{"guid": "efaea185-bc37-4596-b73a-6afc2b62d2a5:18a9b17d-d615-41e6-9c12-33038c369635", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1", "spisova_znacka": "6MCdo/21/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/21/2011 z 30. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 6MCdo/21/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1", "identifikacne_cislo": "7809201293", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18a9b17d-d615-41e6-9c12-33038c369635", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/21/2011\n7809201293\n30. 01. 2013\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2013:7809201293.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr.\nLadislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkyne TONE PLUS, s. r. o., so sídlom v\nRožňave, Čučmianska dlhá č. 26, IČO: 36 574 261, proti žalovaným 1/ W. B., bývajúcej v E., zastúpenej\nJUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, 2/ Ing. K.i B.,\nbývajúcemu v E., 3/ Y. Y., bývajúcej v P. a 4/ R. I., bývajúcej v L., o zaplatenie 11 003,78 EUR s prísl.,\nvedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 10 C 36/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 17. mája 2010 č.k. 10 C\n36/2009-99 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2011 sp.zn. 5 Co 171/2010 takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou na Okresnom súde Rožňava 5. marca 2009 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným\nzaplatenia sumy 11 003,78 EUR (331 500 Sk) so 14,25 % úrokmi z omeškania od 31. decembra 2006\ndo zaplatenia, predstavujúcej nájomné za dobu od 1. februára 2006 do 31. decembra 2006 za podnájom\nnebytových priestorov, nachádzajúcich sa v E. v budove súp. č. 117. V žalobe uviedla, že dňa 28.\noktóbra 2005 uzavrela s neziskovou organizáciou ELPIS, n.o. (ďalej len „nezisková organizácia“) zmluvu\no podnájme označených nebytových priestorov so vznikom podnájomného vzťahu od 1. novembra 2005\na s dohodnutým nájomným za mesiace november a december 2005 a január 2006 vo výške 500 Sk\n(16,60 EUR) a od 1. februára 2006 vo výške 30 000 Sk (995,82 EUR) mesačne s tým, že nájomné mohlo\nbyť uhradené aj naraz najneskôr do 31. decembra 2006. Súčasťou zmluvy bol aj dohoda so žalovanými o\npristúpení k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka, ktorou sa títo zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť\nza neziskovú organizáciu nájomné za dobu od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006. Napriek výzve\nvšak žalovaní svoj záväzok nesplnili. V priebehu konania vzala žalobu v časti o zaplatenie nájomného\nza mesiace november a december 2005 a január 2006 späť (t.j. v časti o 49,79 EUR) a trvala na žalobe\nv časti zaplatenia nájomného od 1. februára do 31. decembra 2006, t.j. v sume 10 953,99 EUR s prísl.\nOkresný súd Rožňava ako súd prvého stupňa rozsudkom zo 17. mája 2010 č.k. 10 C 36/2009-99\nuložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 8 962,36 EUR s 9,5 % úrokmi z\nomeškania od 1. januára 2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej\nčasti žalobu zamietol (čo do istiny 1 991,63 EUR, úrokov z omeškania nad 9,5 % a za deň 31. decembra\n2006). V časti o zaplatenie sumy 49,79 EUR konanie zastavil. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 2003,46 EUR na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. Ladislava Töröka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na skutkové\nzistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a neziskovou\n\norganizáciou bola uzavretá platná zmluva o podnájme nebytových priestorov. Úmysel účastníkov zmluvy\nbol totiž od začiatku určitý, jasný, slobodný a zrozumiteľný, pričom určitý bol aj predmet podnájmu, keď\nním boli nebytové priestory označené objektom ako celkom. Tým, že nezisková organizácia predmet\npodnájmu neužívala, nezbavila sa povinnosti platiť dohodnuté nájomné. V konaní nebolo preukázané,\nže by žalobkyňa odmietala vydať predmet podnájmu, resp. že by ho znemožnila užívať. Vymáhanie\nnájomného napriek tomu, že nebytové priestory nezisková organizácia neužívala, hoci tak mohla urobiť,\nnie je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnený nárok voči žalovaným ako dlžníkom z dôvodu pristúpenia\nk záväzku neziskovej organizácie považoval za opodstatnený do výšky prisúdenej sumy, predstavujúcej\nnezaplatené nájomné za dobu od 1. apríla 2006 do 31. decembra 2006. Zamietnutie žaloby v časti\no zaplatenie nájomného za mesiace február a marec 2006 odôvodnil tým, že v objekte sa najdlhšie\ndo konca marca nachádzali archívne materiály. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 49,79 EUR\nodôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti a výrok o trovách konania úspechom žalobkyne v spore.\nKrajský súd v Košiciach ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne i žalovaných rozsudkom z 24. januára\n2011 sp.zn. 5 Co 171/2010 rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o zastavení konania, potvrdil a\nrozhodol, že účastníkom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového\nrozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu\nprvého stupňa. Stotožňujúc sa aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že na jeho\nvecnej správnosti nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.\nNa základe podnetu žalovanej 1/ podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozsudky\noboch súdov zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil\nnesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi. Vyčítal súdom, že sa nezaoberali existenciou\nplatného nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a vlastníkom veci ako prenajímateľom, hoci platný\nnájomný vzťah je predpokladom existencie platného podnájomného vzťahu, a že nevykonali\ndokazovanie na zistenie, kto je vlastníkom budovy a na zistenie vecnej legitimácie žalobkyne. Namietal\nzáver súdov, že obsahom podnájomnej zmluvy boli len nebytové priestory. Ďalej poukazoval na to, že\nzmluva o podnájme bola absolútne neplatná, pretože bola uzavretá na dobu neurčitú, a teda v rozpore s §\n6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len“zákon č. 116/1990\nZb.“), v zmysle ktorého podnájom možno dohodnúť len na dobu určitú a len so súhlasom prenajímateľa.\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako\nnedôvodný zamietnuť.\nŽalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal rozsudky oboch súdov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e, ak\na) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nV preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c)\nO.s.p. Dovolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia, t.j. nesprávne právne posúdenie veci, odôvodnil\nnedostatočným zistením skutkového stavu veci a nesprávnou aplikáciou relevantného práva.\nPri úvahe o správnosti právneho posúdenia veci dovolací súd preveruje, či zistený skutkový stav (t.j.\nskutkové závery vychádzajúce zo skutkových zistení ako výsledku hodnotenia dôkazov vykonaných\nsúdmi v základnom konaní) dovoľoval odvolaciemu, resp. prvostupňovému súdu urobiť príslušný právny\nzáver. To, či dovolateľ vytýka súdom v základnom konaní nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu\nveci, nie je v tejto fáze dovolacieho prieskumu podstatné, a tak odôvodňovanie nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci nedostatočným zistením skutkového stavu veci je pre dovolacie konanie z pohľadu\ndovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c) O.s.p. právne bezvýznamné.\nObčiansky súdny poriadok v znení do 31. augusta 2003 v § 241 ods. 2 písm. c) a v § 243f ods. 1\npísm. c) O.s.p. pripúšťal odôvodnenie dovolania aj tým, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,\nktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Tento dovolací dôvod však od 1.\nseptembra 2003 účinnosťou novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2003 Z.z. prestal byť súčasťou\nplatnej právnej úpravy. Vzhľadom na túto skutočnosť môžu byť nedostatky v zistení skutkového stavu z\nhľadiska dovolacieho prieskumu významné len ako tzv. iná vada konania a to za podmienky, že táto vada\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nZa takúto inú vadu konania sa spravidla považuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to\ntým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli\ntvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých\ndôkazných prostriedkov, (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako\núčastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný\nv rozpore s § 129 O.s.p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie\nrozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné bremeno,\nodklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov\nalebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z\ndokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický\nrozpor v hodnotení dôkazov (nemožno pritom vylúčiť, že v závislosti od konkrétnych okolností môže\nvyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu vady v zmysle § 237 písm. f/\nO.s.p., spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom).\nInou vadou však nie je samotné hodnotenie dôkazov nižšími súdmi, keďže v dovolacom konaní nemožno\ntoto hodnotenie preskúmavať (porovnaj R 42/1993). Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý\nich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti\nči nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,\nže na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie\nvykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\ndokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie\nje ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov a teda ani\nskutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených dôvodov, nemožno dovolaním\núspešne napadnúť.\nV prejednávanej veci generálny prokurátor vyčítal súdom v základnom konaní nesprávne právne\nposúdenie veci ako dôsledok nedostatočne zisteného skutkového stavu. Inú vadu konania, ktorá by\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako samostatný dovolací dôvod však neuplatnil, a ani\nz obsahu spisu takáto vada nevyplýva.\nPrvostupňový súd po vykonaní a zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k skutkovým zisteniam, z\nktorých urobil skutkový záver, že žalobkyňa bola nájomkyňou nebytových priestorov nachádzajúcich sa\nv E. v budove súp. č. 117 na základe nájomnej zmluvy o nájme týchto nebytových priestorov uzavretej\ns prenajímateľom CENTRUM REAL, s.r.o., ďalej že žalobkyňa so súhlasom prenajímateľa uzavrela\ndňa 28. októbra 2005 s neziskovou organizáciou ELPIS, n.o. zmluvu o podnájme týchto nebytových\npriestorov v objekte označenej budovy ako celku so vznikom podnájomného vzťahu od 1. novembra\n2005 a s dohodnutým nájomným za mesiace november a december 2005 a január 2006 vo výške 500\nSk a od 1. februára 2006 vo výške 30 000 Sk mesačne s tým, že nájomné mohlo byť uhradené aj naraz\nnajneskôr do 31. decembra 2006, že podnájom bol dohodnutý od 1. novembra 2005 na dobu neurčitú s\nvýpovednou lehotou 1 rok, že súčasťou zmluvy bol aj dohoda so žalovanými o pristúpení k záväzku podľa\n§ 533 Obč. zákonníka, ktorou sa títo zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť za neziskovú organizáciu\nnájomné za dobu od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006, a že nájomné zaplatené nebolo.\nPri neexistencii žiadnych okolností, ktoré ako tzv. iná vada konania (v zmysle už skôr uvedeného) by\nboli spôsobilé spochybniť tento skutkový záver ako výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa,\n\nbolo úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či právny záver prvostupňového i odvolacieho súdu zodpovedal\nzistenému skutkovému stavu. Podľa názoru dovolacieho súdu súd prvého stupňa i odvolací súd, ktorý sa\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, správne aplikovali na zistený skutkový\nstav zákon č. 116/1990 Zb. a správne ho aj interpretovali. Zistený skutkový stav umožňoval právny záver\nsúdov o tom, že medzi žalobkyňou a neziskovou organizáciou bola uzavretá platná zmluva o podnájme\nnebytových priestorov, a že žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť dlžné nájomné.\nTento právny záver neboli spôsobilé spochybniť námietky generálneho prokurátora týkajúce sa\nnedostatočného zistenia skutkového stavu tým, že súdy nevykonaním ďalších dôkazov neozrejmili\nokolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj ich podnájme, ani námietky\ntýkajúce sa údajného nesprávneho skutkového záveru súdov o tom, že predmetom nájmu aj podnájmu\nboli nebytové priestory. Ako totiž už bolo uvedené vyššie nedostatky v zistení skutkového stavu, pokiaľ\nnie sú dôsledkom tzv. inej vady konania, nie sú spôsobilým dovolacím dôvodom, a samotné hodnotenie\ndôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z už uvedených dôvodov, nemožno\ndovolaním úspešne napadnúť. Okrem toho tvrdenie žalobkyne o existencii jej nájomného práva k\npredmetu podnájmu nebolo v základnom konaní žalovanými spochybnené, teda urobené sporným.\nDôvodnou nebola ani námietka generálneho prokurátora o absolútnej neplatnosti podnájomnej zmluvy\nz dôvodu, že v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. bola uzavretá na dobu neurčitú.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho\nčasť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.\nPodľa názoru dovolacieho súdu zmluva o podnájme nebytových priestorov uzavretá\nna dobu neurčitú nie je neplatná pre rozpor s citovaným ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.\nK tomuto záveru možno dospieť správnou interpretáciou tejto právnej normy, pri ktorej nestačí vychádzať\nlen s jej gramatického znenia, ale je potrebné prihliadnuť aj na ostatné ustanovenia zákona č. 116/1990\nZb. v ich vzájomnej súvislosti (systematický výklad), a tiež na účel sledovaný touto právnou úpravou a\npovahu samotného podnájomného vzťahu.\nUstanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. sa týka obsahu právneho vzťahu nájmu medzi\nprenajímateľom a nájomcom tým, že upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu prenechať predmet\nnájmu alebo jeho časť do podnájmu. Pokiaľ toto oprávnenie limituje podmienkami (na určitý čas\na len so súhlasom prenajímateľa), nedodržanie týchto podmienok je porušením právneho vzťahu\nnájmu zakladajúcim či už zmluvnú alebo mimozmluvnú zodpovednosť nájomcu, prejavujúcu sa napr. v\nmožnosti prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď z nájmu (§ 9 ods. 2 písm. g/ a § 10 zákona č. 116/1990\nZb.), alebo vo vzniku nároku prenajímateľa na náhradu škody voči nájomcovi. S ich nedodržaním však\nzákon výslovne nespája absolútnu neplatnosť podnájomného vzťahu, a teda nepriaznivé následky aj vo\nvzťahu k tretej osobe - podnájomcovi. V súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov zákon č.\n116/1990 Zb. v § 3 ods. 3 stanovil náležitosti, ktoré táto zmluva musí obsahovať, pričom s nedostatkom\ntýchto náležitostí výslovne spojil neplatnosť nájomnej zmluvy (§ 3 ods. 4 tohto predpisu). Pokiaľ však ide\no zmluvu o podnájme, pre túto neurčil žiadne náležitosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. ako už bolo\nuvedené neurčuje náležitosti zmluvy o podnájme, ale upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu), a teda\nani náležitosť, že musí byť uzavretá na dobu určitú s výslovným následkom jej neplatnosti, ak by tomu\ntak nebolo. Preto rešpektujúc zmluvnú slobodu účastníkov podnájomného vzťahu uzavretie zmluvy o\npodnájme nebytových priestorov na dobu neurčitú nespôsobuje jej neplatnosť pre rozpor so zákonom.\nTento záver možno podoprieť aj účelom ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., ktorým, pokiaľ\nide o oprávnenie nájomcu prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu na určitý čas, je to, aby\nnájomca si bol vedomý, že pri využití svojho dispozičného oprávnenia je obmedzený trvaním hlavného\nnájomného vzťahu, teda že podnájom môže trvať maximálne po dobu trvania nájomného vzťahu.\nĎalej možno uvedený záver odôvodniť aj samotnou povahou podnájmu. Podnájomný vzťah je totiž\nvzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do\nsvojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak\nzanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah. Tento následok\nplatí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Keďže aj podnájom\ndohodnutý na dobu neurčitú môže trvať maximálne po dobu trvania nájmu, teda len v určitom časovom\n\núseku vymedzenom trvaním hlavného nájmu, nejestvuje rozumný dôvod spájať s touto skutočnosťou\nneplatnosť podnájmu. Takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to\nzásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu „actus interpretandus est potius,\nut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta,\nkniha 45, titul 1, fragment 80).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nneopodstatnené zamietol.\nŽalobkyni úspešnej v konaní o mimoriadnom dovolaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej v\nsúvislosti s ním žiadne nevznikli, resp. na náklady spojené s vyjadrením k dovolaniu nemohol prihliadnuť,\nlebo nepredložila plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní tým, kto toto vyjadrenie spracoval.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/36/2009", "guid": "787449d6-88c7-4d8b-9e12-fc574aa93b3d:01709d73-ed7f-4260-8341-3b97a1b7f88d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}