{"guid": "0216dd69-5aa8-4cce-abb0-7c26eda2dd3b:f406fd92-d527-40cd-8ae7-73b7a8f50b34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1", "spisova_znacka": "2Sžf/48/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/48/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžf/48/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1", "identifikacne_cislo": "8011200393", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-20", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f406fd92-d527-40cd-8ae7-73b7a8f50b34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/48/2012\n8011200393\n18. 09. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200393.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nP. C., bytom vo Q....K. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom vo\nSvidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí právneho predchodcu\nžalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/1787-29451/2011/990813r zo dňa 11. marca 2011, č. I/225/1788-29452/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011, č.\nI/225/1786-29449/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011 a č. I/225/1789-29453/2011/990813-r zo dňa\n11. marca 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 25/2011-36\nzo dňa 25. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 25/2011-36 zo dňa 25.\nmája 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 3S 25/2011-36 zo dňa 25. mája 2012 podľa §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal zrušenia\nrozhodnutí právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky\n(ďalej len žalovaný):\n- č. I/225/1787-29451/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Svidník č. 737/230/26644/10/Kse zo dňa 4. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 vo\nvýške 5509,62 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej\nlen zákon č. 511/1992 Zb.),\n- č. I/225/1788-29452/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Svidník č. 737/230/26645/10/Kse zo dňa 4. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 vo výške 6509,16 € podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,\n- č. I/225/1786-29449/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Svidník č. 737/230/26622/10/Kse zo dňa 4. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi\n\nvyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 1332,50 € podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,\n- č. I/225/1789-29453/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Svidník č. 737/230/26650/10/Kse zo dňa 4. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 vo výške 23.021,34 € podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzali, dospel k záveru,\nže v danom prípade správca dane dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Stotožnil\nsa s názorom žalovaného, že žalobca bol povinný postupovať podľa všeobecnej úpravy uplatňovania\ndane, lebo zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od\nosoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte Európskej únie (Belgicko), keď belgický dodávateľ\nfakturoval predmetný tovar s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru, ktoré uviedol\nv súhrnnom výkaze. Správca dane vykonal dokazovanie prostredníctvom systému VIES (systému pre\nelektronickú výmenu informácií v oblasti DPH) aj dožiadaním podľa čl. 5 nariadenia Rady č. 1798/2003\no administratívnej spolupráci v oblasti DPH adresovaným belgickej daňovej správe. Správca dane\nzistil, že v údajoch cien v systéme VIES a v zahraničných faktúrach pri uplatnení dane neboli zistené\nžiadne rozdiely; išlo o intrakomunitárne dodanie tovaru so všeobecným spôsobom zdaňovania a dodanie\nojazdených motorových vozidiel nebolo v osobitnom režime. Belgická daňová správa uviedla, že v\nprípade, že sa transakcia týka ojazdeného motorového vozidla podľa osobitnej úpravy uplatňovania\ndane, je to uvedené vo faktúre, resp. faktúra obsahuje odkaz na čl. 313, 326 alebo 333 smernice Rady\n2006/112/EHS alebo príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, že sa uplatňuje niektorá\nz osobitných úprav dane; faktúry však takéto označenie neobsahovali. Žalobca bol preto povinný pri\nuplatnení DPH postupovať podľa § 19 ods. 1 v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n222/2004 Z.z.), nakoľko neboli splnené podmienky na postup podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane\nv zmysle § 62 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.\nPokiaľ ide o námietku vo vzťahu k vadám konania, krajský súd uviedol, že nedošlo k porušeniu\npráv žalobcu ako účastníka daňového konania. Žalobca bol so zisteniami správcu dane podrobne\noboznámený v protokoloch< ktoré obsahovali aj zistenia z dožiadania od belgickej daňovej správy, ku\nktorým sa podaním zo dňa 22.septembra 2010 žalobca písomne vyjadril. Aj keď vo vyjadreniach navrhol\nvykonať ďalšie dôkazy, tieto pramenili výlučne z nesprávneho (iného)právneho názoru žalobcu na danú\nvec. Neprijatie týchto návrhov na dokazovanie správna dane odôvodnil v dodatkoch k protokolom zo\ndňa 28. septembra 2010, ktoré boli zástupcovi žalobcovu riadne doručené. Dňa 30.septembra 2010 sa\nkonalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo záverečné prerokovanie protokolov a dodatkov,\nktoré bez návrhov alebo námietok k obsahu zápisnice podpísal aj zástupca žalobcu. Preto nemožno\nsúhlasiť s námietkou žalobcu, že mu nebolo umožnené využiť všetky jemu zákonom priznané práva a\nže malo byť vykonané ďalšie dokazovanie.\nNa základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a uviedol,\nže správca dane zaobstaral dostatočné množstvo dôkazov, ktorých vierohodnosť žalobcom vyvrátená\nnebola. Poukázal aj na skutočnosť, že správca dane napriek údajom na faktúrach, ktoré vylučovali\nuplatňovanie osobitného režimu zdaňovania, vykonal zisťovania prostredníctvom medzinárodného\nsystému VIES aj formou medzinárodnej výmeny informácií od belgickej daňovej správy a nepochybne\nzistil, že išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004\nZ. z., ktoré podlieha dani a že belgický dodávateľ pri dodaní tovaru postupoval podľa všeobecnej úpravy\nDPH. Preto krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a v súlade so\nzákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, že žalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského\nsúdu zmeniť, rozhodnutia žalovaného zrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že podstatnou námietkou, ktorú v žalobe\n\nuviedol, bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a zistenie\nprocesnej vady, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Namietal, že v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku absentujú úvahy súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, a tiež označenie\nsamotných dôkazov z ktorých súd vychádzal. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06 a III. ÚS 153/07, z\nktorých vyplýva potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo krajský súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu\nžalobcu v žalobe a prečo považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. Namietal najmä, že sa\nkrajský súd nevysporiadal s námietkou, či belgický dodávateľ mal alebo nemal právo na odpočítanie\ndane v Belgicku pri obstaraní motorových vozidiel, ktoré následne predal žalobcovi. Táto skutočnosť\nnebola zo strany správcu dane, žalovaného, ani zo strany belgických, či iných medzinárodných orgánov\npreverovaná. Podľa názoru žalobcu zaujatie právneho stanoviska zo strany súdu k uvedenej námietke\nje potrebné z dôvodu, že ak by zahraničný dodávateľ nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku\npri obstaraní motorových vozidiel, potom nemal hodnotu dodaných motorových vozidiel uvádzať vo\nsvojom súhrnnom výkaze, a tento údaj by sa nedostal do systému VIES. Žalobca zastáva názor, že\nbolo povinnosťou krajského súdu sa touto problematikou zaoberať a v prípade, že súd nepovažoval túto\nnámietku za podstatnú pre rozhodnutie, bol povinný riadne a vyčerpávajúcim spôsobom svoje stanovisko\nodôvodniť. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd neprihliadol ani na jeho ďalšiu námietku, že neprebehlo\nprvostupňové daňové konanie. Podľa žalobcu má daňový subjekt právo predkladať dôkazy najmä v\ndaňovom konaní (§ 2 ods. 1, 2 a 8, § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti poukázal na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16. decembra 2008., ktorý podľa\nžalobcu krajský súd nezobral do úvahy a ani sa k nemu nevyjadril. Žalobca tiež namietal, že krajský\nsúd sa neriadil rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 23/2003, podľa\nktorého má súd prihliadnuť na vady konania z úradnej povinnosti aj keď ich žalobca nenamietal, čo\npredstavuje prelomenie dispozičnej zásady v správnom súdnictve. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 1336/2006, sp. zn. 30 Cdo 4389/2009.\nŽalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní\nžalobcu bez akejkoľvek jeho účasti a žalobca sa nezúčastnil ani prvostupňového ani odvolacieho\nkonania a tým mu boli odňaté jeho základné procesné práva, a to právo na postup zachovávajúci\npráva a právom chránené záujmy daňového subjektu zo strany daňových orgánov v zmysle § 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb. a právo na úzku súčinnosť v zmysle § 2 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.\nŽalobca namietal, že týmto postupom mu bolo znemožnené splniť si svoju povinnosť na preukázanie\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to určuje ustanovenie § 29\nods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., čím mu bolo odňaté nielen zákonné ale i ústavné právo podľa čl. 48 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Žalobca zastáva názor, že\nustanovenie § 48 zákona č. 511/1992 Zb. v žiadnom svojom ustanovení nedáva možnosť odvolaciemu\norgánu (žalovanému), aby rozhodol o odvolaní neverejne bez prítomnosti daňového subjektu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť. Uviedol, že námietky žalobcu svojím obsahom smerujú výlučne voči odôvodneniu rozsudku\nkrajského súdu. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa plne stotožňuje a považuje ho za správne; námietky\nodvolateľa považuje za nedôvodné. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 a sp. zn. III. ÚS 115/03, z ktorých vyplýva, že ak odôvodnenie\nrozsudku stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozsudku, postačuje to na záver, že je\nplne realizované právo účastníka na spravodlivý proces. Žalovaný zastáva názor, že krajský súd v\nodôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané. Za\nrozhodujúce v rozsudku považuje objasnenie skutkového a právneho základu veci, teda vysporiadanie\nsa s kľúčovou otázkou, či na uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania DPH žalobca zákonné podmienky\nurčené v príslušných ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z. z. splnil. Krajský súd tak v tomto prípade\nurobil. V rovine skutkovej sa vysporiadal s kľúčovou otázkou, či žalobca dostatočne preukázal splnenie\npodmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatnenia dane podľa §66 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z.\npri predaji použitého tovaru (ojazdených vozidiel) nadobudnutého od belgického dodávateľa. V rovine\nprávnej poukázal v rozsudku na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z., zákona č. 511/1992\nZb. a na judikatúru, ktorých dodržiavanie skúmal a napokon sa stotožnil so závermi daňových orgánov\nuvedenými v ich rozhodnutiach. V predmetnej veci je rozhodujúce, že žalobca nepreukázal splnenie\nzákonných podmienok uvedených v ustanovení § 66 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v spojení s\n\nustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný považuje za potrebné vnímať odôvodnenie\ntýchto rozhodnutí ako celok, z ktorého je právny a skutkový základ veci zrejmý.\nŽalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že neprebehlo prvostupňové konanie. Poukázal\nna to, že žalobca má enormnú snahu vniesť do daňového konania charakteristické črty a úkony\nsprávneho orgánu podľa Správneho poriadku, a to aj napriek tomu, že zákon o správe daní tieto\nprocesné úkony neupravuje. Všetky práva, ktorých sa žalobca dožaduje v procese neupravenom v\nzákone (byť súčinný so správcom dane, predkladať dôkazy, atď.), mal možnosť uplatniť v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly. Zákonodarca priznal vyrubovaciemu konaniu špecifický, prísne formálny\ncharakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru\n(§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Výkon daňovej kontroly priamo predpokladá uplatnenie práv\ndaňového subjektu pri výkone daňovej kontroly a plnenie si povinností daňového subjektu. Žalovaný\npritom poukázal na ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., v ktorom zákonodarca daňovému\nsubjektu priamo vymedzil priestor a čas na uplatnenie jeho procesných práv a splnenie povinností.\nŽalovaný tiež uviedol, že samotný proces dokazovania podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\nzákonodarca dislokoval do výkonu kontroly; poukázal na zásadu oficiality a zásadu dispozičnú ako aj\nzásadu neverejnosti a písomnosti, ktoré sú charakteristické pre konanie v zmysle zákona o správe daní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb veci, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdnych spisov, ktorých súčasťou sú aj administratívne\nspisy žalovaného, zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nakupoval ojazdené\nautomobily od dodávateľa NV EURO CART AUCTION&DISTR.SOLUT, Grijpenlaan 19, 3300 Tienen,\nBelgicko, ktoré následne v Slovenskej republike ako registrovaný platiteľ DPH predával. Dodávateľ\nz Belgicka bol v domovskom štáte registrovaný pre DPH pod č. BE0867129223. Dodávateľ dodanie\nojazdených motorových vozidiel fakturoval v cenách bez dane a v súhrnnom výkaze za obdobie IV.\nštvrťrok 2007, I., II. a III. štvrťrok 2008 ich vykázal ako intrakomunitárne dodanie. Správca dane\nza účelom preverenia správnosti vykázaných údajov požiadal dňa 20.mája 2009 prostredníctvom\nformulára SCAC č. 737/320/9423/09/Nem o preverenie vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovarov\na o preverenie, či pri dodaní tovarov skutočne išlo o bežný režim uplatňovania dane a intrakomunitárne\ndodanie. Výsledkom uvedeného preverenia bola odpoveď, že v danom prípade išlo o dodanie\nojazdených motorových vozidiel, ktoré nie sú v osobitnom režime, pokiaľ to nie je ináč uvedené na\nfaktúre. V danom prípade dochádza k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je dodávka u dodávateľa\noslobodená od DPH a k jej zdaneniu dochádza až nadobúdateľom v Slovenskej republike v zmysle § 11\na § 20 zákona č. 222/2004 Z. z., a teda ide o tzv. bežný režim zdanenia tovaru.\nNa základe uvedených skutočností:\n1. Daňový úrad Svidník dodatočným platobným výmerom č. 737/230/26644/10/Kse zo dňa 4. októbra\n2010 žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 vo výške 5509,62 € podľa § 44\nods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný rozhodnutím č. I/225/1787-29451/2011/990813r zo dňa 11.marca 2011 uvedený dodatočný platobný výmer potvrdil.\n\n2. Daňový úrad Svidník dodatočným platobným výmerom č. 737/230/26645/10/Kse zo dňa 4.\noktóbra 2010 žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 vo výške\n6509,16 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný rozhodnutím č.\nI/225/1788-29452/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011 uvedený dodatočný platobný výmer potvrdil.\n3. Daňový úrad Svidník dodatočným platobným výmerom č. 737/230/26622/10/Kse zo dňa 4.\noktóbra 2010 žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške\n1332,50 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný rozhodnutím č.\nI/225/1786-29449/2011/990813-r zo dňa 11. marca 2011 uvedený dodatočný platobný výmer potvrdil.\n4. Daňový úrad Svidník dodatočným platobným výmerom 737/230/26650/10/Kse zo dňa 4. októbra 2010\nžalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 vo výške 23.021,34 € podľa § 44\nods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný rozhodnutím č. I/225/1789-29453/2011/990813r zo dňa 11. marca 2011 uvedený dodatočný platobný výmer potvrdil.\nVšetky štyri dodatočné platobné výmery sú odôvodnené zhodne tým, že žalobca ako daňový subjekt\nuskutočnil v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zdaniteľný obchod dodanie tovaru - ojazdených\nmotorových vozidiel - pri dodaní ktorého použil osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona\nč. 222/2004 Z. z. Dodávateľ z Belgicka fakturoval dodanie ojazdených motorových vozidiel v cenách\nbez dane a vykázal v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru, ktorým bol určený k\nopätovnému predaju. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že\nsa prípad týka dodania ojazdených automobilov, ktoré nie sú v osobitnom režime, pokiaľ to nie je inak\nuvedené na faktúre. Na vystavených faktúrach bolo uvedené: „ Vehicle intendent for resale. Exempt from\nVAT in accordance with section 39a, 1° of the VAT Code for an inter-Comunity delivery. Intercommunity\ndelivery performed in conformance with European directive 2006/112/EC: art.138,1; Vuz urcen k\nopetovnemu prodeji. Osvobozeny od DPH v souladu se sekci 39bis, 1°. Smluvní strana je povinna platit\nDPH podle smernice 2006/112EC cl. 197.“ Žalobca si toto intrakomunitárne nadobudnutie tovaru priznal\nv daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie obdobia, avšak pri nasledovnom predaji uvedeného tovaru\nneoprávnene uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože\nnebola splnená ani jedna z podmienok na uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane uvedená v\nods. 2 citovaného ustanovenia. Došlo tým k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2\nods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\n\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. zásada zákonnosti,\nktorá upravuje povinnosť správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi (§ 2 ods. 1). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2) správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je\njednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3) podľa ktorej\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti\n(§ 2 ods. 7), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,\nvo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\n\nPodľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným\nmajetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na\nich účet do tuzemska z iného členského štátu.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu vzniká\na/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb/ dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a/.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa\npovažuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\nPodľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané:\na/ osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,\nb/ osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru\nbolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v\ninom členskom štáte,\nc/ iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného\nv inom členskom štáte.\nPodľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný\nrozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.\n\nPodľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\nV danom prípade si žalobca toto intrakomunitárne dodanie tovaru priznal v daňových priznaniach v\nrozhodných obdobiach, avšak pri následnom predaji tohto tovaru už neoprávnene uplatnil osobitnú\núpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.\nVychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 zákona č. 222/2004\nZ. z. nemá nadobúdajúci možnosť rozhodnúť sa, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim\ndane. V prípade, že nadobúdajúci nadobúda tovar podľa § 11, je podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004\nZ. z. osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný\nurčiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\nVzhľadom k tomu, že v predmetom prípade išlo o nákup ojazdených motorových vozidiel, teda o použitý\ntovar, je možné za určitých podmienok v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (článok 312 až 332) a v súlade s ust. § 66 zákona č.\n222/2004 Z. z. uplatniť aj osobitný režim zdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi predajnou\ncenou a kúpnou cenou. V takom prípade by však predávajúci bol povinný túto skutočnosť v texte\nfaktúry uviesť. V takom prípade by predajná cena obsahovala aj daň (aj keď by na faktúre vyčíslená\nnebola), ktorá by bola odvedená v členskom štáte predaja, v danom prípade v Belgicku, a potom by už\nu nadobúdateľa v Slovenskej republike k zdaneniu nedošlo.\nV danom prípade mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dodávateľ použil\nbežný režim zdanenia a nepostupoval v zmysle osobitnej úpravy zdanenia. Predmetná skutočnosť bola\npreukázaná aj na základe medzinárodného zisťovania, keď miestne príslušný správca dane potvrdil, že\nsa jedná o oslobodené dodávky tovaru v rámci členských štátov Európskej únie, teda o intrakomunitárne\ndodávky a dodávateľ neuplatnil osobitný režim zdanenia v zmysle čl. 312 až 332 Smernice Rady\n2006/112/ES.\nŽalobca napokon aj správne postupoval, keď v Slovenskej republike zdanil nadobudnutie predmetných\nojazdených motorových vozidiel, tým že v daňovom priznaní (riadok 04 daňového priznania pre DPH)\nuviedol nadobudnutie tohto tovaru a zároveň odpočítal príslušnú daň z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.\n8 zákona č. 222/2004 Z. z. Na základe takéhoto (správneho) postupu sám deklaroval použitie bežného\nrežimu zdanenia, ktorý bol potom povinný použiť aj pri predaji týchto automobilov (odviesť daň z pridanej\nhodnoty z predajnej ceny a nie iba z marže), teda odviesť daň podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ. z. a nie zdaniť len rozdiel medzi cenou kúpnou a predajnou podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.\nz., pretože podmienky na použitie osobitného režimu zdanenia podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004\nZ. z. splnené neboli.\nZ ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva možnosť platiteľa\ndane z pridanej hodnoty v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a osobitného\nrežimu zdanenia tak, ako to vykonal žalobca, keď pri nákupe ojazdených automobilov použil bežný režim\nzdanenia podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. a pri ich predaji použil osobitný režim zdanenia podľa\n§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z. Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v\ntuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v prípade, ak na\npredchádzajúcom stupni nebola daň z pridanej hodnoty uplatnená, čo vyplýva z ustanovenia § 66 ods.\n2 zákona č. 222/2004 Z. z.\nZ uvedeného aj podľa názoru najvyššieho súdu zhodne z názorom žalovaného ako aj krajského súdu\nvyplýva, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., keď pri predaji ojazdených\nmotorových vozidiel použil osobitný režim zdanenia, keďže tieto motorové vozidlá neboli dodané osobou\nv zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca bol povinný použiť bežný režim zdanenia podľa\n\n§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a nie odviesť daň podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., teda\nzdaniť rozdiel medzi cenou predajnou a kúpnou.\nPodľa názoru najvyššieho súdu je preto námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočného zistenie\nskutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenie veci neopodstatnená.\nPokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k procesným vadám majúcim za následok nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, ako aj neprihliadnutie krajského súdu na právny názor uvedený v náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16. decembra 2008, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poukazuje na to, že v konaní správnych orgánov vady konania, ktoré by mohli\nviesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku krajského súdu nezistil. Označený nález sa\ntotiž na daný prípad nedá použiť, pretože v prípade, ako išlo vo veci prejednávanej v označenom\nnáleze, išlo o porušenie práv daňového subjektu spočívajúce v tom, že dôkazy, z ktorých sa pri\nrozhodovaní vychádzalo, nebolo možné použiť z dôvodu, že správca dane tieto dôkazy vykonal bez\nakejkoľvek vedomosti daňového subjektu, teda v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nV predmetnej právnej veci však k takémuto procesnému pochybeniu zo stany správcu dane nedošlo.\nAko vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu začatie výkonu daňovej kontroly dňom 26.\nfebruára 2009 zo strany správcu dane bolo žalobcovi oznámené dňa 10. februára 2009. Žalobca sa dňa\n26.februára 2009 zúčastnil ústneho pojednávania, o čom bola spísaná zápisnica č. 737/320/3826/2009/\nNem. V priebehu daňovej kontroly žalobca správcovi dane zapožičal dňa 9. marca 2009 účtovné doklady\npotrebné na výkon daňovej kontroly (zoznam dokladov na DPH za 1.- 4.štvrťrok 2008, peňažný denník za\nrok 2008, účtovné doklady, knihu pokladne 2008, výpisy z účtov v bankách, výdavkové a príjmové pokl.\ndokl, osobitné záznamy podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. za rok 2008, zoznam prijatých a vydaných\nfaktúr v EUR, pokladňa v EUR, prijaté a vydané faktúry v SKK). O výkone daňovej kontroly a o výsledku\nzistenia z daňovej kontroly bol dňa 23. augusta 2010 vypracovaný protokol č. 737/320/21356/2010/\nNem, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23. augusta 2010 s tým, že jeho prerokovanie bolo určené na\ndeň 30. septembra 2010. Súčasne bol žalobca poučený o možnosti sa k protokolu písomne vyjadriť v\nlehote 8 dní od jeho doručenia. Túto možnosť žalobca aj využil a k protokolu o výsledku zo zistenia\ndaňovej kontroly sa písomne vyjadril dňa 22. septembra 2010, ktoré bolo doručené správcovi dane 23.\nseptembra 2010. Na základe tohto písomného vyjadrenia správca dane vypracoval dňa 28. septembra\n2010 dodatok k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly. Prerokovania protokolu sa dňa 30.\nseptembra 2010 zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Jozef Vasilík, ktorý k výsledkom\nzistenia daňovej kontroly nemal žiadne návrhy ani námietky. Na základe uvedeného vydal správca dane\ndňa 4.októbra 2010 vyššie označené dodatočné platobné výmery.\nZ uvedeného je nepochybné, že správca dane ako aj žalovaný v predmetnom konaní postupovali\nv súlade s ustanovením § 15 zákona č. 511/1992 Zb., žalobcovi umožnili vyjadriť sa k zisteniam\nvyplývajúcim z daňovej kontroly, preto najvyšší súd porušenie procesných práv žalobcu v priebehu\ncelého konania pred správcom dane ani žalovaným nezistil.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že predmetné konanie upravuje zákon č. 511/1992\nZb., pričom použitie ustanovení Správneho poriadku je vylúčené (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.). V\ndaňovom konaní sa na rozdiel od konania podľa Správneho poriadku uplatňuje zásada oficiality a zásada\ndispozičná, ktoré majú vplyv na charakter daňového konania. V zmysle týchto zásad je tak správca\ndane ako aj daňový subjekt oprávnený, resp. povinný urobiť procesný úkon iba vtedy, keď sú splnené\npodmienky na jeho vykonanie. Daňové konanie je riadené tiež zásadou neverejnosti a písomnosti. Z\nuvedeného vyplýva, že odvolacie konanie prebieha písomne bez nariadenia pojednávania. Žalobca\nmal možnosť sa vyjadriť k výsledkom daňovej kontroly vo vyjadrení k protokolu, čo aj využil a pri jeho\nprerokovaní nemal námietky ani návrhy k výsledkom daňovej kontroly.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní žalovaného správneho orgánu takú vadu, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV dôsledku toho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho postup\nnie sú v súlade so zákonom. Krajský súd preto nepochybil, keď žaloby žalobcu zamietol.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 25/2011-36 zo dňa 25. mája\n2012 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho\nporiadku potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}