{"guid": "cf42cd07-6ee8-496c-8efc-727753a0764f:da12aaa6-1736-4e5e-8c08-27fbe6a782cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1", "spisova_znacka": "8Sžf/75/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2012 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 8Sžf/75/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1", "identifikacne_cislo": "8011200380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-3", "nazov": "§ 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-6", "nazov": "§ 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da12aaa6-1736-4e5e-8c08-27fbe6a782cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/75/2012\n8011200380\n21. 11. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: W.\nL., bytom I. XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Žilíkom, PhD., advokátom so sídlom Košovská cesta\n1, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 23. februára\n2011, č. I/225/21599/2011/990770-r, č. I/225/21603/2011/990770-r, č. I/225/21611/2011/990770-r a č.\nI/225/21612/2011/990770-r, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 2S/4/2011-63 zo dňa 5. októbra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/4/2011-63 zo dňa 5.\noktóbra 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou krajskému súdu dňa 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/4/2011, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/21599/2011/990770-r zo dňa 23. februára 2011,\nktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/40-40536/07/Feni\nzo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty W. L. - žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 289,94 €.\nŽalobou doručenou krajskému súdu dňa 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/5/2011, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/21603/2011/990770-r zo dňa 23. februára 2011,\nktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/40-40543/07/Feni\nzo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty vo výške 6813,48 €.\nŽalobou doručenou krajskému súdu dňa 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/6/2011, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/21611/2011/990770-r zo dňa 23. februára 2011,\nktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/40-40580/07/Feni\nzo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty vo výške 5558,42 €.\nŽalobou doručenou krajskému súdu dňa 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/7/2011, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/21612/2011/990770-r zo dňa 23. februára 2011,\nktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/40-40583/07/Feni\n\nzo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty vo výške 322,97 €.\nVzhľadom na totožnosť účastníkov a skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí krajský súd postupom\npodľa § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") spojil veci na spoločné konanie vedené\npod sp. zn. 2S/4/2011.\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 2S/4/2011-63 zo dňa 5. októbra 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. februára\n2011 č. I/225/21599/2011/990770-r, č. I/225/21603/2011/990770-r, č. I/225/21611/2011/990770-r, č.\nI/225/21612/2011/990770-r a vec mu vrátil na ďalšie konanie; náhradu trov konania účastníkom\nnepriznal. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dospel k odlišnému názoru, aký vyslovil žalovaný\nv odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že boli splnené zákonné podmienky pre postup správcu\ndane podľa § 29 ods. 5 a 6 v spojení s § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.\"), preto rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. februára 2011 zrušil pre nedostatočne zistený\nskutkový stav veci a pre vadu, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nUviedol, že určenie dane podľa pomôcok je osobitným sankčným prostriedkom postihujúcim daňové\nsubjekty, ktoré si nesplnili v procese dokazovania niektorú zo zákonných povinností, v konkrétnom\nprípade povinnosť zakotvenú v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Mal za nesporné, že ustanovenie\n§ 48 ods. 4 cit. zákona završuje sankčný charakter určenia dane podľa pomôcok, nakoľko žalobcovi\nneumožňuje donútiť odvolací orgán k tomu, aby skúmal meritum daňovej veci, ale naopak predmetom\nredukovaného skúmania je iba zákonnosť postupu správcu dane. Konštatoval, že úlohou žalovaného v\npredmetnej veci bolo preto v zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. preskúmať dodržanie zákonných\npodmienok na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 cit. zákona. Vyslovil,\nže len v prípade, ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup boli dodržané, potom\nodvolanie ako nedôvodné zamietne. Dodal, že odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami\nuvedenými v žalobách, konkrétne že postup podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. nebol dodržaný.\nĎalej uviedol, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné vykladať vo vzájomnej\nsúvislosti. Zdôraznil, že ak sa v § 2 ods. 1 cit. zákona hovorí okrem iného o zachovávaní práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov, a v § 44 ods. 3 cit. zákona o povinnosti správcu\ndane pri vyrubení dane podľa pomôcok prihliadať tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody\npre daňovníka, pričom pomôckou sú aj daňové spisy iných daňových subjektov (§ 29 ods. 6 zákona),\nvšetky tieto ustanovenia sú nepoužiteľné a bez významu, ak to, aké pomôcky si správca dane zaobstará,\nbude záležať len na jeho subjektívnom posúdení a zvážení. Považoval za zrejmé, že ak si nezaobstará\nspis, resp. spisy iných daňových subjektov s podobným predmetom činnosti, nemôže ani teoreticky\nzistiť okolnosti, ktoré by mohli byť v prospech daňového subjektu, čo súčasne znamená, že nemá ani\npovinnosť na ne podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prihliadať.\nDal do pozornosti, že z preskúmavaných rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by správca dane\nvychádzal z poznatkov iných daňových subjektov s podobným predmetom činnosti, a hoci výpočet\npomôcok v § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. nie je taxatívne vymedzený, s poukazom na § 48\nods. 4 cit. zákona, ako aj skutočnosť, že uvedené žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovým\nrozhodnutiam správcu dane, sú rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k skúmaniu, či bol dodržaný postup\npodľa § 44 ods. 3 cit. zákona, nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, keďže\nžalovaný aj napriek naznačenému postupu súdom nedoplnil dokazovanie v tom smere, aby porovnal\nvýšku dane u žalobcu s inými daňovými subjektmi. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zároveň poukázal\nna vadu konania, ktorá spôsobila nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, spočívajúcu v tom, že\nžalovaný vôbec nerešpektoval právny názor súdu vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 3S/18/2008-38 zo dňa 22. októbra 2010.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2S/4/2011-63 zo dňa 5. októbra 2012 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n\nNamietal, že ak by odvolanie v tejto veci nepodal a mal by byť v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. viazaný\nvysloveným názorom krajského súdu, následkom by bolo, že žalovaný by bezvýhradne v každom\nprípade určovania dane podľa pomôcok musel pri skúmaní postupu správcu dane podľa § 44 ods. 3\nzákona č. 511/1992 Zb. zrušiť každé jeho rozhodnutie, ak by tento neporovnal výšku dane u daňového\nsubjektu s inými daňovými subjektmi. Zdôraznil, že pri určení dane podľa pomôcok správca dane, a tým\naj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru, čo je príčinou toho, že správca dane v\ntýchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že zisťovanie\nskutkového stavu veci na základe vykonaného dokazovania sa uskutočňuje iba v priebehu výkonu\nkontroly, ktorou určenie dane podľa pomôcok nie je.\nTaktiež vyslovil odlišný názor na aplikáciu § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. daňovými orgánmi.\nZo znenia cit. ustanovenia vyvodil, že správca dane má povinnosť prihliadnuť na zistené okolnosti,\nz ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli uplatnené. Avšak z tohto ustanovenia\nnevyplýva povinnosť tieto okolnosti vyhľadávať. Mal za to, že ak krajský súd ukladá správcovi dane\npovinnosť vyhľadávať (povinnosť použiť ako pomôcku) daňové spisy iných daňových subjektov za\núčelom zistenia okolností, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, práve v zmysle tohto ustanovenia,\nukladá správcovi dane povinnosti nad rámec § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., teda nezákonne. Preto,\nkeď v prejednávanej veci správca dane nezistil v tomto smere okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre\ndaňovníka, nemohol na ne ani prihliadnuť.\nSúčasne poukázal na znenie ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., v nadväznosti na ktoré\nuviedol, že správca dane si v prejednávanej veci nielen nezaobstaral spisy iných daňových subjektov,\nale nepoužil ani ďalšie príkladom uvedené pomôcky (napr. znalecký posudok), s ktorou skutočnosťou\nsúd prvého stupňa opomenul sa vysporiadať. Preto pokladal dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného\nuvedený v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie\nveci, za neopodstatnený. Rovnako tak namietal nesprávnosť zrušenia rozhodnutí žalovaného v zmysle\n§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že na rozdiel od dôvodov zrušenia\n„teraz\" napadnutých rozhodnutí, v predchádzajúcom rozsudku sa ako jediný dôvod zrušenia rozhodnutí\nžalovaného uvádza ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pričom v zmysle tohto právneho\nzáveru krajského súdu žalovaný aj postupoval. Zdôraznil, že na strane 6 preskúmavaných rozhodnutí,\nvysporiadajúc sa s námietkami odvolateľa vo vzťahu k namietanému postupu podľa § 44 ods. 3 zákona č.\n511/1992 Zb., odvolací orgán podrobne uviedol skutočnosti, prečo tieto námietky nie sú akceptovateľné,\na tým, prečo postup správcu dane podľa tohto ustanovenia považoval za zákonný.\nŽalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja\nods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. novembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie\npráv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom\nkonaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými\nprávomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 cit.\nzákona.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 511/1992 Zb. preto\nzakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\nč. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných\nskutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť\nsprávne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím\nobsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu, alebo ho obchádzali, a ktorých dôsledkom je\nzníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej\npovinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s\ndaňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové\nspisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,\nsprávy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné\npoznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových\nsubjektov.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k\ndispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre\ndaňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.\nPodľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa\npomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia\ndane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a\npostup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že daňové bremeno spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Je\npovinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú\npovinnosť pri určení výšky dane, správca dane ju s ním môže dohodnúť, pričom vychádza z dostupných\npodkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v\nsúčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie alebo neumožní vykonať daňovú\nkontrolu, alebo urobí úkon, dôsledkom ktorého je zníženie dane), správca dane je oprávnený určiť daň\nsám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo\nktoré si zaobstará. Dôkazné bremeno daňového subjektu umožňuje správcovi dane sa zaoberať iba\nevidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou úlohou správcu dane je zhromaždiť dôkazy, hoc aj\nsvedčiace v prospech žalobcu, avšak tieto musia preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne\n\nurčenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie položiek znižujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový\nsubjekt.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu\nza preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok až IV. štvrťrok\nroku 2002 kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 17. septembra 2007 protokol o určení dane podľa pomôcok\nč. 744/320/40-36616/07/Mich. V nadväznosti na to bol vydaný platobný výmer č. 744/230/40-40536/07/\nFeni zo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 v sume 289,94 € (8735 Sk),\nplatobný výmer č. 744/230/40-40543/07/Feni zo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2002 v sume 6813,48 € (205 263 Sk),\nplatobný výmer č. 744/230/40-40580/07/Feni zo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002 v sume 5558,42 € (167 453 Sk),\nplatobný výmer č. 744/230/40-40583/07/Feni zo dňa 15. októbra 2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002 v sume 322,97 € (9730 Sk). Na\nzáklade predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že pri vyhotovení všetkých platobných\nvýmerov za kontrolované zdaňovacie obdobie I až IV. štvrťrok 2002 u žalobcu správca dane vychádzal z\nrovnakých preukázaných kontrolných zistení, na základe ktorých zistil, že žalobca v deň začatia daňovej\nkontroly predložil iba časť dokladov (opisov), nakoľko uviedol, že pri požiari administratívnej budovy v\nroku 2006 došlo k zhoreniu dokladov, k čomu doložil potvrdenie vystavené Obvodným oddelením PZ\nv Slovenskej Kajni o požiari v administratívnej miestnosti kovovýroby v Benkovciach č. 33 zo dňa 20.\njúna 2006. Z tohto dôvodu bola žalobcovi osobne do vlastných rúk dňa 23. februára 2007 doručená\nvýzva č. 744/320/40-8306/07/Mich na predloženie všetkých účtovných, daňových a iných dokladov,\nktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre\nurčenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I., II., III., a IV. štvrťrok 2002 s výnimkou už\npredložených dokladov. Žalobca časť dokladov (opisov a fotokópií) spolu s náhradnou evidenciou dane\nz pridanej hodnoty predložil dňa 31. mája 2007 a dňa 9. júla 2007 predložil ďalšie opisy a fotokópie\ndokladov spolu s upravenou evidenciou dane z pridanej hodnoty. Správca dane predložené doklady\nza účelom zistenia ich vierohodnosti preveril miestnym zisťovaním a dožiadaním v zmysle § 14 a 16\nzákona č. 511/1992 Zb. Súčasne podľa § 32 ods. 6 cit. zákona požiadal Všeobecnú úverovú banku,\na.s. o čísla účtov žalobcu a zaslanie jednotlivých výpisov z účtov za rok 2002. Žalobca ku kontrole\npredložil opisy, resp. fotokópie dokladov, zjednodušených daňových dokladov a náhradnú evidenciu\ndane z pridanej hodnoty, na základe ktorých deklaroval iba prijaté zdaniteľné plnenia. V súvislosti s\nuskutočnenými zdaniteľnými plneniami nepredložil žiaden doklad ani evidenciu. Uvedené správca dane\npovažoval zo strany žalobcu za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.,\npreto ho výzvou č. 744/320/3591/07/Mich zo dňa 10. septembra 2007 vyzval na určenie dane dohodou\nv zmysle § 29 ods. 5 cit. zákona. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 744/320/3591/07/Mich zo\ndňa 10. septembra 2007 žalobca návrh správcu dane na určenie dane dohodou neakceptoval, preto\nsprávca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. V\nzmysle § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane prihliadol aj na okolnosti ovplyvňujúce výšku\ndane, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, keď správca dane na základe žiadosti o oznámení\núdajov č. 744/320/40-9054/07/Kašč zo dňa 1. marca 2007 požiadal v zmysle § 32 ods. 6 cit. zákona\nVšeobecnú úverovú banku, a.s. o zaslanie čísel účtov žalobcu a zaslanie jednotlivých výpisov z účtov\nza rok 2002, nakoľko podľa § 20 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej len „zákon č. 289/1995 Z. z.\") platiteľ má nárok na odpočet dane, ak daň zaplatil platiteľovi,\nktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie a má doklad o zaplatení, pričom však žalobca predložil iba kópie\n(opisy) faktúr bez dokladu o zaplatení. Rovnako tak správca dane prostredníctvom miestne príslušných\nsprávcov dane v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. a na základe miestnych zisťovaní v zmysle § 14 cit.\nzákona preveril všetky predložené doklady (opisy), ktoré žalobca v náhradnej evidencii dane z pridanej\nhodnoty na vstupe uviedol ako prijaté zdaniteľné plnenia (nákup za hotové) z hľadiska ich vierohodnosti\na spôsobilosti, aby mohli byť uznané ako splnenie podmienok uplatnenia nároku na odpočet dane podľa\n§ 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z., ako aj splnenie náležitosti daňového dokladu a zjednodušeného\ndaňového dokladu. Voči predmetným rozhodnutiam podal žalobca odvolania, v ktorých bolo namietané,\nže už pri otvorení daňovej kontroly správcovi dane oznámil, že nemôže predložiť účtovnú evidenciu\nv požadovanom rozsahu, pretože došlo k požiaru v prevádzke a tým k zničeniu účtovných dokladov.\nZároveň namietal, že správca dane vykonal kontrolu jednostranne, účelovo a ťaživo v jeho neprospech.\n\nŽalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach upriamil v rámci ich odôvodnení pozornosť na skutočnosť,\nže pri začatí daňovej kontroly žalobca nepredložil žiadne daňové, účtovné, či iné doklady z dôvodu\nich zničenia požiarom. Následne v priebehu daňovej kontroly na základe výziev správcu dane žalobca\npredložil náhradnú evidenciu dane z pridanej hodnoty a časť opisov a fotokópií požadovaných dokladov\nz prijatých zdaniteľných plnení, pričom z uskutočnených zdaniteľných plnení nepredložil žiadne doklady.\nKonštatoval, že z dôvodu nedostatočnej ochrany dokladov pred ich zničením žalobca nesplnil svoju\ndôkaznú povinnosť, preto mu správca dane na základe prepočtov z pomôcok, ktoré mal k dispozícii,\npredložil návrh na určenie dane dohodou. Keďže žalobca tento návrh neakceptoval, správca dane\npristúpil k určeniu výšky dane na základe pomôcok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca z dôvodu\nnepredloženia všetkých účtovných, daňových či iných dokladov nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a na\nvýške daňovej povinnosti sa so správcom dane nedohodol, pre správcu dane nastali zákonné podmienky\npre tento spôsob určenia dane. Vyslovil, že v napadnutých platobných výmeroch i v príslušnom spisovom\nmateriály je uvedené, akými pomôckami, a akým výpočtom sa správca dane dopracoval k výške dane,\nktorú navrhol na dohodu s daňovým subjektom, a ktorú určil na základe pomôcok. Zdôraznil, že všetky\npomôcky, ktoré mal k dispozícii, použil pri návrhu na určenie dane dohodou i pri určení dane na základe\npomôcok, dodávajúc, že je na správcovi dane, aby použil také pomôcky, ktorými by sa najviac priblížil k\nskutočnej výške daňovej povinnosti. Žalovaný nezistil, že by došlo zo strany správcu dane k porušeniu\n§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko tento využil aj procesný inštitút súčinnosti tretích osôb, keď\nv záujme žalobcu požiadal banku, v ktorej mal tento účet, o zaslanie výpisov z účtov, na základe ktorých\nvykonal miestne zisťovania a zaslal dožiadania podľa § 16 cit. zákona.\nOdvolací súd poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu\nsprávcu dane v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri určovaní rozdielu dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane totiž k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti\nurčiť daň (nepredloženie účtovných dokladov). Za potrebné považuje odvolací súd zdôrazniť aj tú\nskutočnosť, že predmetom prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktoré vo svojich odôvodneniach\nuvádzajú použitie konkrétnych pomôcok, na základe ktorých dospel správca dane k určeniu dane,\npreto nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Súčasne Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly je\npredovšetkým spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení\nsi daňových povinností a umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu v predmetnej veci sa nemôže daňový subjekt tejto povinnosti zbaviť preukázaním potvrdenia\nvydaného Obvodným oddelením PZ o požiari v administratívnej miestnosti, a práve o to viac by sa mal\nsnažiť v súlade s vyššie uvedeným byť so správcom dane súčinný. Pre prípad, kedy daňový subjekt\nv rámci výkonu daňovej kontroly neposkytne správcovi dane potrebnú súčinnosť, vyplývajú z neho\ndôsledky podľa § 15 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 250ja ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a\n§ 250k ods. 1 O.s.p., tak že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Žalovanému náhrada trov\nkonania zo zákona neprináleží.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.\nč. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica,\nodvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/4/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}