{"guid": "86987bdb-a0e3-4550-a5df-b2abd5274724:56babab4-e69c-48c4-adc8-fc7318c553dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1", "spisova_znacka": "8Sžp/37/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/37/2012 z 23. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2013, sp. zn. 8Sžp/37/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1", "identifikacne_cislo": "8011200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56babab4-e69c-48c4-adc8-fc7318c553dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/37/2012\n8011200362\n23. 10. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu U.. O. B.,\nbytom v A. č. 5, zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom v Kežmarku, Hradné nám.\n29, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, so sídlom v Prešove, Nám. mieru 3, za účasti 1. U.\nY., bytom v Z., X. XXXX/X a 2. A. Y., bytom v Z., X. XXXX/X, zastúpených JUDr. Martou Dachovou,\nadvokátkou, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho\npredchodcu žalovaného, Krajského stavebného úradu v Prešove, č. j. 2011-203/723-2/SP-Ka zo dňa 7.\nmarca 2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2011-76 zo\ndňa 7. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2011-76 zo dňa 7.\nseptembra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, Krajského\nstavebného úradu v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „žalovaný“) č. j. 2011-203/723-2/SP-Ka zo dňa\n7. marca 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy\nkonania vo výške 405,92 €.\nV odôvodnení konštatoval, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho\nporiadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Obce\nMlynica, č. 119/SA/2010 z 3. decembra 2010, ktorá podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca nie je účastníkom konania\nvo veci zastavenia stavebných prác na stavbe ,,Rodinný dom“ na pozemku parcela č. KN 40/2, 40/3 v\nkatastrálnom území Mlynica.\nKrajský súd uviedol, že základom bolo vyriešenie právnej otázky, či mal byť žalobca účastníkom\nkonania podľa § 102 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon), v ktorom konal stavebný úrad ako orgán štátneho stavebného dohľadu citujúc ust.\n§ 98 ods. 1, § 99, § 102 ods. 5 písm. a/ a § 140 stavebného zákona. Poukázal na to, že ustanovenia\n§ 98 a nasl. stavebného zákona upravujúce štátny stavebný dohľad neustanovujú, kto je účastníkom\nkonania a nevylučujú ani aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, a preto je otázku\núčastníkov konania potrebné posudzovať podľa správneho poriadku. Uviedol, že kým prvostupňový\nsprávny orgán správne poukázal na znenie § 14 ods. 1, veta za bodkočiarkou, správneho poriadku, ale\n\npre vyriešenie tejto otázky si nezabezpečil dostatok podkladov, žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie\ntým, že účastníkom je len ten, kto protiprávne koná (stavia bez stavebného povolenia), čo žalobca\nnie je, a ďalej správne uviedol, že ust. § 34 a § 59 stavebného zákona sa na predmetné konanie\nnevzťahujú. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade správne orgány rozhodli na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1, vety za bodkočiarkou, správneho poriadku vyvodil, že v konaní,\ntýkajúcom sa štátneho stavebného dohľadu, účastníkom konania nie je len ten, o koho právach a\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať (t.j. osoba ktorá protiprávne koná - stavia\nbez stavebného povolenia a ktorej sa ukladá stavebné práce zastaviť), ale aj ten kto tvrdí, že môže\nbyť takýmto rozhodnutím na svojich právach právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutý.\nKrajský súd dospel k záveru, že je nesporné, že žalobca sa svojho účastníctva v konaní o zastavenie\nstavby - stavebných prác na stavbe domu, ktorý je v bezprostrednom susedstve žalobcu (vzdialenosť\nod domov nie je ani jeden meter) dovolával a dovoláva, keď konanie v podstate začalo na podnet a\nopakované upozornenie - sťažnosti žalobcu, a preto bolo povinnosťou správnych orgánov konať so\nžalobcom ako s účastníkom konania až do času, kým sa preukáže opak. Výrok o náhrade trov konania\nodôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP zohľadniac úspech žalobcu v konaní.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného potvrdzuje. Uviedol, že stavebný úrad postupujúc podľa § 14 správneho poriadku v konaní o\npriznaní postavenia účastníka konania skúmal, či žalobcovi toto postavenie prislúcha, a prihliadal pritom\nna to, ako môžu byť jeho práva týmto konaním dotknuté, pričom dospel k záveru, že zastavením prác\nna stavbe nie je žalobca na svojich právach dotknutý. Poukázal na § 102 ods. 5 písm. a/ stavebného\nzákona, podľa ktorého je konanie o zastavení prác konaním, ktoré stavebný úrad začína ex offo,\npričom orgán štátneho stavebného dohľadu vykoná na nepovolenej stavbe štátny stavebný dohľad,\nktorá povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona bez ohľadu na to, či nelegálnu stavbu zistil sám alebo mu\ntáto skutočnosť bola oznámená inou osobou, a tejto osobe účasť na výkone tohto dohľadu z dôvodu,\nže nelegálnu stavbu stavebnému úradu oznámila, nevyplýva, a nevyplýva jej toto postavenie ani z\ndôvodu tesnej blízkosti stavby s nelegálnou stavbou. Nestotožnil sa preto s názorom krajského súdu, že\nstavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že zastavenie stavebných prác podľa §\n102 ods. 5 písm. a/ stavebného zákona nie je stavebným konaním, a o začatej nepovolenej stavbe bude\nstavebný úrad konať v samostatnom konaní, v ktorom sa bude zaoberať aj určovaním okruhu účastníkov\nkonania a títo účastníci budú mať v tomto konaní možnosť hájiť svoje práva a oprávnené záujmy, ktoré\nmôžu byť povoľovanou stavbou dotknuté. Namietal, že pokiaľ ide o vytýkané nedostačujúce zistenie\nskutkového stavu veci, krajský súd v napadnutom rozsudku neuvádza konkrétne nedostatky zistenia\nskutkového stavu veci, len všeobecne pomenúva zistenie skutkového stavu veci v konkrétnom prípade\nza nedostačujúce bez toho, aby priamo určil dôkazné prostriedky, ktorými by bolo možné túto vadu\nrozhodnutia odstrániť. Poukázal na to, že v konaní o zastavení stavebných prác bol účastníkom konania\nlen stavebník, keďže skutočnosť existencie jeho protiprávneho konania alebo zastavenia protiprávneho\nkonania nezakladá vznik existencie zásahu do práv, právom chránených záujmov alebo povinností\nžalobcu, nedochádza k zmene jeho právnej pozície, z ktorého dôvodu nemôže mať postavenie účastníka\nkonania. Uviedol, že ani krajský súd konkrétne neurčil zásah do práv právom chránených záujmov\nalebo povinností žalobcu, a preto je zrejmé, že žalobcovi nie je možné v žiadnom prípade umožniť byť\núčastníkom konania o zastavení stavebných prác, lebo týmto rozhodnutím ani nepriamo nedochádza\nk zmene jeho právnej pozície.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\n\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods.1 OSP).\nSprávne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť\nvo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP.).\nKonanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti OSP, a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je\npreto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného.\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nNajvyšší súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že v predmetnej veci správny orgán prvého\nstupňa, Obec Mlynica, rozhodnutím č. 119/SA/2010 z 3. decembra 2010 podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku rozhodla, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci zastavenia stavebných prác na\nstavbe ,,Rodinný dom“ na pozemku parcela č. KN 40/2, 40/3 v katastrálnom území A., ktoré realizujú\nstavebníci, zúčastnené osoby v 1. a 2. rade. Obec Mlynica ako príslušný stavebný úrad vydala pod č.\n95/SA/2010 dňa 11. októbra 2010 rozhodnutie, ktorým podľa § 102 ods. 5 písm. a/ stavebného zákona\nvyzvala stavebníkov (zúčastnené osoby v 1. a 2. rade), aby bezodkladne zastavili stavebné práce na\nstavbe ,,Rodinný dom“ na pozemku parcela č. KN 40/2, 40/3 v katastrálnom území A., vykonávané\nbez stavebného povolenia, ktoré rozhodnutie bolo doručené na vedomie aj žalobcovi, ktorý proti nemu\npodal odvolanie domáhajúc sa postavenia účastníka v predmetnom konaní z dôvodu dotknutia na jeho\nprávach.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie\nžalobcu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nsúčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\nNa zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza, že dôležitosť legálnej\ndefinície účastníka správneho konania zakotvenej v § 14 ods. 1 správneho poriadku je v tom, že\nneponecháva na ľubovôľu konajúceho správneho orgánu posúdenie a priznanie procesného postavenia\n\núčastníka správneho konania, ale každý, kto spĺňa v definícii požadovaný vzťah k predmetu konania, má\nprávny nárok na priznanie postavenia účastníka konania, vrátane nadobudnutia všetkých procesných\npráv a povinností.\nV prejednávanom prípade bolo nesporné, že žalobca sa domáhal postavenia účastníctva v konaní o\nzastavenie stavebných prác na stavbe rodinného domu zúčastnených osôb tvrdiac ukrátenie na svojich\nprávach. Dôvodom nepriznania postavenia účastníka konania žalobcovi správnym orgánom prvého\nstupňa bola skutočnosť, že žalobca toto svoje tvrdenie nekonkretizoval.\nPokiaľ ide o definíciu účastníka upravenú v § 14 ods. 1, časť vety za bodkočiarkou, správneho\nporiadku, t. j. že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže\nopak, možno konštatovať, že priznanie postavenia účastníka konania je kreované čisto na procesnoprávnej báze, zatiaľ čo nepriznanie (preukázanie opaku) postavenia účastníka konania je kreované\nna materiálnej báze (t. j. preukázanie správnym orgánom, že u osoby neexistuje vzťah k predmetu\nkonania). Najvyšší súd súhlasí s názorom, že na postavenie účastníka správneho konania nepostačuje\npre celý priebeh správneho konania iba tvrdenie, že je účastníkom, ale osoba domáhajúca sa tohto\nprocesného postavenia má uviesť aj argumenty slúžiace na posúdenie existencie (neexistencie) jej\nvzťahu k predmetu konania. Správny orgán totiž nemôže „preukázať opak“ bez toho, aby mal informáciu\no tom, na základe akých hmotnoprávnych skutočností má vec posúdiť. Z platného práva totiž vyplýva\nsprávnemu orgánu povinnosť zaoberať sa touto otázkou a zistiť, či opak je pravdou. Dovtedy musí takúto\nosobu považovať za účastníka konania.\nV prejednávanom prípade prvostupňový a ani odvolací správny orgán (napriek tomu, že skúmanie tejto\npodmienky v odôvodnení deklaroval) uvedeným spôsobom nepostupovali. Pokiaľ správny orgán dospel\nk zisteniu, že podanie žalobcu o priznanie postavenia účastníka konania neobsahuje konkretizáciu\nvzťahu k predmetnému konaniu, t. j. informáciu, v ktorých právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach má byť žalobca rozhodnutím priamo dotknutý, potom mal byť jeho náležitý postup taký,\nže mal vyzvať žalobcu, aby svoje podanie v určitej lehote doplnil o skutočnosti nasvedčujúce tomu, že\nby mal byť rozhodnutím priamo dotknutý a dať mu lehotu na doplnenie.\nUstanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a\núplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. pričom nie\nje viazaný len návrhmi účastníkov konania, platí aj v otázke zisťovania, kto je účastníkom konania,\nčo znamená, že vyzvať na doplnenie podania nie je možnosť, ale povinnosť správneho orgánu. V\npredmetnej veci žalovaný správny orgán túto povinnosť nesplnil, a preto krajský súd správne rozhodol,\nkeď zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na\nposúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP), na základe čoho považuje najvyšší súd odvolaciu námietku\nžalovanému v tomto smere za nedôvodnú.\nRovnako za nedôvodnú vyhodnotil najvyšší súd odvolaciu námietku vo vzťahu k ďalšiemu zákonnému\ndôvodu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, t.\nj. že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže\nsprávny orgán aj podľa názoru najvyššieho súdu nesprávne interpretoval síce správne na vec použité\nustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku, keď bez ďalšieho rozhodol o tom, že žalobca nie je\núčastníkom konania, napriek tomu, že citované zákonné ustanovenie až do času, kým sa preukáže\nv opak, žalobcovi na základe jeho tvrdenia, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, toto procesnoprávne postavenie účastníka\nkonania priznáva.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej\nOSP potvrdil, stotožniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a aj\n§ 142 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\nnakoľko v odvolacom konaní úspešný žalobca náhradu trov nevyčíslil a žalovaný a zúčastnené osoby\nv 1. a. 2. rade úspech v odvolacom konaní nemali.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}