{"guid": "b038ceb3-f53c-44e1-90a7-0855932dd0ea:3f34303d-699a-450d-9e54-2bbc959b08f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2", "spisova_znacka": "10Sžd/35/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/35/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 10Sžd/35/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2", "identifikacne_cislo": "8011200366", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f34303d-699a-450d-9e54-2bbc959b08f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/35/2012\n8011200366\n29. 04. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200366.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Ing. P. B.,\nbytom X., toho času bytom B., zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom v Prešove,\nHlavná 29, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým\nKrajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu so sídlom v\nPrešove, Pionierska 33), o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-26/KDI-BCP-2011 z 8. marca\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/24/2011-28 z 20. apríla 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/24/2011-28 zo dňa 20.\napríla 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-26/KDI-BCP-2011 zo dňa 8. marca 2011\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66 € z titulu súdnych poplatkov\ndo 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím č. KRP-P-26/KDI-BCP-2011 z 8. marca 2011 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nOkresného riaditeľstva policajného zboru vo Svidníku, Okresného dopravného inšpektorátu v Stropkove\nz 31. januára 2011 č. p.: ORP-P-94/DI-SP-2010, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ZP), pre porušenie povinnosti stanovenej v § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\niba ZCP). Za uvedený priestupok mu podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch bola uložená\npokuta vo výške 300 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur\nUvedeného priestupku sa žalobca mal dopustiť na tom skutkovom základe, že\ndňa 10. júna 2010 o 22.00 hodine jazdil na nemotorovom vozidle - bicykli po ceste č. 11/575 v obci\nHavaj, okr. Stropkov, kde počas tejto jazdy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Na riadnu\nvýzvu policajta sa Ing. P. B. odmietol podrobiť vykonaniu orientačnej dychovej skúšky elektronickým\n\nmeračom Alcotest Dräger 7410 bez udania vážneho dôvodu. Menovaný sa na odber krvi nežiadal a toto\nnebolo ani nariadené.\nII.\nKonanie pred súdom prvého stupňa\nŽalobou z 11. mája 2011 žiadal žalobca o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenie a\nvrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol v nej, že priestupok, kladený mu za vinu nespáchal,\npretože bicykel tlačil a navyše predtým nepožil alkoholické nápoje, lebo berie lieky. Fúkať do prístroja\nodmietol preto, že má zdravotné ťažkosti, čo preukázal v správnom konaní dokladmi od lekárov.\nPriestupkové orgány sa jeho obhajobou nezaoberali a nevysporiadali sa s ňou. Uviedol, že odmietnutie\nvykonať dychovú skúšku ešte samo osebe neznamená naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa §\n22 ods. 1 písm. a) ZP. Policajti mali podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb možnosť nariadiť\nlekárske vyšetrenie odberom krvi alebo iného materiálu, prípadne privolať lekára na určenie stupňa\nopitosti. Skutočnosť, že vyjadrenie v správe o objasňovaní priestupku absentuje, sama o sebe nemôže\nznamenať, že by sa žalobca pri styku s príslušníkmi PZ nevyjadril. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na\nďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe ju navrhol zamietnuť poukazujúc na správny a zákonný postup svoj i\nsprávneho orgánu prvého stupňa, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalobca na bicykli jazdil, keď ho\nzastavila hliadka, netlačil ho, vyšiel z pohostinstva v obci Havaj, odmietol podpísať správu o výsledku\nobjasňovania priestupku a nežiadal sa na odber krvi, ako neskôr tvrdil. Pasívny prístup žalobcu na mieste\nspáchania priestupku ho podľa žalovaného usvedčil. To, že nepodpísal správu o výsledku objasňovania\npriestupku je právne irelevantné. K veci sa mal vyjadriť priamo na mieste a preto jeho ďalšie dodatočné\ntvrdenia vyznievajú účelovo.\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako\nnedôvodnú s odôvodnením, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho\norgánu prvého stupňa a tiež konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby\ndospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a\npreto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne\nzistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa\nsúd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to\nvyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nSúd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania i súdneho konania jednotlivo\naj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade boli tieto dôkazy správnymi orgánmi\nvyhodnotené správne, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetný priestupok, ktorý mu\nbol kladený za vinu spáchal, a to spôsobom, špecifikovaným v napadnutých rozhodnutiach.\nKrajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku uviedol okrem iného i to, že nemožno súhlasiť\ns námietkou žalobcu (viď bod IV. žaloby), že príslušníci ... „vyjadrenia/návrh žalobcu (že sa odmieta\npodrobiť dychovej skúške zo zdravotných dôvodov a že sa žiada na odber krvi) žiadnym spôsobom\nnezaznamenali.“ Bolo právom ale aj povinnosťou žalobcu uvedené uviesť vo svojom vyjadrení do správy\no výsledku objasňovania priestupku, čo neurobil. Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s\nargumentáciou žalovaného, ktorý vyhodnotil následné tvrdenia žalobcu (že sa priestupku nedopustil,\nlebo bicykel len tlačil a neriadil a žiadal sa na odber krvi) ako účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti\nza priestupok.\nNedôvodná bola podľa prvostupňového súdu aj námietka, že aj napriek odmietnutiu žalobcu podrobiť\nsa dychovej skúške za účelom zistenia alkoholu v krvi mali príslušníci policajného zboru ešte v zmysle\n§ 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. možnosť nariadiť lekárske vyšetrenie odberom krvi alebo iného\nbiologického materiálu, prípadne privolať lekára na určenie stupňa opilosti.\n\nToto ustanovenie hovorí o možnosti na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením\nkrvi alebo iného biologického materiálu, pričom žalobca s poukazom na vyššie uvedené o odber krvi\nnežiadal. Nezakladá povinnosť príslušníkov polície lekárske vyšetrenie nariadiť, ani neupravuje, že\nvyšetrenie na zistenie alkoholu možno vykonať aj privolaním lekára na určenie stupňa opilosti. Vyplýva\nto aj z § 5 ods. 6 zákona č. 219/1996 Z. z., podľa ktorého lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 a 5\nsa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto\nvyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej cenovými predpismi.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Opakovane v ňom uviedol, že\nbicykel neriadil, ale len tlačil. Vzhľadom na vek a zdravotný stav odmietol fúkať, avšak súhlasil s odberom\nkrvi. Následne dostal od príslušníkov na podpis čistý papier, čo odmietol. Vzápätí na to policajti odišli.\nZ § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch vyplýva, že dychová skúška sa nemusí vykonať\nvždy. Odmietnuť dychovú skúšku možno v prípade, ak by vykonanie dychovej skúšky bolo spojené\ns nebezpečenstvom pre zdravie toho, kto sa jej má podrobiť - t. j. takéto konanie sa nepovažuje za\npriestupok. Žalobca odmietol vykonať dychovú skúšku z obavy o svoje zdravie, čo príslušníkom PZ aj\noznámil, no nebránil sa a aj sám navrhol odber krvi za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi. Poukázal\nna to, že odmietnutie vykonať dychovú skúšku samo o sebe ešte neznamená spáchanie priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. a/ ZCP, nakoľko existujú aj iné zákonom stanovené možnosti zistenia hladiny\nalkoholu v krvi. Skúmanie dôvodov, pre ktoré odmietol žalobca vykonať dychovú skúšku, má význam\nz hľadiska posudzovania jeho zodpovednosti za spáchanie priestupku. Aj napriek odmietnutiu žalobcu\npodrobiť sa dychovej skúške za účelom zistenia alkoholu v krvi mali príslušníci PZ ešte v zmysle § 5 ods.\n4 zákona č. 219/1996 Z.z. možnosť nariadiť lekárske vyšetrenie odberom krvi alebo iného biologického\nmateriálu, prípadne privolať lekára na určenie stupňa opitosti. Skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu v\nspráve o objasňovaní priestupku absentuje, sama o sebe nemôže znamenať, že by sa žalobca pri styku s\npríslušníkmi PZ nevyjadril. Navrhol, rovnako ako v žalobe, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako\naj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nŽalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny a zákonný potvrdiť zotrvávajúc na svojich\ntvrdeniach obsiahnutých najmä v napadnutom rozhodnutí.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zverejnil deň vyhlásenia rozhodnutia minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\n\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) ZCP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci\nz dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom\nje také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo\nnesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a) ZP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej\nnávykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené\ns nebezpečenstvom pre jeho zdravie.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. a) ZP, za priestupok podľa odseku 1 <. písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300\neur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s použitím §\n51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP), správny orgán\nje povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nPodľa § 34 ods. 1 ZP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa ods. 4 ustanovenia ZP vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nZ ustanovení § 73 ods. 1 a 2 ZP vyplýva, že občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán\nvykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina\nnebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.\nObvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a\nk dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné\nprostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.\nZ vysvetlení por. F. A. a ppráp. D. L. vyplynulo, že žalobca po výzve, aby sa podrobil dychovej skúške\nnakoľko vychádzal od miestneho pohostinstva, túto viackrát odmietol so slovami, že „on fúkať nebude“.\nŽalobca bol taktiež vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi, ktoré\ntaktiež odmietol, takže následne mu bola ďalšia jazda zakázaná. Na mieste bola spísaná správa o\nvýsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, kde po poučení sa\nžalobca odmietol k správe vyjadriť a podpísať ju.\nHliadka a následne ani správny orgán konajúci o priestupku, či už prvostupňový alebo odvolací,\nnevynaložili žiadne úsilie v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom, v snahe preveriť\nobhajobu žalobcu v tom smere, či mu skutočne zdravotné dôvody bránili podrobiť sa dychovej skúške.\nSo zreteľom na obsah ustanovení §§ 67 a nasl., najmä však § 67 ods. 2 ZP, podľa ktorého podkladom\nna začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku (ďalej len „správa“),\noznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti\n\nsprávneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní, „správa“ je len podkladom\n- signálom na začatie konania o priestupku. Až nasledujúce úkony vedú k vysloveniu viny alebo naopak.\nZ úkonov po začatí konania o priestupku sú v prerokúvanom prípade podstatné dva, a to už uvedené\nzáznamy o podaní vysvetlenia príslušníkov polície por. F. A. a ppráp. D. L. zaznamenané npor. F. V..\nVzhľadom na ich identickosť sú nevieryhodné, pretože je takmer vylúčené, aby si dve rozdielne osoby\n- príslušníci polície - pamätali a vypovedali o udalosti, ktorá sa stala šesť mesiacov pred podaným\nvysvetlením úplne totožne. Sami pritom zhodne uviedli, že žalobca fúkať viackrát odmietol so slovami,\nže on fúkať nebude. Žalobca však vypočutý nebol a ani z jeho prejavu na ústnom prejednaní priestupku\nnevyplýva žiadna okolnosť k prerokúvanému skutku.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že ihneď po začatí konania o priestupku žalobca predložil viaceré lekárske\nsprávy, ktoré však správne orgány ani súd prvého stupňa neviedli k zisťovaniu, či zdravotné problémy,\nktorými v súčasnosti trpí žalobca, mu dôvodne bránili podrobiť sa vyšetreniu dychovou skúškou.\nTo však správnym orgánom ani krajskému súdu nebránilo potvrdiť skutkové zistenie, že ...“ sa Ing. P. B.\nodmietol podrobiť vykonaniu orientačnej dychovej skúšky elektronickým meračom Alcotest Dräger 7410\nbez udania vážneho dôvodu.“\nVzhľadom na chýbajúce skutkové zistenie odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil napadnutý\nrozsudok tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nŽalovaný bude povinný po vrátení veci zabezpečiť dôkaz o tom, či žalobcovi bránili, resp. nebránili\nkonkrétne zdravotné dôvody k vykonaniu dychovej skúšky na Alcoteste Dräger 7410 a až následne v\nsúlade so zákonom rozhodnúť o vine, či nevine žalobcu za prerokúvaný priestupok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť už odcitovanú zo zákona o priestupkoch,\nže obvinený z priestupku nie je povinný k veci vypovedať, priznať sa, usvedčovať sa, byť nápomocný,\nči súhlasiť s vykonanými dôkazmi. Je vecou priestupkových orgánov, počnúc policajnými orgánmi,\nktorým patrí právomoc zisťovať aj prerokúvať priestupky, aby si podklady ku konaniu o priestupkoch\nzadovažovali tak, aby nebol spochybniteľný a v prípade rozporov i za prítomnosti nezúčastnenej - tretej\nosoby a dokazovanie v rámci konania o priestupkoch vykonávali tak vyčerpávajúco, aby spochybnenie\nčo i len jedného dôkazu nespôsobovalo dôkaznú núdzu a nevyvolávalo nevyhnutnosť zastaviť z takého\ndôvodu konanie.\nToto konštatovanie sa vzťahuje k tvrdeniam správnych orgánov, ale najmä krajského súdu napr. o\ntom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na rozdiel od sporového konania aj pri preskúmavaní\npriestupkových rozhodnutí nie je obvinený z priestupku povinný sa ani vyviňovať ani usvedčovať.\nV prerokúvanom prípade napríklad sa zakročujúci príslušníci vôbec nepokúsili predviesť žalobcu na\nodber krvi a preukázať záznamom lekárky (ak by žalobca odber krvi odmietol) o odmietnutí odberu\nnespochybniteľnosť svojich tvrdení a tiež (pri nedostatku kamerových systémov vo vozidlách polície)\nnemali snahu vypočuť výčapníka/čku v neďalekom pohostinstve, či žalobca počas návštevy konzumoval\nalkoholické nápoje.\nNapokon sa javí zákrok hliadky neprimeraný jeho účelu (zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť premávky),\npretože je takmer vylúčené, aby žalobca bol rešpektoval príkaz hliadky na zákaz ďalšej jazdy bicyklom\na prešiel z obce Havaj takmer päť kilometrov do obce B., kde býval, pešo, vedúc bicykel vedľa seba.\nO tom však záznam v spise nie je.\nV novom konaní bude žalovaný povinný vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného\nv tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.).\n\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s.\np. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania vo výške 66 € (2 x 33 €) z titulu\nsúdnych poplatkov za žalobu aj odvolanie, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nžalobcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov právneho zastúpenia odvolací\nsúd nemohol žalobcovi priznať, pretože si ich v zákonnej lehote nevyčíslil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}