{"guid": "08b4270d-4778-471e-af9c-c890e71866a0:a9be0da4-8d53-4b6b-a570-2a6d3518ca10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1", "spisova_znacka": "2MCdo/12/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/12/2012 z 30. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 2MCdo/12/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1", "identifikacne_cislo": "7202899891", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2013-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9be0da4-8d53-4b6b-a570-2a6d3518ca10", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/12/2012\n7202899891\n30. 04. 2013\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2013:7202899891.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : Železnice Slovenskej\nrepubliky Bratislava, Klemensova 8, proti povinnému : I. L., o vymoženie pohľadávky vo výške 17 234,28\n€ s prísl., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 34 Er 832/2002, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu W. II zo 7. februára 2011\nč.k. 34 Er 832/2002-42 a proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra 2011 sp. zn. 2 CoE\n97/2011\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie\n17 234,28 € s prísl. Povinnosť povinného zaplatiť mu vymáhanú sumu preukazoval rozsudkom\nOkresného súdu Košice II č.k. 31 Cb 1132/98-117 zo dňa 28. februára 2002, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 7.5.2002. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok\"), požiadal Okresný súd Košice II o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Košice II (ďalej len „exekučný súd\") poverením z 22. augusta 2002 č. 5803 026016* udelil\npoverenie na vykonanie exekúcie istinu 17 234,28 € s prísl. súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi\nMihalovi.\nOkresný súd Košice II uznesením zo 17. decembra 2010 č.k. 34 Er 832/2002-36 exekúciu vyhlásil\nna neprípustnú a následne ju zastavil. V odôvodnení uviedol, že povinný počas exekučného konania\nzomrel a nemožno pokračovať v konaní s dedičom zomrelého povinného, preto exekúciu v zmysle\nustanovenia § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách\nexekúcie rozhodne samostatným uznesením.\nNásledne Okresný súd Košice II uznesením zo 7. februára 2011 č.k. 34 Er 832/2002-42 náhradu\ntrov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z ustanovenia §\n197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže\nzaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného ale len za predpokladu,\nže zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tom prípade zákon\nponecháva súdu možnosť, nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s\nprihliadnutím na mieru zavinenia na zastavenie exekúcie. Na druhej strane v prípade ak súd\nexekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu\npriznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného\nporiadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok\n\nkonania (úmrtie povinného). Oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt\nv priebehu exekučného konania zomrie a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.\nVzhľadom na úmrtie povinného nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora\npostupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho\nna úhradu priznaných\ntrov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože\noprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu\nexekútorovi nepriznal.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 31. októbra 2011 č.k. 2 CoE\n97/2011-63 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a\nsúdnemu exekútorovi nepriznal. V odôvodnení poukázal na správne, výstižné a presvedčivé dôvody\nuznesenia súdu prvého stupňa, stotožnil sa s nimi ako aj so skutkovým a právnym záverom súdu prvého\nstupňa.\nNa základe podnetu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala podal proti uvedeným uzneseniam\nexekučného súdu a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.\nCitujúc ustanovenia § 1, § 2, § 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku,\n§ 196 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že v danej\nveci je zrejmé, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že\nvedel o prebiehajúcom dedičskom konaní po nebohom povinnom, ktorý po sebe zanechal majetok,\nnapriek tomu si svoju pohľadávku v tomto konaní neuplatnil a preto záväzok povinného neprešiel na\ndedičov a v exekúcii nebolo možné ďalej pokračovať. Napadnuté rozhodnutia spočívajú v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Súdy síce použili správny právny predpis, nesprávne ho však aplikovali, a tým\nnesprávne rozhodli o trovách exekúcie. Má za to, že súdy týmito rozhodnutiami porušili zákon,\na preto navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nOprávnený vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že zastáva názor, že súdy tým, že\nsúdnemu exekútorovi nepriznali trovy exekúcie postupovali správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v §\n237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady\nkonania neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne\ndovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov (§ 243f\nods. 1 písm.c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nGenerálny prokurátor v danej veci namietal nesprávne právne posúdenie súdmi nižších stupňov v otázke\nzavinenia zastavenia exekúcie. Mal za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že napriek\ntomu, že vedel o prebiehajúcom dedičskom konaní po nebohom povinnom, ktorý po sebe zanechal\nmajetok, svoju pohľadávku v tomto konaní neuplatnil a preto záväzok povinného neprešiel na dedičov\na v exekúcii nebolo možné ďalej pokračovať.\nPodľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú\núčastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o\ntrovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.\nPodľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako\npovinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať\nexekúciu len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa §\n41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne\noznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod\nalebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor\npovinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne\ndo 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a\npovinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť\nprešla.\nUstanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že exekúciu možno\nvykonať len na základe návrhu toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený a iba proti\ntomu, kto je označený ako povinný. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak\nk prechodu práv a povinností z exekučného titulu došlo v čase od vydania exekučného titulu do\npodania návrhu na vykonanie exekúcie, aplikuje sa výlučne prvá veta tohto ustanovenia. Toto zákonné\nustanovenie neurčuje prostriedky, ktoré môže oprávnený označiť, či predložiť na preukázanie prechodu\npráv a povinností z exekučného titulu. Prechod práv a povinností možno teda preukázať aj listinou (napr.\nosvedčením o dedičstve vydaným štátnym notárom).\nK prechodu práv a povinností dochádza na základe právneho nástupníctva, ktorého následkom je buď\nto, že do všetkých práv a povinností pôvodného subjektu nastupuje iná osoba (univerzálna sukcesia\n- prichádza do úvahy, ak právny predchodca zaniká) alebo zmena subjektu nastáva len u niektorých\npráv a povinností (singulárna sukcesia). U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou\nporučiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú\niba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva).\nTo znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove\ndlhy.\nPrávna úprava týkajúca sa dedičského práva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by\ndlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený. Výkladom opaku (a\ncontrario) možno dospieť k záveru, že aj takýto neprihlásený, resp. neprejednaný dlh po poručiteľovi\nprechádza priamo zo zákona na dedičov. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom\nnedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere\nk hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo\nnadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa, je preto postačujúce,\nak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotou\ntýchto práv. Skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu\nprechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia\no dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v\nrozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode\ndedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený\nv exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného\ntitulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného\nporiadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh\nnebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 M\nCdo 18/2009).\n\nAk generálny prokurátor v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci\noporu v zákone. Možno teda uzavrieť, že z tohto pohľadu oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.\nZ uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) tak ako to obsahovo vymedzil\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie\nzamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade podnet podal súdny exekútor, ale\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mu neuložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, pretože\noprávnený nepodal návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods.\n5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}