{"guid": "fad5154a-909a-47a5-986f-dbb1c7bd2b98:b0b5cbda-79a0-4255-a851-ef213146f38b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1", "spisova_znacka": "1Sža/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1Sža/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1", "identifikacne_cislo": "7013200812", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0b5cbda-79a0-4255-a851-ef213146f38b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/24/2013\n7013200812\n10. 12. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7013200812.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z.,\nnar. XX.XX.XXXX v meste J., oblasť J., Bieloruská republika, štátna príslušnosť Bieloruskej republiky\n(ďalej len „Bielorusko\"), naposledy bytom v zahraničí: ulica Y., J., Bielorusko, toho času miesto pobytu\nR., zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23. apríla 2013, na odvolanie\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/11/2013-36 zo dňa 04. septembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/11/2013-36 zo dňa\n04. septembra 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo\ndňa 23.04.2013, ktorým odporca zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1\npísm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že odporca rozhodol na základe\nnáležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ a ods.\n3 zákona o azyle, vzhľadom na to, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany odôvodnila existenciou takých dôvodov, ktoré nie je možné považovať za dôvody\nrelevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. O medzinárodnú ochranu na\núzemí SR žiadala z dôvodov problémov jej manžela na území Bieloruska a pre problémy s bývaním,\npretože nemali finančné prostriedky na kúpu vlastného bytu. Na pojednávaní potom tvrdila, že finančné\nprostriedky mali, keďže pracovala ako šička a manžel podnikal. Pri výsluchu pred odporcom však\nuviedla, že od roku 2010 nepracovala a rovnako jej manžel pri výsluchu pred odporcom poukazoval na\n\nnedostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľka tiež tvrdila, že mala svoj byt, následne uviedla, že\nbývala s rodičmi. Okrem toho nejasne a všeobecne hovorila o problémoch týkajúcich sa podpisovania\ndokumentov, ktorým ona ani jej manžel nerozumeli.\nK námietke týkajúcej sa toho, že odporca mal vziať do úvahy prítomnosť humanitných dôvodov, krajský\nsúd uviedol, že jednak navrhovateľka nekonkretizovala, ktoré skutočnosti mali odôvodniť prítomnosť\nhumanitných dôvodov a okrem toho rozhodnutie o azyle z humanitných dôvodov je vecou správneho\nuváženia správneho orgánu.\nK námietke o zmätočnosti rozhodnutia, kde odporca skúmal podmienky pre poskytnutie doplnkovej\nochrany a napriek tomu rozhodol o žiadosti ako o zjavne neopodstatnenej, krajský súd uviedol, že v\nprípade navrhovateľky síce nebolo povinnosťou odporcu rozhodnúť o doplnkovej ochrane, pokiaľ sa ale\nodporca zaoberal aj hrozbou vážneho bezprávia nebolo možné mu to pripísať ako pochybenie.\nKrajský súd v závere uviedol, že nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľky\nNavrhovateľka podala v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu odvolanie, a to z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, teda z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľka mala za to, že v jej prípade boli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu, resp.\npre poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedla, že v konaní o udelenie azylu požiadala o azyl z dôvodov\nproblémov jej manžela na území Bieloruska, ktorý nebol štátnym príslušníkom Bieloruska a museli bývať\ntam, kde im prikázali, teda na ubytovni, vzhľadom na to, že vlastnú nehnuteľnosť si nemohli kúpiť.\nOpísala príklady diskriminačného správania sa bieloruských štátnych orgánov k jej manželovi a vyjadrila\nsvoj strach a obavu z jej návratu do krajiny pôvodu, z dôvodu uväznenia manžela. Odporca ale uviedol,\nže navrhovateľkou uvedené skutočnosti a dôvody sú inými skutočnosťami a dôvodmi než tie, ktoré\nvyžaduje pre poskytnutie medzinárodnej ochrany zákon o azyle a skúmal tiež splnenie podmienok pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľke. Mal za to, že jediným dôvodom pre žiadosť o udelenie\nazylu bola obava navrhovateľky z ekonomických dôsledkov jej návratu do Bieloruska. Prvostupňový súd\nsa s uvedenými závermi stotožnil.\nNavrhovateľka s právnym názorom prvostupňového súdu nesúhlasila a mala za to, že záver\nprvostupňového súdu o tom, že odporca v konaní dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny\nprávny záver neobstojí.\nNavrhovateľka v odvolaní tvrdila, že tak v konaní pred odporcom, ako aj v priebehu konania pred\nkrajským súdom, uviedla relevantné skutočnosti, ktoré preukazujú prítomnosť dôvodov pre poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany. Mala za to, že odporca pochybil, keď jej žiadosť a v nej uvedené skutočnosti\nvyhodnotil tak, že vydal rozhodnutie, ktorým jej žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Odporca\nmal v konaní riadne posúdiť všetky žiadateľkou uvádzané skutočnosti, v ich vzájomnej súvislosti\na mal rozhodnúť riadnym výrokom o udelení či neudelení azylu a o poskytnutí či neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany. Následne tak pochybil aj prvostupňový súd, keď si takéto závery odporcu osvojil a\nv napadnutom rozhodnutí ich označil ako vecne správne, a tým vec nesprávne právne posúdil.\nNavrhovateľka namietala záver odporcu osvojený si prvostupňovým súdom, ohľadom odporcom tvrdenej\nobavy navrhovateľky z ekonomických dôsledkov jej návratu do Bieloruska. Navrhovateľka na viacerých\nmiestach uviedla, že v Bielorusku nemali s manželom žiadne ekonomické problémy, ale nemohli ich\n\nplne využívať kvôli obmedzeniam zo strany štátnych orgánov. Uviedla tiež, že za peňažné prostriedky,\nktoré mali k dispozícii si nemohli zaobstarať nehnuteľnosť, v ktorej by spoločne mohli bývať ako rodina.\nNavrhovateľka túto situácia vnímala ako ťaživú a takú, ktorú nemožno ďalej z jej strany znášať, a preto\nsa rozhodla vyhľadať ochranu iného štátu.\nRozhodnutie odporcu považuje za zmätočné a v rozpore so zákonom o azyle, nakoľko, ak sa\nodporca zaoberal možnosťami poskytnúť navrhovateľke doplnkovú ochranu, nemohla byť jej žiadosť\nvyhodnotená ako zjavne neopodstatnená.\nNa základe uvedených skutočností preto navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na\nďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka v ňom neuviedla žiadne relevantné\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Dôvody, ktoré počas\nazylového konania uviedla, sú irelevantné pre udelenie medzinárodnej ochrany na území SR.\nSkutočnosť, že si jej manžel nemohol prenajať inú nehnuteľnosť a nemohol ísť odísť bývať mimo\nzariadenia pre cudzincov nezakladá dôvod na udelenie azylu. Tento problém by sa ale vyriešil, ak by si\nnehnuteľnosť prenajala sama navrhovateľka, ako aj uviedol jej manžel počas azylového pohovoru. Za\nprenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle nie je možné považovať ani manželov konflikt s policajtmi,\nna ktorých síce podal trestné oznámenie, ale následne ho stiahol. Dôvodom na udelenie azylu nie je ani\nzamietnutie manželovej žiadosti o získanie štátneho občianstva Bieloruska. Žiadosť o štátne občianstvo\npodal len raz v roku 2007 a potom v tejto veci vôbec nekonal. Manžel navrhovateľky sám uviedol, že ak\nby mu občianstvo udelené bolo, krajinu by neopustil. Manželove problémy neboli takého charakteru, aby\nim znemožňovali naďalej žiť v Bielorusku. Tvrdenia navrhovateľky boli vyhodnotené ako nedôveryhodné.\nNepodarilo sa jej prezentovať dôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom.\nOdporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že bola prenasledovaná z dôvodov uvedených v\n§ 8 zákona o azyle a zastáva názor, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako so vyplýva zo Ženevského\ndohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Takisto neboli splnené\ndôvody na udelenie doplnkovej ochrany.\nNavrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť\nnavrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR v zmysle\nustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Košice - letisko požiadala dňa 28.02.2013 o udelenie azylu na území SR z politických\ndôvodov, po vrátení na územie SR z Belgického kráľovstva.\n\nZa účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou vykonaný vstupný pohovor, kde uviedla,\nže v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie a nebola v nej\nnikdy trestne stíhaná. V Bielorusku ukončila základnú školu a následne strednú odbornú školu krajčírsku\nv meste Mogiľov. Od roku 2000 do decembra 2010 pracovala v krajčírskom závode Vesňanka v meste\nMogiľov. V roku 2005 uzavrela na území Bieloruska manželstvo s afgánskym štátnym príslušníkom,\nktorému bol udelený štatút utečenca v Bielorusku. Od roku 2010 nepracovala, pretože jej manželovi\npočas bitky zlomili nohu a musela sa oňho starať. Bývali spolu v byte, ktorý mu bol po získaní štatútu\nutečenca poskytnutý. Bývali tam azylanti, neprispôsobivý občania a ľudia, ktorí mali problémy zo\nzákonom.\nO medzinárodnú ochranu na území SR žiadala z dôvodov problémov jej manžela na území Bieloruska.\nNakoľko nebol štátnym príslušníkom Bieloruska, museli bývať tam, kde mu prikázali, teda na ubytovni.\nTvrdila, že sa chceli presťahovať, ale cudzinec s uznaným štatútom utečenca mohol opustiť ubytovňu,\nktorú mu poskytol štát, iba ak si kúpi vlastnú nehnuteľnosť. Nemali ale dostatok finančných prostriedkov,\naby si kúpili vlastný byt alebo dom. K manželovi navyše stále pristupovali ako k cudzincovi. Keď si chcel\nísť vybaviť doklad totožnosti, musel sa dostaviť na príslušný orgán, kde mu vzali odtlačky prstov a pýtali\nsa, za akým účelom žiada konkrétny doklad. Kvôli jeho dokladu sa musela aj navrhovateľka dostaviť na\npolíciu. Ďalej uviedla, že si nespomína na všetky nepríjemnosti, ktoré mali s bieloruskými orgánmi a že\npolícia v Bielorusku má právomoc takmer na všetko a nikto im nemohol pomôcť. Jediným riešením by\nbol rozvod, čo ale nechcela. Tak vycestovala do Belgicka, kam ju dopravili prevádzači. Tam sa stretla\ns manželom a požiadali spolu o azyl. Dohodli sa, že manžel odíde skôr a ona za ním príde, keď získa\nmedzinárodnú ochranu. Odišla skôr z dôvodu, že policajti jej priniesli podpísať písomnosť, v ktorej bolo\nuvedené, že sa dopustila priestupku a budú voči nej vyvodené dôsledky. Bola predvolaná na políciu kvôli\nobjasneniu kde sa nachádza jej manžel. V Belgicku bola od 25.10.2012 do 28.02.2013, kedy bola na\nzáklade Dublinského dohovoru vrátená na územie SR. Uviedla tiež, že v prípade návratu sa obáva, že\nby jej manžela mohli uväzniť, pretože opustil Bielorusko a nezdržiaval sa na mieste, kde mu to nariadili.\nPodľa názoru odporcu, navrhovateľka nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu,\nresp. doplnkovej ochrany na území SR, vymedzené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle.\nDôvody ktoré uviedla, problémy manžela a zlá ekonomická situácia, sú irelevantné z hľadiska kladného\nposúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu. Nejde o dôvody na udelenie azylu. Situácia v Bielorusku je\nna štandardnej bezpečnostnej úrovni, bez hroziacich bezpečnostných rizík a jediným problémom preto\nostáva navrhovateľkina obava z ekonomických dôsledkov jej návratu.\nPodľa názoru odporcu je nelogické, že navrhovateľka opustila Bielorusko. Jej problémy týkajúce sa\nmanžela nenapĺňajú znaky uvedené v definícii perzekúcie. Inštitút azylu má slúžiť ako nevyhnutná\nochrana života a slobody ľudí, ktorí sú v bezprostrednom ohrození. Počas konania neuviedla\nnavrhovateľka žiadne problémy súvisiace s jej rasou, náboženstvom, národnosťou, príslušnosťou k\nsociálnej skupine ani s politickým názorom.\nOdporca dospel k záveru, že je potrebné žiadosť navrhovateľky zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú,\nnakoľko hlavným dôvodom, prečo opustila krajinu pôvodu, sú jej osobné problémy údajne súvisiace s\nmanželovými problémami, ktoré ale nespĺňajú charakteristické znaky definície dôvodov prenasledovania\nv zmysle ustanovení zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie.\nOdporca nad rámec rozhodnutia vyhodnotil aj to, že navrhovateľka nespĺňa ani podmienky pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany.\nV\nPrávny názor NS SR\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi\nverejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 12 ods.1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo\ndôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý:\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 10 zákona o azyle:\n(1) ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n\n(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území\nSlovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného\nzákona. 6a)\n(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom,\nktorému bol azyl udelený podľa § 8.\n(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle:\n(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov.\n(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území\nSlovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného\nzákona. 6a)\n(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.\nPodľa § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od\nzačatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v\nopravnom prostriedku dostatočne, voči argumentácii krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady,\na preto na nich v podrobnostiach odkazuje.\nPodľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vec správne právne posúdil.\nNámietku navrhovateľky, že v správnom aj súdnom konaní uviedla relevantné skutočnosti, ktoré\npreukazujú prítomnosť dôvodov pre poskytnutie medzinárodnej ochrany vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú\nškálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom\nkontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie\nzo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je\nviazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona\no azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Z\nustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu\n\nz prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou\nazylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského, a\npodobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho posledného trvalého bydliska),\nreálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej\nskupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Pri\nzisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno\ntvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že\nnavrhovateľka v správnom konaní neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné. Odvolací súd\npo preskúmaní administratívneho aj súdneho spisu dospel k rovnakému záveru ako správny orgán a\nnásledne aj krajský súd, že v prípade navrhovateľky nemožno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia\nazylu podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Dôvody uvádzané navrhovateľkou sa týkajú jej\nmanžela, ktorý má v Bielorusku štatút utečenca. Problémy, ktoré údajne navrhovateľka mala, opísala\nv priebehu konania len veľmi všeobecne a nejasne a nemožno ich subsumovať pod žiadny z dôvodov\nna udelenie azylu, prípadne poskytnutie doplnkovej ochrany. Sama navrhovateľka uviedla, že nebola v\nkrajine pôvodu nikdy trestne stíhaná, nemala problémy s políciou, nie je členom žiadnej politickej strany\nani hnutia. Za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať navrhovateľkou\npociťovanú ťaživú situáciu. Navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by jej bránil v návrate do\nkrajiny pôvodu, uvádzala len všeobecné obavy z možného uväznenia manžela, čo ale samo osebe nie\nje dôvod na to, aby odporca rozhodol inak ako rozhodol.\nOdvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že odporca ako jediný dôvod podania jej žiadosti\nv rozhodnutí uvádzal obavy z ekonomických dôsledkov jej návratu do Bieloruska, nakoľko v závere\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny orgán skonštatoval, že hlavným dôvodom, prečo\nnavrhovateľka opustila krajinu pôvodu sú jej osobné problémy údajne súvisiace s manželovými\nproblémami. Na to odporca správne reagoval, že tieto nespĺňajú charakteristické znaky definície\ndôvodov prenasledovania v zmysle ustanovení zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie.\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku, že rozhodnutie odporcu je zmätočné a v\nrozpore so zákonom o azyle, vzhľadom na to, že odporca zamietol žiadosť navrhovateľky ako zjavne\nneopodstatnenú a zároveň skúmal možnosti poskytnutia doplnkovej ochrany. Odvolací súd sa stotožnil\ns názorom odporcu o tom, že u navrhovateľky nemožno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia\nazylu podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto správne zamietol žiadosť navrhovateľky\nako zjavne neopodstatnenú v súlade s § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle. Ani skutočnosť,\nže odporca vo svojom odôvodnení nad rámec rozhodnutia skúmal aj možnosti poskytnutia doplnkovej\nochrany, nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Preto\nneobstojí ani námietka, že odporca mal namiesto zamietnutia žiadosti navrhovateľky ako zjavne\nneopodstatnenej rozhodnúť výrokom o udelení či neudelení azylu a o poskytnutí či neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré\nby boli spôsobilé spochybniť záver odporcu o tom, že jej žiadosť bolo potrebné zamietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle.\nOdvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol\nkrajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľke, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}