{"guid": "565cdf39-96f1-4bf5-989e-296f6c0302dd:e6fd23b2-e17a-46be-b475-828351a78716", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2", "spisova_znacka": "6Sžo/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/11/2013 z 24. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2013, sp. zn. 6Sžo/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2", "identifikacne_cislo": "8009201000", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/312#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6fd23b2-e17a-46be-b475-828351a78716", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/11/2013\n8009201000\n24. 07. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nU. M., bytom L. XX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Advokátska kancelária so\nsídlom v Humennom, Námestie slobody 2, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Obvodného úradu v\nHumennom č. 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 4. októbra 2012, č. k. 2S 56/2009-130, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. októbra 2012 č. k. 2S\n56/2009-130, p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom dňa 4. októbra 2012 č. k. 2S 56/2009-130 zrušil rozhodnutie\nObvodného úradu v Humennom zo dňa 14. júla 2009 č. sp. 2009/000102 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Obvodný úrad v Humennom zaviazal k povinnosti nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v\nume 516,69 eur, ktoré ho zaviazal zaplatiť jej právnemu zástupcovi JUDr. Ľubošovi Bajžíkovi do 10 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti\nkonania vylúčil na samostatné konanie.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal\npreukázané, že žalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere od 15. augusta 2002 zaradená v\nslužobnom úrade Obvodného úradu v Humennom na odbore štátnej služby 2.17 vnútro ako hlavný\nreferent; rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. januára 2009 sp. zn. 2S/13/2008 bolo zrušené\nrozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom zo dňa 10. januára 2008\nč. 2008/15/3 v spojení s rozhodnutím vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom\nzo dňa 3. decembra 2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec bola vrátená správnemu\norgánu na ďalšie konanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. marca 2009; z potvrdenia o počte\nobsadených štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo verejnom záujme vystaveného\nosobným úradom Obvodného úradu Humenné č. p.: 2009/000020 vyplýva, že ku dňu 11. marca 2009\nbolo na Obvodnom úrade v Humennom obsadených 50 miest z toho 43 štátnozamestnaneckých a 7\nmiest pri výkone práce vo verejnom záujme; Obvodný úrad Humenné k tomuto dátumu nemal žiadne\nvoľné štátnozamestnanecké miesto ani iné miesto pri výkone práce vo verejnom záujme; Obvodný\núrad v Humennom za účelom prípadného trvalého preloženia žalobkyne do iných služobných úradov\nobvodných úradov v okolí vykonal šetrenia u Obvodných úradov Prešov, Michalovce Vranov nad\nTopľou, Stropkov a Bardejov s tým, že vo svojich dožiadaniach opísal náplň práce žalobkyne a\npožiadal o uzavretie dohody o trvalom preložení žalobkyne, na ktoré žiadosti uvedené obvodné úrady\n\nreagovali negatívne; listom zo dňa 11. marca 2009 č. 2009/000022 služobný úrad Obvodný úrad\nHumenné oznámil žalobkyni začatie správneho konania a zároveň listom zo dňa 11. marca 2009 číslo\n2009/000021 jej oznámil dočasnú úpravu platobných a iných náležitostí jej štátnozamestnaneckého\npomeru; Obvodný úrad Humenné, služobný úrad rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2009 č. 2009/000080\npodľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal\nžalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30. apríla 2009, najskôr však\ndňom doručenia tohto rozhodnutia; prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že po\nzrušení obidvoch správnych rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Prešove a vrátení veci na ďalšie\nkonanie služobný úrad zistil, že nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesta, na ktoré by bolo\nmožné žalobkyňu preložiť a za účelom jej trvalého preloženia do iných služobných úradov na základe\ndožiadaní uvedených obvodných úradoch dostal negatívne písomné odpovede, dňa 11. marca 2009\nbolo začaté správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s, ktorým\nžalobkyňa bola oboznámená z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta a nemožnosti jej\ntrvalého preloženia na vykonávanie štátnej služby, nakoľko služobný úrad Obvodného úradu Humenné\nnemá voľné štátno zamestnanecké miesto a taktiež bola oboznámená so skutočnosťami, ktoré viedli\nk zrušeniu jej štátnozamestnaneckého miesta, listom zo dňa 17. marca 2009 žalobkyňa oznámila\nslužobnému úradu svoje námietky k začatiu správneho konania a po vyporiadaní sa s jej námietkami\nmal prvostupňový správny orgán za dostatočne preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne\nbolo zrušené a súčasne, že nemá voľné štátnozamestnanecké miesta, na ktoré by ju bolo možné\npreložiť; proti uvedenému rozhodnutiu včas podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol žalovaný\nžalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil.\nKrajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu Obvodného úradu v Humennom preskúmal\nv intenciách ustanovení § 39 ods.1, zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s § 40 ods. 2, písm. a/, s §\n138 ods. 1, 4 a s § 139 ods. 3 uvedeného zákona a súčasne v intenciách zákona č. 365/2004 Z .z. o\nrovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).\nKrajský súd konštatoval, že zo zisteného stavu vyplýva, že ku dňu začatia správneho konania vo veci\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dňa 11. marca 2009 a následne ku dňu vydania\nrozhodnutia o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním dňa 22. apríla 2009, teda v čase\nrozhodovania na Obvodnom úrade Humenné nebolo voľné žiadne štátnozamestnanecké miesto ani\nmiesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Ďalej krajský súd považoval za zrejmé, že žalovaný mal\ndostatočne preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo zrušené ku dňu 1. decembra\n2007, čim boli splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa §\n40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. K námietke žalobkyni, ktorou namietala zákonnosť postupu\nžalovaného z dôvodu, že nebola prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, krajský súd uviedol,\nže sa stotožňuje so záverom žalovaného, že zo zákona nevyplýva povinnosť prizvať účastníka na\nzasadnutie poradnej odvolacej komisie. Za nezákonný krajský súd však považoval spôsob zasadnutia\nporadnej odvolacej komisie, keď napriek tomu, že podľa § 139 ods. 3 uvedeného zákona poradná\nodvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia a na schválenie uznesenia je\npotrebná väčšina všetkých hlasov, zasadnutia komisie sa preukázateľne v danom prípade nezúčastnili\nvšetci jej členovia a teda komisia nebola uznášania schopná. Záver žalovaného, že stanovisko poradnej\nodvolacej komisie má len poradný charakter, a teda spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie nemá\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, krajský súd považoval za nesprávny, s poukazom\nna to, že takýto zámer určite nemal ani zákonodarca, inak by ustanovenia §§ 138 a 139 nemali žiadne\nopodstatnenie.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval v rozpore so záujmom žalobkyne, ak rozhodol o\nodvolaní žalobkyne bez riadneho prerokovania odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých\njej členov.\nPo preskúmaní danej veci krajský súd dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov bola zistená taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto napadnuté\nrozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil ďalšie\nkonanie. Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere\na odstrániť vady konania, t. j. opätovne zriadiť poradnú odvolaciu komisiu, umožniť žalobkyni vyjadriť\nsa k jej členom a až po prerokovaní odvolania žalobkyne za účasti všetkých členov komisie a schválení\nuznesenia väčšinou členov komisie a po oboznámení sa s jej stanoviskom s prihliadnutím na žalobné\nnámietky vo veci opätovne rozhodnúť.\n\nKrajský súd konštatoval že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z toho dôvodu,\nže dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týka len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, s poukazom na to, že povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní\nvyporiadať sa aj so žalobnými námietkami vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo\nvydané vedúcim služobného úradu Obvodného úradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou\nslužobného úradu Obvodného úradu v Humennom a nie v ňom uvedená správna funkcia oprávnenej\nosoby a vplyvom týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.\nKrajský súd k námietke žalovaného vznesenej na pojednávaní súdu, ktorou namietal oneskorenosť\npodania žaloby z dôvodov, že podľa fikcie doručenia napadnuté rozhodnutie sa považuje za doručené\nžalobkyni na 3. deň od uloženia zásielky, teda za deň doručenia sa považuje 20. júla 2009 a žaloba bola\npodaná dňa 29. septembra 2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Poukazom na to, že z\nadministratívneho spisu vyplýva, že na rozhodnutí žalovaného zo dňa 14. júla 2009 číslo 2009/000102\nje uvedené, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 1. augusta 2009 a s prihliadnutím na to, že\nžalovaný uvedenú námietku nevzniesol v písomnom vyjadrení k žalobe, ale až na pojednávaní, krajský\nsúd túto námietku považoval za neopodstatnenú a účelovú.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania, keďže bola v konaní úspešná. Priznali jej náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením\nsúdneho poplatku, právnym zastúpením advokátom a súčasne jej priznal hotové výdajky spojené s\ncestovným Humenné - Prešov a späť na pojednávanie dňa 16. novembra 2010 osobným motorovým\nvozidlom a náhradu za stratu času, pričom jej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených\nprávnym zástupcom za úkony, ktoré predchádzali podaniu žaloby a trov neúčelne vynaložených.\nNárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia krajský súd vylúčil na\nsamostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p..\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobkyňa v zákonnej lehote odvolala. Žiadala, aby\nodvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v tom zmysle, aby ho doplnil aj o tú časť výroku,\nže sa ruší aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009 o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním pre jeho nepreskúmateľnosť. Súčasne si uplatnila\nnáhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku nevyčíslila.\nV dôvodoch odvolania žalobkyňa poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré citovala,\nnamietala, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nespĺňa zákonné kritéria vymedzené v uvedenom\nzákonnom ustanovení. Tvrdila, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je takmer identické s\nodôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S/56/2009 - 92 zo dňa 16. novembra 2000 .\nDôvodila, že krajský súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, vyslovený v uznesení č. k. 6 Sžo 20/2011 zo dňa 22. marca 2012, keď neuviedol konkrétne\ndôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení sa neopiera o žiaden\nprávny predpis. Vytýkala prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s jej námietkou, ktorou namietala\nnevykonateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatku bližšej špecifikácie § 40 ods.\n2 písm. a/ zákona o štátnej službe s poukazom na to, že výroková časť rozhodnutia, ktorým sa určujú\nkonkrétne práva a povinnosti účastníkov konania má vyjadriť v presnej, stručnej a úplnej formulácii záver\nsprávneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, s tým, že neurčitý či nejednoznačný výrok\nje dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia. Ďalej dôvodila, že platné skončenie štátnozamestnaneckého\npomeru odvolaním zo strany služobného úradu musí obsahovať jasný dôvod, prečo služobný úrad\nukončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním a správne rozhodnutie vyžaduje správnu interpretáciu\na musí byť zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale pre všetkých účastníkov konania, v ktorej\nsúvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 478/2011.\nVytýkala súdu prvého stupňa, že nevenoval náležitú pozornosť ani jej ďalšej žalobnej námietke, že\nsprávne rozhodnutia neboli vydané príslušným správnym orgánom s poukazom na to, že samotný\nžalovaný potvrdil, že obidve napadnuté rozhodnutia mali byť vydané vedúcim služobného úradu\nObvodného úradu v Humennom, čo však krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol.\nĎalej namietala, že krajský súd nevenoval náležitú pozornosť ani jej žalobnej námietke, týkajúcej\nsa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v pracovno právnych a obdobných vzťahoch pri\nvykonávaní štátnej služby v zmysle § 3 ods. 2 zákona o štátnej službe a § 3 ods. 1 zákona číslo 365/2004\nZ. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene\na doplnení niektorých predpisov, keď sa vôbec nezaoberal riešením otázky, či napadnuté rozhodnutie\nsa dotýkajú jej práv, ktorých porušenie v uvedenom konaní namietala, pričom prvostupňový súd sa ani\nnevysporiadal s jej dôvodmi vznesenými v žalobe. Poukazom na skutkové zistenia danej veci dôvodila,\nže z logického aj gramatického výkladu ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe\n\nako aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( rozsudky sp. zn. 8 Sžo/67/2010,\n6Sžo/202/2010, 5Sžo/251/2010) jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, že zamestnávateľ\nmusí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer viesť aktívny dialóg o jeho\nďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. Tvrdila, že z potvrdenia Obvodného úradu v\nHumennom, osobného úradu č. p. 2009/000026 zo dňa 19. marca 2009 vyplýva, že štátni zamestnanci,\nktorých štátnozamestnanecké miesta vo funkcii hlavný referent v služobnom úrade Obvodného úradu\nv Humennom boli zrušené s účinnosťou k 1. októbru 2007, s účinnosťou od 1. októbra 2007 boli títo\ntrvale preložení na štátnozamestnanecké miesta vo funkcii radca okrem štátnej zamestnankyne U. M. žalobkyne, vysloviac názor, že z uvedeného potvrdenia vyplýva, že služobný úrad mal ku dňu 1. októbra\n2007 voľných 5 štátnozamestnaneckých miest v platovej triede 5 vo funkcii radca, na ktoré spĺňala tie\nisté kritéria - vzdelanie a prax, ako tí, čo boli trvale preložení na tieto štátnozamestnanecké miesta.\nĎalej dôvodila, že, keďže preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, tak nemohol nastať\nani zákonom predpokladaný následok - platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním\npodľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. Tvrdila, že uvedeným bolo preukázané, že žalovaný\nsvojím rozdielnym zaobchádzaním s osobami v zhodnom postavení pri zrušení všetkých platových tried\n4 vo funkcii hlavný referent sa dopustil voči žalobkyni priamej diskriminácii podľa § 2 ods. 2 a porušil\nzásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch pri vykonávaní štátnej\nslužby v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.. Vytýkala žalovanému, že nemá žiadne objektívne\na rozumné odôvodnenie, prečo jej nemohol ponúknuť pracovné miesto vo verejnom záujme, o ktoré\nprejavila záujem a prečo neuplatnil rovnaký postup, aj keď v opačnom prípade ako u V.. Z. Y. k 1. októbru\n2007 z pracovného miesta vo verejnom záujme ju preradil na štátnozamestnanecké miesto. Poukázala\nna to, žalovaný 3 dni pred súdnym konaním obsadil pracovné miesto vo verejnom záujme a odôvodnil\nto tým, že nebolo povinnosťou obvodného úradu ponúknuť jej miesto vo verejnom záujme. Mala za to,\nže z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 správneho poriadku.\nNa odvolanie žalobkyne sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, upozorniac na skutočnosť,\nže v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov dochádza od 1. januára 2013 k prechodu práv a povinností\nmedzi Obvodným úradom v Humennom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, vzhľadom k čomu\nv konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/56/2009 bude na strane žalovaného\nvystupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolanie žalobkyne navrhoval odmietnuť podľa §\n218 ods.1, písm. a/ O.s.p., poukazom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť\ndňa 28. novembra 2012 a zo súdom zaslaného odvolania žalobkyne vyplýva, že odvolanie bolo podané\nna Krajskom súde v Prešove dňa 17. decembra 2012, z ktorých skutočností je zrejmé, že žalobkyňa\npodala odvolanie až po zákonom stanovenej lehote, teda oneskorene. Ďalej uviedol, že napriek tomu,\nže považuje odvolanie žalobkyne za podané oneskorené, pre úplnosť dodáva, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa žalobnými a odvolacími námietkami žalobkyne,\ntýkajúcimi sa splnenia podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa §\n40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, ako aj či správne rozhodnutia boli vydané príslušným\nsprávnym orgánom a zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch\npri vykonávaní štátnej služby, zaoberal a svoje skutkové a právne závery v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia aj vyhodnotil. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd pokiaľ odvolanie\nžalobkyne podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. neodmietne, napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil\nv súlade s ustanovením § 219 O.s.p..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nPodľa čl. XXXIII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.\nZákon č. 180/2013 Z. z., ktorým sa zmenil a dopĺňal zákon č. 345/2012 Z. z., nadobudol účinnosť\n30. júna 2013, čl. I. až XXVIII. a čl. XXX až XLI účinnosť 1. októbra 2013. Tento zákon a) ustanovuje\npostavenie, sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov, b) upravuje vyhlasovanie vyhlášok\n\nmiestnych orgánov štátnej správy, c) zrušuje niektoré miestne orgány štátnej správy a upravuje vzťahy\nsúvisiace s ich zrušením ( § 1).\nPodľa § 8 uvedeného zákona zrušujú sa a) obvodné úrady životného prostredia, b) obvodné pozemkové\núrady, c) obvodné lesné úrady, d) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, e) správy\nkatastra, f) Obvodný úrad Štúrovo.\nPodľa § 9 ods. 1 až 16 uvedeného zákona 1/ obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.\nseptembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.\n2/ Prednosta obvodného úradu vymenovaný do 30. septembra 2013 sa považuje za prednostu\nokresného úradu podľa zákona účinného od 1. októbra 2013.\n3/ Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v\nsídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza\nna okresný úrad v sídle kraja.\n4/ Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného\nlesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra\nustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.\n5/ Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru\n2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia v sídle kraja, obvodnom\npozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú\ndopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe katastra v sídle kraja, prechádzajú na\nministerstvo.\n6/ Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru\n2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade,\nobvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe\nkatastra, prechádzajú na ministerstvo.\n7/ Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013\nvykonávali práce vo verejnom záujme v obvodnom úrade životného prostredia v sídle kraja, obvodnom\npozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú\ndopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe katastra v sídle kraja, prechádzajú na\nministerstvo.\n8/ Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali\npráce vo verejnom záujme v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade,\nobvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe\nkatastra, prechádzajú na ministerstvo.\n9/ Nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a povinností podľa odsekov 5 až 8, uspokojí\nministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná na rok 2013.\n10/ Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe obvodný úrad životného prostredia v\nsídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre\ncestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja k 30. septembru\n2013, prechádzajú do správy ministerstva okrem záväzkov nevyporiadaných v lehote splatnosti k 30.\nseptembru 2013, ktoré prechádzajú do správy ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadil výkon\nštátnej správy uskutočňovaný zrušovaným miestnym orgánom štátnej správy.\n11/ Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia\nv sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným úradom v sídle kraja,\nobvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správou katastra v sídle\nkraja do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mali sídlo\nobvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný\núrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa\nkatastra v sídle kraja.\n12/ Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia,\nobvodným pozemkovým úradom, obvodným lesným úradom, obvodným úradom pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie, správou katastra a Obvodným úradom Štúrovo do 30. septembra 2013, dokončí\nokresný úrad, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia, obvodný\npozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,\nspráva katastra a Obvodný úrad Štúrovo.\n\n13/ Výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo\nnebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.\n14/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú\nslová \"krajský školský úrad\", \"krajský stavebný úrad\", \"územná vojenská správa\", \"krajský úrad životného\nprostredia\", \"krajský pozemkový úrad\", \"krajský lesný úrad\", \"krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie\" a \"katastrálny úrad\" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým \"okresný úrad v sídle kraja\" v\npríslušnom tvare.\n15/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú\nslová \"obvodný úrad v sídle kraja\", \"obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja\", \"obvodný\npozemkový úrad v sídle kraja\", \"obvodný lesný úrad v sídle kraja\", \"obvodný úrad pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie v sídle kraja\" a \"správa katastra v sídle kraja\" vo všetkých tvaroch, rozumie sa\ntým \"okresný úrad v sídle kraja\" v príslušnom tvare.\n16/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú\nslová \"obvodný úrad\", \"obvodný úrad životného prostredia\", \"obvodný pozemkový úrad\", \"obvodný lesný\núrad\", \"obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\" a \"správa katastra\" vo všetkých\ntvaroch, rozumie sa tým \"okresný úrad\" v príslušnom tvare.\nPodľa § 10 tohto zákona sa zrušil 1./ zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\n263/2006 Z. z., zákona č. 254/2007 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z., 2./ čl. I\nzákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XVI zákona č. 345/2012 Z. z., 3./ čl. I zákona\nč. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy v dôsledku zrušenia Obvodného úradu v Humennom do jeho\nprocesných práv v predmetnom konaní vstúpilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, z ktorých\ndôvodov odvolací súd v ďalšom konaní konal s uvedeným subjektom na strane žalovaného.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zrušil rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom a vec mu vrátil ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného\núradu Humenné, služobný úrad zo dňa 22. apríla 2009 č. 2009/000080, ktorým prvostupňový správny\norgán podľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe\nodvolal žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30. apríla 2009, najskôr však\ndňom doručenia tohto rozhodnutia, tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\npotvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného, ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa s konečnou platnosťou podľa § 40 ods. 2, písm. a/\nzákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodného\núradu v Humennom, s tým, že štátnozamestnanecký pomer končí dňom 30.4.2009, najskôr dňom\ndoručenia prvostupňového rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis,\n\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§\n247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd\nteda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či\ntaké rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).\nOdvolací súd zo spisového materiálu krajského súdu súčasť, ktorého tvoril administratívny spis zistil,\nže Obvodný úrad Humenné služobný úrad rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2009 č. sp. 2009/000080\npodľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal\nžalobkyňu zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodný úrad Humenné s tým, že jej\nštátnozamestnanecký pomer končí dňom 30. 4. 2009, najskôr však dňom doručenia tohto rozhodnutia\no odvolaní.\nNa základe odvolania žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu vedúci služobného úradu Obvodného\núradu Humenné rozhodnutím zo dňa 14. júla 2009 č. sp.: 2009/000102 odvolanie žalobkyne zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.\nŽalobkyňa žalobou podanou na Krajský súd v Prešove dňa 29. septembra 2009 sa domáhala, aby\nsúd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp: 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009 2 v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009 o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd prvýkrát v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. 2S/56/2009 - 92 zo dňa 16. novembra 2010\ntak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júla 2009 č. sp: 2009/000102 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť\ntrovy konania a nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia krajského\nsúdu vylúčil na samostatné konanie.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu žalobkyňa podala odvolanie, v dôvodoch ktorého\npredovšetkým namietala, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom jej nároku žalobou uplatneného,\nkeď nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie.\nNa základe odvolania žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. 6 Sžo/20/2011 - 117 zo dňa 22. marca 2012\ntak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v\nodôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, že je potrebné vytknúť prvostupňovému súdu procesné\npochybenie spočívajúce v tom, že opomenul náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s §\n157 ods. 2 O.s.p. objasniť dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, považujúc\njeho rozhodnutie za zjavne neodôvodnené a arbitrárne a v tejto časti za nepreskúmateľné, s poukazom\nna ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nsúčasne s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok Garcia Ruiz\nv. Španielsko z 21. januára 1199) a uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 224/09 - 24 z 2. júna 2009.\nKrajský súd po vrátení veci najvyšším súdom opätovne o žalobnom nároku žalobkyne rozhodol\nrozsudkom č. k. 2S/56/2009 - 130 zo dňa 4. októbra 2012 ( rozsudok napadnutý odvolaním) tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júla 2009 č. sp.: 2009/000102 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť trovy\nkonania a jej nárok na ušlú mzdu vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia\nvyplýva, krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel\n\nopätovne k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j\nods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd za podstatnú vadu\nkonania považoval skutočnosť, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne bez riadneho prerokovania\nodvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých členov komisie, vzhľadom k čomu dospel k\nzáveru, že žalovaný postupoval v konaní v rozpore so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia\n(str. 12) súčasne konštatoval, že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu,\nže dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týkal len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, uložiac mu povinnosť v ďalšom konaní vyporiadať aj so žalobnými námietkami\nvo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo vydané vedúcim služobného úradu Obvodného\núradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu, ani v ňom uvedená správna\nfunkcia oprávnenej osoby, a vplyv týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.\nŽalobkyňa v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa predovšetkým namietala,\nže prvostupňový súd nepostupoval v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v uznesení\nč. k. 6Sžo/20/2011 zo dňa 22. marca 2012, keď opätovne nevyhovel jej žalobnému návrhu a v\ncelom rozsahu nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie, pričom v odôvodnení neuviedol konkrétne\ndôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia ako aj, že v odôvodnení sa neopiera\no žiadny právny predpis a iba o všeobecné konštatovanie.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť predovšetkým na skutočnosť, či súd prvého\nstupňa v ďalšom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku postupoval v intenciách\nnázoru najvyššieho súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. 6Sžo/ 20/2011 - 117 zo dňa 22. marca 2012.\nPodľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.\nSúd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to\nnebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\nZákonodarca v citovanej právnej norme § 250j ods. 3 O.s.p. stanoví súdu povinnosť rozsudkom\nzrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie za predpokladu zákonom\nstanovených podmienok a to: a/ ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb/ ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo je\nnepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. V\nuvedenej právnej norme zákonodarca súčasne ustanovuje, že v uvedených prípadoch súd nie je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že súd takisto môže rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť i bez návrhu, pokiaľ zistí, že na základe okolností daného\nprípadu sú splnené podmienky zákonom predpokladané, avšak i v tomto prípade sa vec vždy vracia\nžalovanému.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,\nale preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy teda posúdiť či správne orgány splnili\npovinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je inštitúciou, ktorá by rozhodovala vo veci samej, ale\nlen inštitúciou kasačnou, ktorá preskúmava, či rozhodnutie orgánu štátnej správy je v súlade so zákonom\nplatným v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku môže byť len rozhodnutie správnych orgánov, ktoré\npo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sú preň prípustné, nadobudlo právoplatnosť, alebo\nrozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods.\n2, 3 O.s.p.). Súd preskúmava zákonnosť len právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a postup mu\npredchádzajúci, v rámci ktorého prieskumu posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania. Pokiaľ predmetom prieskumu je rozhodnutie\nodvolacieho správneho orgánu súčasne povinnosťou súdu je posudzovať, či odvolací správny orgán\npreskúmal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náležite aj v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní a či sa s námietkami odvolateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal\nv súlade so zákonom. Pokaľ súd zistí, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v\n\nsúlade so zákonom žalobu zamietne (§ 250j ods. 1 O.s.p.), inak rozhodnutie zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie ( § 250j ods.2 O.s.p.). Za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených\nv § 250j ods. 3 O.s.p. súd je povinný zrušiť rozhodnutie žalovaného a podľa okolností vyplývajúcich\nz preskúmavanej veci zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému správnemu\norgánu. Pri posudzovaní okolností daného prípadu súd vychádza z konkrétnych okolností skutkových\nako aj právnych vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, podkladom vydania ktorého boli dôkazy\nvyplývajúce z administratívneho spisového materiálu žalovaného, ktoré by podmieňovali aj zrušenie\nprvostupňového správneho orgánu.\nSenát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v predmetnej veci\npostupoval v intenciách citovanej právnej úpravy. Súčasne prvostupňový súd postupoval aj v intenciách\nnázoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/20/2011 z 22.\nmarca 2012, keď najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že zastáva názor, že ustanovenie\n§ 250j ods. 2 O.s.p. poskytuje súdu iba možnosť, nie povinnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie\npríslušného správneho orgánu, pričom pri tomto rozhodovaní nie je viazaný návrhom žalobcu a\nsúčasne prvostupňovému súdu vytkol, že náležite v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, prečo\nnevyhovel žalobnému návrhu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, čím postupoval v rozpore\ns § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že sa v konaní dopustil takej vady, spočívajúcej\nv tom, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu náležite neprerokovala odvolacia\nporadná komisia, teda prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre procesné\npochybenie žalovaného a nie z dôvodov zákonodarcom predpokladaných v citovanom ustanovení\n§ 250j ods. 3 O.s.p., v dôsledku ktorých zákonodarca ustanovuje, že súd podľa okolností prípadu\nzruší aj prvostupňové správne rozhodnutie vychádzajúc z konkrétnych okolností veci vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody,\nktorými jasným a logickým spôsobom vysvetlil, prečo nezrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa, pričom tieto dôvody súvisia s procesným pochybení žalovaného správneho orgánu v odvolacom\nsprávnom konaní majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto senát odvolacieho súdu súhlasí\ns argumentáciou prvostupňového súdu, že v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného ako odvolacieho\nsprávneho orgánu po odstránení procesnej vady konania bude posudzovať zákonnosť prvostupňového\nsprávneho orgánu aj v zmysle odvolacích a žalobných námietok žalobkyne ako odvolateľky. V danej\nsúvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa,\nsúd nebol viazaný jej žalobným návrhom.\nOdvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný pri preskúmavaní\nodvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa v konaní dopustil takej\nprocesnej vady, ktorá mohla mať za následok zákonnosť jeho rozhodnutia, čím bol daný zákonný dôvod\nna jeho zrušenie a vrátenie veci mu na ďalšie konanie, s tým, že názorom súdu je viazaný.\nOdvolací súd nemohol súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, ktorou namietala, že prvostupňový\nsúd sa nevyporiadal v s jej ďalšími námietkami, ktorými namietala nezákonnosť prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa správne skonštatoval, že povinnosťou žalovaného\npo odstránení procesného pochybenia bude sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne o\nnezákonnosti prvostupňového rozhodnutia.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že prvostupňový súd sa náležite nevyporiadal so\nvšetkými jej námietkami a okolnosťami danej veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého\nrozsudku v dostatočnom rozsahu uviedol dôvody, na základe ktorých vyvodil svoj právny záver, pričom\nprvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uplatnenými v žalobe, v ktorej\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\nI. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS).\n\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v jej odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za dôvodné a dospel k záveru, že tieto námietky nie je možné považovať\nza relevantné pre vyhoveniu jej odvolacieho návrhu.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového\nsúdu, na ktoré súčasne poukazuje.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov tohto konania,\nkeďže v tomto konaní nebola úspešná.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}