{"guid": "67d15eb5-2d6b-4521-98d9-b888ac4755c9:883779ba-a96c-458a-b49a-3dc90a5cd30d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1", "spisova_znacka": "1Sža/25/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/25/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1Sža/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1", "identifikacne_cislo": "7013200813", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/883779ba-a96c-458a-b49a-3dc90a5cd30d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/25/2013\n7013200813\n10. 12. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: J.,\nnar. XX.XX.XXXX v meste V., provincia Nangarhar, Afganská islamská republika (ďalej len „Afganistan\"),\nštátna príslušnosť Afganistan, preukaz utečenca č. XXXXXX, vydaný dňa 26.04.2005 v Bieloruskej\nrepublike (ďalej len „Bielorusko\"), s platnosťou do 26.04.2015, povolenie na pobyt v Bielorusku č. Hl\nXXXXXXX, vydané dňa 29.08.2011, s platnosťou do 18.08.2016, posledný pobyt v zahraničí v meste\nW., toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpeného Centrom právnej\npomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu\nč. ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23. apríla 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/12/2013-40 zo dňa 04. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/12/2013-40 zo dňa\n04. septembra 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo\ndňa 23.04.2013, ktorým odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako neprípustnú. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový\nstav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené. Opravný\nprostriedok navrhovateľa (v rozsahu odvolacích dôvodov) vyhodnotil ako nedôvodný.\nKrajský súd poukázal na to, že azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine\nsvojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\n\ndôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.\nNavrhovateľ v priebehu azylového konania podľa krajského súdu neuviedol žiadne podstatné\nskutočnosti, ani dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti o udelenie azylu alebo\no poskytnutie doplnkovej ochrany. Z obsahu administratívneho spisu odporcu (z Dotazníka žiadateľa\no azyl zo dňa 07.03.2013), z obsahu predchádzajúceho administratívneho spisu ČAS: MU-622/POŽ-2012 a výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že sa jedná o druhú žiadosť navrhovateľa\no udelenie azylu na území SR. Prvýkrát o ňu požiadal 20.09.2012. O tejto žiadosti odporca vydal\nrozhodnutie ČAS: MU-622-13/PO-Ž-2012 zo dňa 29.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n05.12.2012. Za účelom zdôvodnenia aktuálnej žiadosti navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej\nochrany na území SR, po jeho vrátení z územia Belgického kráľovstva dňa 28.02.2013 na územie SR,\nbol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, v ktorom sa v plnej miere pridržal dôvodov, o ktorých\npodrobne vypovedal v predchádzajúcom konaní. Navyše predložil odporcovi dokumenty súvisiace s jeho\nvzdelaním, zamestnaním a vykonávaním podnikateľskej činnosti a prenájme bytu, negatívnu odpoveď\nna jeho žiadosť o udelenie bieloruského štátneho občianstva a na dvoch videách nasnímané priestory\nubytovania a jeho hospitalizácie v nemocnici.\nKrajský súd sa stotožnil s vyhodnotením zhromaždených dôkazov odporcom v napadnutom rozhodnutí,\nna ktoré v podrobnostiach poukázal. Navrhovateľ od roku 1984 žil mimo krajiny svojho štátneho\nobčianstva - Afganistanu, najprv v Tadžikistane a potom na území Bieloruska, teda v štáte, ktorý nie\nje členským štátom Európskej únie. V roku 1999 získal v Bielorusku štatút utečenca. Tento mu bol\nniekoľkokrát predĺžený, naposledy dňa 26.04.2005, s platnosťou do 26.04.2015. Taktiež získal na území\nBieloruska povolenie na pobyt, ktoré mu bolo naposledy predĺžené 29.08.2011 s dobou platnosti do\n18.08.2016. V roku 2007 požiadal o udelenie štátneho občianstva, o ktorom bolo rozhodnuté negatívne.\nK tomu navrhovateľ uviedol, že o štátne občianstvo opätovne už nežiadal, lebo by mu nebolo vyhovené,\nno ak by mu bolo udelené, nemal by dôvod z neho vycestovať. Žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou\nprenasledovaný nebol, žiadneho konkrétneho nebezpečenstva v Bielorusku sa neobával, chcel len žiť\nv slobodnej krajine. Ako uviedol odporca, s definíciou prenasledovania nesúvisia osobné problémy s\npolicajtmi a údajnými potýčkami s nimi, na ktoré poukázala aj jeho manželka. Podľa záveru odporcu, s\ndefiníciou prenasledovania nesúvisí ani jeho finančná situácia, keď pred odporcom uviedol, že si nemôže\ndovoliť kúpiť nehnuteľnosť, aby sa odsťahoval z ubytovne pre utečencov, kde nebol spokojný s danými\npodmienkami v blízkosti polície. Krajský súd poukázal na to, že na pojednávaní pred súdom navrhovateľ\npoprel zlú finančnú situáciu, obdobne ako jeho manželka, ktorá tiež pred odporcom vypovedala, že si\nnemohli dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, zatiaľ čo na pojednávaní krajského súdu to zhodne s manželom\npoprela s tým, že obaja tvrdili, že pracovali a tak majú dostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľ\nvšak uviedol pred odporcom, že podnikal do roku 2001 a následne až do odchodu z Bieloruska dňa\n10.09.2012 bol nezamestnaný. Taktiež jeho manželka v konaní pred odporcom uviedla, že od roku 2010\nuž nepracovala, lebo sa starala o manžela, ktorý mal zlomenú nohu. Odporca v roku 2005 uzavrel\nmanželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou R., ktorej odporca rozhodnutím ČAS: MU-109-29/POŽ-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Podľa záveru\nodporcu taktiež dokumenty žiadnym spôsobom nedokazujú, že by navrhovateľ na území Bieloruska čelil\nakýmkoľvek problémom, ktoré by mohli byť subsumované pod pojem prenasledovania v zmysle zákona\no azyle alebo Ženevského dohovoru.\n\nNa základe uvedených skutočností odporca dospel k záveru, že navrhovateľ mal v Bielorusku vytvorené\npodmienky pre bezproblémový návrat a opätovné začlenenie sa do každodenného života. Štatút\nutečenca na území Bieloruska bol navrhovateľovi pravidelne predlžovaný, t. z., že môže efektívne túto\nochranu využívať a je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť.\nVo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu krajský súd zdôraznil, že za\nrelevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať navrhovateľom pociťovanú ťaživú\nsituáciu.\n\nDôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred\nodporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu\nhrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.\nKrajský súd uviedol, že bolo zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca\nvychádzal. Podľa krajského súdu celé konanie odporca riadne vyhodnotil a toto vyhodnotenie následne\nvyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v\nprípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej\nochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie. V prejednávanej veci odporca\nrozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležité zisteného skutkového stavu a vec správne právne\nposúdil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n\nKrajský súd v závere uviedol, že nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nNavrhovateľ podal v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu odvolanie, a to z dôvodu podľa §\n205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, teda z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu je\nčiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nNavrhovateľ navrhol zmenu rozsudku krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť e a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nPoukázal na to, že odporca svojím rozhodnutím podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona zamietol jeho\nžiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR ako neprípustnú.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie\nazylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v zákone o azyle a nijakým\nspôsobom nepreukázal, že by na území Bieloruska čelil akýmkoľvek problémom, resp. akémukoľvek\nkonaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie v zmysle zákona o azyle alebo\nŽenevského dohovoru a nakoľko mu bol priznaný štatút utečenca na území Bieloruska, môže podľa\nnázoru odporcu efektívne využívať túto ochranu a je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť.\nNavrhovateľ uviedol, že napadnutým rozhodnutím odporcu v celom jeho rozsahu nesúhlasil, a preto proti\nnemu podal opravný prostriedok na prvostupňový súd, v ktorom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie\nodporcu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom namietal, že odporca v konaní vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci.\nNavrhovateľ v konaní o udelenie azylu pred odporcom požiadal o azyl z politických dôvodov, nakoľko\nv krajine azylu, t. j. Bielorusku, mu napriek jeho dlhodobému pobytu v tejto krajine nebolo udelené\nštátne občianstvo, hoc oň žiadal a má za manželku bieloruskú štátnu občianku, pričom ako cudzinec\nbez štátneho občianstva nemá možnosť získať cestovný pas, s ktorým by mohol slobodne cestovať a\n\nrealizovať aj ďalšie občianske práva viažuce sa na štátne občianstvo. V roku 1999 získal v Bielorusku\nštatút utečenca a povolenie na pobyt, ktoré mu bolo predĺžené s dobou platnosti do 18.08.2016. Od\nroku 1984 žije mimo krajiny pôvodu - Afganistanu. V Bielorusku k nemu pristupujú ako k cudzincovi.\nAk v Minsku došlo k nejakým nepokojom, tak polícia prišla najprv do zariadenia migračného úradu, kde\nboli ubytovaní utečenci, či nestoja za vyvolanými nepokojmi oni. Aj v roku 2011 sa dostal v kaviarni\ndo konfliktu s mužmi v podnapitom stave, ktorí sa mu posmievali. Po privolaní polície si policajti s\nútočníkmi podali ruky a navrhovateľa poslali preč. Navrhovateľ mal avšak poranenú nohu, a preto musel\nbyť hospitalizovaný. Policajti a útočníci za ním prišli počas jeho hospitalizácie a vyhrážali sa mu, aby\ntrestné oznámenie stiahol. Počas pobytu v Bielorusku sa musel navrhovateľ zdržiavať iba v ubytovni\npre utečencov, kde boli neustále problémy a časté razie polície, ktorá dávala cudzincom podpisovať\nlistiny, s ktorými nesúhlasili. Na preukázanie vyššie uvedených skutočností navrhovateľ v konaní pred\nodporcom predložil okrem iného aj správu o hospitalizácii v nemocnici, predvolanie na políciu, či video\nz pobytu v nemocnici.\nV konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že v zmysle § 11 zákona o azyle mal odporca povinnosť\nskúmať, či udelený azyl Bieloruskou republikou navrhovateľovi predstavuje ochranu, ktorú je možné\núčinne využívať, a či je možné do tejto krajiny navrhovateľa účinne vrátiť, čo odporca v konaní neskúmal,\nani sa tým v napadnutom rozhodnutí následne nezaoberal, čím vážne pochybil. Odporca nevenoval\npozornosť všetkým tvrdeniam navrhovateľa a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa nijakým\nspôsobom nezaoberal možnosťami návratu navrhovateľa na územie Bieloruska ako krajiny azylu po\njeho odchode ani situáciou v Bielorusku s ohľadom na správanie sa a prístup bieloruskej spoločnosti a\nj ej štátnych orgánov k príslušníkom menším, a to vrátane osôb s priznaným postavením utečencov.\nNa podporu svojich tvrdení navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa poukázal na výročnú\nsprávu US Department of State: 2012 Country Reports on Human Rights Practices - Belarus zo dňa\n19.04.2013 (dostupná na www.refworld.org) ktorá poukazuje na to, že v Bielorusku boli zaznamenané\nprípady zneužitia moci bezpečnostnými zložkami štátu, diskriminácia národnostných menšín a tých, ktorí\nnepoužívajú bieloruský jazyk.\nNavrhovateľ uviedol, že sa aj naďalej pridržiava svojich tvrdení a skutočností uvedených v konaní pred\nodporcom, ako aj v konaní pred prvostupňovým súdom.\nPrvostupňový súd následne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa stotožnil so závermi odporcu,\nkeď mal za preukázané, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti,\nani dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany, pričom aj súd sa stotožnil so záverom odporcu, že s definíciou prenasledovania\nnesúvisia osobné problémy navrhovateľa s policajtmi a údajnými potýčkami s nimi, na ktoré poukázala\naj jeho manželka ani jeho finančná situácia, keď uviedol, že si nemôže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť,\naby sa odsťahoval z ubytovne pre utečencov. Rovnako ako odporca aj prvostupňový súd dospel k\nzáveru, že navrhovateľ má v Bielorusku vytvorené podmienky pre bezproblémový návrat a opätovné\nzačlenenie sa do každodenného života, štatút utečenca mu bol pravidelne predlžovaný, a to znamená,\nže môže túto ochranu efektívne využívať a je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť. Rovnako\nprvostupňový súd skonštatoval, že za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho\npovažovať navrhovateľom pociťovanú ťaživú situáciu.\nS uvedeným právnym názorom prvostupňového súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas. Záver\nprvostupňového súdu o tom, že odporca v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne\nprávne posúdil, ako aj jeho konštatovanie ohľadom nepredloženia žiadneho relevantného dôkazu zo\nstrany navrhovateľa, podľa navrhovateľa neobstojí.\nNavrhovateľ uviedol, že opustil krajinu azylu z dôvodu diskriminácie a ponižujúceho zaobchádzania z\ndôvodu jeho príslušnosti k národnostnej menšine. Navrhovateľ bol v minulosti navyše terčom fyzického\nútoku a ako utečenec sa nemohol slobodne pohybovať a usadiť v ktorejkoľvek časti Bieloruska, ale bol\npovinný zdržiavať sa a bývať v ubytovni pre utečencov, v ktorej sa s manželkou necítili bezpečne a\n\nv ktorej nemali zabezpečené dôstojné bývanie. Z tohto dôvodu si zároveň nemohli kúpiť byt na inom\nmieste, pretože bol povinný zdržiavať sa iba v uvedenej ubytovni, a teda nie preto, že by nemal dostatok\npeňažných prostriedkov.\nNavrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa citoval 51. 50 Zákona o právnom postavení cudzincov a\nosôb bez štátneho občianstva v Bieloruskej republike zo dňa 03.06.1993 č. 2339-XII v znení neskorších\nnoviel, v zmysle ktorého sa povolenie na trvalý pobyt udelí cudzincovi, ktorý bol uznaný sa utečenca\nalebo azylanta na území Bieloruskej republiky.\nPodľa 51. 54 tohto zákona povolenie na trvalý pobyt môže byť zrušené, ak sa cudzinec zdržiaval mimo\nBieloruskej republiky viac ako 180 dní v roku.\nPovolenie na trvalý pobyt bude zrušené, ak cudzinec opustil územie Bieloruskej republiky za účelom\nzískania trvalého pobytu v zahraničí... Zrušenie povolenia na trvalý pobyt zahŕňa aj zrušenie vstupných\nvíz na územie Bieloruskej republiky a zhabanie povolenia na pobyt.\nPodľa Príručky UNHCR Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a\npodľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov Odmietnutie alebo nemožnosť realizácie určitých práv\n(napr. práva na vydanie cestovného dokladu alebo jeho predĺženie, prípadne vstup na štátne územie,\nmôže znamenať odmietnutie ochrany.\nV súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle mal odporca povinnosť skúmať možnosť\núčinne vrátiť navrhovateľa do krajiny azylu, a to čo do existencie právneho titulu, na základe ktorého\nje Bielorusko povinné navrhovateľa prijať, resp. čo do ochoty Bieloruska prijať ho. Uvedené je dôležité\nnajmä z dôvodu, že zamietnutý žiadateľ o azyl sa nebude môcť vrátiť do krajiny azylu, pretože táto ho\nodmietne prijať.\nK námietkam navrhovateľa týkajúcim sa hrozby straty povolenia na pobyt (zahŕňajúcej aj zrušenie\nvstupných víz) sa avšak prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril, ani k nim nezaujal\nžiadnu právnu úvahu. Podľa navrhovateľa išlo o podstatné námietky poukazujúce na nemožnosť návratu\nnavrhovateľa do Bieloruska (resp. neochotu Bieloruska prijať takéhoto utečenca späť, ktorému bolo\nzrušené povolenie na pobyt a vstupné víza), a teda nemožnosť využitia ochrany, ktorá bola udelená v\nminulosti navrhovateľovi na území Bieloruska.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05,1. ÚS 117/05).\nNa základe uvedeného navrhovateľ mal to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné.\nPokiaľ ide o argumentáciu prvostupňového súdu a odporcu vo vzťahu k nedoloženiu všetkých\nrelevantných dôkazov v predmetnej veci navrhovateľom, s takýmto záverom vyjadril nesúhlas, pričom\nv tejto súvislosti poukázal na špecifickosť konania o udelenie azylu v tom smere, kedy sa žiadatelia o\nazyl vzhľadom na svoju situáciu veľakrát ocitajú v stave dôkaznej núdze, kedy nie sú schopní podoprieť\nsvoje vyhlásenia dokladmi alebo inými konkrétnymi dôkazmi. V konaní o udelenie azylu sa povinnosť\nkonkretizovať všetky súvisiace fakty delí rovnakým dielom medzi žiadateľa a správny orgán, ktorý musí\nvyužiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii k zadováženiu si nevyhnutných podkladov pre svoje\nrozhodnutie. Navrhovateľ v konaní pred odporcom predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a aj\nv konaní pred súdom prvého stupňa poukázal a citoval správu o prístupe Bieloruska a bieloruskej\n\nspoločnosti k príslušníkom menšín a citoval konkrétne ustanovenia príslušných bieloruských predpisov,\no ktorých vypovedal v doterajšom priebehu konania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre\naplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. S ohľadom na doloženú správu o situácii v\nBielorusku nebolo podľa jeho názoru možné vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde,\nnakoľko ním uvedené skutočnosti o diskriminácii príslušníkov národných menšín je možné podložiť aj\nkonkrétnymi správami o situácii v krajine azylu navrhovateľa. Z tohto pohľadu a na základe ďalších\nvyššie uvedených skutočností sa podľa navrhovateľa javí ako neudržateľný taktiež záver odporcu, ktorý\nsi osvojil aj prvostupňový súd, a to, že navrhovateľa možno účinne vrátiť do Bieloruska, kde má podľa\nich názoru vytvorené podmienky na opätovné začlenenie sa do spoločnosti a môže efektívne využívať\nochranu štátu.\nNa základe uvedeného navrhol zmenu rozsudku krajského tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že\nnavrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namieta, že krajský súd mal vydať rozhodnutie na základe\nnedostatočného skutkového a právneho posúdenia veci. V odvolaní však neuvádza žiadne relevantné\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Dôvody, ktoré uviedol\npočas azylového konania, sú irelevantné pre udelenie medzinárodnej ochrany na území SR. Navrhovateľ\nžil od roku 1984 mimo Afganistanu a v roku 1999 mu bol udelený štatút utečenca. Skutočnosť, že si ako\nutečenec nemohol prenajať inú nehnuteľnosť a nemohol tak odísť bývať mimo zariadenia pre cudzincov\nnezakladá dôvod na udelenie azylu. Okrem toho tento problém bol riešiteľný, ak by si nehnuteľnosť\nprenajala jeho žena, čo pripustil aj sám navrhovateľ. Za prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle\nnemožno považovať ani jeho konflikt s policajtmi, na ktorých podal trestné oznámenie a následne\nho stiahol, a to aj v súvislosti s tým, že počas pohovoru uviedol, že nemal problémy so štátnymi\norgánmi. Dôvodom na udelenie azylu nie je ani zamietnutie jeho žiadosti o získanie štátneho občianstva\nBieloruska. Po posúdení dôvodov navrhovateľa, tak ako ich uvádzal na migračnom úrade a neskôr pred\nsúdom, ako aj na základe dostupných správ o krajine pôvodu boli tvrdenia žiadateľa v súvislosti s jeho\nproblémami v krajine vyhodnotené ako nedôveryhodné. Menovanému sa tak nepodarilo prezentovať\ndôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom.\nOdporca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov\nuvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť\nobáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastavania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako neboli\nzistené dôvody na udelenie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť\nnavrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky\n(ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako neprípustnú.\n\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Košice - letisko požiadal dňa 28.02.2013 o udelenie azylu na území SR z politických\ndôvodov, po vrátení na územie SR z Belgického kráľovstva. Jedná sa o druhú žiadosť navrhovateľa na\núzemí SR. Prvýkrát oň požiadal 20.09.2012 na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné z dôvodov,\nže ako cudzinec bez bieloruského štátneho občianstva nemá možnosť získať cestovný doklad na\nslobodné cestovanie napriek tomu, že od roku 1999 trvalé žije v Bielorusku a od roku 2005 má za\nmanželku štátnu príslušníčku Bieloruska.\nZa účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor dňa\n02.10.2012, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany,\nči hnutia, či inej organizácie, v Afganistane nebol trestne stíhaný a neslúžil v žiadnych ozbrojených\nzložkách. V roku 1984 bol z Afganistanu premiestnený do Tadžikistanu a po skončení školy pokračoval\nv štúdiu na strednej stavebnej škole v meste Mogilev v Bielorusku, ktorú ukončil v roku 1993, kde zostal\nžiť. V roku 1999 získal štatút utečenca v Bielorusku, niekoľkokrát predĺžený, naposledy 26.04.2005 s\nplatnosťou do 26.04.2015 a s povolením na pobyt, ktoré mu bolo naposledy predĺžené dňa 29.08.2011 s\ndobou platnosti do 18.08.2016. Od roku 2002 začal podnikať do roku 2011 a do odchodu dňa 10.09.2012\nbol nezamestnaný. V roku 2005 uzavrel manželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou. Uviedol, že o\nposkytnutie medzinárodnej ochrany území SR sa rozhodol požiadať z dôvodu, že v Afganistane okrem\nmatky už nemá nikoho a necíti sa byť jeho štátnym príslušníkom. V roku 2007 požiadal o udelenie\nbieloruského štátneho občianstva, no jeho žiadosti nebolo vyhovené a viackrát o to nežiadal.\n\nNavrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že po získaní štatútu utečenca na území Bieloruska mu\nbolo poskytnuté ubytovanie v budove, kde bývali osoby so štatútom utečenca, ako aj neprispôsobiví\nobčania, kvôli ktorým musel vystupovať ako svedok. Chcel sa odsťahovať, no nemal dostatok financií na\nkúpu nehnuteľnosti. Dňa 15.12.2001 sa v kaviarni dostal do konfliktu so štyrmi neznámymi mužmi, ktorí\nsa mu posmievali a zlomili mu nohu. V nemocnici prišiel za ním policajný vyšetrovateľ s útočníkmi s tým,\nže sú to policajti. Podal na nich trestné oznámenie, no z obavy pred ďalším konfliktom, oznámenie stiahol.\nV Bielorusku k nemu pristupovali ako k cudzincovi a v prípade nepokojov policajti prišli do zariadenia\npre utečencov, či nestoja za vyvolanými nepokojmi. Napokon uviedol, že žiadnymi štátnymi orgánmi ani\npolíciou prenasledovaný nebol a neobáva sa žiadneho konkrétneho nebezpečenstva v Bielorusku. Ak by\nmu bolo udelené štátne občianstvo Bieloruska, nemal by dôvod z neho vycestovať. Navrhovateľ predložil\ndokumenty súvisiace s jeho osobou, negatívnu odpoveď na jeho žiadosť o udelenie bieloruského\nštátneho občianstva, predvolanie na políciu a CD nosič s tromi videami z priestorov ubytovania a z\nnemocnice.\nPodľa názoru odporcu navrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami\nalebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10. Svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch\nnež tých, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine, zastavania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich\npolitických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo\n§ 13b.\nDôvody uvádzané navrhovateľom počas azylového konania vyhodnotil odporca ako irelevantné z\nhľadiska kladného posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu a ako také nepredstavujú žiadnu\nformu perzekúcie v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle. S definíciou prenasledovania\nnesúvisí skutočnosť, že od roku 1984 žije mimo Afganistanu na území Bieloruska, kde mu bol udelený\nštatút utečenca a doposiaľ mu nebolo udelené štátne občianstvo. S touto definíciou nesúvisí ani\nfinančná situácia navrhovateľa, pre ktorú si nemohol dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, pretože bol nespokojný\ns podmienkami ubytovania ako utečenca. Nesúvisia s tým ani jeho osobné problémy vo vzťahu k\npolicajtom. Ani dokumenty predložené navrhovateľom nedokazujú problémy, ktoré by bolo možné\nsubsumovať pod pojem prenasledovania v zmysle zákona o azyle alebo Ženevského dohovoru.\n\nOdporca zdôraznil, že z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou\nprenasledovaný nikdy nebol a v Bielorusku sa neobáva žiadneho konkrétneho nebezpečenstva. Vadila\nmu iba skutočnosť, že mu nebolo udelené štátne občianstvo Bieloruska, čo mohol vyriešiť podaním\nopätovnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva s odstránením nedostatkov, pre ktoré mu občianstvo\nudelené nebolo a neriadiť sa domnienkami.\nOdporca uviedol, že po komplexnom vyhodnotení žiadosti navrhovateľa dospel k záveru, že ustanovenie\n§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle sa vzťahuje na navrhovateľa. Prihliadol pritom na to, že navrhovateľ\nžije na území Bieloruska nepretržite od roku 1989, kde pracoval aj podnikal a ako utečencovi mu\nbolo poskytnuté ubytovanie. V roku 2005 uzavrel manželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou.\nPodľa záveru odporcu, uvedené skutočnosti svedčia o tom, že navrhovateľ má v Bielorusku vytvorené\npodmienky pre bezproblémový návrat a opätovné začlenenie sa do každodenného života. Bol mu\npriznaný štatút utečenca na území Bieloruska, ktorý mu je pravidelne predlžovaný, môže túto ochranu\nefektívne využívať a preto je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť. Odporca pritom vychádzal z\ninformácií, a to z materiálu „Bielorusko/Belarus“, vedenom v internej databáze Migračného úradu pod\nč. p. MU-ODZS-2012/0005 3 0-002 zo dňa 22.11.2012 a pod č. p. MU-ODZS-2013/000231-002 zo dňa\n27.03.2013.\n\nZ uvedených dôvodov odporca rozhodol podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle o žiadosti\nnavrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR tak, že túto žiadosť\nzamietol ako neprípustnú.\n\nK tomu dodal, že o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadala aj\njeho manželka Iryna Sidziki, ktorej Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa\n23.04.2013 zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.\n\nV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi\nverejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\n\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 11 ods.1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak žiadateľovi udelil azyl štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže\nefektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť.\nNámietku navrhovateľa uplatnenú v odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu je čiastočne\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nNavrhovateľ namietal, že v zmysle § 11 zákona o azyle mal odporca povinnosť skúmať, či udelený\nazyl Bieloruskou republikou navrhovateľovi predstavuje ochranu, ktorú je možné účinne využívať, a\nči je možné do tejto krajiny navrhovateľa účinne vrátiť, čo odporca v konaní neskúmal, ani sa tým v\nnapadnutom rozhodnutí následne nezaoberal, čím vážne pochybil.\nUvedenou námietkou sa prvostupňový súd podrobne zaoberal, keď uviedol, že odporca venoval\npozornosť všetkým tvrdeniam navrhovateľa a dostatočne zistil skutkový stav veci, zaoberal sa\nmožnosťami návratu navrhovateľa na územie Bieloruska ako krajiny azylu po jeho odchode. Podľa\nkrajského súdu dokumenty predložené navrhovateľom žiadnym spôsobom nedokazujú, že by\nnavrhovateľ na území Bieloruska čelil akýmkoľvek problémom, ktoré by mohli byť subsumované pod\npojem prenasledovania v zmysle zákona o azyle alebo Ženevského dohovoru.\nNa základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že odporca dospel k logickému záveru,\nže navrhovateľ mal v Bielorusku vytvorené podmienky pre bezproblémový návrat a opätovné začlenenie\nsa do každodenného života. Keďže štatút utečenca na území Bieloruska bol navrhovateľovi pravidelne\npredlžovaný, navrhovateľ môže efektívne túto ochranu využívať a je možné ho do Bieloruska účinne\nvrátiť.\nVo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu krajský súd zdôraznil, že za\nrelevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať navrhovateľom pociťovanú ťaživú\nsituáciu.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, uplatnenými\nv opravnom prostriedku a voči argumentácii krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady a na\ntieto v podrobnostiach odkazuje, námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní vyhodnotil odvolací súd\nza nedôvodné.\nNajvyšší súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by boli\nspôsobilé spochybniť záver odporcu o tom, že jeho žiadosť bolo potrebné zamietnuť ako neprípustnú\npodľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\nV konaní nebolo sporné, že navrhovateľ v roku 1999 získal v Bielorusku štatút utečenca. Tento mu bol\nniekoľkokrát predĺžený, naposledy dňa 26.04.2005 s platnosťou do 26.04.2015. Taktiež získal na území\n\nBieloruska povolenie na pobyt, ktoré mu bolo naposledy predĺžené 29.08.2011 s dobou platnosti do\n18.08.2016.\nNajvyšší súd konštatuje, že navrhovateľ v priebehu azylového ani súdneho konania neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali záver odporcu o tom, žiadateľ môže efektívne využívať ochranu\nštatútu utečenca v Bielorusku a že je možné ho účinne do tohto štátu vrátiť. Navrhovateľ totiž v\npriebehu správneho konania uviedol, že žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou prenasledovaný nebol\na neobáva sa žiadneho konkrétneho nebezpečenstva v Bielorusku. Vyjadrenia navrhovateľa, (že sa\ndostal do konfliktu so štyrmi neznámymi mužmi, ktorí sa mu posmievali a zlomili mu nohu a následne\npo podaní trestného oznámenia, z obavy pred ďalším konfliktom, toto stiahol), totiž možno označiť za\nvšeobecné, pretože navrhovateľ predovšetkým nešpecifikuje, či sa na prípadných vyhrážkach podieľala\npolícia, nešpecifikuje ako naložila s jeho oznámením a či sa účinne voči vyhrážkam bránil. Rovnako\nnešpecifikuje, od koho konkrétne po návrate by bol ohrozený, keď na strane druhej sám navrhovateľ\nuvádza, že pokiaľ by mu bolo udelené štátne občianstvo Bieloruska, nemal by dôvod z tejto krajiny\nvycestovať.\nTieto tvrdenia (nielen pre ich všeobecnosť, ale aj protirečivosť) nenasvedčujú tomu, že by navrhovateľ\nnemohol efektívne využívať ochranu poskytnutú Bieloruskom. Navrhovateľ netvrdil ani nepredložil\nžiaden dôkaz o tom, že by existovala prekážka, ktorá by mu bránila v návrate do krajiny, ktorá mu\nposkytla štatút utečenca.\nPokiaľ teda krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu\nako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, rozhodol vecne správne .\nNajvyšší súd SR sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, pre ktorú považoval\nnámietky navrhovateľa za nedôvodné.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}