{"guid": "78e26ddc-810c-4cb9-ab84-65cbe2f0e84a:3a59d925-a716-400b-bb3c-2d2a1e2a9cce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1", "spisova_znacka": "5Sžf/64/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/64/2013 z 27. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2013, sp. zn. 5Sžf/64/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1", "identifikacne_cislo": "7013200346", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a59d925-a716-400b-bb3c-2d2a1e2a9cce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/64/2013\n7013200346\n27. 06. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7013200346.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti BARAVIN, s. r. o., so\nsídlom vo Veľkej Bare 5, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,\nMoldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v\nBanskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. decembra 2012\nč. 1100304/1/ 1310451/2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.\n7S/34/2013-21 z 22. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/34/2013-21 z 22.\nmája 2013 p o t v r d z u j e .\nodôvodnenie:\nUznesením z 22. mája 2013, č. k. 7S/34/2013-21 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“)\nžalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 138\nods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) tým, že žalobca nezdokladoval svoje pomery,\na to ani na výzvu súdu.\nAko vyplýva z uznesenia krajského súdu, po tom, ako zistil, že nebola naplnená prvá z požiadaviek §\n138 ods. 1 OSP, krajský súd sa nezaoberal otázkou, či zo strany žalobcu ide, alebo nejde o svojvoľné\nalebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadala, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zmenil a oslobodenie od súdnych poplatkov\njej v celom rozsahu priznal.\nNamietla, že krajský súd svoj rozsudok odôvodnil skutočnosťou, že žalobkyňa je podnikateľom a jeho\nnepriaznivá finančná situácia má pôvod v podnikaní a s ním súhlasia.\nMajúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné poukázala na to, že patrí do skupiny\nspoločností personálne spojených s p. G. H., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko\ndesiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj\nrozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií,\nktorými disponuje žalobkyňa, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa\nžalobkyne nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.\nPoukázala tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. G. H. zo\nstrany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich\nrozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich\nspoločnostiam spojených s p. G. H. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom\n\nrade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu\nneviny), spoločnosti spojené s p. G. H. (teda aj žalobkyňa) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú\nčinnosť. Z týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobkyňa nedisponuje žiadnou\nfinančnou hotovosťou, s ktorou by mohla voľne disponovať. Taktiež žalobkyňa nemá žiaden hnuteľný či\nnehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.\nŽalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá\nznemožňuje žalobkyni (cez pomery žalobcu obmedzujúce vykonávať podnikateľskú činnosť a nakladať\ns majetkom a finančnými prostriedkami) súdny poplatok uhradiť, t. j. pomery žalobkyne oslobodenie od\nsúdneho poplatku odôvodňujú. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobkyni prakticky\nznemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobkyňa nemá finančné prostriedky na\nich úhradu), ktoré prestavuje jej právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasila síce, že výška\nsúdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobkyňu je aj táto suma v súčasnosti\nvysoká, spoločnosti personálne spojené s p. G. H. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak\ncelková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené predstavujú sumy až niekoľko\ndesiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobkyňa môže uplatniť právo na svoju\nochranu v danej veci.\nNepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa je podnikateľom a došlo by tým\nk preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát (čo je hlavným argumentom, pre ktorý súd\nžalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal) nemá podľa žalobkyne oporu ani v súčasnej\nprávnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo/129/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého: „Ustanovenie § 138\nods. 1 OSP oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a\nže nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. Zákon stanovuje\nrovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osohu a\npodnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by\nsa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone Pri priznaní oslobodenia fyzickej\nosobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si prípadne svoju situáciu\nnezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za nespravodlivé zvýhodnenie\noproti inému účastníkovi.“.\nŽalobkyňa taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4Cob/39/2012-135, ktorým\npriznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedla\nžalobkyňa.\nŽalobkyňa taktiež nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti.\nKrajský súd má vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne\nspojenými s p. G. H. práve na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve\núspešných súdnych rozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. G. H.). Okrem toho tvrdila, že\nju súd nevyzval na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec\nrozhodol v neprospech žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za postup, ktorý je v rozpore so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať\núspech.\nNajvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou\npodanou na krajskom súde 15. marca 2013 domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/1310451/2012 z 10. decembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\n\nKošice č. 9813401/5/3338/2012/Tre zo 07. júna 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel z dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 191.819,39 eura.\nKrajský súd výzvou č. k. 7S/34/2013-14 z 28. marca 2013 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zaplatil\nsúdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov\nzákona č. 71/1992 Zb..\nŽalobkyňa súdny poplatok na výzvu súdu nezaplatila, avšak návrhom došlým krajskému súdu dňa\n15. apríla 2013 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov pre nepriaznivú finančnú a majetkovú\nsituáciu, ktorú bližšie odôvodnil v zásade skutočnosťami, ktoré zopakoval aj vo svojom odvolaní. K\nnávrhu nepripojila žiadne doklady preukazujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov.\nKrajský súd výzvou z 24. apríla 2013 č. k. 7S/34/2013-19 vyzval žalobkyňu na doplnenie návrhu na\noslobodenie od súdnych poplatkov tak, aby v lehote 15 dní predložila krajskému súdu tlačivo pre\ndokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych\npoplatkov pre právnické osoby. Tlačivo krajský súd pripojil k výzve. Výzva bola žalobkyni doručená 26.\napríla 2013.\nPo márnom uplynutí lehoty ustanovenej vo výzve krajský súd vydal uznesenie, ktoré je predmetom\npreskúmania v tomto odvolacom konaní.\nTlačivo (§ 138 ods. 2 písm. a/ OSP) žalobkyňa nepripojila ani ku svojmu odvolaniu.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok\nje prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opravný prostriedok nie je prípustný.\nZákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich\nv majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.\nÚčelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne\npomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková\nsituácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo\nbránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V\n\nprípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového\nvýkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho\nkonania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi\npodnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia\nuvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nO oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na\nnávrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové\npomery.\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotil postup krajského súdu ako\nbezchybný a úplne v súlade s § 138 ods. 1, 2 OSP, ako aj právami na súdnu a inú právnu ochranu\ngarantovanými Ústavou Slovenskej republiky.\nKrajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobkyne, ktoré je potrebné\nnielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Neprihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa je podnikateľským subjektom\na už vôbec túto skutočnosť samu osebe nehodnotil ako dôvod pre nepriznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov. Preto najvyšší súd považuje argumenty odvolania žalobkyne formulované v tomto smere za\nabsolútne irelevantné a v značnej miere nekorešpondujúce s obsahom súdneho rozhodnutia.\nPodľa § 121 OSP netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,\nako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne\nzáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom\nvestníku Európskej únie.\nPodľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach\no povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo\nveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev\n(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci\nnenavrhli.\nMajetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z\njeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal\nsúdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto\nvýlučne na žalobkyni, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázala, na čo slúži, okrem\niných aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je verejne dostupné i na internete.\nKeďže žalobkyňa nepredložila žiadne doklady preukazujúce jej tvrdenie o nepriaznivej situácii,\nkrajský súd, logicky, nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne\njeho rozhodnutie nepriznať žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa\nnepreukázala nijako svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a majetkových pomerov.\nNásledne nemožno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je žalobkyňa účastníkom, respektíve na\núspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako žalobkyňa v súdnych konaniach\nproti Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky. Bez riadneho preukázania finančných a majetkových\npomerov táto skutočnosť o sebe nemôže odôvodniť iné než zamietavé rozhodnutie o návrhu na\noslobodenie od súdnych poplatkov.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po\nvecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na oslobodenie od\nsúdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.\n\nNajvyšší súd poznamenáva, že o oslobodenie od súdnych poplatkov možno požiadať kedykoľvek\npočas konania pred súdom, a to i opakovane. Rozhodnutie o jednom návrhu nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej, nakoľko pomery účastníka sa môžu v priebehu konania meniť.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/34/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}