{"guid": "39150ba4-c340-439d-bc6c-29523baf7f44:a00826ba-5711-447d-9cbb-802d6c7646a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3", "spisova_znacka": "10Sžd/22/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/22/2013 z 11. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2013, sp. zn. 10Sžd/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3", "identifikacne_cislo": "8009200294", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a00826ba-5711-447d-9cbb-802d6c7646a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/22/2013\n8009200294\n11. 09. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:8009200294.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu X. L., M., zastúpeného JUDr. Martinom\nStaroňom, advokátom so sídlom v Prešove na Hlavnej 89, proti žalovanému Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,\nKrajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. p. KRP-230/DI-2-2008 zo dňa 29. januára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/21/2009-113 zo dňa 26. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S21/2009-113 zo dňa 26.\nmarca 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi objasňujúcimi priestupok\nRozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove\nz 12. novembra 2008, č. p. ORP-P-839/DI-3/2008 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove č. k. KRP-230/DI-2-2008 z 21. januára\n2009 bol X. L. uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §\n22 ods. 1 písm. d), l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods.\n2 písm. c), § 50 písm. a), § 51 ods. 2 písm. f), § 51 ods. 3 písm. a), b), c) zákona č. 315/1996 Z. z.\no premávke na pozemných komunikáciách, pretože 20. septembra 2008 vo večerných hodinách viedol\nsvoje osobné motorové vozidlo značky BMW, evidenčné číslo F. v Prešove po Šafárikovej ulici v smere\njazdy od Duklianskej ulice k Hollého ulici pri predchádzaní vozidla VW Passat evidenčného čísla F., ktoré\nviedol vodič Ing. O. F., narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla tohto vozidla a\npo náraze nezastavil.\nZa tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 5.000 Sk (165,97 €) a zákaz činnosti na dobu 4\nmesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania 500 Sk.\nOba správne orgány rozhodnutia odôvodnili všeobecnou povinnosťou vodiča uvedenou v § 4 ods. 2\npísm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý stanovuje, že\nvodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a nevedomou\nnedbanlivosťou páchateľa priestupku podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, podľa ktorého priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel,\nže svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti\na na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\n\nII.\nKonanie pred súdom prvého stupňa\na pred odvolacím súdom\nKrajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1S/21/2009 z 24. novembra 2009 zamietol žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a na jeho základe Najvyšší\nsúd SR zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil\ntým, že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré\nuplatnil žalobca v žalobe, a to najmä s tvrdením, že nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec nezaregistroval,\nz ktorého dôvodu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1\npísm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, najmä subjektívna stránka priestupku a neuviedol,\nprečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka za účelom, prečo následne nahlásil\nškodu príslušnej poisťovni, čím však neuznal svoju vinu.\nIII.\nOpakované konanie pred súdom prvého stupňa, odvolacie konanie a ďalšie konanie pred súdom I.\nstupňa\nNa základe pokynov odvolacieho súdu Krajský súd v Prešove vypočul poškodeného Ing. O. F. a v\nrozsudku z 19. apríla 2011 skonštatoval, že týmto výsluchom nebolo preukázané, že by neštandardná\njazda žalobcu bola zapríčinená pohybom osôb alebo psa v bezprostrednej blízkosti komunikácie, a preto\nsúd považuje toto tvrdenie žalobcu za účelové.\nĎalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca nezastavil motorové vozidlo, hoci mal a mohol vedieť, že\ndošlo ku kontaktu s vozidlom VW Passat, druhý vodič motorového vozidla Ing. O. F. nahlásil dopravnú\nnehodu vzhľadom na ustanovenie § 51 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z., pretože ak škoda spôsobená\npri dopravnej nehode na žiadnom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí ani na inom\nmajetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3 (teda 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca\nodmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú osobitným predpisom), účastníci dopravnej nehody sú\npovinní postupovať podľa ods. 3, len ak sa výslovne nedohodli inak. K dohode medzi žalobcom a Ing. O.\nF. nedošlo, pretože žalobca opustil miesto dopravnej nehody tvrdiac, že nevedel o tom, že sa dopustil\npriestupku. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k), je v\npríčinnej súvislosti s naplnením skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V konaní nebolo preukázané, že by jazda\nvodiča - žalobcu v kontaktnej blízkosti vodiča motorového vozidla Ing. O. F. bola v krajnej núdzi tak, ako\nto upravuje § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu opätovne\nzamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn 10Sžd/46/2011 zo dňa 1. augusta 2012 v poradí\ndruhý rozsudok krajského súdu zrušil a vyslovil právny názor o nedostatočnom zistení skutkového stavu\na uložil krajskému súdu, ktoré dôkazy má vykonať.\nKrajský súd v Prešove nerešpektujúc právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že dokazovanie, ktoré je potrebné vo veci vykonať, presahuje rozsah upravený\nv § 250i ods. 1 O.s.p.\nIV.\nOdvolanie\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Nestotožňuje sa so záverom krajského súdu, že\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná, pretože krajský súd najprv žalobu zamietol, avšak po zrušení jeho rozsudku\nodvolacím súdom bez toho, aby sa zmenil podklad pre rozhodnutie, vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie s poukázaním na rozsah nariadeného doplnenia dokazovania. Žalovaný ďalej tvrdí, že považuje\nskutok za preukázaný, ten je priestupkom a preto i postih zaň bol zákonný a odôvodnený. Navrhol preto,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo aby\nho zmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalobca považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako\nvecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že nehodu nezaregistroval, preto nie\nje daná jeho vedomosť o dopravnej nehode. Na základe vykonaných dôkazov nebola žiadnym spôsobom\npreukázaná nedbanlivosť žalobcu pri jeho konaní, a to ani ako nevedomá nedbanlivosť a nepovažuje\nteda ani za preukázané, že za spôsobenú nehodu a škodu nemôže niesť zodpovednosť.\nV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol a minister nevyužil\nzákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely\nč. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou\nprogramu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a\nsamostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného\nsa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným\noznačením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho\nnástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 11. septembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\n\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že vec už bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nprerokúvaná, avšak napriek tomu sa krajský súd opakovane i v napadnutom rozsudku dopustil\nrovnakých pochybení ako v prvom prípade a navyše nerešpektoval právny názor vyslovený v zrušujúcom\nrozhodnutí odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 250ja ods. 4 O.s.p., podľa ktorého súd prvého\nstupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené\na vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nPrávny názor v prerokúvanom prípade spočíval v konštatovaní nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a povinnosti krajského súdu vykonať dôkazy, ktoré buď odstránia pochybnosti o zodpovednosti\nžalobcu za spôsobený priestupok alebo preukážu, že o ňom nevedel ani vedieť nemohol a nemožno voči\nnemu vyvodiť zodpovednosť zaň a až po takto zistenom stave môže krajský súd vec vrátiť správnemu\norgánu na rozhodnutie so svojim právnym názorom opierajúcim sa o vyčerpávajúce dokazovanie; nie\nvšak predčasne, ako to spravil na pojednávaní 26. marca 2013.\nAnalogicky podľa § 250 ods. 7 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie predchádzajúceho\nuznesenia sp. zn. 10Sžd/46/2011 z 1. augusta 2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dokazovanie je nevyhnutné doplniť o výsluch štyroch\nsvedkov a žalobcu. Nejde o rozsiahle dokazovanie.\nKrajský súd v Prešove (so zreteľom na ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p.), nebol viazaný návrhom\nžalobou ani návrhom žalobcu v prvom odvolaní a nič mu nebránilo vypočuť aj svedkov - policajtov, ktorý\nna druhý deň ráno po údajnej dopravnej nehode prišli za žalobcom a zisťovali mieru jeho zavinenia\nna zrážke s vozidlom poškodeného Ing. O. F.. Nebol vypočutý ani syn žalobcu, ktorý mal otca na\npoškodenie auta upozorniť ako prvý. Rovnako výsluch Ing. O. F. bol na pojednávaní 19. apríla 2011\nvedený nedostatočne profesionálne bez zreteľa na to, že touto výpoveďou sa má ozrejmiť vedomosť,\nči nevedomosť žalobcu o náraze, či už počas neho alebo, čo i len krátko po ňom. Otázky mali byť\nkladené so zameraním na zistenie tejto skutočnosti, napr. či Ing. F., nejako na žalobcu po náraze trúbil,\nkýval, svietil, upozorňoval, či ho nechcel dostihnúť a dávať mu znamenie, aby zastavil, ako sa správal\nžalobca, keď za ním prišiel, či si bol vedomý nehody a podobne. Rovnako mali byť vypočutí i ďalší\nuvedení svedkovia, ak by výsluch svedka Ing. O. F. nedával dostatočné odpovede na otázky týkajúce\nsa zavinenia žalobcu.\nOdvolací súd vec vrátil už 1. augusta 2012 krajskému súdu aj z toho dôvodu, že v rámci dokazovania\nje nevyhnutné vypočuť aj dvoch príslušníkov polície. Pre zaručenie objektívnosti týchto výsluchov aj z\nhľadiska žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej\nveci vhodnejšie a primeranejšie, aby vypočutie príslušníkov nevykonávali ich kolegovia objasňujúci\npriestupok, ale aby výsluch viedol nezávislý a nestranný súd mimo sféry policajných orgánov. Aj toto bol\nvýznamný dôvod, pre ktorý najvyšší súd trvá na splnení nariadeného doplnenia dokazovania.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil opakovane na ďalšie konanie Krajskému súdu v Prešove, ktorý v novom rozhodnutí rozhodne aj\no náhrade trov (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/21/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}