{"guid": "c5431a8d-ac12-4658-bc0c-b739ccdf3fde:bfc45df7-ffd5-4558-924c-c64727750a07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1", "spisova_znacka": "1Sžso/18/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/18/2012 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 1Sžso/18/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1", "identifikacne_cislo": "8011200065", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfc45df7-ffd5-4558-924c-c64727750a07", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/18/2012\n8011200065\n11. 06. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:8011200065.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: K. K., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom XXX XX. S., občan Slovenskej republiky, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o dávkach v nezamestnanosti, na\nodvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. mája 2012 č. k. 1 S/8/2011-22,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. mája 2012 č. k. 1\nS/8/2011-22 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 57898-2/2010-BA z 29. decembra 2010 (č.l. 5) žalovaná ako odvolací správny\norgán príslušná v zmysle § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej\nv texte rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila\nnapadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, č.: 10684-2/2010-VT zo dňa\n04. novembra 2010, ktorým bolo podľa § 104 ods. 1 zák.\nč. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 10 a 61\nods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej v texte rozsudku len „Nariadenie č. 883/2004“) rozhodnuté, že žalobca nemá nárok\nna dávku v nezamestnanosti.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (t.j. 29. decembra 2010) do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo\nveciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.\nPodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací\norgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n2. Svoje zamietavé rozhodnutie odporkyňa následne odôvodnila tým, že podľa čl. 1 písm. j) Nariadenia\n„bydlisko\" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, pričom poukázala na citáciu čl. 11 ods. 1\n\nvykonávacieho Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej v texte rozsudku len\n„Nariadenie č. 987/2009“).\n3. V súvislosti s tým uviedla, že žalobca rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov\nnad Topľou zo dňa 05. októbra 2010 bol odo dňa 01. augusta 2010 zaradený do evidencie uchádzačov\no zamestnanie. V období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie, t.j. od 01. augusta 2006 do 31. júla 2010 žalobca nepreukázal podľa žalovanej v zmysle\nustanovenia § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dostatočnú dobu poistenia v nezamestnanosti (najmenej\n1.095 dní) na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.\n4. Žalobca v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie pracoval na území iného členského štátu Európskej únie, t.j. Českej republiky. V tejto\nsúvislosti žalovaná uviedla, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v\nrámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke sociálnej poisťovne predložiť\nformulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území\nčlenského štátu EÚ. Podľa formulára E 301 zo dňa 27. septembra 2010 bol žalobca v posudzovanom\nobdobí od 01. augusta 2006 do 31. júla 2010 poistený v nezamestnanosti na území Českej republiky.\n5. Žalovaná tiež poukázala na to, že nakoľko v prvostupňovom konaní žalobca preukázal v\nposudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu\nEÚ, bola povinná pobočka posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Nariadenia č. 883/2004. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala\nna obsah čl. 61 ods. 2 citovaného nariadenia, pričom výnimkou z tohto pravidla predstavujú prípady\nuvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia č. 883/2004, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu\nEÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j/) Nariadenia č. 883/2004\na čl. 11 Nariadenia č. 987/2009.\n6. Nakoľko žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol\ndoby poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, potom žalovaná preverila možnosť\nzohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej na území Českej republiky do celkovej\ndoby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004, avšak len pod\npodmienkou preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas\nvýkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ.\n7. V súvislosti s uvedeným žalovaná stručne konštatovala, že v prvostupňovom konaní pobočka sociálnej\npoisťovne posúdila zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového\nzhodnotenia všetkých dostupných informácií, pričom údaje boli osvedčené žalobcom v Dotazníku zo\ndňa 13. októbra 2010 a vo Formulári E 301 zo dňa 27. septembra 2010.\nNa podporu svojich vyššie uvedených záverov žalovaná ďalej argumentovala tým, že so zreteľom\nna všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného\nzamestnania v členskom štátne EÚ za zachované na území Slovenskej republiky.\n8. Súčasne žalovaná zdôraznila to, že podľa potvrdenia českej inštitúcie zo dňa 08. novembra 2010\nby pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti Českej republike za splnenia podmienok českej\nvnútroštátnej legislatívy, nárok na dávku v nezamestnanosti žalobcovi vznikol.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n\n9. Proti hore citovanému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca na Krajský súd v Prešove žalobu z\n25.01.2011.\n10. Žalobca namietal, že žalovaná neúplne a nedostatočne zistila skutkový stav veci v zmysle čl. 11 ods.\n1 Nariadenia č. 987/2009 a v zmysle § 195 zák. č. 461/2003 Z.z.\nPredovšetkým žalovaná nedostatočne posúdila, resp. si ani nezistila úplné informácie, ktoré Nariadenie\nč. 987/2009 považuje za kritéria pre vymedzenie pojmu centrum záujmov dotknutej osoby. V dôsledku\nneúplného zistenia skutkového stavu potom žalovaná nesprávne vyhodnotila, že žalobca si nezachoval\nbydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j/ Nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 Nariadenia\nč. 987/2009).\n11. Ďalej žalobca argumentoval tým, že žalovaná v rozpore s podmienkami uvedenými v čl. 11 ods. 1\nNariadenia č. 987/2009 a § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. ustálila, že doby poistenia v nezamestnanosti\nzískané na území Českej republiky nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v\nnezamestnanosti podľa čl. 61 Nariadenia č. 883/2004.\nŽalobca dôvodil tým, že na území Českej republiky len realizoval slobodu pohybu a pobytu garantovanú\nobčanovi členského štátu Európskej únie a v inom členskom štáte mal vždy len prechodný pobyt. Všetky\nrodinné väzby mal a má zachované na území Slovenskej republiky a tu sa pravidelne vracal, napr. aj\npreto, aby zrekonštruoval rodinný dom. za účelom úradných konaní vrátane zastupovania jeho matky,\nktorá je vdovou a ktorej prispieva na životné potreby a podobne. Žalobca dôvodil aj tým, že ak by sa\nnechcel vrátiť na územie Slovenskej republiky, nerealizoval by ani rekonštrukciu rodinného domu.\n12. Podľa žalobcu jediným podkladom pre zistenie všetkých uvedených skutočností nemôže byť len\n„Dotazník na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky počas posledného zamestnania,\nsamostatnej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ“. Takýto dotazník je len jedným z podkladov\npre rozhodnutie odporkyne v dávkovej veci, avšak žalovaná existenciu väzieb inak ako z dotazníka\nneskúmala, napriek tomu, že všeobecne záväzné právne predpisy vyžadujú pred rozhodnutím dávkovej\nveci presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Tým podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovanej,\nže posúdila zachovanie väzieb navrhovateľa na území Slovenskej republiky na základe zhodnotenia\nvšetkých dostupných informácií.\n13. Žalobca následne poukázal na ustanovenia § 195, § 209 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z. a na obsah\nčl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009, podľa ktorého, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo\nviacerých členských štátoch o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať. Podľa\nžalobcu napadnuté rozhodnutie nespĺňa citované zákonné ustanovenia.\n14. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako\naj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul\núčastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov.\nPreto ho na základe ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie.\n15. Po citácii dotknutých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. a Nariadenia č. 883/2004 krajský súd\nzdôraznil, že správne orgány sa dôsledne nevenovali vyriešeniu základnej otázky pre toto konanie,\na to otázke „bydliska\" žalobcu. Žalovaná ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\npodľa krajského súdu len stroho konštatovala skutočnosti, že žalobca mal počas výkonu zárobkovej\n\nčinnosti na území Českej republiky síce trvalý pobyt na Slovensku, avšak so zreteľom na všetky dostupné\ninformácie, ktoré si správne orgány osvojili z Dotazníka pre účely preukázania „bydliska\", ako aj z\nFormulára E 301, tieto väzby u žalobcu na území Slovenskej republiky neboli zachované.\nTieto závery žalovanej krajský súd následne charakterizoval, že nie sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, ako\naj čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia č. 883/2004, na ktorých obsah krajský súd odkázal a ktoré citovala\nžalovaná v napadnutom rozhodnutí.\n16. Hoci žalovaná následne v písomnom vyjadrení k žalobe s poukazom na rozhodnutie Správnej\nkomisie pre koordináciu systémom sociálneho zabezpečenia č. U 2 zo dňa 12. júna 2009 doplnila\npotrebné dôvody jej rozhodnutia, toto písomné vyjadrenie žalovanej k žalobe nenahrádza dôvody\nrozhodnutia, a preto ho krajský súd nemohol akceptovať.\nĎalej sa krajský súd zaoberal rozborom rozhodnutia uvedenej Správnej komisie.\n17. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že žalovaná, ako aj prvostupňový\nsprávny orgán nezistili dostatočne skutkový stav, tzn. nevykonali žiadne dôkazy, ktorými by mali\npreukázané, že väzby u žalobcu na území Slovenskej republiky neboli zachované. Tento záver\npodporovalo aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, že vykonával rekonštrukciu rodinného domu, pričom\nzdôraznil, že väzby na rodinu (matka a syn) zostali a na územie Slovenskej republiky dochádzal podľa\npotreby, predovšetkým z dôvodu osobnej účasti na úradných konaniach alebo za matku, ktorá je vdovou\na ktorej prispieval a prispieva na životné potreby.\n18. Hoci krajský súd pripustil, že žalobca pracovný život žil v Českej republike, tak je pre neho\nnepochybné aj to, že jeho osobný, rodinný život s vytváraním materiálnych existenčných podmienok\nsmeroval do Slovenskej republiky, v ktorej je stále štátnym občanom s trvalým bydliskom. Preto podľa\nnázoru krajského súdu obsah hore uvedených formulárov nespĺňa náležitosti pre dostatočne zistený\nskutkový stav veci, pretože išlo iba o základné informácie zo strany žalobcu, ktoré nepostačovali na\ndôkladné posúdenie opodstatnenosti nároku na dávku v nezamestnanosti.\nIII.\nOdvolanie žalovanej/stanoviská\nA)\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 11.06.2012 (č.l. 33) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaná\nvyslovila nesúhlas s argumentáciou krajského súdu, nakoľko konajúci súd neuviedol, akú konkrétnu\nskutočnosť je potrebné na správne určenie bydliska žalobcu došetriť, ani v čom je právne posúdenie\naplikované v rozhodovacej činnosti nesprávne.\n20. Následne žalovaná zrekapitulovala svoje argumenty týkajúce sa vymedzenia pojmu „bydlisko“. Podľa\nžalovanej bolo bydlisko žalobcu v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti určené v súlade s čl. 11\nods. 1 vykonávacieho nariadenia a na základe celkového posúdenia všetkých zistených a zistiteľných\ninformácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami.\nĎalej žalovaná vyslovila názor, že dlhotrvajúcim zdržiavaním sa na území Českej republiky si žalobca\nvytváral k tejto krajine úplne prirodzené väzby, ako k miestu, kde pracoval, ako aj trávil svoje\nmimopracovné aktivity bez ohľadu na to, že žalobca navštevoval raz - dva krát ročne svoju matku a dieťa.\n21. Žalovaná svoju odvolaciu argumentáciu o tom, že má dostatočne skutkovo podložené a preukázané,\nže bydlisko žalobcu počas jeho pracovného pomeru v Českej republike nebolo zachované na území\nSlovenska opiera aj o rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 17. februára 1977, C 76-76 - Silvana Di\nPaolo v. Office national de ľemploi. Žalovaná upozornila, že podľa uvedeného rozsudku pri posúdení\nbydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska predtým, ako sa pracovník presťahoval,\n\ndĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva\nzo všetkých okolností.\nV súvislosti s uvedeným žalovaná opätovne odkázala na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu\nsystémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia\nč. 883/2004.\n22. K tvrdeniu žalobcu, že bol obmedzený na svojich právach garantovaných koordinačnými predpismi,\ntiež opätovne žalovaná uviedla, že z potvrdenia Úradu práce v Mladej Boleslavi z 08. novembra 2010\nvyplýva, že žalobca mal a má možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v Českej republike\na za splnenia podmienok ich legislatívy mu táto dávka bude priznaná.\n23. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že žalobu zamieta.\nB)\n24. Hoci bol žalobca vyzvaný krajským súdom dňa 20.06.2012 na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne,\nstanovisko žalobcu sa v spise nenachádza.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny\na vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom\nuvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nvýchodiskami žalovanej, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej.\n27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je skutková otázka, či žalovaná dostatočne v\nmedziach príslušných ustanovení ustálila pojem „bydlisko“ zo zistení v prejednávanej veci. Práve tento\nprávny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n\n28. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej\nnapadnutej žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť\naj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n29. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou\nzo dňa 04. novembra 2010 č.: 10684-2/2010-VT, ktorým uvedený prvostupňový správny orgán rozhodol,\nže žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože v posudzovanom období posledných troch\nrokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu poistenia v\nnezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.\nV uvedenom období bol žalobca poistený v nezamestnanosti na území Českej republiky, čo príslušná\nčeská inštitúcia osvedčila príslušným formulárom.\n30. Medzi žalobcom a žalovanou nie je sporné, že žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov\npred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú\nna území iného členského štátu Európskej únie. Preto v konaní o dávke v nezamestnanosti bolo potrebné\nzohľadniť príslušné ustanovenia Nariadenia č. 883/2004 a Nariadenia Rady č. 987/2009.\n31. K uvedenému skutkovému stavu sa viaže nasledujúca relevantná právna úprava.\nPodľa § 104 zák. č. 461/2003 Z.z.\n1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do\nevidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných\nobčanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\n2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu\nbol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v\nposledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov\na) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu\nalebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky\nb) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.\nPodľa čl. 61 Nariadenia č. 883/2004 osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo\nsamostatnej zárobkovej činnosti\n1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie,\nznovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo\nsamostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo\nsamostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu,\nako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nAk však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy\ndoby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného\nčlenského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté\nv súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n2. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku\npodmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých\nsa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo‚\n\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nPodľa čl. 65 Nariadenia č. 883/2004 nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte\nako je príslušný štát 5. a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky\nv súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne\npredpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto\ndávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\nb) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie\nčlenského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do\nčlenského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a)\npozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali\nnaposledy.\nPodľa čl. 1 písm. j) Nariadenia č. 883/2004 „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n32. Podľa čl. 11 Nariadenia č. 987/2009 (Spôsob určenia bydliska)\n1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska\nosoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum\nzáujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich\ns príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb) situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku\n1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za\nrozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolnosti, najmä\ndôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n33. S prihliadnutím na hore citovaný okruh právnych ustanovení relevantných pre prejednávanú vec\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických\nosôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá\nosoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu\nako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne\npostavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.\n\n34. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,\nči toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako\naj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z\nhľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n35. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom\nskutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy.\n36. Po preverení riadnosti zisteného obsahu hore uvedených ustanovení Najvyšší súd po oboznámení\nsa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní\nodvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z\nustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie právnej veci\nkrajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k\nnámietkam odvolateľa dopĺňa nasledovné:\n1. Žalovaný mal posúdiť dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely\nnároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Bezprostredne pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca nebol poistený podľa slovenských právnych\npredpisov. V posudzovanom období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti na území Českej republiky.\n2. Následne pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi bolo potrebné posúdiť\nzachovanie bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalobca sa na území Českej republiky\nzdržiaval od 01. augusta 2006 do 31. júla 2010.\n3. Pokiaľ sa jedná o rodinné väzby, nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca by bol na území\nČeskej republiky so svojimi najbližšími osobami, čo je jedno z možných kritérií Najvyšším súdom\npoužívané (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžso/6/2012 z 26. septembra 2012) na vymedzenie\nkomunitárneho pojmu „bydlisko“.\n37. V súvislosti s uvedeným dáva konajúci senát Najvyššieho súdu do pozornosti aj iné rozhodnutie\n(rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/5/2012 z 30. januára 2013), z ktorého celú relevantnú časť\nv zmysle ustanovenia 250ja ods. 7 O.s.p. cituje:\n„Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania žalovanej proti rozsudku súdu prvého\nstupňa o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím pobočky žalovanej nebola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti.\n\nZ administratívnych spisov vyplýva, že navrhovateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie (1. júna 2010) nezískala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na\nSlovensku. Žalobkyňa však preukázala, že v posudzovanom období získala potrebnú dobu poistenia\nv nezamestnanosti na území Českej republiky, teda na území iného členského štátu Európskej únie.\nV konaní bolo preto potrebné posúdiť, či je možné túto dobu zohľadniť akoby bola dosiahnutá podľa\nslovenských právnych predpisov v súlade so základným nariadením, ako aj v súlade s vykonávacím\nnariadením.\nPodľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako\nkeby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne\npred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa\nslovenských právnych predpisov.\nZ dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne\npred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa\ndoby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa 51. 65 ods. 5 písm. a) základného\nnariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa\npoberala dávky v súlade s právnymi predpismi slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy\nvzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky\nzachovala bydlisko.\nV administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci\ntak. aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky a pevné väzby (v zmysle 51. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho\nnariadenia) a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne. prípadne\naj jej rodičov a priateľa či iných osôb.\nBez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť\n„.centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Závery žalovanej však nie\nsú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná\nposúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov\nmôže byť bez uvedenia súvislostí aj na ujmu žiadateľa.\nNeuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že podľa tvrdenia žalovanej aj jej pobočka posúdila zachovanie\nväzieb navrhovateľky na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých\ndostupných informácií. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia však takéto posúdenie vôbec nie je\nuvedené. Tento nedostatok nebol odstránený ani v druhostupňovom správnom konaní, keď žalovaná\nlen všeobecne s odkazom Dotazník na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky\nkonštatovala, že tam uvedené údaje poukazujú na existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania.\nNa základe doterajšieho dokazovania sa preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností stotožniť s\nnázorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobkyne na základe kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli.“\n38. Vzhľadom na hore uvedené závery je preto dôvodný záver, že krajský súd celkom správne zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nZ týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Na základe uvedeného v podrobnostiach i v právnom odôvodnení odkazuje na jeho\nobsah.\n39. S odvolacím dôvodom žalovanej, že konajúci súd presne neuviedol, akú konkrétnu skutočnosť je\npotrebné na správne určenie bydliska žalobcu došetriť, sa Najvyšší súd nestotožňuje. Nesprávne a bez\nopory v platnom právnom poriadku žalovaná ukladá krajskému súdu, aby jej oznámil, ktorú konkrétnu\nskutočnosť je potrebné na správne určenie bydliska žalobcu došetriť.\n\nKrajský súd v prejednávanej veci koná ako správny súd, ktorý iba posudzuje zákonnosť postupu a\nnásledne vydaného rozhodnutia. V žiadnom prípade nie je zaťažený úlohou vysvetľovať správnemu\norgánu, ktoré ďalšie skutočnosti a na základe akých podkladov, resp. dôkazných prostriedkov musí ich\nmusí zisťovať. Toto je všetko v pôsobnosti správneho orgánu, do ktorej správny súd v zmysle čl. 2 ods.\n2 ústavy nesmie zasahovať.\n40. Rovnako ani námietka žalovanej, v čom má byť právne posúdenie aplikované v rozhodovacej\nčinnosti žalovanej podľa krajského súdu nesprávne, lebo krajský súd vo svojom odôvodnení dostatočne\npodrobne argumentoval (najmä str. 8 až 10), prečo vyslovuje záver o nesprávnom právnom posúdení\nveci.\nZ vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za zákonné a preto\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nV.\n41. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 10Sžso/6/2012 a sp. zn. 7Sžso/5/2012, pri ktorých Najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozsudku.\n42. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovi, ktorý svoje právo na argumentačnú podporu\nrozsudku krajského súdu nevyužil, nemohol priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n43. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}