{"guid": "5a1896b2-8c14-4f5a-a1fb-0fdd31bfe262:c2522c0e-cd71-488b-b5b2-59684ccaad7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1", "spisova_znacka": "5Sžf/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/4/2012 z 31. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2013, sp. zn. 5Sžf/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1", "identifikacne_cislo": "8010200190", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "nazov": "§ 157 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2522c0e-cd71-488b-b5b2-59684ccaad7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/4/2012\n8010200190\n31. 01. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:8010200190.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti AFT, spol. s r.\no., so sídlom v Breznici č. 207, zastúpeného JUDr. Vladimírom Pavlovom, advokátom, so sídlom v\nKošiciach, Mlynárska č. 19, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nso sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/225/16351-136068/2009/990723-r z 12. januára 2010, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove, č. k. 1S/24/2010-52 z 21. októbra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/24/2010-52\nz 21. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/225/16351-136068/2009/990723-r zo dňa 12. januára 2010, ktorým žalovaný potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Stropkov č. 736/230/9245/09/Ber zo dňa 11. septembra\n2009, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroku 2007 v sume 51.279,59 eura.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ bod 2, písm. f/, písm. h, písm.\ni/, § 17 ods. 2 písm. a/, ods. 4, § 21 ods. 1, § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) ako aj z článkov 2 ods. 2, ods. 3, čl. 3\nods. 2, čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 73/1975 Zb. o Zmluve medzi\nvládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o zamedzení dvojakého\nzdanenia v odbore dani z príjmu z 01. júna 1973 (ďalej len „Zmluva“) a dospel k záveru, že postup,\nktorý predchádzal vydaniu dodatočného platobného výmeru, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane\nz príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 51.279,59 eura bol zákonný a\nsprávne sú aj závery uvedené v tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného, pričom s týmito\nzávermi sa krajský súd stotožnil.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že správne orgány správne konštatovali, že\nžalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“), podľa ktorého bola povinná preukázať existenciu\nstálej prevádzkarne na území Francúzskej republiky. Nepostačovalo pritom iba tvrdenie, že činnosť\nmandatára v zmysle uzatvorenej Mandátnej zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou Prokonekce,\ns. r. o., so sídlom v Českej republike s odvolaním sa na čl. 5 ods. 4 Zmluvy je výkon stavebných\nprác pre odberateľov na území Francúzskej republiky, ktoré si žalobkyňa fakturovala, preukázaním\nexistencie stálej prevádzkarne. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani žiadny iný príjem\nz celosvetového základu dane, ktorý by bol vo Francúzskej republike zdaniteľný, z čoho vyplýva, že\n\nnemohla preukázať ani jeho zahrnutie do základu dane na území Slovenskej republiky. Aj keď žalobkyňa\nna území Slovenskej republiky v daňovom priznaní tento príjem označila ako príjem dosiahnutý na území\nFrancúzska, tento údaj ničím iným nepodložila a ani jeho existenciu nepreukázala. Krajský súd tiež\nkonštatoval, že žalobkyňa nielenže nepreukázala existenciu stálej prevádzkarne na území Francúzska,\nale ani to, že zdaniteľné príjmy, ktoré žiadala vyňať z celosvetového základu dane boli zdanené na území\nFrancúzska.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni\nnáhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie Daňového úradu Stropkov a vec vráti na ďalšie konanie. Namietala, že napadnuté\nrozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, žalobkyni sa postupom\nkrajského súdu (nedostatočným odôvodnením) odňala možnosť konať pred súdom a rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa žalobkyne odôvodnenie krajského súdu si navzájom odporuje, je preto nepreskúmateľné a\nzmätočné. Namietala, že krajský súd vôbec nevenoval žiadnu pozornosť jej písomným vyjadreniam\nzo dňa 13. februára 2009, 05. marca 2009, 08. júna 2009, 21. mája 2009, 02. júla 2009 a 21.\nseptembra 2009, ktorými reagovala na žiadosť správcu dane a ktorými presne poukázala s použitím\npríslušných právnych predpisov vznik stálej prevádzkarne na území Francúzska. Poukazovala na to,\nže je nutné pred aplikovaním zákona o dani z príjmov použiť ustanovenia Zmluvy, ktorá je súčasťou\nslovenského právneho systému. Podľa článku 25 Zmluvy s na zamedzenie dvojitého zdanenia pri\npríjmoch podnikov (článok 7) použije metóda vyňatia príjmov. Poukazovala na to, že žalobkyňa\nvykonávala podnikateľskú činnosť na území Francúzska podľa francúzskych právnych predpisov,\nvznikla jej tam stála prevádzkareň, bola tam riadene registrovaná k DPH, a teda jej príjmy z výkonu\npodnikateľskej činnosti na území Francúzska boli v súlade s čl. 25 Zmluvy vyňaté zo zdanenia na\núzemí Slovenskej republiky a mali byť uvedené na riadku 300 tlačiva daňového priznania. Z tohto\ndôvodu je bezpredmetné vykonávať kontrolu výdavkov spoločnosti AFT, spol. s r. o., ktoré sa viažu\nk príjmom z výkonu podnikateľskej činnosti vo Francúzsku a posudzovať ich z hľadiska slovenských\nprávnych predpisov, pretože zo zdanenia sa vynímajú všetky príjmy podliehajúce zdaneniu v zahraničí\na keďže tieto výdavky sa prisudzujú k týmto príjmom, neovplyvňujú základ dane vypočítaný po uplatnení\nmetódy vyňatia príjmov na riadku 400 daňového priznania. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalobkyňa\nžiadala správcu dane, aby bez zbytočného odkladu, a to aj s ohľadom na plynutie lehoty podľa §\n15 ods. 17 zákona o správe daní ukončil daňovú kontrolu. Žalobkyňa poukazovala na to, že od\nroku 2005 vykonávala podnikateľskú činnosť na území Francúzska a dňa 19. októbra 2005 bola\nzaregistrovaná na príslušnom francúzskom daňovom úrade a bolo jej pridelené daňové identifikačné\nčíslo 48456441400015 a tiež bola zaregistrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (TVA) vo\nFrancúzsku a bolo jej pridelené identifikačné číslo pre daň FR38484564414. V dňoch 31. januára až 19.\nmája 2008 bola v spoločnosti AFT, spol. s r. o. vo Francúzsku vykonaná kontrola príslušným finančným\núradom za obdobie od 01. januára 2005 do 31. októbra 2007, z tejto kontroly bol vyhotovený protokol\ns negatívnym výsledkom. Vedením príslušnej účtovnej evidencie spoločnosti žalobkyne vo Francúzsku\nbola poverená spoločnosť SOVEC, Immeuble La Clarée, 051 00 Briancon, ktorá si za svoju činnosť\núčtovala odmenu a táto spoločnosť ku kontrole predložila všetky účtovné doklady podľa francúzskych\npredpisov, pričom spoločnosť AFT, spol. s r. o. vo Francúzsku riadne daň z pridanej hodnoty platila.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že osobou konajúcou v mene spoločnosti AFT, spol. s r. o. na území Francúzska\n(čl. 5 ods. 4 Zmluvy) bola spoločnosť Prokonekce, s. r. o., Česká republika a pri kontrole na francúzskom\nfinančnom úrade konala v mene spoločnosti žalobkyne pracovníčka tejto spoločnosti pani E..\nŽalobkyňa ďalej poukazovala na skutočnosť, že v priebehu výkonu daňovej kontroly zaslala žalovanému\ndopyt ohľadom zdaňovania príjmov dosiahnutých na území Francúzska, pričom odpoveď zaslala\nsprávcovi dane. Z tejto odpovede vyplýva, že spoločnosť žalobkyne v rokoch 2005 až 2008 dosahovala\npríjmy z územia Francúzska, pričom jej tam vznikla stála prevádzkareň a tieto príjmy podliehajú\nzdaneniu vo Francúzsku a na Slovensku sa pri ich zdaňovaní uplatní metóda vyňatia. Žalobkyňa\nuviedla, že bola následne správcom dane vyzvaná, aby vyčíslila príjmy priraditeľné stálej prevádzkarni,\naby preukázala zhrnutie týchto príjmov do celosvetového základu dane a aby preukázala „závislosť“\nzástupcu (mandatára) spoločnosti Prokonekce, s. r. o., Česká republika vo vzťahu k daňovému subjektu\n\nv zmysle článku 5 ods. 4 Zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že správcovi dane požadované skutočnosti\npreukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 08. júna 2009. Žalobkyňa zastáva názor, že jej na území\nFrancúzska vznikla stála prevádzkareň vykonávaním činnosti podniku prostredníctvom osoby inej\nako nezávislý zástupca (tzv. závislý zástupca), konajúcej v jednom zmluvnom štáte v mene podniku\ndruhého zmluvné ho štátu, ktorá má a obvykle používa splnomocnenie uzatvárať v tomto štáte\nzmluvy v mene podniku. Žalobkyňa uviedla, že v konkrétnom prípade je „osobou inou ako nezávislý\nzástupca“ spoločnosť Prokonekce, s. r. o., Česká republika, s ktorou mala uzatvorenú mandátnu\nzmluvu podľa ustanovenia § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle tejto zmluvy plnenie\núloh nevykonávala spoločnosť Prokonekce, s. r. o. ako „iný prostredník majúci nezávislé postavenie“.\nŽalobkyňa poukazovala na to, že pri hodnotení záväzkov uvedených v mandátnej zmluve sa činnosť\nmandatára. Na ktorú sa zaviazal a ktorú skutočne vykonával javí ako závislá.\nŽalobkyňa dala do pozornosti, že v roku 2007 na území Francúzska vykonávala podnikateľskú činnosť\nv oblasti stavebníctva. Francúzskym odberateľom boli dodané stavebné práce, ktoré boli vyfakturované\nfaktúrami č. 07001 až 07167, ktoré boli riadne zaúčtované. Faktúru boli vystavené v mene Euro a v\núčtovníctve boli prepočítané príslušným kurzom podľa príslušných ustanovení zákona č. 431/20012 Z.\nz. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a Opatrenia Ministerstva Financií Slovenskej republiky č.\n23054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002 v znení neskorších predpisov. Poukazovala tiež na výpis z\nobratov na účte 60210 a zoznam pohľadávok v cudzej mene, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vystavila\nfrancúzskym odberateľom v roku 2007 faktúry v celkovej sume 2.331.609,33 eura, čo v prepočte\npríslušným kurzom predstavuje sumu 79.384.833,- Sk. K tomuto výnosu zo zahraničia v cudzej mene\nboli v účtovníctve priradené kurzové rozdiely v sume 1.533.309,08 Sk.\nTiež poukazovala na svoje vyjadrenie zo dňa 21. septembra 2009 k protokolu k zisteniam z daňovej\nkontroly č. 736/320/7774/2009/Lof s ktorým sa žalovaný ale ani krajský súd nevysporiadal. Žalobkyňa\nnamietala, že pracovníčky správcu dane si vyložili právne predpisy účelovo, reštriktívne a v neprospech\ndaňového subjektu. Súčasne právny zástupca žalobkyne, ktorý je aj daňovým poradcom, uviedol,\nže počas výkonu daňovej kontroly priznal svoj omyl pri spracovaní účtovnej evidencie a tým aj pri\nvypracovaní daňového priznania k dani z príjmov, keď príjmy s Francúzska nevyňal zo zdanenia na\núzemí Slovenskej republiky. Toto pochybenie však nemôže byť na ujmu daňového subjektu.\nĎalej žalobkyňa namietala, že v danom prípade absentuje právne posúdenie vzniku stálej prevádzkarne\nzo strany správcu dane, čo považuje za porušenie zákona.\nŽalobkyňa vytýkala, že tak žalovaný, ako aj krajský súd vôbec nevenovali pozornosť a žiadnym\nspôsobom sa nevyjadrili k námietkam vzneseným v odvolaní zo dňa 19. októbra 2009. Uviedla,\nže tak správne orgány ako aj krajský súd ignorovali tvrdenie, že činnosť žalobkyne vo Francúzsku\nnepozostávala zo stavby a tiež sa nevyjadrili k výkladu stanovení čl. 5 Zmluvy. Zo strany žalovaného\ntak došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 6 zákona o správe daní. Podľa názoru žalobkyne, aj\nkeby jej činnosť vo Francúzsku pozostávala zo stavby alebo montáže (čl. 5 ods. 3 písm. f/ Zmluvy),\naj tak by jej vo Francúzsku vznikla stála prevádzkareň činnosťou mandatára (čl. 5 ods. 4 Zmluvy).\nZdôraznila pritom svoje tvrdenie, že jej činnosť vo Francúzsku v žiadnom prípade nepozostávala zo\nstavby alebo montáže. Krajský súd pritom v rozsudku tvrdí, že výkon stavebných prác nie je preukázaním\nexistencie stále prevádzkarne. S týmto jeho tvrdením žalobkyňa súhlasí, pretože predmetom sporu nie\nje to, či vo Francúzsku dodávali stavebné práce, ale predmetom sporu je vyriešenie základnej otázky,\na to, či dodávali stavbu alebo montáž alebo či im vznikla stála prevádzkareň činnosťou závislej osoby\n(mandatára), bez ohľadu na to, či dodávali stavbu alebo stavebné práce. S týmto problémom sa ani\nžalovaný ale ani krajský súd nevysporiadali. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na ustanovenie §\n157 OSP, na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a tiež na judikatúru Súdneho dvore Európskej únie (Garcia Ruiz v.\nŠpanielsko z 21. januára 1990, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 56/01, I. ÚS 269/05, I. ÚS 238/06, III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 153/07, ako aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/4389/2009 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. I. ÚS 403/03.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. decembra 2011 na odvolanie žalobkyne navrhol\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že k námietkam žalobkyne sa podrobne\nvyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25. mája 2010. Ďalej uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu\n\nsa plne stotožňuje a považuje ho za správny. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 209/04 a III. ÚS 115/03, podľa ktorých, ak odôvodenie rozsudku stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozsudku, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa názoru žalovaného sa krajský súd vysporiadal\nv rovine právnej s kľúčovou otázkou a vzal do úvahy všetky písomné podania žalobkyne. Žalobkyňa\nnepreukázala existenciu stálej prevádzkarne a nepreukázala žiadny iný príjem z celosvetového základu\ndane, ktorý bol vo Francúzsku zdaniteľný, v dôsledku čoho nemohla ani preukázať jeho zahrnutie do\nzákladu dane na území Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z\ndôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a\npo oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené a\nže napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nV písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie\nsúdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť\nprokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie\nodvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia\na deň a miesto vyhlásenia (§ 157 ods. 1 OSP).\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\nCitované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nPožiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ako „ústava“) sa zásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods.\n2 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie\n§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku\nuvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré\nnie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval,\nprečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré\npoužil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP).“.\n(pozri bližšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03).\n\nPovinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie [obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dohovor“)] je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nnapr. vo veciach sp. zn. III. ÚS 909/04, sp. zn. III. ÚS 95/06, či sp. zn. III. ÚS 260/06).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Judikatúra tohto súdu\nsíce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP netreba\nteda zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a\nmusia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu.\nDôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na\npredchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov. (bližšie k tomu pozri napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach\nRuiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998).\nV predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval o žalobe žalobkyne na\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/225/16351-136068/2009/990723-r zo\ndňa 12. januára 2010, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stropkov č.\n736/230/9245/09/Ber zo dňa 11. septembra 2009, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 51.279,59 eura.\nV preskúmavanom prípade sa podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnila žalobkyňa v žalobe, dokonca na ne v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotožniac sa iba s odôvodnením rozhodnutia správneho\norgánu. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nKeďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nzrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru a skutkovom stave, prečo nepovažoval za\ndôvodnú právnu argumentáciu žalobkyne, resp. prečo považuje jej námietky za neopodstatnené, treba\npovažovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky\npre to, že bol vydaný spôsobom, ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nKrajský súd vyslovil, že žalobkyňa nepreukázala existenciu stálej prevádzkarne na území Francúzska,\npričom podľa jeho názoru nepostačovalo na jej preukázanie tvrdenie, že činnosťou mandatára v\nzmysle uzatvorenej Mandátnej zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou Prokonekce, s. r. o., Česká\nrepublika s odvolaním sa na čl. 5 ods. 4 Zmluvy je výkon stavebných prác pre odberateľov vo\nFrancúzsku, ktoré si žalobkyňa fakturovala. Takéto odôvodnenie je zmätočné a je nepostačujúce pre\nrozhodnutie vo veci s konečnou platnosťou. Krajský súd sa totiž vôbec nevysporiadal s objasnením\npojmu „stála prevádzkareň“ v zmysle čl. 5 Zmluvy. Krajský súd sa taktiež vôbec nevysporiadal so\nskutočnosťou, ktorá je nepochybná z pripojeného administratívneho spisu, a to, že žalobkyňa na území\nFrancúzska vykonávala od roku 2005 podnikateľskú činnosť podľa francúzskych predpisov, dňa 19.\noktóbra 2005 bola zaregistrovaná na príslušnom francúzskom finančnom úrade a bolo jej pridelené\ndaňové identifikačné číslo 48456441400015. Taktiež bola žalobkyňa na francúzskom finančnom úrade\nzaregistrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a bolo jej pridelené identifikačné číslo pre daň\nFR38484564414, ktoré skutočnosti by svedčali pre stálu prevádzkareň v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 Zmluvy.\n\nKrajský súd sa taktiež vôbec nevysporiadal s námietkou žalobkyne (vôbec na ňu nereagoval), že v dňoch\n31. januára až 19. mája 2008 bola v spoločnosti žalobkyne vo Francúzsku vykonaná kontrola príslušným\nfinančným úradom za obdobie od 01. januára 2005 do 31. októbra 2007, z tejto kontroly bol vyhotovený\nprotokol s negatívnym výsledkom a ani s námietkou, že žalobkyňa za toto obdobie vo Francúzsku daň\nplatila. Taktiež sa krajský súd nevysporiadal s otázkou akú činnosť žalobkyňa na území Francúzska v\nskutočnosti vykonávala, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie stálej prevádzkarne v zmysle čl.\n5 ods. 3 Zmluvy. Nevysporiadal sa ani s námietkou žalobkyne, že osobou konajúcou v mene spoločnosti\nAFT, spol. s r. o. na území Francúzska (čl. 5 ods. 4 Zmluvy) mala byť spoločnosť Prokonekce, s. r. o.,\nČeská republika, a to na základe mandátnej zmluvy, ktorej obsah krajský súd vôbec neposúdil, ktorá\nskutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie stálej prevádzkarne v zmysle čl. 5 ods. 4 a 5 Zmluvy.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) je z obsahu pripojeného\nadministratívneho spisu zrejmé a nebolo to ani sporné medzi účastníkmi, že príjmy v sume 80.918,142,Sk pochádzajú z územia Francúzska. Pokiaľ sa preukáže, že žalobkyni vznikla na území Francúzska\nstála prevádzkareň v zmysle čl. 5 Zmluvy (a to aj činnosťou inej osoby - mandatára bez ohľadu na\nto či dodávala stavbu alebo stavebné práce), a pokiaľ tieto príjmy podliehajú zdaneniu na území\nFrancúzska (čl. 7 Zmluvy), podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o príjmy priraditeľné\nstálej prevádzkarni zahrnuteľné do celosvetového základu dane a na území Slovenska sa potom má\npostupovať v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov a čl. 25 Zmluvy a príjmy zo zdrojov\nna území Francúzska vyňať zo zdanenia na území Slovenskej republiky.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 2 OSP).\nPre úplnosť veci najvyšší súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa predložila správcovi dane alebo\nžalovanému akúkoľvek písomnosť vo francúzskom jazyku bez jeho prekladu do jazyka slovenského, táto\nskutočnosť nemôže byť dôvodom na vylúčenie takejto písomnosti z dôkazných prostriedkov, pretože\nv zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci. Ako dôkaz možno použiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a ktoré nie sú\nzískané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nV novom rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách názoru odvolacieho\nsúdu, ktorým je viazaný (§ 250ja ods. 4 OSP), a vysporiadať sa dôsledne so všetkými námietkami žaloby.\nSúčasne krajský súd v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nZáverom najvyšší súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej\nsprávy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) bolo s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo\nSlovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní\na poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave\n(§ 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z.), podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom\nSlovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná\nulica 63, 974 01 Banská Bystrica, najvyšší súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s\nvyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/24/2010", "guid": "816d51ca-eb47-48c3-bd16-498487854e6f:fd9cb777-e79b-43a8-9322-1499a4d037d9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}