{"guid": "9c0bc7bd-d170-4429-972b-3019bfe97acf:3b14e219-473b-4eab-bc48-bffc5d3e5a65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1", "spisova_znacka": "1Sžd/11/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/11/2012 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2013, sp. zn. 1Sžd/11/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1", "identifikacne_cislo": "8011200540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b14e219-473b-4eab-bc48-bffc5d3e5a65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/11/2012\n8011200540\n22. 01. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200540.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: P., bytom\nv S., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova\nč. 13, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska\nč. 33, Prešov), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KRP-P-72-003/KDIBCP-2011 zo dňa 30.06.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.\n1S/98/2011-57 zo dňa 07.02.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/98/2011-57 zo dňa\n07.02.2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia na zákalde žaloby žalobcu\nzrušil rozhodnutie č. p. KRP-P-72-003/KDI-BCP-2011 zo dňa 30.06.2011, ktorým žalovaný na odvolanie\nžalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie ODI, ORPZ Prešov č. p. ORP-DI-BCP-P-1090/2010 zo dňa\n28.03.2011 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. k/, g/ a a/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a o uložení sankcií vo forme pokuty\nvo výške 1.000 € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia, tak, že časť textu vo výrokovej časti rozhodnutia: ,,...tým, že s vozidlom prechádzal ul.\nJarkovou a križovatkou ul. Weberová - Jarková v smere od ul. Štefánikovej, teda s vozidlom jazdil\npo jednosmernej ulici...“ vypustil a nahradil textom ,,...tým, že ako vodič vozidla na jednosmernej ulici\nJarkovej porušil pokyn vyplývajúci z dopravnej značky č. IP3b - jednosmerná premávka...“; zároveň k\nčasti textu vo výroku rozhodnutia ,,...Šetrením dopravnej nehody bolo zistené, že P. nemal pri sebe platné\ndoklady predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo osobitným predpisom...“ doplnil text ,,...konkrétne svoj\nvodičský preukaz...“, v ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie\npotvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi ich náhradu\nvo výške 172,70€.\nKrajský súd tak rozhodol podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP s poukazom na zistenie, že správne orgány\nrozhodli bez toho, aby bol skutkový stav veci dostatočne zistený.\n\nPodľa krajského súdu dostatočne preukázaným sa javilo, že dňa 16.11.2010 v čase o 19:40 hod.\nbol žalobca ako vodič motorového vozidla Subaru Tribeca zastavený pomocou použitia svetelného\nsignálu ,,STOP“ hliadkou PZ. Po zastavení vozidla začal s vozidlom cúvať a narazil do predného\nnárazníka ním odstaveného služobného motorového vozidla Volkswagen Passat, ktoré z dôvodu\nslužobnej povinnosti a kontroly v cestnej premávke bolo odstavené za ním. Ako dostatočne preukázané\nsa krajskému súdu javilo aj to, že žalobca na výzvu príslušníkov PZ nepredložil vodičský preukaz.\nKrajský súd však konštatoval, že nepreukázaným naďalej ostalo, či sa žalobca dopustil priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb., pretože žalobca počas celého priestupkového\nkonania opakovane tvrdil, že policajt pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej len „PMJ“) T. je voči\nnemu zaujatý, a preto sa nepodrobil dychovej skúške, na ktorú bol hliadkou PMJ vyzvaný. Krajský\nsúd dal za pravdu žalobcovi v tom, že policajti PMJ, ktorí sa stali účastníkmi dopravnej nehody, neboli\noprávnení vyzývať žalobcu na podrobenie sa dychovej skúške. Za nepreukázané mal krajský súd to,\nči bol žalobca riadne poučený o lekárskom vyšetrení na preukázanie alkoholu v krvi ako i samotnú\nskutočnosť, či bol žalobca vyzvaný na dychovú skúšku, pretože zo záznamu OR PZ, ODI Prešov zo\ndňa 23.11.2010 spísaného npor. S. vyplýva, že žalobca uviedol, že na výzvu dopravného policajta o\npodrobenie sa dychovej skúške túto neodmietol, ale požiadal o možnosť podrobenia sa dychovej skúške\nv neprítomnosti príslušníkov PMJ, ktorí ho zastavili, no po odchode policajtov PMJ už nebol k dychovej\nskúške vyzvaný a nebol ani poučený o odbere krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi.\nPodľa krajského súdu neobjasneným zostal aj priestupok, ktorý je kladený žalobcovi za vinu, a to, že\nprechádzal v protismere po jednosmernej ulici Štefánikovej na križovatku ulíc Jarková - Weberova.\nSprávne orgány nevykonali žalobcom navrhované dôkazy a tak zostalo neobjasneným, či mohol\nvychádzať žalobca z parkoviska tak, ako to uvádzal, kde sa nachádzala dopravná značka č. IP3b jednosmerná premávka, ktorej pokyn žalobca porušil a či bolo možné z miesta, kde sa nachádzali\npolicajti PMJ porušenie tejto značky vidieť.\nKrajský súd argumentoval tým, že priestupkové konanie v súvislosti s neobjasnenými priestupkami bolo\nod počiatku vedené v rozpore s jeho účelom a ustanovením § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., podľa\nktorého objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na\nrozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či:\na) a stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nKrajský súd zdôraznil, že úlohou policajných orgánov bolo najmä preukázať, či žalobca skutočne jazdil\noznačeným vozidlom v protismere po jednosmernej ulici, či bol skutočne vyzvaný príslušníkom ODI, ktorý\ndokumentoval dopravnú nehodu na podrobenie sa dychovej skúške a či bol poučený o možnosti podrobiť\nsa odberu krvi a tieto úkony odmietol. Policajné orgány mali bezpochyby zistiť na mieste priestupku, či\no priestupok ide, ak áno, tento zadokumentovať spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek pochybnosť o\ntotožnosti miesta, času a priestupcu (resp. jeho vozidla), a to u všetkých priestupkov jednotlivo.\nKrajský súd nakoniec vyjadril názor, že bolo povinnosťou policajných orgánov sa zaoberať námietkou\nzaujatosti vo vzťahu k príslušníkovi Policajného zboru T. a zároveň, že policajné orgány nemohli\nvychádzať z dôkazov vykonaných hliadkou PMJ, ktorá sa stala účastníkom dopravnej nehody.\n\nProti rozsudku podal žalovaný odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nSvoje odvolanie odôvodnil tým, že príslušníci hliadky PMJ aj napriek skutočnosti, že boli účastníkmi\ndopravnej nehody, boli oprávnení vyzvať žalobcu k predloženiu dokladov a k realizácii neodkladných a\nneopakovateľných úkonov, nakoľko obaja boli v čase dopravnej nehody v službe a disponovali všetkými\noprávneniami príslušníka PZ; tieto oprávnenia nestratili ani tým, že sa stali účastníkmi dopravnej nehody.\nNamietali tiež názor súdu, podľa ktorého všetky úkony, ktoré vykonali prílušníci hliadky PMJ na mieste\nsú nepoužiteľné v ďalšom konaní a správne organy na ne nemajú prihliadať, z čoho podľa názoru\nžalovaného vyplýva, že prihliadať by nemali ani na samotných svedkov danej nehody, a to len preto,\nže títo boli požiadaní o zotrvanie na mieste jedným z členov hliadky PMJ. Naopak - žalovaný zotrval na\nsvojom presvedčení, že dôkazné prostriedky boli získané v súlade s právnymi predpismi.\nĎalej žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, že bolo povinnosťou správnych orgánov zaoberať\nsa námietkou zaujatosti vo vzťahu k prílušníkovi PZ T.. Podľa žalovaného správny orgán nebol\noprávneným orgánom na rozhodnutie o takejto „námietke zaujatosti“, pretože T. nie je a ani nebol\nzamestnancom ani členom správneho orgánu, ktorý by prejednával a rozhodoval v uvedenej veci. Preto\nsa vyhodnocovaním tejto námietky zaujatosti bližšie nezaoberal, resp. o nej nerozhodol. Žalobca - pokiaľ\nsa cítil byť poškodený postupom hliadky pri zisťovaní a dokumentovaní dopravného priestupku - mohol\nsa obrátiť na Oddelenie kontroly KR PZ v Prešove so žiadosťou o preskúmanie postupu hliadky.\nŽalovaný v súvislosti s tvrdením krajského súdu, že žalobca nebol vyzvaný príslušníkom ODI Prešov\nS. k podrobeniu sa dychovej skúške, pričom uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo záznamu dopravnej\nnehody, ani zo zápisnice o ohliadke miesta nehody, ale až z úradného záznamu menovaného zo dňa\n29.11.2011 uviedol, že je bezpredmetné, v ktorej písomnosti je výzva k vykonaniu dychovej skúšky\nS. zdokumentovaná. Zo spisového materiálu totiž výzva k vykonaniu dychovej skúšky aj realizátorom\ndopravných nehôd nepochybne vyplýva, pričom je logické, že žalobca sa ju snažil spochybniť.\nNeexistuje žiaden dôvod spochybňovať tvrdenia policajta S., že žalobcu na vykonanie dychovej skúšky\nvyzval a tento ju odmietol, rovnako aj odber krvi. Zo spisu podľa žalovaného nepochybne vypýva,\nže žalobca bol k vykonaniu dychovej skúšky vyzvaný jednak členom hliadky PMJ Z. a následne aj\nrealizátorom dopravných nehôd S. - túto skutočnosť však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť žiadnym\niným spôsobom ako tvrdeniami týchto policajtov, ktorých výpovede žalovaný nemal a stále nemá žiaden\ndôvod spochybňovať, a to aj s poukazom na rozdielne tvrdenia žalobcu, ktorý najskôr uvádzal, že si\nnepamätá, aby bol vyzvaný k dychovej skúške a neskôr si už bol istý, že po odchode hliadky PMJ nebol\nvyzvaný na dychovú skúšku.\nŽalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že neobjasneným zostal priestupok, ktorý\nsa kladie žalobcovi za vinu, a to, že prechádzal v protismere po jednosmernej ulici Štefánikovej\nna križovatku ulíc Jarková - Weberova, pričom správne orgány nevykonali žalobcom navrhovanú\nrekonštrukcie na zistenie dohľadnosti údajného miesta priestupku, v dôsledku čoho malo ostať\nneobjasnené, či žalobca mohol vychádzať z parkoviska tak, ako to uvádzal a či bolo možné z miesta,\nkde sa nachádzala hliadka PMJ, porušenie dopravnej značky vidieť. Uvedeným porušením predpisov\nsa správne orgány dostatočne zaoberali a z administratívneho spisu (ktorý obsahuje aj podrobnú\nfotodokumentáciu a vyjadrenia členov hliadky) jednoznačne vyplýva, že roh budovy, za ktorou mal\nžalobca parkovať svoje vozidlo, je otvorený, so schodiskom do predajne kvetinárstva a pokiaľ by žalobca\nparkoval pred dopravnou značkou č. IP3b pri budove alebo vpravo pri schodisku, potom parkoval\ntesne za hranicou križovatky, pričom, aby pri vychádzaní z parkovacích miest neporušil vyššie uvedenú\ndopravnú značku, musel by s vozidlom cúvať do križovatky na ul. Weberovu a z nej odbočiť na ul.\nJarkovú. Na tieto parkovacie miesta je pritom z ul. Weberovej výhľad zo vzdialenosti 20, 30 alebo\nčiastočne aj 40 metrov. Ďalšie parkovacie miesta sú už za dopravnou značkou č. IP3b. Pokiaľ by sa bol\nžalobca v križovatke otáčal, alebo by v nej cúval, hliadka PZ by si takýto spôsob jazdy s určitosťou všimla,\nnakoľko na križovatku je dobrý výhľad aj zo vzdialenosti väčšej ako 40 metrov. Preto ani vykonanie\nrekonštrukcie žalovaný nepovažoval za nevyhnutne potrebné, pretože uvedené porušenie predpisov\nžalobcom považoval za dostatočne preukázané ostatnými vykonanými dôkaznými prostriedkami.\n\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 22.01.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane\nžalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva.\nPreto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod\nvšeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto\nrozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými\nnámietkami účastníkov konania a či následne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 16.11.2010 v Prešove na ul.\nOkružnej na zastávke MHD vedľa objektu hádzanárskej Handball arény spôsobil dopravnú nehodu\ntak, že ako vodič motorového vozidla Subaru Tribeca bol zastavený pomocou použitia svetelného\nsignálu ,,STOP“ hliadkou PMJ, v zložení práp. T. a práp. C., z dôvodu predchádzajúceho spáchania\ndopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/, a to porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009\nZ. z.“) tým, že vozidlom prechádzal ulicou Jarkovou a križovatkou ulíc Weberova - Jarková v smere\nod ul. Štefánikovej, teda s vozidlom jazdil po jednosmernej ulici; k nehode došlo tak, že po zastavení\nhliadkou z nezistených príčin začal s vozidlom cúvať, následkom čoho zadným nárazníkom narazil do\npredného nárazníka za ním odstaveného služobného vozidla; ďalej sa žalobca po poučení na výzvu\npolicajta odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu\nvyšetreniu a odberu krvi alebo iného biologického materiálu v zdravotníckom zariadení; navyše žalobca\nnemal pri sebe platné doklady a vedenie vozidla predpísané zákonom č. 8/2009 Z. z..\nPrvostupňový správny orgán na podklade zisteného skutkového stavu rozhodnutím č.p. ORP-DI-BCPP-1090/2010 zo dňa 28.3.2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/, g/, a/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil\npodľa § 22 ods. 2 písm. e/, c/, a/ zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 1.000 € a zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.\nŽalovaný správny orgán v odvolacom konaní zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, že časť\ntextu vo výrokovej časti rozhodnutia: ,,...tým, že s vozidlom prechádzal ul. Jarkovou a križovatkou\nul. Weberová - Jarková v smere od ul. Štefánikovej, teda s vozidlom jazdil po jednosmernej ulici...“\n\nvypustil a nahradil textom ,,...tým, že ako vodič vozidla na jednosmernej ulici Jarkovej porušil pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky č. IP3b - jednosmerná premávka...“; zároveň k časti textu vo výroku\nrozhodnutia ,,...Šetrením dopravnej nehody bolo zistené, že P. nemal pri sebe platné doklady predpísané\nzákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov alebo osobitným predpisom...“ doplnil text ,,...konkrétne svoj vodičský preukaz...“,\nv ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. napadnutom\nrozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako to bolo ustálené v prvostupňovom\nkonaní. Zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia\nvykonal z dôvodu upresnenia opisu porušenia právneho predpisu tak, aby výrok rozhodnutia zodpovedal\npožiadavkám ustanoveným v § 77 zákona č. 372/1990 Zb., resp. § 47 SP, a aby bolo zrejmé, že\nžalobca porušil pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP3b - jednosmerná premávka“, ktorá označuje\njednosmernú cestu a umiestňuje sa v mieste, kde sa úsek s jednosmernou premávkou začína a tiež, že\nžalobca na výzvu príslušníkov PZ platné doklady predpísané zákonom nepredložil, resp. nemal pri sebe\nsvoj vodičský preukaz. Žalovaný zdôraznil, že takýto postup odvolaciemu správnemu orgánu umožňuje\nustanovenie § 59 ods. 2 SP, pričom zmena rozhodnutia spočívala len v zmene výroku napadnutého\nrozhodnutia, nie v kvalifikácii konania či skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol žalobca uznaný\nvinným; žalovaný len zmenil opis konania žalobcu tak, aby výrok rozhodnutia bol formulovaný jasne,\nstručne a určite, a to aj s ohľadom na námietky, ktoré žalobca vyslovil v podanom odvolaní voči\nrozhodnutiu o priestupku.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa prílohy 1, 2 diel čl. 3 ods. 37 vyhl. MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov značka č. IP3b - jednosmerná premávka označuje\njednosmernú cestu a umiestňuje sa v mieste, kde sa úsek s jednosmernou premávkou začína.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť\npokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou\na plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to\noprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané\ntýmto zákonom alebo osobitným predpisom.\nPodľa § 22 ods. 1 a/, g/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto:\n- ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej\nlátky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s\nnebezpečenstvom pre jeho zdravie;\n- poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpecnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda,\n- iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v\nnadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaných správnych orgánov, ako aj konaní, ktoré im predchádzali,\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\n\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako bolo\nkonkretizované v napadnutých rozhodnutiach, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/, g/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb..\nNámietky žalobcu uvedené v žalobe neboli podľa názoru odvolacieho súdu - na rozdiel od názoru\nkrajského súdu - spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa\nnámietkami opakovane vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ako aj\nv žalobe dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom\nrozhodnutí.\nŽalobca v žalobe tvrdil, že si nebol vedomý toho, aby v sledovanom období dvoch rokov mal záznam\no troch závažných porušeniach pravidiel cestnej premávky, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, ďalej namietal výšku uložených sankcií, ktoré považoval za neprimerané a tiež namietal,\nže zmena výrokovej časti z pôvodného znenia na znenie ,,...tým, že ako vodič vozidla na jednosmernej\nulici Jarkovej porušil pokyn vyplývajúci z dopravnej značky č. IP3b - jednosmerná premávka...“ je v\nnapadnutom rozhodnutí neodôvodnená a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ako i to, že touto\nzmenou rozhodnutia žalovaný prvostupňové rozhodnutie nepreskúmaval, ale vydal nové rozhodnutie\na jemu odňal možnosť podať proti nemu odvolanie, prípadne možnosť vyjadriť sa k vykonanej zmene.\nVytýkal žalovanému, že z jeho rozhodnutia nebolo zrejmé, čím mal ako vodič vozidla na jednosmernej\nulici Jarkovej porušiť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky č. IP3b a v čom toto porušenie spočíva.\nArgumentoval tým, že správny orgán rozhodol na základe subjektívneho pocitu členov policajnej hliadky\no spáchaní priestupku a bez toho, aby to bolo náležite zistené a preukázané. Trval na tom, že sa\npriestupku, či už jazdy v jednosmernej ulici alebo porušenia pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky\nč. IP3b - jednosmerná cesta, nedopustil. Ďalej argumentoval tým, že hliadka PZ nemohla jeho výjazd\nvozidlom z ul. Jarkovej cez križovatku ul. Jarková - Weberova zo vzdialenosti 20, resp. 40 metrov\njednoznačne a nepochybne vyhodnotiť ako priestupok, či už jazdu v jednosmernej ulici alebo porušenie\npokynu vyplývajúceho z dopravnej značky č. IP3b- jednosmerná cesta, preto ani nemala zákonný dôvod\njeho vozidlo titulom spáchania priestupku zastavovať. Rovnako neexistoval ani iný ďalší zákonný dôvod\nna zastavovanie vozidla a kontrolu jeho osoby. Zdôraznil, že ak podľa tvrdenia hliadky došlo k stretu\nvozidiel pri zastavení, teda k dopravnej nehode, stali sa príslušníci hliadky PZ priamymi účastníkmi\ndopravnej nehody, teda osobami, ktorých sa nehoda priamo dotýka a sú na nej osobne zainteresovaní.\nTýmto momentom tieto osoby prestali byť nestrannými príslušníkmi PZ, ale účastníkmi dopravnej\nnehody, ktorej priebeh a príčiny bolo treba ešte len nestranne zistiť. Ich nezaujatosť vo veci týmto\nmomentom zanikla, resp. vznikol dôvod možnosti ich predpojatosti. Z dôvodu ich osobnej účasti vo veci\ntieto osoby stratili právo nestranne zabezpečovať a vykonávať dôkazy na zistenie dopravnej nehody. To\nplatí aj vo všetkých výzvach a úkonoch uskutočnených vo vzťahu k nemu, ako aj k svedkom, lebo tieto\nboli vykonané jedným účastníkom dopravnej nehody voči druhému účastníkovi dopravnej nehody, teda\nnie vo veci nezaujatou a nestrannou osobou, resp. osobami. Ďalej v žalobe tvrdil, že na dychovú skúšku\nvyzvaný nebol, ale hliadkou PMJ bol dotazovaný iba na to, či pred jazdou použil alkohol, čo vylúčil.\nÚčastníci dopravnej nehody nemali právo vyzývať ho na dychovú skúšku a ak tak urobili, bola táto výzva\nvykonaná v rozpore so zákonom. Dychovú skúšku ani neskôr neodmietol a pod vplyvom alkoholu nebol.\nV správnom konaní vzniesol námietku zaujatosti voči príslušníkovi PMJ T., čo odôvodnil tým, že už v\nminulosti bol týmto príslušníkom zastavovaný a kontrolovaný bez toho, aby existoval na to vážny dôvod.\nNakoniec tvrdil, že k stretu vozidiel a následnému vzniku škody nedošlo, a teda nedošlo k dopravnej\nnehode. Na jeho vozidle škoda nevznikla. Škodu, ktorú mal spôsobiť na vozidle hliadky PMJ mu nebolo\numožnené vidieť, aj keď o to žiadal.\nK námietke žalobcu, že nemá vedomosť o tom, že v sledovanom období dvoch rokov mal záznam o troch\nzávažných porušeniach pravidiel cestnej premávky, odvolací súd poukazuje na evidenčnú kartu žalobcu,\nvýpis z ktorej je súčasťou administratívneho spisu žalovaného a z ktorého vyplýva viacero záznamov\no porušeniach pravidiel cestnej premávky. Konkrétne v sledovanom období dvoch rokov má žalobca tri\nzáznamy o prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy, čo sa v zmysle § 137 ods. 2 písm. d/ zákona\nč. 8/2009 Z. z. považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.\nK námietke žalobcu o neprimeranosti postihu treba uviesť, že prvostupňový správny orgán sa\npri ukladaní druhu sankcie za priestupok a jej výmery zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami\n\nvyplývajúcimi z § 12 zákona č. 372/1990 Zb.. Určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na\núvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia\nsankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie\nza konkrétny priestupok. Toto bolo v konaní dodržané. Je potrebné pripomenúť, že v prípade rozhodnutia\nsprávneho orgánu založeného na použití správneho uváženia, súd preskúmava iba, či správna úvaha\nnevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami\nlogického uvažovania a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ\nsú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodiť iné alebo dokonca opačné\nzávery. Správne orgány v tomto konaní neprekročili medze stanovené zákonom, keď žalobcovi uložili\npokutu v spojení so zákazom činnosti v zákonnom rozpätí a svoje rozhodnutie o výmere sankcií náležite\nzdôvodnili.\nK namietanej zmene výroku rozhodnutia v odvolacom konaní odvolací súd poukazuje na vyjadrenie\na zdôvodnenie rozhodnutia žalovaným, v zmysle ktorého zmenu výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia tento vykonal z dôvodu upresnenia opisu porušenia právneho predpisu tak, aby výrok\nrozhodnutia zodpovedal požiadavkám ustanoveným v § 77 zákona č. 372/1990 Zb., resp. § 47 SP, a aby\nbolo zrejmé, že žalobca porušil pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP3b - jednosmerná premávka“,\nktorá označuje jednosmernú cestu a umiestňuje sa v mieste, kde sa úsek s jednosmernou premávkou\nzačína a že na výzvu príslušníkov PZ platné doklady predpísané zákonom nepredložil, teda nemal pri\nsebe svoj vodičský preukaz. Takýto postup odvolaciemu správnemu orgánu umožňuje ustanovenie § 59\nods. 2 OSP, pričom zmena rozhodnutia spočívala len v spresnení výroku napadnutého rozhodnutia, no\nžalovaný žiadnym spôsobom nemenil kvalifikáciu konania, ani skutkové podstaty priestupkov, z ktorých\nbol žalobca uznaný vinným, iba skonkretizoval opis konania obvineného tak, aby výrok rozhodnutia bol\nformulovaný jasne, stručne a určite, a to aj s ohľadom na námietky, ktoré žalobca vyslovil v podanom\nodvolaní voči rozhodnutiu o priestupku. Zdôvodnenie tohto postupu uvedené v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia považoval aj odvolací súd za dostatočné a zrozumiteľné.\nČo sa týka žalobcom spochybňovaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990\nZb., ktorý sa mu kladie za vinu, odvolací súd nemohol dospieť na základe preskúmania v spise sa\nnachádzajúcich podkladov k inému záveru, ako dospeli správne orgány, a to, že dňa 16.11.2010\nhliadka PMJ videla vozidlo vedené žalobcom porušiť na jednosmernej ul. Jarkovej pokyn vyplývajúci\nz dopravnej značky „č. IP3b - jednosmerná premávka“, teda že žalobca jazdil v jednosmernej ulici v\nprotismere. Z vyjadrení členov hliadky jednoznačne a zhodne vyplýva, že žalobca jazdil svojim vozidlom\nz jednosmernej ul. Jarkovej v smere OD malé Tesco, pričom ho hliadka pozorovala cca 20 metrov pred\nkrižovatkou Weberova - Jarková, kde nepribrzdil, ale prešiel plynule a dosť rýchlo, pričom pokračoval v\njazde od ulice Jarkovej, kde následne odbočil na ul. Tkáčsku. Žalobca teda prešiel po jednosmernej ulici\nv protismere, a to plynule, pričom sa svojim vozidom neotáčal. Zo zabezpečených podkladov správnych\norgánov (fotodokumentácia) vyplynulo, že roh budovy, za ktorou mal žalobca podľa svojich tvrdení\nparkovať vozidlo, je otvorený, so schodiskom do predajne kvetinárstva. Tvrdenie žalobcu, že výhľad\ndo ulice Jarkovej zakrýva poschodová budova polyfunkčného domu, ktorá nedovoľuje vidieť, či niekto\npremáva po jednosmernej ceste alebo iba opúšťa parkovacie miesta za rohom tejto budovy, sa tak\njaví ako nepravdivé. Pokiaľ by totiž žalobca parkoval pred dopravnou značkou „č. IP3b - jednosmerná\npremávka“ vľavo pri budove alebo vpravo pri schodisku, potom parkoval tesne za hranicou križovatky,\npričom aby pri vychádzaní z parkovacích miest neporušil vyššie uvedenú dopravnú značku, musel by s\nvozidlom cúvať do križovatky na ul. Weberovu a z nej odbočiť na ul. Jarkovú. Na tieto parkovacie miesta\nje pritom z ul. Weberovej výhľad zo vzdialenosti 30, resp. čiastočne aj 40 metrov. Ďalšie parkovacie\nmiesta sú až za dopravnou značkou č. IP3b, a teda, ak by sa bol žalobca v križovatke otáčal, alebo\nby v nej cúval, hliadka by si takýto spôsob jazdy s určitosťou všimla. Navyše vozidlo žalobcu prešlo\nkrižovatkou plynule a rýchlo, čo tiež svedčí tomu, že žalobca jazdil v protismere. Preto odvolací súd na\nrozdiel od názoru krajského súdu považoval zistenie priestupku žalobcu spočívajúceho v nedodržaní\npokynu vyplývajúceho z dopravnej značky IP3b (je pritom logické, že týmto nedodržaním pokynu sa\nmôže rozumieť len jazda v protismere v úseku s jednosmernou premávkou) za dostatočne preukázané\na nespochybniteľné.\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť ani so záverom krajského súdu, ktorý dal za pravdu žalobcovi,\nže členovia PMJ sa stali účastníkmi nehody a neboli už oprávnení vykonávať úkony v súvislosti so\n\nzisťovaním okolností nehody a objasňovaním priestupku žalobcu. Naopak - aj napriek tejto skutočnosti,\nže boli účastníkmi dopravnej nehody, boli oprávnení k realizácii neodkladných a neopakovateľných\núkonov, nakoľko obaja boli v čase dopravnej nehody v službe a disponovali všetkými oprávneniami\npríslušníka PZ; Za neopakovateľné a neodkladné úkony bolo potrebné považovať výzvu žalobcu k\npredloženiu dokladov, k vykonaniu dychovej skúšky, ako aj k ďalším potrebným úkonom.\nPostup, ktorým dal krajský súd za pravdu žalobcovi by viedol k absurdným záverom, ktoré by znemožnilo\nakékoľvek efektívne plnenie zákonných povinností príslušníkov policajného zboru. Napokon z obsahu\nspisu vyplýva, že k zdokumentovaniu dopravnej nehody a vykonaniu dychovej skúšky u členov PMJ boli\nprivolaní ďalší policajti, a to npor. D., ktorý bol vyslaný ako realizátor dopravných nehôd a pplk. Mgr. A.,\nktorý sa na miesto dostavil z dôvodu, že účasť na dopravnej nehode mali príslušníci PZ a jeho úlohou\nbolo vykonať na mieste dychovú skúšku s členmi hliadky PMJ.\nK námietke žalobcu v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti voči príslušníkovi PMJ T. treba\npoukázať na to, že predmetom správneho konania bolo zistenie a objasnenie spáchania priestupkov a v\ntomto konaní správne orgány nemôžu riešť námietku zaujatosti. Žalobca, ak mal akékoľvek pochybnosti\no profesionalite jedného z členov hliadky (sám tvrdil, že tieto pochybnosti mal už dlhšiu dobu, minimálne\nod roku 2006, kedy bol týmto policajtom kontrolovaný), mal právo a možnosť obrátiť sa na príslušné\norgány so sťažnosťou či žiadosťou. Žalobca tak zrejme nespravil a preto sa jeho námietka javí byť\núčelovou. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko práp. T. nie je, ani nebol zamestnancom, ani členom\nsprávneho orgánu, KDI v Prešove, vyhodnocovaním námietky zaujatosti voči menovanému sa bližšie\nnezaoberal, resp. o nej nerozhodol. Žalobcu, ak sa cítil byť poškodený postupom hliadky PZ pri zistení\na dokumentovaní daného priestupku odkázal na Oddelenie kontroly KR PZ v Prešove so žiadosťou o\npreskúmanie postupu hliadky PMJ v danej veci.\nŽalobca ďalej spochybňoval aj skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode. V tomto smere sa jeho\nargumentácia javí byť účelová a nepravdivá. Zo záznamu zo dňa 16.11.2010 vyplýva, že „...príslušníci\nPMJ po zastavení vozidla žalobcu vystúpili zo služobného vozidla a Bc. Z. prechádzal popred služobné\nvozidlo smerom k vodičovi zastaveného vozidla. Vtedy si všimol, ako sa na zastavenom vozidle rozsvietili\nzadné svetlá signalizujúce cúvanie, preto bol nútený odstúpiť, aby do neho nenarazil, lebo vtedy začalo\nvozidlo cúvať smerom k služobnému vozidlu a on stál presne medzi nimi; zakričal ,,stojte“ a keď\nvodič vozidla nereagoval, zaklopal mu na zadné sklo a opäť zakričal ,,stojte“. Vodič ani na tieto výzvy\nnereagoval a došlo k nárazu jeho vozidla do odstaveného služobného vozidla. Po tejto zrážke vodič\nvozidla vystúpil, pričom na ňom bolo zjavne badať požitie značného množstva alkoholu. Príslušník PMJ\nsa ho opýtal, či nie je zranený alebo nepotrebuje lekársku pomoc. Potom, čo uviedol, že mu nič nie\nje, bol vyzvaný, aby predložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla, ale vodičský preukaz\nnepredložil. Vodičovi bolo vysvetlené, že svojim konaním spôsobil dopravnú nehodu a tento sa vyjadril,\nže jeho vozidlo má automatickú prevodovku a miesto toho, aby zaradil neutrál, dal spiatočku. Nehodu\nvideli dvaja náhodní svedkovia U. a N., z výpovedí ktorých vyplynulo, že v inkriminovanom čase stáli\nna opačnej strane chodníka oproti Handball aréne, cca 10 až 20 metrov od udalosti, odkiaľ videli,\nako policajné auto zastavilo cca 0,5 až 1,5 metra za čiernym Subaru na krajnici cesty na zastávke\nMHD. Keď policajti vystúpili z vozidla, čierne Subaru nacúvalo do predného nárazníka policajného\nvozidla a následne ostalo stáť. Uviedli tiež, že motorové vozidlo zn. Subaru a motorové vozidlo hliadky\nPZ boli zatlačené na sebe a Ing. S. sa k členom hliadky správal agresívne. Nepreukázal sa pritom\nžiaden relevantný dôvod spochybňovať hodnovernosť týchto svedkov a pravdivosť ich výpovedí. Navyše\nskutočnosť, že k nehode došlo a že na služobnom vozidle PZ vznikla škoda, nepochybne vyplýva z\nadministratívneho spisu žalovaného. Doklad o vzniknutej škode na vozidle bol žalobcovi zaslaný a na\nmiesto nehody boli privolaní na to povolaní policajti, ktorí nehodu zdokumentovali a podrobili členov\nhliadky PMJ C. a N. dychovej skúške s negatívnym výsledkom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu na rozdiel od krajského súdu, správne orgány postupovali v súlade so\nzákonom, dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdili. Námietky žalobcu\nneboli dôvodné a preto nebol daný žiaden dôvod pre zrušenie správnych rozhodnutí.\nNemožno dať za pravdu krajskému súdu ani v súvislosti s jeho konštatovaním, že zistenie skutkového\nstavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce pre posúdenie veci, a že v zázname o objasňovaní\npriestupku sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, napríklad o tom kto, kedy a akým spôsobom\n\nvyzval žalobcu na podrobenie sa dychovej skúške a poučil ho o možnosti odberu krvi za účelom\npreukázania alkoholu v krvi. Ani samostný žalobca nepoprel fakt, že k dychovej skúške bol vyzvaný, túto\nvšak odmietol s tvrdením, že sa jej nepodrobí v prítomnosti členov hliadky PMJ (z vyjadrenia žalobcu\nzo dňa 23.11.2010 vyplýva, že „...na výzvu dopravného policajta o podrobenie sa dychovej skúške\nna alkohol reagoval tak, že výzvu neodmietol, ale nebol ochotný sa podrobiť dychovej skúške pred\npríslušníkmi PMJ, ktorí ho zastavili a jeden z nich, Borňas, na neho účelovo striehne. S týmto už mal\nv minulosti negatívne skúsenosti...“ - rovnaké vyjadrene žalobcu vyplýva aj zo záznamu jeho výpovede\nzo dňa 16.11.2010). Z viacerých záznamov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného\nvyplýva, že žalobca bol skutočne k vykonaniu dychovej skúšky vyzvaný (no odmietol sa jej podrobiť\nv prítomnosti členov PMJ), bolo mu umožnené byť prítomný aj pri dychovej skúške členov PMJ (čo\ntaktiež odmietol) a odmietol aj podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu (záznam žalobcovej výpovede zo\ndňa 16.11.2010). Nepodrobenie sa dychovej skúške a odmietnutie lekárskeho vyšetrenia vyplývajú zo\nvšetkých záznamov vyjadrení npor. Haviru ako aj zo záznamu o vyjadení žalobcu spísaného týmto\npolicajtom (16.11.2010, 23.11.2010, 29.11.2010, 16.03.2011). V tomto smere treba zdôrazniť, že jedným\nz troch priestupkov, ktoré sa žalobcovi kládli za vinu, bol priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 372/1990 Zb., ktorého sa žalobca dopustil tým, že sa ako vodič odmietol podrobiť dychovej skúške,\nteda ako účastník cestnej premávky porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n8/2009 Z. z.. Oprávnenia policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu\nv dychu a na predloženie dokladov na vedenie vozidla pritom vyplývajú priamo z § 69 ods. 1 písm. c/ a d/\nzákona č. 8/2009 Z. z.. Omietnutím tejto výzvy sa žalobca dopustil priestupku, a preto musí znášať s tým\nspojené následky. Vyviniť sa nemôže tvrdením, že „dychovú skúšku neodmietol, len ju nechcel vykonať\npred členmi PMJ...“; tým, že skúšku nechcel vykonať (z akýchkoľvek dôvodov), porušil svoju zákonnú\npovinnosť - ako vodič mal jednoznačnú povinnosť dychovú skúšku vykonať, bez ohľadu na prítomnosť\nčlenov PMJ, či akýchkoľvek iných osôb, ktoré by mimochodom žiadnym spôsobom výsledok dychovej\nskúšky nemohli ovplyvniť. Preto sa celá argumentácia žalobcu v tomto smere javí byť ako výsostne\núčelová v snahe zbaviť sa zodpovednosti za preukázané spáchanie priestupku.\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že je dôvodné\nprvostupňové súdne rozhodnutie postupom podľa § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta\na § 250j ods. 1 OSP zmeniť a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 OSP, keď žalobcovi náhradu trov konania pred krajským súdom ani trov odvolacieho konania\nnepriznal, lebo v konaní nebol úspešný. Žalovanému, hoci v odvolacom konaní úspešnému, zákon\npriznanie náhrady trov konania neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}