{"guid": "6060fac0-dc1b-4da2-868f-f05ff229dfd2:1b199e6a-92ab-44da-9552-1f55a2d5b4f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1", "spisova_znacka": "5Sžf/119/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/119/2013 z 21. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sžf/119/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1", "identifikacne_cislo": "7013200798", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "nazov": "§ 204 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1", "nazov": "§ 218 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-204", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b199e6a-92ab-44da-9552-1f55a2d5b4f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/119/2013\n7013200798\n21. 11. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7013200798.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti BARAVIN, s. r. o.,\nso sídlom vo Veľkej Bare 5, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombošom advokátom so sídlom Moldavská\ncesta 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v\nBanskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2012 č.\n1100303/1/21623-125558/2013/5305, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach\nz 03. júla 2013, č. k. 7S/125/2013-17, a proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 05. septembra\n2013, č. k. 7S/125/2013-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z\n05. septembra 2013, č. k. 7S/125/2013-31 o d m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 03. júla 2013, č. k.\n7S/125/2013-17 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nUznesením z 05. septembra 2013, č. k. 7S/125/2013-17, Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“)\nkonanie o žalobe žalobkyne zastavil. Svoj postup odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, § 5 ods. 1 písm.\na/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov (ďalej len „ZSP“) tým, že ani v lehote ustanovenej vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku\nsplatného podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,\nnebol súdny poplatok žalobkyňou uhradený.\nO náhrade trov konanie krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a žiadnemu z účastníkov ju nepriznal, pretože\nkonanie bolo zastavené.\nProti tomuto uzneseniu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) žalobkyňa odvolanie, obsahujúce tiež návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.\nNapriek svojmu označeniu „odvolanie proti uzneseniu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku“ podanie neobsahovalo dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené, ale\nlen tvrdenia, ktoré mali odôvodniť priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.\n\nUznesením z 05. septembra 2013, č. k. 7S/125/2013-31, krajský súd žalobkyni oslobodenie od súdnych\npoplatkov nepriznal.\nDôvodom tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom podaní síce uviedla tvrdenia o\njej pomeroch, avšak nepredložila žiadne listiny na preukázanie tvrdených skutočností, a to ani na výzvu\nkrajského súdu z 13. augusta 2013, doručenú 14. augusta 2013, aby v lehote 15 dní doložila súdu riadne\na kompletne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktoré pripojil k výzve.\nKrajský súd poukázal na to, že žalobkyňa 30. augusta 2013 doručila krajskému súdu tlačivo, v\nktorom vyplnila iba svoje identifikačné údaje a pripojila čestné vyhlásenie. Uviedla v ňom, že dlhodobo\nnevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nedisponuje žiadnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom\na z dôvodu zaistenia a nevrátenia dokladom orgánmi činnými v trestnom konaní žalobkyňa nemohla\npodať daňové priznanie pre daň z príjmov od roku 2010.\nKrajský súd uviedol, že nedostatok finančných prostriedkov žalobkyne ako právnickej osoby nemôže byť\nsám osebe dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Dal do pozornosti skutočnosť, že\nvzhľadom na základné imanie žalobkyne ako spoločnosti s ručením obmedzeným s rozsahom splatenia\n165.970 eur, údaj ktorý krajský súd zistil z obchodného registra, súdny poplatok vo výške 70 eur\nnepredstavuje takú vysokú sumu, ktorú by nebola schopná uhradiť.\nSkutočnosti tvrdené žalobkyňou o neprimeranom zaťažení spoločností spojených s p. M., nezákonnom\nzadržiavaní finančných prostriedkov zo strany daňových úradov, či blokovaní majetku sú pre posúdenie\nžiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné. Rovnako mal krajský súd za nepodstatnú aj\ntú skutočnosť, že žalobkyňa patrí do skupiny obchodných spoločností personálne prepojených s p. M.,\nktoré vedú viacero súdnych sporov, nakoľko pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne nie sú majetkové\npomery iných subjektov nepodstatné. Nemožno preto, podľa krajského súdu prihliadnuť ani na celkovú\nvýšku súdnych poplatkov v ďalších súdnych sporoch.\nV závere uznesenia krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj napriek výzve žalobkyňa nielen\nnepredložila súdu žiadne doklady, ktoré by preukazovali tvrdené majetkové pomery, ale ani náležite\nnevyplnila tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie\npodmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa 09. októbra 2013 odvolanie osobne do podateľne krajského\nsúdu, tvrdiac, existenciu dôvodov pre oslobodenie od súdnych poplatkov v prejednávanej veci, ktoré\nkrajský súd neuznal, hoci svoju žiadosť riadne odôvodnila.\nUviedla, že sa nie vlastnou vinou ocitla v mimoriadnej dôkaznej tiesni. Už v žalobe súd informovala, že\ncelá jej účtovná dokumentácia a ostatná agenda nevyhnutná pre dokladovanie pomerov bola zaistená\norgánmi činnými v trestnom konaní ešte v marci 2011 a do dnešného dňa nebola napriek výzvam\nvrátená. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že o zaistení dokladov nebol spísaný riadny protokol a\nnavyše, nahliadnutím do spisov žalobkyňa zistila, že množstvo dokladov chýba. Poukázala na to, že z\ntrestných konaní vedených voči p. M. nepochybne vyplýva, že boli zaistené všetky doklady spoločností\npersonálne spojených s p. M.. Tieto doklady sa však v spisoch vedených orgánmi činnými v trestnom\nkonaní nenachádzajú a teda žalobkyňa nevie získať ani ich kópie.\nTieto skutočnosti považuje žalobkyňa za krajskému súdu známe aj z obsahu žaloby, ktorá je predmetom\ntohto konania, ako aj z iných podaní a konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach. Preto považuje\npožiadavku súdu na predloženie týchto dokladov neprimerane prísny a voči žalobkyni jednoznačne\nnespravodlivý.\nSúdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok jej prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany\nsvojich práv súdnou cestou (nemá finančné prostriedky na ich úhradu), ktoré prestavuje jej ústavné\nprávo zaručené Ústavou SR. Výška súdneho poplatku, síce nepredstavuje príliš vysokú čiastku (pre\nžalobkyňu je aj táto suma v súčasnosti vysoká). Zopakovala, že spoločnosti personálne spojené s p.\nM. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak celková výška súdnych poplatkov predstavuje sumy\naž niekoľko desiatok tisíc eur. Sama žalobkyňa je účastník konaní vedených pred Krajským súdom\nv Košiciach, pod sp. zn. 6S/290/2012, 7S/92/2012, 7S/217/2012, atď.. Domáhať sa súdnou cestou\n\nzrušenia rozhodnutia pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo\nna svoju ochranu v danej veci.\nZ uvedených dôvodov, má žalobkyňa za to, že sú u nej splnené podmienky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Dodala, že hoci súčasná situácia jej nedovoľuje zaplatiť súdny poplatok, táto sa môže v\nbudúcnosti zlepšiť (napríklad aj v prípade úspechu v spore) a po odpadnutí dôvodov na oslobodenie\nsúdny poplatok uhradí, čím teda nedôjde k zvýhodneniu voči iným, úspešným podnikateľom, ktorí súdny\npoplatok musia zaplatiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne proti\nuzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je namieste odmietnuť, pričom odvolaniu\nproti uzneseniu o zastavení konania nie je možné priznať úspech.\nNajvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou\npodanou na krajskom súde domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2013 č.\n1100303/1/21623-125558/2013/5305, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Košice z 12. decembra 2012, č. 9811401/5/ 3707660/2012/Jam, ktorým žalobkyni ako platiteľke\ndane z príjmu správca dane vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 328.642,43\neura.\nKeďže žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd ju výzvou\nč. k. 7S/125/2013-10 z 10. júna 2013 uložil, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v\nsume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Na výzvu doručenú 12.\njúna 2013 žalobkyňa nereagovala, preto krajský súd uznesením z 03. júla 2013, č. k. 7S/125/2013-17\nkonanie zastavil.\nProti uzneseniu z 03. júla 2013, č. k. 7S/125/2013-17, podala žalobkyňa odvolanie, ktoré obsahovalo\nnávrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.\nKrajský súd 05. septembra 2013, vydal uznesenie, ktorým žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov\nnepriznal. Uznesenie bolo žalobkyni riadne doručené 20. septembra 2013, do rúk jej právneho zástupcu.\nŽalobkyňa toto uznesenie napadla odvolaním, ktoré doručila krajskému súdu osobne 09. októbra 2013.\nPodľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok\nje prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opravný prostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti\nrozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nPodľa § 204 ods. 2 OSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa\nodseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak\nrozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie\no tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.\n\nPodľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej\nzačiatok lehoty.\nPodľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho\ndňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a\nak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo\nsviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie\nodovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\nPodľa § 58 ods. 1 OSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z\nospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich\ndní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.\nLehota na podanie odvolania účastníkom sa počíta odo dňa, kedy bolo dotknuté rozhodnutie doručené\ntomuto účastníkovi. Nikdy sa nepočíta odo dňa, kedy bolo doručené protistrane, a to bez ohľadu na\nporadie doručení.\nV tu prejednávanej veci začala 15 dňová lehota na podanie odvolania plynúť deň nasledujúci po doručení\nuznesenia krajského súdu, t. j. 21. septembra 2013, a uplynula 05. októbra 2013. Keďže tento deň\npripadol na sobotu, je posledným dňom na podanie odvolania proti uzneseniu krajského súdu pondelok\n07. október 2013, ktorý je najbližším nasledujúcim pracovným dňom.\nŽalobkyňa podala odvolanie osobne na krajskom súde stredu 09. októbra 2013, teda po uplynutí lehoty\nna jeho podanie.\nPodľa § 218 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré:\na/ bolo podané oneskorene;\nb/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\nc/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;\nd/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,\ne/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.\nPodľa § 218 ods. 2 ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na\nodvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.\nNajvyšší súd preskúmal spis v predloženej veci, či z neho nevyplývajú okolnosti, pre ktoré by zákon\npripúšťal predĺženie lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. 2 OSP), odpustenie jej zmeškania (§ 58\nods. 1 OSP), alebo ktoré by vylučovali odmietnutie odvolania ako oneskoreného (§ 218 ods. 2 OSP).\nZistil, že zo spisu žiadna z uvedených okolností nevyplýva, preto odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods.\n1 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako oneskorene podané odmietol.\nNásledkom oneskorene podaného odvolania proti uzneseniu krajského súdu z 05. septembra 2013, č.\nk. 7S/125/2013-31, je vylúčenie odkladného účinku, ktorý prislúcha len odvolaniu podanému včas (§\n206 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\n\nPreto sa uznesenie krajského súdu z 05. septembra 2013, č. k. 7S/125/2013-31, stalo právoplatným\nmomentom jeho doručenia žalobkyni, t. j. 20. septembra 2013.\nPodľa § 138 ods. 3 OSP o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo\nsamosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.\nPokiaľ teda krajský súd doručoval uznesenie z 05. septembra 2013, č. k. 7S/125/2013-31, aj\nžalovanému, toto je bez akéhokoľvek účinku na jeho právoplatnosť, pretože toto doručenie malo výlučne\nfunkciu upovedomenia. Uznesenie o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov totiž\nsvojou povahou vylučuje možnosť podať odvolanie voči nemu iným účastníkom konania než je ten,\nktorý takýto návrh podľa § 138 ods. 1 OSP podal. Takéto uznesenie sa totiž týka výlučne postavenia\ndotknutého účastníka a nemá (nemôže mať) vplyv na ostatných účastníkov. Navyše, v prípade, že títo\nzistia do právoplatného skončenia konania, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne\nneodôvodňovali, môžu na túto skutočnosť súd upozorniť a súd môže postupovať podľa § 138 ods. 5 OSP.\nKeďže žalobkyňa súdny poplatok za žalobu do dnešného dňa nezaplatila a jej odvolanie neobsahuje\nžiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého uznesenia\nkrajského súdu z 03. júla 2013, č. k. 7S/125/2013-17 a najvyšší súd po zistení, že je jednak vo výroku\nvecne správne a tiež je namieste sa plne stotožniť s jeho odôvodnením, toto uznesenie potvrdil (§ 219\nods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP\na účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému\nnáhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}