnosťou PAGOS, s.r.o., alebo jej subdodávateľom, ktorá skutočnosť v konaní nebola\npreukázaná, v dôsledku čoho žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ ide o námietku žalobcu,\nže mu rozhodnutia žalovaného neboli doručené krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli\ndoručené právnemu zástupcovi, čím bola splnená podmienka zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) uvedená v ustanovení §\n17 ods. 5.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zruší, vec vráti na\nďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní krajského súdu došlo nielen k\nprocesným, ale aj hmotnoprávnym pochybeniam, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť rozsudku\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nVytýkal krajskému súdu jeho závery, že neuniesol dôkazné bremeno lebo nepreukázal, že došlo\nk skutočnému dodaniu služieb a predložené faktúry na preukázanie reálneho dodania služieb\nnepostačujú. Krajský súd však opomenul vyhodnotiť aké dôkazy použil správca dane, keď sa čakalo\nna vyšetrovanie ÚBOK, Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky a žiadne neboli predložené.\nŽalovaný a prvostupňový správny orgán na základe nesprávnych, vykonštruovaných a neúplných\nskutkových zistení dospeli k nesprávnemu právnemu názoru keď konštatovali porušenie ustanovenia §\n49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla\ndaňová povinnosť, keďže ku skutočnému dodaniu predmetných služieb nedošlo a z toho dôvodu správca\ndane nepriznal právo na odpočítanie dane.\nPostup správcu dane je v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., bol namietaný\nuž pri samotnom prerokovaní protokolu z daňovej kontroly, vo vyjadrení zo dňa 20. januára 2011\na napriek tomu sa správca dane ním predloženými dôkazmi nezaoberal a tendenčne vyvodil záver\no porušení zákonnej povinnosti. Rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo predovšetkým z\npodozrenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré voči konateľovi subdodávateľskej spoločnosti\nGIP, spol. s r.o., (ktorá mala vykonať pre PAFOS, s.r.o., subdodávky, pomocné geodetické práce)\nviedli trestné stíhanie. Opakovane namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že\npomocné geodetické práce neboli vykonané spoločnosťou GIP, spol. s r.o., ktorá ich mala vykonať na\nzáklade objednávky od spoločnosti PAFOS, s.r.o., teda tej, s ktorou žalobca obchodoval. Podľa výpovedí\nkonateľov spoločnosti PAFOS, s.r.o., však práce boli vykonané v dohodnutom rozsahu a v prípade ak by\nneboli vykonané, tak ani komplexná geodetická činnosť by nemohla byť zrealizovaná a opak je pravdou,\npretože koncový odberateľ prevzal dielo bez výhrad s tým, že zmeny na pozemkoch boli zavkladované\nv katastri nehnuteľnosti, resp. vykonané práce slúžili k splneniu iného, vopred dohodnutého účelu.\nĎalej uviedol, že už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu poukazoval na to, že nie\nje povinný skúmať kto a akým spôsobom, resp. pomocou iných osôb alebo obchodných spoločností\n\nvykonal samotné dielo, načo žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že cit.: „Pritom je\npotrebné zdôrazniť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je\npredpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán\nobchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa\ndefiníciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti evidencie štatutárnemu orgánu chýbajú (konateľ nie je\nschopný presne popísať obchodný prípad, nepozná subdodávateľov a hlavne konkrétnu osobu, ktorá\npre neho vykonala práce, pritom nejde o jednorazovú záležitosť, ale o niekoľko mesačnú spoluprácu), je\noprávnené v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov považovať pravdivosť údajov daňovým subjektom za nevierohodnú“. S takýmto tvrdením\nžalovaného sa nemôže stotožniť a pokladať ho za relevantné a zákonné pri samotnom rozhodovaní a\nhodnotení dôkazov.\nV tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžf/29/2010\nzo dňa 10.03.2011, kde v obdobnom prípade žalobca poukazuje na skutočnosť, že je nedôvodné a\nobjektívne nemožné požadovať akékoľvek vysvetlenia k vyjadreniam tretích osôb, s ktorými sa pri\nposudzovanej zmluvnej obchodnej spolupráci nikdy nestretol, pretože sa jednalo o dodávateľov jeho\nzmluvných partnerov. Uvedený názor a subjektívny postoj konateľa žalobcu k skutkovo a personálne\nvzdialeným vzťahom, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti nemal možnosť ovplyvniť a poznať,\npodporili rozsudky Súdneho dvora Európskej únie.\nŽalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 9 uvádza, že ani jeden z deklarovaných\ndodávateľov GIP, s r.o., - PAFOS, s.r.o., nevedel preukázať skutočné vykonanie pomocných\ngeodetických prác. Spoločnosť PAFOS, s.r.o., síce potvrdila, že faktúry a k ním prislúchajúce doklady\nvyhotovila avšak skutočnosť, že služby uvedené na týchto dokladoch boli aj skutočne vykonané\nnepreukázala, resp. jej tvrdenia o skutočnom dodaní služieb správca dane vyvrátil relevantnými dôkazmi.\nToto rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné, pretože žalovaný neuviedol o aké relevantné dôkazy\nide, a to či i vo vzťahu k výpovedi štatutárnych orgánov spoločnosti PAFOS, s.r.o., a žalobcu (ktorí\nvo výpovediach uviedli, že k odovzdaniu prác došlo) a na ich základe následne žalobca vykonával\nsúvisiacu činnosť pre dokončenie a realizáciu celkovej zákazky. Správca dane vykonal preverovanie\niba formálne (tzv. od stola) porovnávaním faktúr, lebo ak by vykonal dokazovanie na mieste samom\nzistil by, že ak by fakturované pomocné geodetické práce v skutočnosti neboli vykonané, tak ani\ncelková realizácia diela by nemohla byť uskutočnená a odovzdaná konečnému objednávateľovi. Ak by\nžalovaný preveroval skutočné dodanie služieb, tak by sa mal v napadnutom rozhodnutí vysporiadať\ns predloženými dôkazmi na CD nosiči a vykonať ohliadku geodetických prác na mieste samom.\nRozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné i v tej časti (str. 10 ods. 5) kde uvádza, že správca dane\nv rámci daňovej kontroly preveril aj uskutočňovanie zdaniteľných obchodov spoločnosťou AGILL, s r.o.,\npre jednotlivých odberateľov, ktorými bolo potvrdené dodanie geodetických prác touto spoločnosťou.\nI napriek tomu, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v administratívnom spise chýba\nCD nosič, túto neúplnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, čím žalobcu protizákonne poškodil (na\nchýbajúcom CD nosiči žalobca mal zdokumentovaný nielen rozsah svojich geodetických prác, ale i\nrozsah pomocných geodetických prác, ktoré pre neho cestou svojho subdodávateľa splnila obchodná\nspoločnosť PAFOS, s.r.o.,).\nZáverom uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe nedostatky v administratívnom spise, resp. v\njej chýbajúcej časti robia takýto spis nepreskúmateľným, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia\nžalovaného. Nezohľadnenie tejto chyby v administratívnom spise porušilo jednu zo základných princípov\nsúdneho procesu, akým je princíp rovnosti zbraní, princíp zákonnosti, čo je v konečnom dôsledku na\nujmu žalobcovi. Žiadny zákon tejto republiky neukladá žalobcovi, aby vykonával „detektívnu prácu“,\ntzn. aby preskúmal, či skutočne jeho dodávateľ splnil objednané práce osobne, resp. cez ďalšiu osobu\nvo forme subdodávky, nakoľko vzájomným odsúhlasením účastníkov zmluvy o dielo č. 2007/01 bolo\npotvrdené reálne splnenie objednaných prác. To, že tieto práce boli vykonané inou osobou na rozdiel\nod firmy PAFOS, s.r.o., neodporuje ani Obchodnému zákonníku ani iným zákonom, lebo ani zmluva o\ndielo nevylučovala možnosť vykonania diela i prostredníctvom tretej osoby. Rozhodujúcim kritériom pre\nvyhodnotenie bolo to, či skutočne reálne došlo k zdaniteľnému plneniu, lebo inak by žalobca neuhradil\ndaňový doklad vystavený obchodnou spoločnosťou PAFOS, s.r.o..\n\nDňa 16.07.2012 žalobca doručil Krajskému súdu v Prešove podanie, v ktorom opravil chyby odvolania,\nku ktorým došlo pri písaní a zrekapituloval dôvody odvolania so záverom, že postupoval zákonným\nspôsobom podľa § 49 zákona o DPH, keď mu vzniklo právo odpočítať DPH z poskytnutej služby.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, pretože\nnamietané procesné a hmotnoprávne pochybenia sú v podstate totožné s dôvodmi žaloby. V konečnom\ndôsledku spoločným znakom týchto námietok je nesúhlas žalobcu s rozsahom vykonaného dokazovania\nsprávcom dane a spôsobom hodnotenia ním vykonaných a odvolateľom predložených dôkazných\nprostriedkov. Žalobca zvolil osobitnú formu tohto druhu námietok, nesúrodú polemiku s jednotlivými\nčasťami rozsudku a v súvislosti s tým kladenie konkrétnych otázok, preto nie je možné zaujať stanovisko\nk jednotlivostiam. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že žalobca pri uplatnenom práve na odpočítanie\ndane nepovažuje za rozhodujúce, že okrem deklarovania zdaniteľného obchodu na základe faktúry od\ndodávateľa (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) ako formálno-právneho predpokladu tohto práva, je\npovinný podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukázať aj takto deklarovaný obchod jeho reálnym\nuskutočnením. Ak teda správca dane spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi\nžalobcom a spoločnosťou PAFOS, s.r.o., bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Doklady, na\nktoré poukazuje v odvolaní túto skutočnosť nijako nepreukazujú a nevyvracajú zistenie správcu dane,\nže dodávateľ žalobcu PAFOS, s.r.o., reálne obchod nemohol uskutočniť. Značným množstvom dôkazov\nvykonaných správcom dane bolo preukázané, že spoločnosť GIP, s.r.o., (dodávateľ spoločnosti PAFOS,\ns.r.o., a subdodávateľ žalobcu) pomocné geodetické práce nedodala spoločnosti dodávateľa žalobcu a\npreto ani dodávateľ žalobcu nemohol reálne uskutočniť dodanie týchto prác žalobcovi. Na základe týchto\nzistení nebola splnená jedna zo zákonných podmienok potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane, t.j. nevznikla daňová povinnosť, lebo nedošlo k reálnemu dodaniu služieb. K týmto záverom dospel\nsprávca dane vyhodnotením všetkých dôkazov v zmysle zásady správneho uváženia (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.), na základe logických úvah a skutkových súvislostí. Z obsahu námietok a argumentov\nodvolania je zjavné, že žalobca v danom prípade túto zásadu neaplikoval buď vôbec alebo nesprávne.\nNa záver žalovaný vo vzťahu k dôvodom odvolania totožných so žalobnými dôvodmi poukázal na\nvyjadrenia k žalobe zo dňa 29.09.2011 a doplnil, že pokiaľ žalobca naznačuje, že by mohol byť obeťou\npodvodu argumentujúc citovaním záverov z rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,\ntak takéto dôvody vo vzťahu k tejto veci nie sú účinné. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že táto skutočnosť\nbola právoplatne zistená orgánmi činnými v trestnom konaní a je neprípustné, aby si správca dane robil\núsudok, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok (§ 26 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\nžalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p. a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, <http://www.nsud.sk,> najmenej päť dní\nvopred, rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom\nod 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nZ obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i\nspis správcu dane najvyšší súd zistil, že Daňový úrad Vranov nad Topľou vykonal u žalobcu (daňový\nsubjekt AGILL, s.r.o., IČO 36 484 172, Prešovská 149/1 Hanušovce nad Topľou) na podnet Prezídia\n\nPolicajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nč. 744/320/1137/2011/Laka zo dňa 13.01.2011 v znení jeho dodatku č. 744/320/2973/2011 zo dňa\n27.01.2011, ktorý bol prerokovaný dňa 01.02.2011.\nNa základe skutočností zistených daňovou kontrolou vydal správca dane dodatočný platobný výmer č.\n744/230/4450/2011/Hud zo dňa 07.02.2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 5.676,16 €, t.j. 171.000,-Sk.\nV tomto prvom daňovom prípade správca dane zistil, že daňový subjekt, AGILL, s.r.o., Prešovská\n149/1 Hanušovce nad Topľou, si uplatnil odpočítanie dane vo výške 171.000,-Sk zo služieb (pomocné\ngeodetické práce) na základe faktúr č. 200703038 zo dňa 01.11.2007, č. 200703039 zo dňa 28.11.2007,\nč. 200703040 zo dňa 05.12.2007, č. 200703041 zo dňa 05.12.2007, č. 200703042 zo dňa 07.12.2007, č.\n200703044 zo dňa 10.12.2007 a č. 200703045 zo dňa 10.12.2007 vyhotovených spoločnosťou PAFOS,\ns.r.o., Prešov v celkovej hodnote 1.071.000,-Sk (základ dane 900.000,-Sk a 19% DPH 171.000,-Sk) na\nzáklade zmluvy o dielo č. 2007/01 zo dňa 07.02.2007.\nPreverovaním uskutočnenia dodania služieb, pomocných geodetických prác v spoločnosti PAFOS, s.r.o.,\nsprávca dane zistil, že táto spoločnosť v skutočnosti práce nevykonala (lebo ich mala vykonať spoločnosť\nGIP, spol. s r.o.,) aj keď sa v jej účtovnej evidencii pritom našli dve faktúry za pomocné geodetické práce\nod spoločnosti GIP, spol. s r.o., v príslušnom zdaňovacom období, avšak ich vyhotovenie táto spoločnosť\n(GIP, spol. s r.o.,) poprela. Z preverovaných dokladov tak vyplynulo, že uvedené geodetické práce boli\nfakturované spoločnosťou GIP, spol. s r.o., Košice pre spoločnosť PAFOS, s.r.o., a PAFOS s.r.o., Prešov\na táto spoločnosť (PAFOS, s.r.o., Prešov) následne fakturovala geodetické práce spoločnosti AGILL,\ns.r.o., Hanušovce nad Topľou.\nV druhom daňovom prípade Daňový úrad Vranov nad Topľou dodatočným platobným výmerom č.\n744/230/4446/2011/Hud zo dňa 07.02.2011, žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 7.568,21 €.\nSprávca dane zistil, že žalobca si uplatnil v zdaňovacom období II. štvrťrok 2007 odpočítanie dane\nz faktúr č. 200703015 zo dňa 04.06.2007, č. 200703016 zo dňa 06.06.2007, č. 200703017 zo dňa\n12.06.2007, č. 200703018 zo dňa 14.06.2007 a č. 200703024 zo dňa 28.06.2007 za pomocné\ngeodetické práce od dodávateľa PAFOS, s.r.o., Prešov v celkovej hodnote 1.428.000,-Sk (základ dane\n1.200.000,-Sk a 19% DPH 228.000,-Sk).\nV danej veci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie miestnym zisťovaním, dožiadaním, výsluchom\nzainteresovaných osôb a svedkov a ďalšími dôkazmi, ktoré vyhodnotil tak, že spoločnosť GIP, spol. s\nr.o., Košice nevykonala geodetické práce uvedené na jednotlivých faktúrach pre spoločnosť PAFOS,\ns.r.o., Prešov a následne fakturované pre žalobcu (AGILL, s.r.o., Hanušovce), ktorý si z nich uplatnil\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nZákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 upravuje základné zásady konania a v ustanovení § 29\ndokazovanie.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nDokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2). Ako dôkaz možno\n\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide\no najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane,\na pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisníc o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k\nnim (§ 29 ods. 4).\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8).\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely\nsvojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom období).\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH).\nV sporných prípadoch sa jednalo predovšetkým o skúmanie splnenia zákonných podmienok pre\nodpočítanie dane. Ak si žalobca ako platiteľ dane uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľských\nfaktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich\ndeklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch (zmluvy, faktúry, dodacie listy) a to aj\nosobou uvedenou na týchto dokladoch. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má\npovinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len\nvykonáva.\nK spochybňovaniu tvrdení uvedených v napadnutých rozhodnutiach žalovaný uviedol, že podkladom\nvydania rozhodnutí boli výsledky zistené daňovou kontrolou a získané použitím zákonných prostriedkov\nkonkretizovaných v napadnutých rozhodnutiach.\nŽalobca však namietal, a za závažnú považuje práve skutočnosť, že správny orgán nevykonal dôkaz CD\nnosičom ako dôkazným prostriedkom preukazujúcim jeho tvrdenia, t.j. skutočné dodanie služieb. Ak by\nbol správca dane preveroval skutočné dodanie služieb, tak by sa mal vysporiadať aj s dôkazmi na tomto\nCD nosiči, na ktorom je zdokumentovaný nielen rozsah geodetických prác, ale i rozsah pomocných\ngeodetických prác, ktoré pre neho cestou svojho subdodávateľa splnila obchodná spoločnosť PAFOS,\ns.r.o.,.\n\nPre najvyšší súd a posúdenie veci malo zásadný význam zistenie, či v konaní boli porušené procesné\npráva žalobcu a či vzhľadom na zistený skutkový stav je odôvodnenie rozhodnutia dostatočne\npresvedčivé a jednoznačné s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 29 ods. 4 zákona o správe\ndaní.\nPokiaľ žalobca namieta, že ním predložený CD nosič nebol správcom dane vyhodnotený ako dôkaz,\nje potrebné s tým vzhľadom na obsah administratívneho spisu súhlasiť. CD nosič je však len jedným\nz dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí daňový úrad (správca dane) a odvolací orgán ako každý iný\ndôkaz. Účastník konania však musí dostať príležitosť ku každému dôkazu sa pred vydaním rozhodnutia\nvyjadriť. Správny orgán sa nemá uspokojiť len s dôkazmi ním vykonanými, ale je jeho povinnosťou\npreveriť každý dôkaz, svedčiaci či už v prospech alebo neprospech účastníka konania a jeho obsah a\nzávery vysvetliť. Uvedené námietky žalobcu a nepresnosti sa javili súdu ako podstatné, preto je potrebné\nsporné otázky odstrániť.\nNa tomto mieste treba ešte poznamenať, že pokiaľ ide o CD nosič, ušlo aj pozornosti krajského súdu, že\nje súčasťou administratívneho spisu (administratívny spis nie je žurnalizovaný) a pripojený k zápisnici\no ústnom pojednávaní číslo: 744/320/3554/2011/Laka zo dňa 01.02.2011 spísanej Daňovým úradom\nVranov nad Topľou, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z\ndaňovej kontroly, a kde bol tento nosič, na ktorom sú dôkazné prostriedky citované v bode 3 vyjadrenia\nk protokolu, právnym zástupcom žalobcu správcovi dane odovzdaný.\nK predloženému administratívnemu spisu dáva najvyšší súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR judikované pod č. R 66/1998, podľa ktorého pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu\npodľa § 250d ods. 1 O.s.p. treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho\norgánu v danej veci, vrátane dokladov o doručení rozhodnutí.\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného č.\nI/225/11674-79940/2011/990813-r zo dňa 25.07.2011 (doručené právnemu zástupcovi žalobcu), treba\nju považovať za dôvodnú, keďže podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní, podľa ktorého ak má adresát\nzástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.\nAk má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho\nzástupcovi.\nVzhľadom na uvedený postup žalovaného senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v tomto prípade sa\nžalovaný dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uplatnil.\nZ týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja\nods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav\n(§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania.\nPrávny zástupca žalobcu predložil dňa 13.07.2012 vyčíslenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške\n942,60 € za šesť úkonov právnej služby (prevzatie veci advokátskou kanceláriou Pirč, s.r.o., spísanie a\npodanie žaloby, prevzatie veci advokátskou kanceláriou AK VAĽO & PARTNERS, spísanie a podanie\nstanoviska, účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012, odvolanie zo dňa 13.07.2012), kde jeden úkon\nprávnej služby vrátane režijného paušálu a DPH predstavuje sumu 157,10 €. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky mu priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:\nTrovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 132 € (2x 66 €) a za odvolanie\n132 € (2x 66 €) a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie,\na to:\n\nZa prevzatie zastúpenia zo dňa 31.01.2011 predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu (Advokát\nPirč, s.r.o.) podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) v\nspojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 123,50 € vo výške 1/6 výpočtového\nzákladu, ktorý v roku 2011 bol 741 €, režijný paušál 7,41 € a DPH vo výške 26,19 €, keďže tak\npredchádzajúci, ako aj súčasný právny zástupca žalobcu je platcom DPH.\nZa žalobu, vypracovanú predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu (Advokát Pirč, s.r.o.) doručenú\nkrajskému súdu dňa 23.08.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v\nspojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 7,41 € a DPH vo výške 26,19 €.\nPredchádzajúcemu právnemu zástupcovi patrí celkovo odmena vo výške 314,20 €.\nZa podanie, vypracované Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS, s.r.o., zo dňa 21.05.2012 podľa\n§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 123,50 €, režijný paušál 7,41 € a DPH vo výške\n26,19 €. Správne mala žalobcovi za tento úkon patriť odmena vo výške 127,16 € a režijný paušál 7,63\n€, keďže v roku 2012 bol výpočtový základ vo výške 763 €. Súd však pri výpočte trov konania vychádzal\nz vyčíslenej sumy, keďže nemôže priznať viac, ako si právny zástupca žalobcu uplatnil.\nZa účasť na pojednávaní konanom dňa 07.06.2012 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 7,41 € a DPH vo\nvýške 26,19 €. Správne mala žalobcovi za tento úkon patriť odmena vo výške 127,16 € a režijný paušál\n7,63 €, keďže v roku 2012 bol výpočtový základ vo výške 763 €. Súd však pri výpočte trov konania\nvychádzal z vyčíslenej sumy, keďže nemôže priznať viac, ako si právny zástupca žalobcu uplatnil.\nZa podané odvolanie, doručené krajskému súdu dňa 13.07.2012 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 7,41\n€ a DPH vo výške 26,19 €. Správne mala žalobcovi za tento úkon patriť odmena vo výške 127,16 € a\nrežijný paušál 7,63 €, keďže v roku 2012 bol výpočtový základ vo výške 763 €. Súd však pri výpočte\ntrov konania vychádzal z vyčíslenej sumy, keďže nemôže priznať viac, ako si právny zástupca žalobcu\nuplatnil. Celkovo je suma za uvedené tri úkony právnej služby poskytnutej Advokátskou kanceláriou\nVAĽO & PARTNERS, s.r.o., vo výške 471,30 €.\nKeďže z ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a § 142 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. vyplýva, že žalobcovi sa môže priznať náhrada len účelne vynaložených trov, čo znamená,\nže aj v správnom súdnictve pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených\ntrov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť\nsa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s\nústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nTrovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok\na aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon\nalebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej pomoci. Čo sa\ntýka úkonu prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 02.04.2012 novým právnym zástupcom žalobcu,\nadvokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS, s.r.o., senát odvolacieho súdu poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP 17/2011, sp. zn. 1 M Obdo V 21/2007, v ktorom sa\nuvádza, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokátovi patrí odmena aj za úkon\nspočívajúci v príprave a prevzatí zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, avšak túto časť odmeny\nnemožno považovať za účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu\nvymenil advokáta. Senát odvolacieho súdu považuje za neúčelné trovy právneho zastúpenia súvisiace s\nvýmenou advokáta. Odvolací súd nespochybňuje právo účastníka konania na výmenu advokáta v konaní\npred súdom, pretože v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,\nkaždý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To\nvšak neznamená, že neúspešný žalovaný je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu\nďalšieho advokáta. Takýto úkon potom nemožno považovať za účelne vynaložené trovy v prípade, ak\n\núčastník konania bez vážneho dôvodu vymenil advokáta (za takýto vážny dôvod by mohlo ísť vtedy, ak\npredchádzajúci advokát napr. ukončil advokátsku činnosť a pod.). Týmto spôsobom by dochádzalo k\nnavýšeniu trov konania, pričom neúspešný žalovaný by hradil duplicitne tie isté trovy konania. Nemožno\ntak spravodlivo žiadať, aby úspešný žalobca mal právo na náhradu uvedených trov konania. V tomto\nsmere nie je podstatné to, či účastník konania urobil výmenu advokáta viackrát, špekulatívne alebo\núčelovo, s cieľom navýšiť trovy konania, alebo či to urobil v konaní iba raz. Týmto postupom duplicitne\nnarastajú trovy, čo nemožno považovať za trovy účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.\nCelkom boli žalobcovi priznané na náhradu trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárie Advokát\nPirč, s.r.o. vo výške 314,20 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Trovy právneho zastúpenia\nAdvokátskej kancelárie VAĽO & PARTNERS, s.r.o., vo výške 471,30 € a trovy konania vo výške 264 € za\nzaplatené súdne poplatky (dokopy to predstavuje sumu 735,30 €) je žalovaný povinný zaplatiť právnemu\nzástupcovi žalobcu, Advokátska kancelára VAĽO & PARTNERS, s.r.o.,.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}