{"guid": "248cafe0-8328-472a-bc6f-fd89153bfefa:4a082e4d-a6e6-41bd-a4a1-9e18a0c6a374", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1", "spisova_znacka": "6Sžf/50/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/50/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sžf/50/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1", "identifikacne_cislo": "8010200647", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/366/#paragraf-35a.odsek-9", "nazov": "§ 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/366/#paragraf-35a.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/366-1999/paragraf-35a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1999/366#paragraf-35a", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a082e4d-a6e6-41bd-a4a1-9e18a0c6a374", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/50/2012\n8010200647\n29. 05. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:8010200647.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša, a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: PASELL\nSLOVAKIA, spol. s. r.o., so sídlom Scholtzová 1, Poprad, IČO: 305 808 438, zastúpený advokátkou\nJUDr. Danielou Surkošovou, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 16, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. júna 2010, č. I/225/8690-71388/2010/990723-r, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. apríla 2012, č. k. 1S/98/2010-101 ,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. apríla 2012, č. k.\n1S/98/2010-101, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 12. apríla 2012, č. k. 1S/98/2010-101 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. júna\n2010, č. I/225/8690-71388/2010/990723-r a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané,\nže žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\n- Daňového úradu v Poprade - dodatočný platobný výmer zo dňa 26. februára 2010 č. j.:\n717/230/10922/10/Var3, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npríjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 125.603,93 eur.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu\n- žalobcu, daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008, o výsledku\nktorej vyhotovil Protokol dňa 2. februára 2010 pod č. 717/320/5372/2010/Pok a na základe stanoviska\nk protokolu vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 24.\nfebruára 2010. Na jeho základe Daňový úrad v Poprade vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer\nzo dňa 26. februára 2010 č. j. : 717/230/10922/10/Var3.\nKrajský súd uviedol, že z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní\nk dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 vykázal základ dane o 435 791 Sk nižší,\n\nako základ dane zistený kontrolou a súčasne z protokolu vyplýva, že konkrétne úľavy na dani podľa\n§ 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. bolo\nsprávcom dane zistené, že spoločnosti žalobcu bola poskytnutá štátna pomoc na základe Oznámenia\no schválení štátnej pomoci zo dňa 5. augusta 2003 vydané Úradom pre štátnu pomoc Bratislava a\nOznámenia o poskytnutí štátnej pomoci zo dňa 26. augusta 2003 vydané Daňovým úradom Poprad za\nsplnenia uvedených podmienok.\nĎalej mal krajský súd preukázané, že správca daní v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nkonštatoval, že spoločnosť žalobcu si splnila podmienky podľa § 35a ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č.\n366/1999 Z. z. a za roky 2002 až 2006 vyčerpala štátnu pomoc formou úľavy na dani z príjmov právnickej\nosoby podľa § 35a ods. 1 uvedeného zákona v spojení s § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. vo\nvýške 56 137 857 Sk; spoločnosť žalobcu v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie rok 2008 si uplatnila úľavu na dani podľa § 35a ods. 9 tohto zákona v\nspojení s § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. vo výške 3 701 144 Sk; za zdaňovacie obdobie rok\n2008 žalobca druhýkrát čerpal ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní\npodľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z., s poukazom na ustanovenia § 35a ods. 9 zákona č.\n366/1999 Z. z. a § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.. Ďalej správca dane s poukazom na usmernenie\nMinisterstva financií Slovenskej č. MF/ 1254/2001-72 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi MF\nSR 5/2001 k zákonu č. 366/1999 Z. z. uviedol, že podmienku zvýšenia základného imania v zmysle\n§ 35a ods. 9 uvedeného zákona spoločnosť žalobcu preukázala rozhodnutím valného zhromaždenia\nzo dňa 14. decembra 2007 o zvýšení základného imania novým peňažným vkladom spoločníka o\nsumu 102 000 000 Sk a vyhlásením spoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad. Ďalej správca dane\nmal preukázané, že spoločnosť v decembri 2007 podala návrh na zápis zmeny zapísaných údajov\ndo Obchodného registra, pričom Okresný súd v Prešove Oznámením zo dňa 21. decembra 2007\nodmietol vykonať zmenu zapísaných údajov týkajúcich sa základného ume imania s odôvodnením, že\nregistrovanému súdu nebolo predložené písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti o zmenu\nrozsahu splatenia základného imania a vkladu spoločníka podľa prílohy č. P8/19 vyhláške č. 25/2004\nZ. z.. S poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka a v § 143 ods. 4\nObchodného zákonníka správca dane konštatoval, že spoločnosť do dnešného dňa nepodala návrh na\nzápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, pretože spoločník ešte nesplatil najmenej 30\n% nového peňažného vkladu, keď podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti táto podmienka nebola splnená\nz dôvodu nedostatku finančných prostriedkov spôsobených hospodárskou a finančnou krízou. Správca\ndane poukázal na to, že spoločnosť interným účtovným dokladom zo dňa 14. decembra 2007 zaúčtovala\npohľadávku za upísané vlastné imanie v sume 102 000 000 Sk na ťarchu účtu 353.2 so súvzťažným\nzápisom v prospech účtu 419 - zmeny základného imania, spoločnosť žalobcu k 31. decembru 2007 mala\nv obchodnom registri zapísané základné imanie v sume 130 000 000,- Sk, ktoré bolo k tomuto dátumu\naj splatné a táto suma bola k 31. decembru 2007 vykázaná aj na účte 411 - základné imanie. Na základe\nskutkových zistení správca dane vyvodil záver že spoločnosť žalobcu nemala v obchodnom registri k 31.\ndecembru 2007 zapísané a zároveň splatené základné imanie v sume zodpovedajúcej prepočtu 6 000\n000 eur v zmysle § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v nadväznosti na usmernenie MF č. 1254/2001-72, čím\nspoločnosť žalobcu nesplnila podmienky zvýšenia základného imania podľa § 35a ods. 9 uvedeného\nzákona pre čerpanie ďalšieho daňového úveru vo výške 50 % vykázanej dane za zdaňovacie obdobie\nroku 2007, porušila tým ustanovenie § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v nadväznosti na § 52 ods. 3\nzákona č. 595/2003 Z. z., keď v zdaňovacom období rok 2008 si uplatnila čerpanie ďalšieho daňového\núveru vo výške 3 701 144 Sk, aj keď nesplnila podmienku zvýšenia základného imania spoločnosti k\n31. decembru 2007 o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 3 000 000 eur.\nĎalej krajský súd mal preukázané, že proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca, ktoré\nobsahovalo identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe. Žalovaný o odvolaní rozhodol preskúmavaným\nrozhodnutím tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného súd zistil, že žalovaným mal taktiež za to, že daňový subjekt v roku 2008\npreukázal splnenie podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového úveru v zmysle § 35a ods. 9 zákona\nč. 366/1999 Z. z., t. j. zvýšenie základného imania o zodpovedajúcu sumu ďalšími peňažnými alebo\nnepeňažnými vkladmi rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 a vyhlásením\nspoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 14. decembra 2007. Žalovaný považoval za\nnedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane sa pri neuznaní oprávnenosti čerpania daňového\núveru vo výške 50 % nezaoberal skutočnosťou, že konštitutívny účinok zvýšenia základného imania\nnastáva dňom prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania valným zhromaždením a vyhlásením\n\nspoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad, nesúhlasiac s výkladom žalobcu, tvrdiac že v prípade\nspoločnosti s ručením obmedzeným Obchodný zákonník výslovne určuje, či zápis zvýšenia základného\nimania do obchodného registra má konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Žalovaný konštatoval, že\nspoločnosť žalobcu na valnom zhromaždení síce rozhodla o zvýšení základného imania, avšak deň\ntohto rozhodnutia nemožno považovať za moment, kedy vznikli právne účinky zvýšenia základného\nimania, majúc za to, že z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že na zvýšenie\nzákladného imania sa použijú primerané ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti teda\nplatí, že peňažné vklady je potrebné splatiť v lehote určenej v spoločenskej zmluve najneskôr do 5\nrokov, pričom 30 % peňažného vkladu je potrebné splatiť pred podaním návrhu na zápis základného\nimania do obchodného registra. Ďalej konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v\nroku 2008 žalobca nesplatil zákonom požadovanú výšku nového peňažného vkladu z titulu zvýšenia\nzákladného imania, a preto toto základné imanie nemožno považovať za zvýšené ďalej žalovaný,\nnesúhlasiac s námietkou žalobcu, že vzhľadom na deklaratórny účinok zápisu zvýšenia základného\nimania môže spoločnosť kedykoľvek podať návrh na zápis zvýšeného základného imania, ku ktorému\ndošlo dňa 14. decembra 2007. Argumentoval, že v zmysle § 145 Obchodného zákonníka je spoločnosť\npovinná tak urobiť bez zbytočného odkladu, spolu s návrhom sú konatelia povinní predložiť aj úplne\nznenie spoločenskej zmluvy, pretože zvýšením základného imania došlo k zmene spoločenskej zmluvy,\nktorá povinnosť rovnako vyplýva z § 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri, s poukazom na to, že\nspoločnosť podľa zisteného skutkového stavu v zmysle uvedených ustanovení zákona síce podala v\ndecembri 2007 návrh na zápis do obchodného registra, ale z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej\nv § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 143 ods. 4, teda splatenia najmenej 30 %\nnového peňažného vkladu, zápis zmeny nebol uskutočnený. K tvrdeniam žalobcu, že právne účinky\nrozhodnutia o zvýšení základného imania dokazuje aj jeho účtovná evidencia, žalovaný poukazom na\nustanovenia Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002 - 92 z 16. decembra\n2002 uviedol, že z vykonaného dokazovania správcom dane bolo preukázané, že zostatok na účte 353\n- pohľadávky za upísané vlastné imanie, spoločnosť zaúčtovala základné imanie v sume 102 000 000\nSk v prospech účtu 419 - zmeny základného imania, ktoré zúčtovanie je v súlade s postupom účtovania\npri zvyšovaní základného imania pred zápisom do obchodného registra a neovplyvňuje stav základného\nimania na účte 411. Poukázal na to, že stav základného imania na účte 411 vykázaný žalobcom k\n31. decembru 2007 bol 130 000 000 Sk čo dokazuje, že základné imanie nebolo oproti pôvodnému\nzvýšeniu o nový vklad 102 000 000 Sk a rovnaká suma základného imania je podľa výpisu zapísaná v\nobchodnom registri k 31. decembru 2007, z čoho vyplýva, že k zvýšeniu základného imania v zmysle\nplatných právnych predpisov nedošlo a zvýšenie základného imania je podľa Obchodného zákonníka\npodmienené splatením požadovanej výšky nového vkladu do imania, čo je podmienkou pre zápis zmeny\nzákladného imania do obchodného registra a následného účtovania zvýšenia základného imania na\núčte číslo 411. Žalovaný neakceptoval ani námietku žalobcu, že správca dane svojvoľne doplnil v texte\nusmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 1254/2001 - 72 k zákonu č. 358/2000 Z. z.\na k zákonu č. 466/2000 Z. z., ktoré dopĺňajú zákon č. 366/1999 Z. z., text o ďalšiu vetu a o slovo\n„splatiť\", čím zmenil zásadne interpretáciu ustanovenia § 35a ods. 9 uvedeného zákona. Podľa názoru\nžalovaného správca dane správne vyslovil záver, že pre splnenie podmienky zvýšenia základného\nimania je rozhodujúci stav základného imania k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré je prvýkrát\nuplatňované čerpanie daňového úveru vo výške 50 % teda, že najneskôr k tomuto termínu je potrebné\nho zvýšiť čo v nadväznosti na vyššie uvedené právne predpisy znamená i reálne splatiť zvýšené\nzákladné imanie o zákonom stanovené sumy. Žalovaný dospel k záveru, že pre splnenie povinnosti\nvyplývajúcej žalobcovi z § 35a ods. 9 zákona mal ako daňovník zabezpečiť, aby právne účinky spojené\nso zápisom zákonom určenej podmienky o zvýšení základného imania boli vykonané registrovým súdom\ndo 31. decenbra 2007. Konštatoval, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane z príjmov z dôvodu\nnepriznania ďalšieho daňového úveru v zmysle § 35a ods. 9 zákona postupoval správne a v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. čo najúplnejšie\nzistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, nepovažujúc za dostačujúce pre\nvznik nároku na čerpanie ďalšieho daňového úveru taktiež preukázanie zvýšenia základného imania\nrozhodnutím valného zhromaždenia, vyhlásením spoločníka a vyššie uvedeným účtovaním o tejto\nskutočnosti.\nKrajský súd posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách ustanovení\n§ 2 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 2 a s § 35a ods. 1, písm. a/, ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. a v\nspojení s § 52 ods.3 zákona č. 595/2003 Z. z. , ďalej v intenciách ustanovení § 2 ods. 1 v spojení s\n\n§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a v intenciách ustanovení § 27 ods.1, v spojení s § 58 ods. 2, s\n§ 145 Obchodného zákonníka a v spojení s ustanoveniami § 2 ods. 2, písm. c/, s § 3 ods. 1, písm.\nb/, s § 5 ods. 2, 5, s § 6 ods. 1, písm. c/, s § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 530/2003\nZ. z.), ktoré citoval.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca podmienku zvýšenia základného imania v zmysle § 35a ods.\n9 zákona č. 366/1999 Z. z. čiastočne preukázal a to rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 14.\ndecembra 2007 o zvýšení základného imania spoločnosti novým peňažným vkladom spoločníka o\nsumu 102 000 000 Sk t. j. 3 000 000 eur a následne vyhlásenie spoločníka o prevzatí záväzku na\nnový vklad. Konštatoval, že týmto postupom nastali právne účinky zvýšenia základného imania zo\nstrany spoločníka, ktorý vyhlásením prevzal záväzok voči spoločnosti žalobcu, avšak právne účinky\nzvýšenia základného imania spoločnosti voči štátu resp. voči daňovým orgánom právne nenastali,\npretože nedošlo v súlade so znením ustanovenia § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na\n§ 143 ods. 4 Obchodného zákonníka k splateniu najmenej 30 % peňažného vkladu spoločníka PINAFIN\nS.R.L ešte pred podaním návrhu na zápis zvýšenia základného imania spoločnosti do obchodného\nregistra, v dôsledku čoho napokon Okresný súd v Prešove obchodný register oznámením o odmietnutí\nvykonania zmeny zapísaných údajov na základe § 8 ods. 3 zákona číslo 530/2003 Z. z., tieto skutočnosti\naj potvrdil. Krajský súd taktiež dospel k záveru, že aj keď spoločnosť žalobcu rozhodla na valnom\nzhromaždení o zvýšení základného imania spoločnosti, k právnym účinkom samotného aktu spoločnosti\nžalobcu voči štátu nedošlo, pretože žalobca v konečnom dôsledku nesplnil podmienku stanovenú v\nObchodnom zákonníku a to v dôsledku neuhradenia minimálne 30 % nového peňažného vkladu, a preto\nnásledne nedošlo k splneniu možnosti čerpania ďalšieho úveru, a s poukazom na nesplnenie povinnosti\nzvýšiť základné imanie spoločnosti ďalším peňažným vkladom bola táto možnosť čerpania ďalšieho\núveru prakticky znemožnená. Krajský súd poukazom na rozsiahle vykonanie dokazovania správcu dane\na žalovaného mal za to, že daňové orgány sa dôsledne vyporiadali so všetkými námietkami žalobcu a\ntaktiež žalovaný sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, ako\naj že vyvodil z vykonaného dokazovania správny právny záver pokiaľ išlo právny účinok zvýšenia\nzákladného imania spoločnosti. Poukázal na to, zo spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore\ns jeho obsahom a odôvodnením rozhodnutí obidvoch správnych orgánov a nezistil ani takú procesnú\nvadu v konaní, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Záverom Krajský súd\nkonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom daňových orgánov oboch stupňov. Krajský\nsúd dospejúc k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu po dôkladnom dokazovaní, z ktorého správne orgány vyvodili správny záver, že\nžalobca porušil ustanovenia § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003\nZ. z. keď v zdaňovacom období 2008 si uplatnil čerpanie ďalšieho daňového úveru vo výške 3 701 144\nSk, aj keď nesplnil podmienku zvýšenia základného imania spoločnosti, žalobu ako nedôvodnú zamietol\npodľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nS poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. krajský súd uviedol, že k ďalším žalobným\nnámietkam žalobcu sa nevyjadroval z dôvodu, že žalobca tieto námietky zhodne uviedol v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a z týmito námietkami sa náležite už vyporiadal žalovaný,\ns názorom ktorého sa v danom prípade v plnom rozsahu sa stotožňuje.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov konania\núčastníkom nepriznal s poukazom na neúspešnosť žalobcu v konaní.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane v časti vyrubeného rozdielu dane z príjmov vo výške\n122.855,47 € zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nespochybnil postup\nžalovaného ani správcu dane, hoci podľa jeho názoru tieto orgány vychádzali pri svojich rozhodnutia z\nnesprávnych aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov.\n\nNamietal, že súd prvého stupňa ako aj daňové orgány oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili,\ntvrdiac že súd a rovnako daňové orgány mu uložili ďalšiu povinnosť, ktorá však nevyplýva zo zákona\no daniach z príjmov na čerpanie ďalšieho daňového úveru podľa ustanovenia § 35a ods. 9 a to nad\nrámec tohto zákona.\nCitujúc znenie ustanovenia § 35a ods. 1, 9 zákona o daniach z príjmov dôvodil, že na rozdiel od\nprávnej úpravy ustanovenia § 35a ods. 1 v ustanovení § 35a ods. 9 je definovaná ako jediná\npodmienka pre umožnenie čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní,\nže daňovník zvýši (nie splatí) základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými\nvkladmi. Dôvodil, že rozdielnu právnu úpravu podmienok pre čerpanie ďalšieho daňového úveru ako\ndaňový subjekt rešpektoval a vychádzal zo znenia § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov v súlade\ns úmyslom zákonodarcu, keď pri skúmaní podmienok čerpania ďalšieho daňového úveru v decembri\n2007 vychádzal striktne a dôsledne z textu § 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov a splnil zákonom\nvyžadovanú podmienku v plnom rozsahu.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne interpretoval ustanovenie § 35a ods. 9 zákona o daniach z\npríjmov, keď pod podmienku zvýšenia základného imania uloženú týmto zákonom subsumoval aj iné\npovinnosti, ktoré konateľovi a spoločnosti vyplývajú z ustanovenia § 111 ods. 1 v nadväznosti na §\n143 ods. 4 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že nezaplatenie časti nového vkladu spoločníka a\nnezapísanie zvýšenia základného imania žalobcu v obchodnom registri možno hodnotiť ako porušenie\nustanovení § 145 a § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka, majúce za následok, že príslušný obchodný\nregister mohol uložiť žalobcovi zodpovedajúcu sankciu za nesplnenie si tejto povinnosti, doplniac že\nnemožno z uvedeného však vyvodiť záver, že týmto nedošlo k plneniu ďalšej podmienky pre zvýšenie\nzákladného imania, pretože splnenie takejto podmienky zákon o daniach z príjmov neukladá. Zdôraznil,\nže napriek tomu žalobca nesplatil časť základného imania vo výške 30 % pred podaním návrhu na zápis\ndňa 18. decembra 2007 a v dôsledku toho Okresný súd v Prešove nezapísal zvýšenie základného imania\nspoločnosti do obchodného registra neznamená to, že by základné imanie spoločnosti nebolo zvýšené,\ns poukazom na skutočnosť, že prvostupňový súd konštatoval v rozsudku (str. 11), že k zvýšeniu\nzákladného imania došlo na valnom zhromaždení žalobcu dňa 14. decembra 2007. Ďalej uviedol, že\nv priebehu celého konania poukazoval na konštitutívny účinok rozhodnutia valného zhromaždenia o\nzvýšení základného imania a prevzatia záväzku spoločníka na nový vklad, pričom vychádzal z právneho\nnázoru uvedeného v Komentári k Obchodnému zákonníku vydaného nakladateľstvom C. H. Beck v\nPrahe v roku 2010 spracovaného Prof. JUDr. Mária Patakyová CSc. a kolektív.\nNesúhlasí ani so záverom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého v dôsledku nevykonania zápisu\nzvýšeného základného imania do obchodného registra nenastali právne účinky zvýšenia základného\nimania voči štátu, resp. voči daňovým orgánom, tvrdiac že k zvýšeniu základného imania dochádza\nuž rozhodnutím valného zhromaždenia, s poukazom na to že v zmysle právneho názoru uvedeného\nv Komentári k Obchodnému zákonníku je potrebné zohľadniť aj účel, ktorým zákon o daniach z\npríjmov ukladá daňovému subjektu v paragrafe 35a ods. 9 pre čerpanie ďalšieho daňového úveru\npodmienku zvýšenia základného imania ďalším peňažným alebo nepeňažným vkladom. Zdôraznil s, že\nv podmienke zvýšenia základného imania je obsiahnutý zámer zákonodarcu dosiahnuť prostredníctvom\nďalšieho vkladu do základného imania zvýšenie investícií daňového subjektu v Slovenskej republike,\nktorá prispeje k rastu pracovných miest v regiónoch. Trval na tom, že si povinnosť uloženú v ustanovení\n§ 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov splnil a rozhodnutím valného zhromaždenia a prevzatím\nzáväzku spoločníka PINAFIN s.r.l. na nový vklad zo dňa 14. decembra 2007 sa zaviazal spoločník\nposkytnúť žalobcovi finančné prostriedky v objeme 102.000.000 Sk t. j. 3.000.000 eur, ktoré však\nustanovenie § 35a ods. 9 nevyžadovalo aj okamžite splatiť, v ktorej súvislosti poukázal na právnu úpravu\nustanovenú v paragrafe 113 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vyslovil názor, že z právnej úpravy, na\nktorú poukazoval, je možné prijať záver, že právne účinky zvýšenia základného vymania voči štátu\nresp. daňovým orgánom nastali prevzatím záväzku spoločníka žalobcu dňa 14. decembra 2007, čím bol\nzabezpečený účel predpokladaný zákonom uloženou podmienkou zvýšenia základného imania. Dal do\npozornosti, že nevykonanie zápisu zvýšeného základného imania v obchodnom registri môže zakladať\nzodpovednosť žalobcu za nedodržania lehôt a povinností vyplývajúcich zo zákona v obchodnom registri\na Obchodného zákonníka, ktoré predpokladajú potrebu vykonania tohto zápisu, avšak tieto ustanovenia\n(§ 145 a 111 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri) nemožno vzťahovať\nna podmienku čerpania ďalšieho daňového úveru podľa § 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov. Právny\n\nzáver súdu o tom, že podmienku zvýšenia základného imania v zmysle § 35a ods. 9 zákona o daniach\nz príjmov preukázal len čiastočne, považoval za nesprávny a nemajúci oporu v zákone.\nĎalej namietal, že prvostupňový súd sa vo vydanom rozsudku nezaoberal právnym odôvodnením\nsvojho rozhodnutia, ale v ďalšom v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom žalovaného,\nnezaoberajúc sa tvrdeniami žalobcu, ktorými poukazoval na viaceré rozpory v argumentácií daňových\norgánov uvedených v ich rozhodnutiach alebo podaniach. V danej súvislosti poukázal na argumentáciu\nžalovaného uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 17. júna 2010, ako aj vo vyjadrení k žalobe\nzo dňa 3. novembra 2010, ktorou charakterizoval zápis zmeny výšky základného imania do obchodného\nregistra ako zápis konštitutívneho charakteru, pričom potom ako žalobca vo svojom stanovisku k\nvyjadreniu žalovaného zo dňa 1. decembra 2010 podložil súdu svoje závery o konštitutívnemu účinku\nprijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania a prevzatia záväzku spoločníka\nna nový vklad o právny názor uvedený v komentári k Obchodnému zákonníku, žalovaný pozmenil\nsvoju právnu argumentáciu a k uvedenej právnej otázke sa vyjadroval zmierlivejšie. Vytýkal súdu\nprvého stupňa, že napriek tomu sa stotožnil s právnymi závermi prijatými daňovými orgánmi a poukázal\npritom na to, že bol už vo veci prijatý správny právny názor, čo sa týka samotného účinku zvýšenia\nzákladného imania spoločnosti. Ďalej dal do pozornosti rozporuplnosť argumentácie daňových orgánov\na prvostupňového súdu v otázke výšky, v ktorej mal podľa ich názorov žalobca preukázať splatenie\nzákladného imania na to, aby mohol čerpať ďalší daňový úver podľa ustanovenia § 35a ods. 9 zákona\no daniach z príjmov. Dôvodil, že z tvrdenia daňového úradu uvedeného v odôvodnení dodatočného\nplatobného výmeru „keďže spoločnosť žalobcu nemá v obchodnom registri k 31. decembru 2007\nzapísané a zároveň splatené základné imanie v sume zodpovedajúcej prepočtu 6.000.000 eur je zrejmé,\nže daňový úrad vo svojich úvahách považoval za potrebné pre čerpanie ďalšieho daňového úveru\nsplatenie celej výšky nového peňažného vkladu spoločníka do základného imania, dajúc do pozornosti,\nže z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva odlišný názor v otázke výšky\nsplatenia vkladu spoločníka, keď uvádza, že „právne účinky zvýšenia základného imania spoločnosti\nvoči štátu resp. voči daňovým orgánom nenastali, pretože nedošlo k splateniu najmenej 30 % peňažného\nvkladu spoločníka PINAFIN s.r.l.\" a ďalej, že „právnym účinkom samotného aktu spoločnosti žalobcu\nvoči štátu nedošlo pretože žalobca v konečnom dôsledku nesplnil podmienku stanovenú v Obchodnom\nzákonníku a to v dôsledku neuhradenia minimálne 30 % nového peňažného vkladu\". Dôvodil, že pokiaľ\ndaňové orgány vo svojich zdôvodneniach interpretovali podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového\núveru tak, že je potrebné splatiť v stanovenej lehote celý nový vklad spoločníka do základného\nimania, pričom prvostupňový súd v rovnakej otázke uviedol, že žalobca bol povinný splatiť najmenej\n30 % peňažného vkladu pred zápisom vkladu do obchodného registra, z týchto tvrdení je zrejmý\nargumentačný rozpor v odôvodneniach daňových orgánov a prvostupňového súdu v otázke výšky\nsplatenia zvýšeného základného imania. Mal za to, že aj vyššie uvedený rozpor v argumentácii vyplýva\nz toho, že tak daňové orgány ako aj prvostupňový súd vo svojich úvahách ukladajú žalobcovi povinnosť,\nktorá nevyplýva z ustanovenia § 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov.\nV priebehu odvolacieho preskúmavacieho konania žalobca odvolaciemu súdu listom zo dňa 30. januára\n2013 oznámil právnu skutočnosť, že v súlade s § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník PINAFIN\ns.r.l. splnil svoj záväzok splatiť celý peňažný vklad v 5-ročnej lehote, keď dňa 18. októbra 2012 poukázal\nžalobcovi za účelom zvýšenia základného imania sumu vo výške 2.365.780 eur, ktorá skutočnosť\nbola následne konateľom oznámená registrovanému súdu a zapísaná do obchodného registra dňa 21.\ndecembra 2012. Uviedol, že skutočnosť, že zvýšené základné imanie žalobcu bol jeho spoločníkom\nsplatené zákonom v stanovenej lehote v plnej výške, je v súlade s jeho doterajšou argumentáciou k\notázkam vzniku účinkov zvýšenia základného imania a povinnosti splatenia základného imania, majúc\nza to, že týmto bolo potvrdené, že žalobca zvýšil základné imanie dňa 14. decembra 2007 a teda splnil\npodmienku čerpania ďalšieho daňového úveru podľa § 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov, keď\nzvýšené základné imanie splatil lehote v zmysle ustanovenia § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdiť. S odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní nesúhlasil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\n- dodatočný platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Poprad, ktorým\nsprávca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008\nvo výške 125.603,93eur, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\nso všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\nrozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\n\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky)\na po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej v § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní ( ods.1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 35a ods. 1, 9 zákona č. 366/1999 Z. z. daňovníkovi uvedenému v § 17 ods. 2 s výnimkou\ndaňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností, a daňovníkovi uvedenému\nv § 2 ods. 3 podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej\nzložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri sa poskytne\nzníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou\nsadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len \"daňový úver\"), vo výške 100% dane na\npäť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom\ndaňovník vykáže prvýkrát základ dane a daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak sú\nsplnené podmienky ustanovené v písm. a/ až f/.\n\nDaňovník uvedený v odseku 1 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc\nzdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver\npodľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50% vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši\nzákladné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v\nprepočte najmenej 4 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a/ prvého bodu, a o 3 000\n000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona\nč. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a\nich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú\nsplnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov\nv znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej\ndoby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75% a v § 35a ods. 1 písm. b/ zákona č. 366/1999 Z.\nz. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60%. Ustanovenia osobitného predpisu\nnie sú dotknuté.\nPodľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného\nregistra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných\nvkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50% zo zákonom\nustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1.\nPodľa § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú\nprimerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.\nPodľa § 145 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis\nzvýšenia základného imania do obchodného registra.\nPodľa § 2 ods. 2, písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z. do obchodného registra sa ďalej zapisujú pri\nspoločnosti s ručením obmedzeným mená, priezviská a bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo\nnázov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, výška základného imania a rozsah jeho splatenia, výška\nvkladu každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia.\nPodľa § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z. z. fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické\nosoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do 30 dní odo dňa\nuvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo inej zapísanej\nosoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej\nskutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v\nsúčinnosti s daňovým subjektom, a preto vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov\nžalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nZákonodarca v právnych normách § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 3 zákona\nč. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky daňovej úľavy, ktorá môže daňovému subjektu byť\npriznaná za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok. Zákonodarca v právnej norme\nustanovenej v § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že splnil\nzákonné podmienky podľa § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov pre čerpanie ďalšieho daňového\núveru vo výške 50% z vykázanej dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 tak, ako to deklaroval v\ndaňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti. Pokiaľ si teda žalobca ako platiteľ dane v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 uplatnil úľavu na dani podľa § 35a ods.9 zákona\nč. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. - nárok na čerpanie ďalšieho\ndaňového úveru vo výške 50%, potom na ňom spočívala dôkazná povinnosť preukázať, že splnil\nvšetky zákonnom stanovené povinnosti, ktoré zákonodarca so zvýšením základného imania spájal ako\nzákladnej povinnosti pre čerpanie ďalšieho daňového úveru v zmysle § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999\nZb. v spojení s § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.\nCieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si\ndaňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom\na v danej veci si zadovážili dostatok skutkových skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia.\nV priebehu daňového konania žalobca - v stanovisku k protokolu, v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ani nenamietal nedostatočne zistený skutkový stav alebo skutočnosť, že by správca\ndane sa dopustil takej procesnej vady konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia,\navšak v priebehu celého daňového konania namietal, že správca dane vec nesprávne právne posúdil,\nkeď podmienil splnenie povinnosti daňového subjektu pre čerpanie ďalšieho daňového úveru podľa\n§ 35a ods.9 zákona - zvýšenie základného imania, so splnením ďalšej povinnosti a to preukázanie\nskutočnosti, že zvýšenie základného imania bolo zapísané do obchodného registra. Rovnako v žalobe\nako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predovšetkým namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci žalovaným a prvostupňovým súdom, keď nesprávne interpretovali ustanovenie\n§ 35a ods. 9 na skutkové okolnosti danej veci, keď splnenie podmienky zvýšenia základného imania\nstanovenú v uvedenej právnej norme podmieňovali splnením aj iných povinnosti, ktoré konateľovi\nspoločnosti vyplývajú z ustanovenia § 111 ods. 1, § 143 ods. 4, 145 Obchodného zákonníka a povinností\nvyplývajúcich zo zákona č. 530/2003 Z. z..\nZákonodarca v právnych normách § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 3 zákona\nč. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonnú podmienku daňovej úľavy, ktorá môže byť daňovému subjektu\npriznaná za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok zákonodarcom predpokladaných.\nZákonodarca v právnej norme § 35a ods. 9 uvedeného zákona ustanovuje, že daňovník môže čerpať\nďalší daňový úver vo výške 50% vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie\nspoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi. Zákonodarca súčasne stanovuje, že\nkonateľ (konatelia) spoločnosti s ručením obmedzeným pri zvýšení základného imania spoločnosti je\npovinný bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného\nregistra (§ 145 ObZ) v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z., pričom v právnej norme § 5\nods. 5 zákona č. 530/2003 Z. z. ustanovuje lehotu na podanie návrhu na zápis do obchodného registra\ntak, že fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do\n30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo\ninej zapísanej osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky\nprávnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných\núdajov. Súčasne zákonodarca pri zvýšení základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným\nstanovuje, že na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o\nsplácaní vkladov pri založení spoločnosti ( § 143 ods. 4 ObZ), v dôsledku čoho je zákonodarcom\nstanovená povinnosť konateľa uvedenej spoločnosti pred podaním návrhu na zápis zmeny výšky\n\nzákladného imania spoločnosti do obchodného registra tak, že musí peňažný vklad zodpovedajúci\nzmene výšky základného imania splatiť najmenej 30% ( § 111 ods. 1 ObZ).\nVzhľadom k uvedenému daňového orgány oboch stupňov v konaní postupovali správne a v súlade so\nzákonom, keď skúmali, či žalobca ako platiteľ dane si v súlade so zákonom v dodatočnom daňovom\npriznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 uplatnil úľavu na dani podľa\n§ 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. - nárok na\nčerpanie ďalšieho daňového úveru vo výške 50%. V súlade so zásadou zákonnosti v zmysle § 2 zákona\nč. 511/1992 Zb. posudzovali konanie žalobcu smerujúce k čerpaniu ďalšieho daňového úveru v zmysle\n§ 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov, keď skúmali, či žalobca si splnil všetky podmienky zákonom\npredpokladané pre uplatnenie nároku čerpania ďalšieho daňového úveru, teda či žalobca splnil zákonnú\npodmienku zvýšenia základného imania ustanovenú v právnej norme § 35a ods. 9 zákona o dani z\npríjmov a zákonné podmienky, ktorými zákonodarca ustanovuje splnenie zvýšenia základného imanie v\nObchodnom zákonníku v zmysle § 143 ods. 4 v spojení s § 111 ods. 1 v spojení so zákonnou úpravou\nv zákone č. 530/2003 Z. z. v právnych normách § 2 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 5 ods. 5.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie citovaných právnych noriem odvolací súd taktiež dospel\nk záveru, že žalobca v danej nesplnil všetky zákonné podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového\núveru, keďže rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti a prevzatím záväzku spoločníka PINAFIN\ns.r.l. na nový vklad zo dňa 14. decembra 2007, ktorým sa zaviazal spoločník poskytnúť žalobcovi\nfinančné prostriedky v objeme 102.000.000 Sk t. j. 3.000.000 eur, právnym úkonom zaväzujúcim len\nspoločnosť zvýšil základné imanie, avšak tým, že pred uplatnením nároku si nesplnil zákonné podmienky\nvyplývajúce mu z Obchodného zákonníka a zo zákona č. 530/2003 Z. z., teda nesplatil 30% z\nnavýšeného základného imania v zmysle § 143 ods. 4 v spojení s § 111 ods. 1 ObZ a nezabezpečil\nzápis zmeny základného imania v obchodnom registri v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 5 ods.\n5 zák. č. 530/2003 Z. z., nesplnil všetky zákonné podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového úveru a\ntým nepreukázal skutočnosti deklarované v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie rok 2008.\nSenát odvolacieho súdu sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalobca podmienku zvýšenia\nzákladného imania v zmysle § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. čiastočne preukázal a to rozhodnutím\nvalného zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 o zvýšení základného imania spoločnosti novým\npeňažným vkladom spoločníka o sumu 102 000 000,- Sk t. j. 3 000 000 eur a následne vyhlásenie\nspoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad., ktorým postupom nastali právne účinky zvýšenia\nzákladného imania zo strany spoločníka, avšak právne účinky zvýšenia základného imania spoločnosti\nvoči štátu resp. voči daňovým orgánom právne nenastali. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval\nza správny záver prvostupňového súdu, že aj keď spoločnosť žalobcu rozhodla na valnom zhromaždení\no zvýšení základného imania spoločnosti, k právnym účinkom samotného aktu spoločnosti žalobcu voči\nštátu nedošlo.,\nOdvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že v podmienke zvýšenia základného imania ako podmienky\npre čerpanie ďalšieho daňového úveru je obsiahnutý zámer zákonodarcu dosiahnuť prostredníctvom\nďalšieho vkladu do základného imania zvýšenie investícií daňového subjektu v Slovenskej republike,\nktorá prispeje k rastu pracovných miest v regiónoch. V ktorej súvislosti však dáva do pozornosti, že práve\nzákonodarca sledujúc uvedený zámer zákonnou úpravou viažucou sa práve k naplneniu tohto zámeru\nvo svojom právnom poriadku ustanovuje podmienky alebo povinnosti, splnenie ktorých predpokladá pre\nčerpanie ďalšieho daňového úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za nesprávny názor\nžalobcu, že si povinnosť uloženú v ustanovení § 35a ods. 9 zákona o daniach z príjmov splnil a to\nrozhodnutím valného zhromaždenia a prevzatím záväzku spoločníka PINAFIN s.r.l. na nový vklad zo dňa\n14. decembra 2007, však ustanovenie § 35a ods. 9 nevyžadovalo aj okamžite splatiť zvýšené základné\nimanie. Právnu úpravu ustanovenú v § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov nie je možné interpretovať\nizolovane, ale v zmysle vyššie uvedeného v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy je potrebné ju interpretovať v\nsúlade s ostatnými právnymi predpismi právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorými je predmetná\nprávna úprava dotknutá, z ktorých dôvodov v danom prípade splnenie zákonnej podmienky ustanovenej\nv § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov je podmienené splnením zákonných podmienok ustanovených\n\nv Obchodnom zákonníku a v zákone č. 530/2003 Z. z. viažucich sa k splneniu zákonnej podmienky\nustanovenej v § 35a ods. 9.\nOdvolací súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že splnil zákonné podmienky pre čerpanie\nďalšieho úveru poukazom na právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 113 ods. 1 Obchodného zákonníka.\nPodľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote\nustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od\nvzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto\npovinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu\nsplatenie celého vkladu každého spoločníka.\nV uvedenej právnej norme zákonodarca stanovuje povinnosť spoločníka splatiť vklad za určených\npodmienok a lehoty, pričom vychádzajúc z účelu tohto a z kontextu predchádzajúcej právnej úpravy\ntohto zákona vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky a lehotu pre určenie povinnosti spoločníka\nsplatiť vklad v jeho celosti. Z uvedených dôvodov poukaz žalobcu na právnu úpravu ustanovenú v § 113\nods. 1 Obchodného zákonníka odvolací súd považoval pre posúdenie splnenia zákonných podmienok\npre čerpanie ďalšieho daňového úveru v danom prípade za právne bezvýznamné.\nOdvolací súd považoval tiež za nedôvodnú námietku, ktorou žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého\nstupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevyporiadal s jeho žalobnými námietkami a\nlen v ďalšom odkázal na závery žalovaného uvedené v preskúmavacom konaní, pričom sa nezaoberal\njeho tvrdeniami, ktorými poukazoval na viaceré rozpory v argumentácií daňových orgánov uvedených\nv ich rozhodnutiach alebo podaniach, ktorej súvislosti poukázal na argumentáciu žalovaného uvedenú\nv preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 17. júna 2010, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3. novembra\n2010 .\nVychádzajúc zo skutkových a právnych záverov uvedených v odôvodnení prvostupňového súdu odvolací\nsúd mal preukázané, že súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní vychádzal zo skutkových\nzistení daňových orgánov vyplývajúcich z administratívneho spisu a svoju pozornosť pri posudzovaní\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí oboch daňových orgánov zameral predovšetkým na námietku\nžalobcu, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nesprávnej interpretácie ustanovenia § 35a ods. 9 zákona o dani z príjmov. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd sa uvedenou námietkou dôsledne\nzaoberal, dospejúc k správnemu názoru a svoj záver k problemateickej otázke nastolenej žalobcom\nnáležite aj zdôvodnil, na ktorý odvolací súd súčasne poukazuje a ako uviedol vyššie sa s ním stotožňuje.\nPokiaľ sa aj nevyjadril ku všetkým žalobným námietkam sa nedopustil takej vady konania, ktorá by mala\nza následok nezákonnosť napadnutého rozsudku, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú\njudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nie je povinnosťou v odôvodnení\nrozhodnutia odpovedať na všetky otázky nastolené nespokojným účastníkom a povinnosťou súdu je\nodpovedať na zásadné otázky resp. sa vyporiadať so zásadnými námietkami nespokojného účastníka.\nPokiaľ teda súd prvého stupňa v ďalšom poukázal na závery uvedené v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného, odvolací súd takýto postup prvostupňového súdu nepovažoval za takú vadu\nprekúmavacieho procesu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozsudku, keďže súd prvého\nstupňa sa náležite vysporiadal so zásadnou žalobnou námietkou, ktorou žalobca namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci žalovaným a jeho nesprávnu interperéciu zákona.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal zrejmý argumentačný rozpor v\nodôvodneniach daňových orgánov a prvostupňového súdu v otázke výšky splatenia zvýšeného\nzákladného imania, keď správca dane v odôvodnení dodatočného platobné úveru uviedol: „„keďže\nspoločnosť žalobcu má v obchodnom registri k 31. decembru 2007 zapísané a zároveň splatené\nzákladné imanie v sume zodpovedajúcej prepočtu 6.000.000 eur, majúc za to, že z uvedeného je zrejmé,\nže daňový úrad vo svojich úvahách považoval za potrebné pre čerpanie ďalšieho daňového úveru\nsplatenie celej výšky nového peňažného vkladu spoločníka do základného imania, dajúc do pozornosti,\nže z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva odlišný názor v otázke výšky\nsplatenia vkladu spoločníka, keď uviedol: „právne účinky zvýšenia základného imania spoločnosti voči\n\nštátu resp. voči daňovým orgánom nenastali, pretože nedošlo k splateniu najmenej 30 % peňažného\nvkladu spoločníka PINAFIN s.r.l.\"\nZ odôvodnenia dodatočného platobného výmeru správcu dane vyplýva, že daňový úrad na str. 13\nodôvodnenia rozhodnutia uviedol: „ Spoločnosť PASELL SLOVAKIA, s. r. o. nemá v obchodnom registri\nk 31. decembru 2007 zapísané a zároveň splatené základné imanie v sume zodpovedajúcej prepočtu\n6.000.000 eur v zmysle § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov...\"\nVychádzajúc z kontextu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že\npokiaľ správca dane aj uviedol výšku peňažnej sumy 6.000.000 eur, išlo o zrejmú chybu v písaní výšky\ntejto istiny, pretože vychádzajúc z kontextu rozhodnutia je zrejmé, že predmetom posudzovania v danom\nprípade bolo zvýšenie základného imania novým peňažným vkladom spoločníka o sumu 3.000.000 eur,\nzodpovedajúcej 102.000.000 Sk. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že istina 6.000.000\neur ani nepredstavuje celý nový vklad spoločníka do základného imania tak, ako to tvrdí žalobca.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na skutočnosť, ktorú žalobca oznámil v priebehu odvolacieho\npreskúmavacieho konania listom zo dňa 30. januára 2013, že v súlade s § 113 ods. 1 Obchodného\nzákonníka spoločník PINAFIN s.r.l. splnil svoj záväzok splatiť celý peňažný vklad v 5-ročnej lehote,\nkeď dňa 18. októbra 2012 poukázal žalobcovi za účelom zvýšenia základného imania sumu vo výške\n2.365.780 eur, ktorá skutočnosť bola následne konateľom oznámená registrovanému súdu a zapísaná\ndo obchodného registra dňa 21. decembra 2012.\nV zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. je pre súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať len dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť\nsúdu posudzovať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu na základe skutkových\nokolností, ktoré existovali v čase vydania rozhodnutia žalovaného. Zo skutkových okolností v danom\nprípade vyplýva, že žalovaný vydal rozhodnutie napadnuté žalobou dňa 17. júna 2010 a spoločník\nPINAFIN s.r.l. splnil svoj záväzok splatením celého peňažného vkladu dňa 18. októbra 2012. Z\nuvedeného je zrejmé, že k splateniu celého peňažného vkladu došlo po vydaní preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného, z ktorých dôvodov ide o novú skutočnosť, ktorá v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia neexistovala, a preto súd na túto skutočnosť pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného nemohol prihliadnuť podľa § 250i ods. 1 O.s.p..\nVzhľadom k uvedenému odvolací nepovažoval námietky žalobcu uvedené v odvolacom konaní za\nrelevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,\nže správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistili\nskutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom,\nskutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnili v\nodôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane a v\nodôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Odvolací súd\nsa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci nebolo relevantným spôsobom\npreukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového úveru tak ako to\ndeklaroval v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\n2008 .\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o tom, že správne orgány oboch\nstupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi ako platiteľovi dane\nvyrubili za zdaňovacie obdobie 2008 rozdiel dane z príjmov právnických osôb.\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto\nkonaní neúspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/98/2010", "guid": "efb9ceda-758a-48af-9b2c-7117b45ca8a7:965186a6-6a40-4105-abc4-68601d0d2d96", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}