{"guid": "87cb1e47-6e1d-468e-9fa9-7fdcf82a591c:7167a7af-7d54-4575-8f29-50e7d10096ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1", "spisova_znacka": "10Sžd/43/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/43/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 10Sžd/43/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1", "identifikacne_cislo": "8011200476", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-8", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7167a7af-7d54-4575-8f29-50e7d10096ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/43/2012\n8011200476\n29. 05. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200476.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu T. H.,\nnarodeného XX. T. XXXX, trvale bytom P., právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom\nso sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný\ninšpektorát, Pionierska 33, 080 05 Prešov), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.\nKRP-P-45/KDI-BCP-2011 zo dňa 18. apríla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 2S/16/2011-29 zo dňa 5. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/16/2011-29 zo dňa 5.\noktóbra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRP-P-45/KDI-BCP-2011 zo dňa 18. apríla\n2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu 66 Eur náhrady trov\nkonania do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu\nzo dňa 28. februára 2011, č. k. ORP-DI-SK-618/2010 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o priestupkoch\nalebo ZoP“), pretože svojim konaním porušil § 8 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku (ďalej\nlen „zákon o cestnej premávke alebo ZCP“) tým, že\ndňa 26. augusta 2010 o 17.51 hod. v Poprade na ceste 1/18 pri cirkevnej škole s osobným motorovým\nvozidlom zn. Škoda Octavia, EVČ: L. prekročil v obci maximálne povolenú rýchlosť 50km/h o 17km/h, čo\nmu bolo namerané cestným radarovým rýchlomerom zn. Ramer 7 CCD-U. Počas jazdy nebol pripútaný\nbezpečnostným pásom.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ a e/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n150,- Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79\nods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský dopravný inšpektorát v\nPrešove rozhodnutím č. p.: KRP-P-45/KDI-BCP-2011 zo dňa 18. apríla 2011 napadnuté rozhodnutie\nzmenil tak, že vypustil časť textu výroku prvostupňového správneho orgánu v znení: „.... čo mu bolo\nnamerané cestným radarovým rýchlomerom značky zn. Ramer 7 CCD-U ...„ a nahradil textom „.... čo\nbolo zistené cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam Ultra LTI 20-20 LR/Ultra Lyte Compact,\nvýrobného čísla UX 021214 ...„. V ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom dospel k záveru, že postup pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nRozsudok odôvodnil tým, že nielen správny orgán sa má riadiť v správnom konaní určitými zásadami, ale\npovinnosti vyplývajú aj obvinenému z priestupku, ktorý je účastníkom správneho konania. Účastníkovi\nsprávneho konania je daná ustanoveniami zákona o správnom konaní, konkrétne § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu\njeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca mal právo a zároveň v zmysle citovaného\nustanovenia Správneho poriadku aj povinnosť uviesť všetky okolnosti a dôkazy, ktoré by v predmetnom\nkonaní preukázali pravdivosť jeho prvotných vyjadrení. Do Správy o výsledku objasňovania 26. augusta\n2010 sa však žalobca odmietol vyjadriť a pri ústnom pojednávaní dňa 2. decembra 2010 sa k priestupku\nnevyjadril.\nNámietku žalobcu, že nebol prítomný na ústnom pojednávaní, resp. že sa prvostupňový správny orgán\nnevyporiadal s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov, vyhodnotil krajský súd tak, že v prvom rade snahou\nžalobcu ako obvineného z priestupku malo byť preukázať svoju nevinu, resp. na skutočné objasnenie\npriestupku predložiť také relevantné dôkazy, ktoré by tieto neskoršie tvrdenia žalobcu jednoznačne\npotvrdili. Jeho snahu zodpovednosť presunúť na členov hliadky, ktorá ho kontrolovala v danom úseku\ncesty, potom čo bola príslušným meračom nameraná prekročená rýchlosť, ktorou sa žalobca osobným\nmotorovým vozidlom zn. Škoda Octavia po ceste I. triedy pohyboval a povolenú rýchlosť prekročil o 17\nkm/h vyhodnotil súd tak, že v prvom rade sa mal zaoberať týmito skutočnosťami na mieste spáchania\npriestupku a k danému problému sa mal aj dôsledne vyjadriť. Jeho vyjadrenia, ktoré boli uvedené v\nsťažnosti zo dňa 23. marca 2010 na konanie hliadky PZ, len nasvedčuje tomu, že smerovaním jeho\nútokov na porušenia povinností členov hliadky bagatelizoval samotný priestupok, ktorého sa dopustil on,\nhlavne závažnosť skutku v tom zmysle, že išlo o prekročenie rýchlosti na frekventovanej ceste, neďaleko\nprechodu pre chodcov, odhliadnuc od toho, že išlo o miesto pred základnou školou na konci prázdnin.\nVšetko toto mal možnosť žalobca vysvetliť a tieto skutočnosti následne mohol správny orgán vyhodnotiť\nv prospech žalobcu, pokiaľ sa k ním nevyjadril, tieto boli skôr priťažujúce ako poľahčujúce okolnosti\npriestupku. Správny orgán žalobcu na ústnom pojednávaní vypočul dňa 2. decembra 2010, avšak tento\nvyužil po poučení svoje právo a vo veci sa odmietol vyjadriť a tak musel správny orgán vychádzať z\ndostupných dôkazov, ktoré boli obsahom priestupkového spisu.\nPokiaľ žalobca namietal sankciu a jej výšku, podľa názoru krajského súdu je výška sankcie v rozsahu\nustanovení zákona o priestupkoch určená správne a táto zodpovedá miere zavinenia, akého sa dopustil\nžalobca svojim konaním.\nAko vyplýva z obsahu ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, toto ustanovenie\numožňuje uložiť pokutu vo výške od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov, z čoho vyplýva,\nže je potrebné uložiť pokutu a zákaz činnosť, nie pokutu bez zákazu. V zmysle citovaného ustanovenia\nzákona o priestupkoch preto aj súd považuje sankciu uloženú za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca,\nza primeranú a uloženú v súlade so zákonom.\nVzhľadom na ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý nemá osobitné ustanovenia\nvo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia je nevyhnutné aplikovať v konaní ustanovenie § 47 ods. 3 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje, že v odôvodnení\n\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\nsprávny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe, ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a z obsahu\nadministratívneho spisu nepochybne vyplýva, že priestupku sa žalobca dopustil tak, ako je uvedené\nv predmetných rozhodnutiach. Priestupok, ktorý sa mu kladie za vinu bol riadne a dôsledne\nzadokumentovaný a správne orgány vyvodili z listinných dôkazov, ktoré mali k dispozícii správny právny\nzáver v tom zmysle, že žalobca porušil ustanovenie § 8 ods. 1 a § 16 ods. 4 ZCP a za toto porušenie\nmu bola v zmysle príslušného ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c/ a e/ zákona uložená sankcia a zákaz\nčinnosti viesť motorové vozidlá po dobu 6 mesiacov.\nČo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nebol ako odvolací orgán kompetentný s poukazom na\npríslušné ustanovenie § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní postupovať podľa tohto ustanovenia,\nkrajský súd potvrdil názor žalovaného, že konanie správnych orgánov prvého a druhého stupňa je\nkonaním, ktoré tvorí jeden celok, a pokiaľ odvolací správny orgán zdôvodnil samotnú výšku sankcie,\nako aj prvostupňové rozhodnutie s poukazom na výrok tohto rozhodnutia a zároveň sa vyjadril k\nvšetkým námietkam žalobcu v odvolaní, postupoval tak v súlade s príslušným ustanovením § 59 ods.\n2 zákona o správnom konaní, pričom v súlade s týmto ustanovením odvolací orgán nepreskúmava\niba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť a pri zmene rozhodnutia môže nahradiť rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu svojím rozhodnutím. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán\nzmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne časti prvostupňového rozhodnutia. Pri\nposúdení tejto námietky súd dospel k záveru, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom žalovaného\nako odvolacieho orgánu.\nS námietkou žalobcu, že správne orgány boli povinné presne a úplne skutočný stav zistiť a za tým\núčelom vypočuť ním navrhovanú svedkyňu, konkrétne jeho manželku, sa žalovaný ako odvolací orgán\nvyporiadal v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, poukazujúc na to, že žalobca ako účastník\nkonania mal byť v tomto smere viac iniciatívny a na začiatku konania s poukazom na svoj prvotný\npostoj pri vypisovaní správy o výsledku objasňovania priestupku a zadržaní vodičského preukazu ihneď\nbezprostredne spolupracovať so správnym orgánom. Jeho následný postup, ako už súd vyššie zdôraznil,\nlen nasvedčoval tomu, že sa chcel v celom rozsahu vyhnúť zodpovednosti za svoje konanie, ktoré mu\nbolo kladené za vinu v predmetnom priestupkovom konaní. V štádiu odvolacieho konania aj podľa súdu\nbolo vypočutie svedka bezpredmetné.\nVzhľadom ku skutočnostiam, ktoré uvádzal žalobca, podľa názoru súdu bolo potrebné vyvinúť z jeho\nstrany viacej iniciatívy v smere preukázania svojej neviny. Aj keď sa zúčastnil ústneho pojednávania o\npriestupku, k tomuto sa nevyjadril a na ďalšie ústne pojednávanie sa dostavil iba jeho právny zástupca,\nktorý neuviedol žiadne nové skutočnosti ohľadom preukázania neviny svojho klienta. Všetky tieto\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca v snahe zbavenia sa zodpovednosti za svoje konanie namieril\nsvoju obranu cielene voči konaniu hliadky ODI v Poprade a v objasňovaní priestupku, ktorého sa dopustil\nnevykonal v prospech seba nič, čo by ho tejto zodpovednosti zbavilo.\nŽalovaný sa podľa názoru súdu v rozhodnutí dostatočne vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nv odvolaní. Vzhľadom na uvedené ani súd nemal pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu\nveci, ako aj o následnom vyvodení správnych záverov na základe dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v\npriestupkovom spise, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal a s ktorými sa stotožnil aj žalovaný.\nKrajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi a postupom, na ktoré poukázal v rozhodnutí\nžalovaný, pričom je nepochybné, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu žalovaný postupoval v súlade\ns relevantnými ustanoveniami zákona o správnom konaní, ako aj zákona o priestupkoch, pričom závery\nžalovaného sú logické, dôkazy získané v správnom konaní boli zákonné a aj súd ich považuje za\ndostatočne presvedčivé a pravdivé.\n\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane dôvodil, že nesúhlasí\ns tvrdením prvostupňového súdu, že nebol v priestupkovom konaní iniciatívny, resp. že mal byť v\nkonaní viac iniciatívny a že si neplnil povinnosti, ktoré podľa zákona má účastník správneho konania\n(§ 33 ods. 2 Správneho poriadku). V prvom rade žalobca poukázal na to, že priestupky, zo spáchania\nktorých bol obvinený, sa vyšetrujú z úradnej povinnosti (§ 67 ods. 1 zákona o priestupkoch) a zároveň\nv priestupkovom konaní (§ 73 zákona o priestupkoch) má obvinený z priestupku právo (nie povinnosť)\nvyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a obvineného nemožno k výpovedi\nani k priznaniu donucovať. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že v priestupkovom konaní obvinený môže\nodmietnuť vo veci vypovedať, čo však žiadnym spôsobom nezbavuje povinnosti orgán prejednávajúci\npriestupok, riadne vec prešetriť, objasniť všetky skutočnosti prípadu a vo veci zákonne rozhodnúť.\nSamotné odmietnutie výpovede v priestupkovom konaní neznamená súhlas so spáchaním priestupku. V\ntejto súvislosti potom neobstoja úvahy prvostupňového súdu o údajnej pasivite žalobcu v priestupkovom\nkonaní. Prvostupňový súd sa podrobne zaoberal a vyhodnocoval konanie resp. nekonanie žalobcu v\npriestupkovom konaní, ale postupu správnych orgánov už takúto pozornosť nevenoval. Odhliadnuc\nod uvedeného ani nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca sa nebránil v priestupkovom konaní, resp.\nže sa vo veci nevyjadril. Žalobca písomne podal sťažnosť na postup policajta v tejto záležitosti,\nkde sa aj podrobne vyjadril k priestupkom, ktorých sa mal dopustiť, ako aj k okolnostiam celého\nprípadu a navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Obsahom tohto písomného podania, ktoré\nadresoval správnemu orgánu, a ktoré je aj súčasťou priestupkového spisu, sú aj jeho námietky a\nnávrhy, s ktorými sa však prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s\nnimi nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. K obrane resp. tvrdeniam žalobcu prvostupňový\nsprávny orgán nevykonal žiadne dokazovanie, hoci žalobca vo svojom stanovisku okrem iného uviedol,\nže pri prejednávaní priestupku bola aj jeho manželka, ktorá môže ním tvrdené skutočnosti potvrdiť.\nObranu žalobcu začal posudzovať až odvolací správny orgán, ktorý však výsluch manželky žalobcu\npre účely správneho konania nepovažoval vzhľadom na príbuzenský pomer za nevyhnutne potrebný.\nAni zákon o priestupkoch ani správny poriadok nehovorí nič o tom, že by vo veci nemohol ako svedok\nvypovedať príbuzný účastníka konania (obvineného). Uvedený postup a argumentácia správnych\norgánov len potvrdzujú nezákonný postup v prejednávanej veci.\nŽalobca ďalej v odvolaní uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti postup správnych orgánov\npri prejednaní priestupku nebol v súlade so zákonom, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nnespĺňalo požiadavky rozhodnutia ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto\nnapadnuté rozhodnutie malo byť odvolacím orgánom zrušené a vrátené na opätovné prejednanie\nprvostupňovému správnemu orgánu. Odvolací správny orgán sa sčasti síce stotožnil s touto námietkou,\nale uviedol, že prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok, kde odvolací orgán sa v\nrozhodnutí o odvolaní podrobne zaoberá hodnotením dôkazov ako aj jednotlivých námietok, ktoré\nžalobca uviedol v konaní. Uvedený názor zaujal aj prvostupňový súd. S týmto názorom prvostupňového\nsúdu žalobca nesúhlasí, pretože odvolací orgán nemôže nahrádzať činnosť prvostupňového správneho\norgánu v takomto rozsahu. Aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu musí mať náležitostí\nustanovené § 47 ods. Správneho poriadku, a ak tomu tak nie je, bolo vydané v rozpore so zákonom.\nOdvolací správny orgán tu nemôže nahrádzať činnosť prvostupňového správneho orgánu napr. v tom\nsmere, že až on sa bude zaoberať námietkami účastníka konania, bude hodnotiť prvostupňovým\nsprávnym orgánom nevykonané dôkazy, pretože by sa tým odňala účastníkovi konania možnosť\nuplatniť svoje procesné práva v konaní, nakoľko voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu\nuž nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Žalobca dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že v\npriestupkovom konaní došlo k zadržaniu jeho vodičského preukazu, na čo však nebol žiaden zákonný\ndôvod a žalobcovi ani nebola ponúknutá možnosť vec vyriešiť v blokovom konaní. Ďalšie zadržiavanie\nvodičského oprávnenia v predmetnej veci považuje žalobca taktiež za nezákonné, na takýto postup\nneboli dané zákonné dôvody. O vrátenie vodičského preukazu žalobca viackrát žiadal, avšak správny\norgán vyhovel až jeho žiadosti z 9. februára 2011 a vodičský preukaz mu bol vrátený až po takmer 6\nmesiacoch od zadržania. Podľa názoru žalobcu toto bolo jediné a rozhodujúce kritérium pre uloženie\nsankcie zákazu činností viesť motorové vozidlo prvostupňovým správnym orgánom, teda aby táto\nsankcia zodpovedala dobe zadržania vodičského preukazu a vôbec to neboli zákonné dôvody, ako\nto uviedli vo svojich rozhodnutiach správne orgány. Udelená sankcia vzhľadom na všetky okolnosti\nprípadu nie je výchovná, ale výlučne represívna. Žalobca dodal, že správny orgán mal vziať do úvahy\naj tú skutočnosť, že vykonáva podnikateľskú činnosť, pri výkone ktorej je odkázaný používať každý deň\nmotorové vozidlo a uloženie sankcie zákazu viesť motorové vozidlo vzhľadom na povahu priestupkov\nmalo za následok neprimeraný a neodôvodnený zásah do jeho práv a právom chránených záujmov.\n\nŽalobca zároveň nesúhlasí s výkladom právnej normy (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch),\nktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentoval prvostupňový súd. Podľa § 11 ods. 2 zákona o\npriestupkoch totiž sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Aj samotný text právne normy\nobsiahnutej v § 22 ods. 2 písm. c/ hovorí o možnosti použitia dvoch sankcií, nie však povinností. Preto\nvýklad prvostupňového súdu v tomto smere je nesprávny.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že správne orgány v priestupkovom konaní\nnepostupovali pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami zákona o priestupkoch a správneho\nporiadku, ich rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom a v priestupkovom konaní boli porušené práva\nžalobcu. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu Prešove tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného č. p.: KRP-PP-45/KDI-BCP-2011 zo dňa 18. apríla 2011 a vec mu vráti na\nďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu a\ntrvá na záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ ide o sankciu, síce nesúhlasí s výkladom § 22\nods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentoval súd, nakoľko\naj samotný text tohto ustanovenia hovorí o možnosti použitia dvoch sankcií, nie však o povinnosti, pričom\nokrem iného poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch. Žalovaný ďalej uviedol, že pri\nukladaní sankcie za priestupok správne orgány postupovali v zmysle platnej právnej úpravy. Posudzoval\nprimeranosť sankcie vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, ktorá má predovšetkým represívny charakter,\nale pôsobí aj preventívne. So zreteľom na uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 5. októbra 2012. Odvolací súd vzhľadom na nedostatky zistené prieskumnou činnosťou\na potrebu ich odstránenia v priestupkovom konaní nepovažoval za potrebné na prejednanie veci\nnariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29. mája 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na vyššie\nuvedenom skutkovom základe, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ a e/ ZoP uložená sankcia\n- pokuta vo výške 150,- Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov a\npovinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h) ZoP účinného v čase spáchania priestupku sa priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú\nv osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným\nzariadením a podľa písmena k) citovaného ustanovenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nUstanovenie § 8 ods. 1, ZCP v návetí konštatuje, že osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom\nbezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť.\nPodľa § 16 ods. 4 ZCP vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci\nalebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.\nPodľa § 11 ods. 2 ZoP sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno\nuložiť spolu s pokutou.\nPodľa § 59 ods. 2 ZoP správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) <. sú\npovinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.\nPodľa § 60 ods. 1 ZoP orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní\npriestupkov oprávnené\na) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo\nmladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá\nsa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov,\n8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia\nsúdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately,\nb) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,\nc) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,\nd) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,\ne) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.\nPodľa § 60 ods. 2 ZoP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky\n(§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.\nPodľa § 60 ods. 4 ZoP správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d/ obsahuje\n\na/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie,\nb/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide,\nc/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným\nobsahom ich výpovede.\nPodľa ods. 5 tohto ustanovenia k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja\nvšetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.\nPodľa § 51 zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že správne orgány neaplikovali\nsprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu,\nnajmä na posúdenie skutku a uloženie sankcie.\nZo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že žalobca riadil vozidlo vyššou rýchlosťou než je v obci\npovolená. Obvinený z priestupku tento priestupok priznal. Naopak popieral, že by počas jazdy nebol\npripútaný bezpečnostným pásom a navrhoval k tomu vykonať dôkazy, ktoré vykonané neboli. Napriek\ntomu, že žalobca tvrdil, že bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, ktorej uloženie i očakával, v správe o\nvýsledku objasňovania priestupku sa uvádzalo, že sa žiadal na priestupkové konanie a chýbala v nej\nakákoľvek zmienka o poučení o možnosti podrobiť sa blokovému konaniu a ochote, či odmietnutí žalobcu\npodrobiť sa mu. Napokon ani uložená sankcia, najmä vo výroku o zákaze činnosti sa nejaví byť v súlade\nso zákonom, ale najmä s požiadavkou individuálnej i generálnej prevencie a zásady rovnakého postihu\nza rovnaké priestupky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nvzhľadom na rozporuplnosť napadnutého rozhodnutia opakovane konštatuje, že je povinnosťou orgánov\nobjasňujúcich priestupok z úradnej povinnosti oznámenie, či správu o výsledku objasňovania priestupku\nprijať, zadokumentovať, získať podklady a rozhodnúť bez toho, aby, ak sa tak obvinený z priestupku\nrozhodne a využije všetky svoje práva, ktoré mu zákon o priestupkoch, ale aj a predovšetkým Ústava\nSlovenskej republiky dáva, bol obvinený pri objasňovaní priestupku akokoľvek súčinný. Ustanovenia\nzákona o priestupkoch, ktoré sú v rozpore s článkami Ústavy Slovenskej republiky o práve na súdnu\na inú ochranu, je nevyhnutné aplikovať v súlade s čl. 152 ods. 4, podľa ktorého výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade\ns touto ústavou.\nAk teda Ústava stanoví, že preukazovať vinu, či už v trestnom alebo v správnom konaní (v konaní o\npriestupku) má orgán činný v trestnom konaní alebo orgán objasňujúci priestupok, nemožno vyžadovať\nod obvineného, aby sa priznal, bol súčinný, vypovedal, zúčastnil sa úkonu a podobne, ak je to podľa\nzákona a Ústavy Slovenskej republiky jeho právo a nie povinnosť.\nNaopak, ak si obvinený svojou nečinnosťou spôsobí sám ujmu tým, že sa nepreukáže určitá skutočnosť,\nči nevykoná niektorý dôkaz, o ktorom príslušný objasňujúci orgán vedieť nemohol, nemôže sa oprávnene\nnamietať, že taký úkon, dôkaz alebo skutočnosť neboli vykonané, či preukázané, ak ho objektívne pri\nvynaložení maximálneho úsilia nemohli zadovážiť a vykonať orgány, ktoré to majú zo zákona za úlohu\na len aktivitou obvineného sa o nich mohli dozvedieť.\nV prerokúvanom prípade nebolo správou o výsledku objasňovania priestupku a ani ďalšími dôkazmi\npreukázané, že by bola zakročujúcimi príslušníkmi žalobcovi poskytnutá možnosť prerokovať vec v\nblokovom konaní. Tvrdenie zakročujúcich príslušníkov konfrontované protichodným tvrdením žalobcu\nsa nedá bez ďalšieho dokazovania verifikovať a vyhodnotiť.\nĎalej nebolo preukázané okrem výpovedí príslušníkov a žalobcu, že bol alebo nebol pripútaný počas\njazdy, hoci žalobca navrhoval vypočuť manželku, ktorá mala byť s ním vo vozidle. Zakročujúci príslušníci\nto popreli. Z tohto pohľadu teda nebol náležite zistený skutkový stav.\n\nOkrem týchto uvedených vád konania, ktoré viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného\na vráteniu veci na ďalšie konanie, za najzávažnejšie pochybenie považuje uloženie sankcie zákazu\nčinnosti za prekročenie rýchlosti v obci o 17 km/hod.\nOdvolací súd nezistil dôvod pre uloženie pokuty v súbehu so zákazom činnosti za tak málo závažný\npriestupok, resp. v prípade preukázania nepripútania počas jazdy, za priestupky.\nAk odvolací súd odhliadol od súčasnej platnej právnej úpravy, ktorá v písmene h/ ustanovenia § 22\nods. 1 ZoP umožňuje postihnúť len jazdu v obci rýchlejšiu o dvadsať a viac kilometrov za hodinu než\ndovoľuje zákon, dopravná značka, či zariadenie, tak zdôrazňuje nevyhnutnosť aplikácie ustanovenia\n§ 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPrekročenie rýchlosti jazdy v obci o 17 km za hodinu v súbehu s nepripútaním bezpečnostným pásom,\nneodôvodňuje uloženie tak prísneho trestu ako v danom prípade - 150 Eur pokuty a 6 mesiacov zákazu\nčinnosti. Rovnako ustanovenie § 11 ods. 2, na ktoré sa odvolával žalovaný, neukladá povinnosť orgánu\nobjasňujúceho priestupok uloženie pokuty a zákazu činnosti v súbehu. Tieto sankcie naopak možno\nuložiť podľa tohto ustanovenia i samostatne a v danom prípade v súlade s tvrdeniami žalobcu v odvolaní\nvyznievajú spoločne uložené sankcie a v uvedenej výške, či dĺžke až šikanózne. Odôvodnenie, že boli\nuložené v súlade so zákonom popiera nevyhnutnosť individuálneho posúdenia každého prípadu, ale\naj generálnej prevencie pred konaniami, ktoré majú rovnaký alebo veľmi podobný následok. Navyše\nvyznieva arbitrárne.\nSankcia nemá byť odplatou za spôsob obrany vodiča pristihnutého pri páchaní priestupku a za spôsob\njeho vystupovania pri jeho dokumentovaní, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom (viď napr. § 47 ZoP). Má\nbyť výchovným i odstrašujúcim prostriedkom pre neho a ďalších vodičov, aby nepáchali také dopravné\npriestupky ako pristihnutý vodič, ale nemajú ho viesť k priznaniu skutku, ktorý nespáchal alebo si myslí,\nže zaň nenesie zodpovednosť.\nÚlohou žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie bude vypočuť manželku žalobcu prípadne ďalšie\nosoby, ktoré môžu objasniť najmä nepripútanie, či naopak pripútanie žalobcu bezpečnostným pásom\n(úlohou orgánov objasňujúcich priestupok totiž nie je za každú cenu obvineného z priestupku usvedčiť\nz jeho spáchania, ale objektívne zistiť skutkový stav).\nV tejto súvislosti by bolo vhodné, ak je to technicky možné, vyhotoviť ostrejšiu fotografickú snímku vozidla\nžalobcu (č. l. 8 priestupkového spisu) z 26. augusta 2010, keď mu bola nameraná nedovolená rýchlosť v\nobci 67 km za hodinu. Na snímke totiž nie je vidieť nielen evidenčné číslo vozidla, ale ani to, či vo vozidle\nsedia dve osoby, viac osôb alebo len samotný vodič, čo je dôležité pre objektívne overenie tvrdenia\nžalobcu a výsluch týchto osôb. Až po takomto doplnení dokazovania bude možné uložiť sankciu za\nobjasnené a spoľahlivo preukázané priestupky, či priestupok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je to\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci,\npriznal ich náhradu vo výške 66 Eur z titulu súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie. Náhradu trov\nprávneho zastúpenia mu odvolací súd nemohol priznať, pretože si ich v zákonnej lehote nevyčíslil.\nPriznanú náhradu je žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}