{"guid": "8cc42cb7-2c33-406b-8727-96584ae1fc0b:a1c231a5-c449-4178-b871-70e7bafa6d39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1", "spisova_znacka": "6Sžo/18/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/18/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sžo/18/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1", "identifikacne_cislo": "8011200105", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "nazov": "§ 247 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1c231a5-c449-4178-b871-70e7bafa6d39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/18/2012\n8011200105\n20. 03. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200105.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, Exekútorský\núrad Humenné, sídlo ul. Partizánska 1057/21, Snina, proti žalovanej : Slovenská komora exekútorov,\nso sídlom Šustekova 49, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej sp. zn.\nDK 1/2010 z 30. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k.\n1S/19/2011-41 z 20. decembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/19/2011-41\nz 20. decembra 2011, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) s\npoukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 v spojení s § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen ako „OSP“) zastavil konanie dôvodiac tým, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré nemôže byť samostatne predmetom preskúmania súdom. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie môže\nbyť predmetom preskúmania súdom iba vtedy, ak proti nemu zákon nepripúšťa opravný prostriedok\na stalo sa právoplatným (§ 247 ods. 3 OSP). Poukázal ďalej na to, že vo veci nariadil pojednávanie\nna deň 27. septembra 2011, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu odročené na\ndeň 20. decembra 2011, ktoré sa však konalo v neprítomnosti žalobcu, nakoľko tento svoju neúčasť\nneospravedlnil a ani nepožiadal pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu majúc za to, že žalobca\nnevyužil možnosť danú mu súdom, aby žalobu aj zdôvodnil.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote tzv. blanketové odvolanie, ktoré na\nzáklade výzvy súdu prvého stupňa doplnil. V doplnenom odvolaní poukázal na to, že svoju neúčasť na\npojednávaní konanom dňa 20. decembra 2011 neospravedlňoval z dôvodov, že na základe telefonického\nrozhovoru mu žalovaná prisľúbila, že ho z neúčasti na pojednávaní ospravedlní vediac tiež, že sa na\npojednávaní nezúčastní ani zástupca žalovanej. Uviedol ďalej, že aj keď nevyčerpal riadne opravné\nprostriedky je presvedčený, že jeho podnet je relevantný, nakoľko zo strany Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „MS SR“) došlo k porušeniu dikcie § 8 a § 223 ods. 2 zákona\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a\ndoplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 233/1995 Z. z.“ alebo\n„Exekučný poriadok“) majúc za to, že návrh na začatie disciplinárneho konania od svojho počiatku\ntrpí neodstrániteľnou vadou, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou. Rovnako mal za to, že je\n\nneprípustné, aby sa jednotlivé konania zlučovali, pretože by došlo k porušeniu zásady následnosti pri\nvynesení disciplinárneho opatrenia, ktoré má vzostupný charakter, čo odporuje smernici žalovanej o\nDisciplinárnom poriadku dodajúc, že takto možno postupovať len v trestnom konaní. Poukázal tiež na\nto, že je neprípustné, aby senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov nebral v úvahu\nskutočnosť, že ako konajúci exekútor v dotknutých konaniach nekonal porušením Exekučného poriadku\na súvisiacich predpisov „závažným porušením“, ale „nejednotnosťou súdnej aplikácie“ dotknutých\nustanovení a preto mal za to, že nemožno brať na zodpovednosť súdneho exekútora v jednom\nprípade a v inom nie. Dôvodil ďalej tým, že k preskúmaniu rozhodnutia pristúpil aj z dôvodu, že\nnavrhovateľ (pravdepodobne MS SR) počas prejednania sám deklaroval, že podanie je nedôvodné,\npodané neoprávnenou osobou, ale pod hrozbou, že ak podá odvolanie, bude trvať na zbavení funkcie\nsúdneho exekútora, pristúpil na vzdanie sa odvolania. Namietal ďalej, že ním uvedené dôvody neboli\ndisciplinárnym senátom žalovanej vôbec vzaté v úvahu, čo spochybňuje samotné rozhodnutie, pretože\nsa senát v samotnom rozhodnutí nimi vôbec nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že\nrozhodnutie o zastavení konania bolo vydané predčasne dodajúc, že argumentácia súdu, že svoju\n„neúčasť“ neospravedlnil porušila jeho garantované práva a neodzrkadľuje objektívny stav, vrátane\nskutočnosti, že mu bolo odňaté dispozičné právo aktívne sa brániť.\nZ týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z dôvodov jeho\nprinajmenšom predčasnom vydaní a nepreskúmateľnosti.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyhodnotiac ho za nedôvodné, poukázala\nna ustanovenia § 247 ods. 2 OSP, § 228 ods. 1 Exekučného poriadku a § 24 bod 1 a bod 9\nDisciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov. Argumentovala tým, že v správnom súdnictve\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava len tie rozhodnutia,\nktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov dodajúc, že žalobca\n(disciplinárne obvinený v disciplinárnom konaní) sa na disciplinárnom pojednávaní konanom pred\ndisciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov vzdal práva na podanie\nodvolania, odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Slovenskej komory\nexekútorov č. DK 1/2010 nepodal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2010. Preto\nmala za to, že správny súd postupom podľa § 250d ods. 3 OSP neporušil práva žalobcu, keď konanie\nzastavil poukazujúc zároveň na skutočnosť, že žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý\npríslušné ustanovenia Exekučného poriadku v spojitosti s ustanoveniami Disciplinárneho poriadku\npripúšťajú a preto bol dôvod na postup súdu podľa § 250d ods. 3 OSP. Odvolávajúc sa ďalej na\nustanovenie § 250g ods. 2 OSP označila námietku žalobcu, že rozhodnutím veci bez jeho účasti mu\nbolo odňaté dispozičné právo aktívne sa brániť za nedôvodnú dodajúc, že žalobca sa na vytýčené\npojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal pojednávanie odročiť z\ndôležitého dôvodu a preto mala za to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie v neprítomnosti\núčastníkov konania, pričom súd prvého stupňa prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu neporušil jeho\npráva a konal v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania.\nZ vyššie uvedených dôvodov majúc za to, že krajský súd postupoval správne, keď po preskúmaní\npodmienok konania konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, navrhla odvolaciemu súdu\nnapadnuté uznesenie podľa § 219 OSP potvrdiť ako vecne správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nz dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\n\nsprávnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).\nUstanovenie § 247 ods. 2 OSP treba vykladať v súlade s podstatou a účelom súdneho preskúmavania\nzákonnosti správnych rozhodnutí v správnom súdnictve tak, že zásadne bude predmetom preskúmania\nprávoplatné správne rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v priebehu správneho konania riadny\nopravný prostriedok, ak bol účastníkom tohto konania a ak je riadny opravný prostriedok prípustný\n(k tomu pozri bližšie napr. Rs 31/2011 ZSP alebo aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 341/2010-27, z ktorého je zrejmé, že „predpokladom založenia právomoci všeobecného súdu\nna preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku je existencia právoplatného rozhodnutia po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú v správnom konaní“).\nZákonný postup upravený ustanovením v druhej hlave piatej časti OSP teda neumožňuje súdne\npreskúmanie prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného\nprostriedku v správnom konaní - odvolania (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžo/48/2008 z 3. septembra 2008 - ASPI ID JUD36522SK).\nZ obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší\nsúd“) preukázané, že rozhodnutím disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Slovenskej komory\nexekútorov sp. zn. DK 1/2010 z 30. novembra 2010 bolo rozhodnuté, že žalobca, disciplinárne obvinený,\nsa v exekučnej veci EX 79/2004 v bode 1/ a v bode 3/ návrhu na začatie disciplinárneho konania dopustil\ndisciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a v bode 2/ tohto\nnávrhu sa disciplinárneho previnenia nedopustil. Ďalej bolo rozhodnuté, že žalobca sa v exekučnej\nveci EX 245/1998 v bode 1/, 2/ a 3/ návrhu na začatie disciplinárneho konania dopustil disciplinárneho\nprevinenia podľa § 221 ods. 2 písm. b/ Exekučného poriadku. Napadnutým rozhodnutím bolo žalobcovi\nuložené disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b/ Exekučného poriadku, a to peňažná pokuta\nvo výške 2 000 €. Zároveň bol žalobca zaviazaný k úhrade trov disciplinárneho konania v zmysle\nustanovenia § 22 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov vo výške 509,97 €, a\nto v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet žalovanej.\nZo zápisnice z disciplinárneho pojednávania disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Slovenskej\nkomory exekútorov konaného dňa 30. novembra 2010 vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o\nmožnosti podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia\ns tým, že odvolanie má odkladný účinok (§ 228 Exekučného poriadku). Rovnako zo zápisnice vyplýva,\nže po vyhlásení rozhodnutia účastníci disciplinárneho konania prehlásili, že sa výslovne vzdávajú práva\npodať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorú skutočnosť vyjadrili svojím podpisom.\nZ administratívneho spisu je nesporné, že žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho\nsenátu odvolanie nepodal.\nZa týchto okolností skutočne konanie trpí prekážkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu podania žalobcu\nadresovaného Krajskému súdu v Prešove proti rozhodnutiu žalovanej sp. zn. DK 1/2010 z 30. novembra\n2010. Ako už je zdôraznené vyššie, je tomu tak preto, že až právoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané\nodvolacou disciplinárnou komisiou (§ 228 Exekučného poriadku) je preskúmateľné súdom na základe\nžaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nPreto Krajský súd v Prešove postupoval správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP\nzastavil.\nNakoľko rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov ako\nprvostupňového správneho orgánu nie je preskúmateľné súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej\nčasti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený v ustanovení § 247 ods. 2 OSP konkrétne, že nejde o\n\nrozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo\nprávoplatnosť, nemohla byť opodstatnená ani námietka žalobcu vznesená v odvolaní, že krajský súd\nrozhodol na pojednávaní dňa 20. decembra 2011 o 09:00 hod. (č. l. 38) bez jeho účasti, keď mala jeho\nneúčasť ospravedlniť žalovaná (na základe ich telefonického rozhovoru, ako tvrdí žalobca). Námietka\nžalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom je neopodstatnená nielen preto, že žalobca svoju neúčasť\nsúdu neospravedlnil, pričom táto povinnosť zaťažuje len priamo konkrétneho účastníka konania, ale\nnajmä preto, že konanie o žalobe bolo potrebné uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť z\ndôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom a v\ntakom prípade krajský súd ani nebol povinný nariadiť pojednávanie. Pojednávanie v správnom súdnictve\nnariaďuje krajský súd zásadne na meritórne prejednanie a rozhodnutie veci (§ 250g OSP), ak nie sú\nsplnené podmienky vybavenia žaloby podľa § 250f OSP, t. j. nie je daná možnosť rozhodnúť o žalobe\nrozsudkom bez nariadenia pojednávania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského\nsúdu podľa 250ja ods. 3 veta prvá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že správne mala byť ako žalovaná označená\nSlovenská komora exekútorov, ktorá disponuje právnou subjektivitou. Preto v súlade so zásadou „iura\nnovit curia“ konal najvyšší súd so Slovenskou komorou exekútorov dodajúc, že skutočnosť, že krajský\nsúd označil za žalovaného disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov nie\nje takou vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej\nv odvolacom konaní trovy nevznikli a ani jej zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/19/2011", "guid": "6fe6531d-8105-4c60-a5ff-a41f2b20c1cd:cbeedfa0-3da2-4e6f-865a-59b8a52322ca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9060d99-5691-4b0b-b97d-5ba22b2316c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9060d99-5691-4b0b-b97d-5ba22b2316c3"}], "citovane_v": []}