{"guid": "235ae5f6-f7ff-4713-88b0-e1a9af504679:be0ed2a8-e1de-4c57-aa4d-cc53b70b2c58", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1", "spisova_znacka": "3Obdo/38/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/38/2012 z 30. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 3Obdo/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1", "identifikacne_cislo": "7208232543", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-4", "nazov": "§ 243b ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be0ed2a8-e1de-4c57-aa4d-cc53b70b2c58", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/38/2012\n7208232543\n30. 09. 2013\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2013:7208232543.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice Západ, IČO: 00 691 135, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Vrábeľom, Priemyselná č.7, Košice proti\nžalovanému: TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s. r. o., Rastislavova č. 104, Košice, IČO: 36 197 181, zast.\nadvokátom JUDr. Miroslavom Verebom, Šoltésovej č. 5, Košice, o zaplatenie 23 978,03 eur s prísl,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. februára 2011, č. k.\n2Cob/101/2010-379, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 493,16 eur na účet právneho\nzástupcu.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 10. decembra 2010, č. k. 34Cb/52/2009-222 konanie v časti\no 13,90 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 23 965,13 eur so 14,5 % úrokom z\nomeškania ročne od 01. 11. 2008 do 31. 12. 2008 a s 10 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2009\ndo zaplatenia. Žalobcovi priznal trovy konania 4 002,81 eur.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 722\n362 Sk / 23 978,03 eu r/ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie špecifikovaných\nparciel na výkon podnikateľskej činnosti za obdobie od 16. 10. 2007 do 31. 10. 2008.\nSúd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 9. februára 2009, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom\nuviedol, že parcela č. 6993/26 sa nachádza mimo tenisového areálu a žalovaný ju neužíval ani neužíva.\nNamietal tiež výšku jednotkovej ceny za meter štvorcový. Ďalej poukázal na to, že podľa listu vlastníctva\nje žalobca vedený ako vlastník pozemkov, avšak vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.\n15C/251/1994 bolo právoplatne rozhodnuté, že v súvislosti s nezákonným vyvlastnením sú vlastníkmi\nU. S. a spol. Poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach / 5Co/363/2008-268 /, ktorým bol\npotvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I vo veci 15C/805/1994-224. Uviedol, že napriek uvedeným\nkonaniam bol ochotný uzavrieť so žalobcom vyváženú nájomnú zmluvu.\nŽalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že podľa § 12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice je\ncena ročného prenájmu za pozemky pre podnikateľské subjekty stanovená vo výške 10 % z hodnoty\npozemku podľa znaleckého posudku alebo 10 % z hodnoty pozemku určenej podľa hodnotovej mapy\nmesta Košice. Podľa kritéria celkovej výmery užívaných pozemkov / 19 903 m2 / by mal ročný nájom\npredstavovať sumu 62 101,91 eur. Komisia Mestského zastupiteľstva na zasadnutí dňa 19. 10. 2006\nschválila zníženie nájmu za pozemky, ktoré sú pod zeleňou, chodníkmi a objektmi o výmere 12 695 m2\n\npo 1 Sk ročne. Za pozemky pod ihriskami platí nezmenená cena 3,12 eur / 94 Sk/m2 ročne / podľa §\n12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice. Uviedol, že pre určenie výšky nájmu pozemkov nie je\nrozhodujúce, aký druh pozemku je zapísaný na liste vlastníctva, ale akému účelu v skutočnosti pozemok\nslúži.\nŽalobca doplňujúcim podaním z 25. 09. 2009 uviedol, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva\nnehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Severné mesto,\nzapísané na LV č. XXXXX, Správy katastra Košice.\nSúd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10. 12. 2009 výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi\npredloženými v konaní a zistil, že medzi účastníkmi mal vzniknúť zmluvný vzťah uzavretím Zmluvy\no prenájme pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Severné mesto, vedenými na LV č.\nXXXXX o celkovej výmere 19 903 m2 z ktorej parková časť tvorí 11 702 m2 a zvyšná časť slúži na\nšportovú činnosť. K uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo z dôvodu neakceptácie výšky\nnájomného za m2, ktorú stanovil žalobca. Žalovaný pozemky využíva na svoju podnikateľskú činnosť.\nŽalobca na tomto základe vyúčtoval žalovanému za obdobie od 16. 10. 2007 do 31. 10. 2008 náhradu\nza užívanie pozemkov podľa § 12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice vo výške 722 362 Sk /\n23 978,03 eur / t. j. 94 Sk za m2 ročne za užívanie ihriska a 1 Sk za m2 ročne za užívanie pozemkov.\nŽalovaný sumu nezaplatil.\nŽalobca k spochybneniu užívania časti parcely č. XXXX/XX o výmere 1 944 m2, a to parkovisko o výmere\n419 m2 v cene 13,90 eur uviedol, že v tejto časti berie žalobu späť. Súd v tejto časti konanie zastavil.\nŽalovaný na pojednávaní nespochybnil užívanie špecifikovaných pozemkov, spochybnil však žalobcu\nako vlastníka pozemkov a výšku nájomného 94,- Sk/m2. Poukázal pritom na rozsudok krajského\nsúdu č. k. 5Co/11/2009-496, v ktorom pri otázke zriadenia vecného bremena súd dospel k záveru, že\nvyvlastňovacie rozhodnutie ONV Košice I z roku 1984 pre výstavbu tenisového areálu TJ VSŽ je právne\nneúčinné. Návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu viacerých konaní vedených na Okresnom\nsúde Košice I, súd neakceptoval z dôvodu, že nepovažoval za potrebné riešiť otázku pripojenia spisov\nOkresného súdu Košice I, ani ako predbežnú otázku, nakoľko uvedené spory nesúvisia s týmto sporom.\nVýšku nájomného stanoveného žalobcom mal súd za preukázanú Pravidlami prenajímania majetku\nmesta Košice, konkrétne v § 12. Z listu vlastníctva č. XXXXX Správy katastra Košice mal súd tiež za\npreukázané, že vlastníkom nehnuteľností, ktorých užívanie bez právneho dôvodu je predmetom konania,\nje mesto Košice. Súd si osvojil názor, že ak štát na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia\nzačal predmetné pozemky fakticky užívať na účel vyvlastnenia / investičná výstavba /, chopil sa jej držby\nbez akéhokoľvek právneho titulu, išlo teda o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučnými\nzákonmi typizovaných dôvodov pre vydanie veci oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona\nč. 229/1991 Zb., keďže došlo k prevzatiu v rozhodnej dobe. Neuplatnením tejto možnosti došlo k zániku\nich práva na obnovu ich vlastníckeho práva. Ak im teda predmetné nehnuteľnosti neboli vydané podľa\nreštitučných predpisov, ako špeciálnej právnej úpravy, nemohli nadobudnúť k nim vlastnícke právo, lebo\nich vlastníkmi by sa stali až ich vydaním.\nSúd prvého stupňa na základe § 451 Obč. zák. mal za preukázané, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti\nužíva bez právneho dôvodu, čím sa neoprávnene obohatil. Súd mal za preukázané, že vlastníkom\nnehnuteľností je žalobca a výšku nájomného vyúčtoval v súlade s Pravidlami prenajímania majetku\nmesta Košice, ako aj znaleckým posudkom č. 58/2006, ktorým bolo preukázané, že výška nájomného je\nv súlade s Pravidlami ... Naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie tvrdení a dôkazov\nprodukovaných žalobcom.\nNa základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Žalobcovi patrí i nárok na úrok\nz omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ktorý mu priznal tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.\n\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného žalobcu. Trovy\npozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 1 438,56 eur a trov za 6 úkonov právnej pomoci, vrátane\npaušálnej náhrady a 19 % DPH, t. j. 2 564,25 eur.\nŽalovaný podal proti rozsudku v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, v zákonnej lehote odvolanie a\nnavrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nOdvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pochybil, keď vychádzal iba z LV XXXXX a nedoplnil\ndokazovanie v rozsahu navrhnutom žalovaným, a to pripojením súdnych spisov Okresného súdu Košice\nI vo veci 15C/792/1994 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/11/2009-496, v ktorom sa uvádza,\nže mesto Košice nie je vlastníkom pozemkov. Ďalej v odvolaní opätovne namietal ustanovenú výšku\njednotkovej ceny za m2 94 Sk, resp. 1 Sk. Uviedol tiež, že žalobca požadoval bezdôvodné obohatenie,\npričom súd rozhodoval podľa odôvodnenia o nájomnom.\nŽalobca v podrobnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a\npriznať mu trovy odvolacieho konania.\nKrajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval\nsprávnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom\nkonania bol nárok na zaplatenie sumy 23 965,13 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia\nv súvislosti s užívaním pozemkov žalovaným v období od 16. 10. 2007 do 31. 08. 2008. Užívanie\npozemkov žalovaným bolo preukázané.\nĎalej odvolací súd vyslovil, že výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená v súlade so súdnou\npraxou / SouRNS č. C314-NS sp. zn. 25Cdo/845/99 / vo výške, ktorá sa odvíjala od výšky nájomného\nzodpovedajúceho obvyklému nájomnému v danom mieste a čase a jeho výška je v súlade s Pravidlami\nprenajímania majetku Mesta Košice. Výška bola stanovená podľa § 12 Pravidiel.\nK námietkam ohľadne rozsudku 15C/792/1994 uviedol, že týmto rozsudkom bolo zriadené vecné\nbremeno v prospech žalovaného k jeho stavbe na parcele č. XXXX/XX o výmere 24 m2. Vecné bremeno\nk stavbe na parcele č. XXXX/XX sa žalovaného podľa uvedeného rozsudku netýka, ale žalobcu a\ntáto parcela nie je predmetom tohto konania. Žalobca za bezdôvodné užívanie parcely č. XXXX/XX o\nvýmere 29 m2, ku ktorej je zriadené vecné bremeno vo výmere 24 m2 až dňom právoplatnosti rozsudku\n15C/792/1994 dňa 19. 05. 2009, vyúčtoval žalovanému minimálnu náhradu 0,79 eur za obdobie pred\nprávoplatnosťou tohto rozsudku. V ostatných veciach nie sú rozsudky právoplatné, pričom rozsudky\n15C/289/1994, 15C/806/1994 a č. 15C/251/1994 sa vôbec netýkajú parciel, ktoré sú predmetom tohto\nkonania.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že nebolo potrebné vykonávať\nďalšie dokazovanie prerušením konania resp. obstarávaním rozsudkov uvádzaných žalovaným z\ndôvodu, že konajúci súd mal preukázané vlastnícke právo žalobcu k pozemkom na základe vykonania\niných dôkazov predložených v konaní, a to výpisom LV č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že v čase\nvyhlásenia rozsudku bol žalobca zapísaný ako vlastník pozemkov, ktoré bezdôvodne užíval žalovaný.\nNa základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 O. s. p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny\npotvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že\núspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 488,55 eur.\nŽalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 11. apríla 2011, ktorého\nprípustnosti odôvodňuje z ust. § 237 písm. d/ a f/ O. s. p.\nDovolateľ zastáva názor, že v konaní došlo k vadám podľa § 237 písm. d/ a f/ O. s. p., ktoré vyvodzuje\nz prekážky rozhodnutej veci a zmätočnosťou postupu súdov. Poukázal na to, že súd v konaní sp. zn.\n15C/792/1994, ako i odvolací súd vyslovili, že vlastníkmi označených pozemkov sú fyzické osoby, a nie\nmesto Košice. V tejto veci súdy nerešpektovali právoplatné rozhodnutia súdu prv vydané.\nĎalej v dovolaní uviedol, že napadnutý rozsudok spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci,\nnakoľko oba súdy sa nezaoberali súvisiacimi vecami právoplatne skončenými v inom konaní, ani\ntieto spisy nepripojili v tomto konaní. Prekážku rozhodnutej veci vyvodzuje z toho, že Okresný súd\nKošice I právoplatne rozhodol ohľadne predmetných pozemkov, ktoré rozhodnutie v tomto konaní súdy\nnerešpektovali tak, ako to predpokladá § 159 ods. 2 O. s. p. Ďalej uviedol, že podľa právoplatného\nrozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn.15C/251/1994, sú vlastníkmi sporných pozemkov\nfyzické osoby, ktoré následne boli zapísané do LV. Navrhol napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru nejde o res iudicatae podľa § 159 ods.\n3 O. s. p.\nK dovolaniu v časti odkazujúcej na rozhodnutia Okresného súdu Košice I uviedol, že išlo o konanie\no zriadenie vecného bremena a predmetom tohto konania je bezdôvodné obohatenie. Poukázal na\nsúdnu prax / rozhodnutia 4Cdo130/2007, 3Cdo 120/2003, 2Cdo 122/2010, ako i na rozsudok veľkého\nsenátu kolégia Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 31Cdo 1222/2001 /. Rozsudky, na ktoré sa\npoukazuje žalovaný boli prekonané neskoršími súdnymi rozhodnutiami / rozsudok 4Cdo180/2010, 2Cdo\n122/2010 /.\nŽalobca zastáva názor, že tvrdenie žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom je nedôvodné,\nnakoľko nevykonanie dôkazov / pripojenie rozsudkov o zriadení vecných bremien /, ktoré neslúžia\nna preukázanie relevantných skutočností, nie je porušením § 237 písm. f/ O. s. p. Žalovanému bola\numožnená realizácia procesných práv v súlade s právnym predpisom. Súd prvého stupňa aj odvolací\nsúd sa podľa žalobcu, náležite vysporiadali s podstatnými otázkami vo svojich rozhodnutiach.\nNavrhol dovolanie žalobcu odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania vo výške 986,33 eur, ktoré\nvyčíslil v podaní zo dňa 30. 08. 2012 za dva úkony /prevzatie a príprava, vyjadrenie k dovolaniu a režijný\npaušál a 20% DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal podľa § 242 ods. 1\na § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého\ndovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.\nPodľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,\npokiaľ to zákon pripúšťa.\nPodmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až § 239 O.\ns. p.\n\nZ dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho\nsúdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým\npredmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom\nkonaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada\ndovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací\nsúd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.\nPrípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len\nskutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.\nV predmetnej veci podal žalovaný dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu z\ndôvodu procesného pochybenia odvolacieho súdu, ale aj z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti.\nAk je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je\ndovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej veci nejde\no tento prípad. Z uvedeného vyplýva, že zákonné podmienky pre podanie dovolania podľa § 238 O. s.\np. neboli splnené.\nPodľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu\nnapadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný\nnielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.\nOdvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219\nods. 2 O. s. p.\nPokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku stotožnil s názorom vysloveným súdom\nprvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p., nemožno túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by\nnapĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím\nnesúhlasí. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých\nrozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne\nsprávnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takýchto prípadoch rozhodnutie obsahuje účastníkom\nznáme podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje stručné konštatovanie o správnosti\na presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil. Zo znenia tohto\nustanovenia vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať / kopírovať / všetky dôvody\nuvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môže v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie\nvecnej správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci sa odvolací súd stotožnil s výrokom i odôvodnením\nrozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorú skutočnosť dovolací súd nevyhodnotil ako\nprocesné pochybenie.\nNeodstrániteľnou prekážkou v konaní je prekážka právoplatne rozhodnutej veci / rei iudicatae /, ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p., a ktorá nesporne bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo\nprávoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná.\nRovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,\npokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,\nak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,\nktorými bol už uplatnený / z rovnakého skutku /. Prekážku rozsúdenej veci však predstavuje právoplatné\nrozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania právoplatne rozhodlo, preto ak\nbola uplatnená iba časť nároku, potom je prekážkou rozhodnutej veci iba rozsah nároku, o ktorom bolo\nprávoplatne rozhodnuté.\n\nV predmetnej veci je nepochybne zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok bezdôvodné obohatenie, ktoré\nžalovanému vzniklo užívaním nehnuteľností žalobcu, na výkon podnikateľskej činnosti.\nPrávoplatný rozsudok tvorí prekážku rozhodnutej veci iba v rozsahu jeho výroku vo veci, preto nemožno\nvyvodiť záver o tom, že prejednaniu predmetnej veci bráni rei iudicatae, pretože nebolo preukázané, že\nby o žalobcom uplatnenom nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní. Konania, na ktoré\npoukazuje žalovaný, sa týkali zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam, pričom predmetom tohto\nkonania je nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.\nDovolací súd dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.\nd/ O. s. p.\nZ podaného dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namieta i porušenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatím\nmožnosti konať pred súdom, ktoré vidí v zmätočnosti rozhodnutí súdov v tom, že nerešpektovali\nprávoplatné rozhodnutia prv vydané.\nPodľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\núčastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť\nrealizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho\npráva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy,\nani takýto jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje\nnezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o\ntom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom\nodňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania,\nktoré by mali za následok vyslovenie, že účastníkovi / žalobkyni / bola odňatá možnosť konať pred súdom\ntak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p.\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech\nv konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu\nochranu resp. na spravodlivý proces by podľa dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu\nnielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na\nvšeobecnom súde / II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, že súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie uvedených skutočností\nvšak v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku je jasné a zrozumiteľné,\nobsahuje vyhodnotenie výsledkov dokazovania a vyslovenie právneho názoru s odôvodnením.\nDovolací súd vyslovil, že článok 6 ods. 1 dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď\nna každý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu / García Ruiz proti Španielsku /. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní\nveci a napadnutého rozsudku stotožní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby\nvytkol obsah odôvodnenia rozsudku, nemožno ani túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala\npredpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí.\nZároveň dovolací súd tiež poukázal na to, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky\njednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani\nnestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva\nna súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých\nmožno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov nižších stupňov napraviť. Procesné\n\nvady taxatívne vymedzuje ust. § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny\nporiadok považuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací dôvod /§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s.\np. /, avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu\nzakladá „inú vadu konania“ podľa § 241 ods. 2 O. s. p., nie však vadu procesnú podľa § 237 O. s. p.\nDovolací súd prijal záver, že neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania ani podľa § 237 písm.\nf/ O. s. p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b\nods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.odmietol.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p tak, že žalobcovi priznal ako účelne\nvynaložené trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby / vyjadrenie k dovolaniu /, paušálnu\nnáhradu a 20 % DPH v celkovej výške 493,16 eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}