{"guid": "48088bbd-1ff1-44f6-b9a7-58d6a86aefa9:e32bed6c-f74d-428d-9122-4e4866b60e9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1", "spisova_znacka": "4Sža/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sža/1/2013 z 20. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2013, sp. zn. 4Sža/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1", "identifikacne_cislo": "7013200009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e32bed6c-f74d-428d-9122-4e4866b60e9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sža/1/2013\n7013200009\n20. 08. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:7013200009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: J. W. L.,\nnar. X.XX.XXXX v L., somálskej štátnej príslušnosti , počas pobytu na území Slovenskej republiky\nA., číslo slovenského cudzineckého pasu K. s dobou platnosti do X. M. XXXX, zastúpeného Mgr.\nJarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-551-13/PO-Ž-2012 zo dňa 13. novembra 2012, na\nodvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2013-38 zo dňa 26.\nmarca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2013-38 zo dňa\n26. marca 2013, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporcu,\nktorým navrhovateľovi nebola predĺžená doplnková ochrana podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.\no azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu\nnenaplnenia podmienok § 13a zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd s poukazom na znenie § 13a a 13b, § 2 písm. f/ zákona o azyle\ndospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a odvolanie navrhovateľa\nnie je dôvodné. Odporca vykonal vo veci náležité dokazovanie, ktoré vyústilo v správny právny záver, že\nv prípade navrhovateľa nie sú splnené zákonné podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany. Krajský\nsúd sa stotožnil sa v plnej miere s odôvodnením rozhodnutia odporcu, ktorý zdôvodnil nepredĺženie\ndoplnkovej ochrany aj vzhľadom na vyjadrenie samotného navrhovateľa, že v P. nebol väznený,\nzatknutý, zadržaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu\nnejaké problémy so štátnymi orgánmi a teda vážne bezprávie v podobe mučenia alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu bolo možné voči jeho osobe vylúčiť. Pri odôvodnení rozhodnutia podľa\nnázoru krajského súdu odporca využil jasné, výstižné a aktuálne závery o bezpečnostnej situácii\nv krajine pôvodu navrhovateľa a v mieste jeho posledného bydliska. Krajský súd poukázal aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/33/2011 v rámci ktorého konštatoval, že\nsamotná skutočnosť, že správny orgán poskytol iným žiadateľom istú formu medzinárodnej ochrany\nnie je sama osebe dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia a nie je možné z nej vyvodiť\n\nzáver, že správny orgán nerešpektoval princíp predvídateľnosti rozhodnutí, pretože v každom konaní\nsa žiadosť o poskytnutie ochrany posudzuje individuálne. V prejednávanej veci podľa krajského\nsúdu neboli zákonné dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky,\nodporca dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami\nuvádzanými navrhovateľom pri vykonanom pohovore, rozhodnutie orgánu malo všetky formálne i\nobsahové náležitosti v zmysle zákona o správnom konaní, preto ho krajský súd ako vecne správne\npotvrdil.\nNavrhovateľ proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie v ktorom namietal, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový\nstav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenie veci.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam navrhovateľ uviedol, že ako dôvody, pre ktoré mu hrozí vážne\nbezprávie v krajine pôvodu, uvádzal obavy z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu ako aj\nstrach pred verbovaním k ozbrojenej skupine J.. Poukázal na to, že do konania predložil množstvo správ\na informácií, ktoré demonštrujú zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, o tom, že v\ndaných miestach prebieha neustále vnútroštátny ozbrojený konflikt a neselektívne násilie, a že z tohto\ndôvodu sa ani nerealizujú dobrovoľné návraty do týchto častí P.. Rodina navrhovateľa je neustále pod\ntlakom vykazujúcim znaky psychického násilia, ktorému by bol vystavený v prípade návratu do krajiny\naj navrhovateľ. Hrozby, ktoré navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozia, napĺňajú znaky\nvážneho bezprávia, tak ako ho definuje zákon o azyle. Podľa smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla\n2004 (kvalifikačná smernica) čl. 15 ods. 2 definuje vážne bezprávie, o. i. ako hrozbu smrti alebo popravy.\nV tomto smere kvalifikačná smernica má na mysli nielen uloženie trestu smrti v rámci trestného konania\nv danej krajine, ale aj popravu, ktorej sa dopúšťajú neštátne subjekty. V tomto je smernica v nesúlade so\nzákonom o azyle, súd by však v rámci rozhodovania a posudzovania zákonnosti rozhodnutí správneho\norgánu mal posudzovať aj súlad postupu správneho orgánu so smernicou.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd nevykonal dôkazy, ktoré mu boli doručené a\nktoré preukazujú najmä zlú bezpečnostnú situáciu v oblasti L. a to potvrdením Medzinárodnej\norganizácie pre migráciu o nerealizácii dobrovoľných návratov do južnej a centrálnej časti P., ktorým\nsa krajský súd nezaoberal. Za inú vadu konania považuje navrhovateľ nesprávnu interpretáciu inštitútu\nnepredĺženia doplnkovej ochrany. Zákon o azyle vyslovene definuje doplnkovú ochranu ako ochranu,\nktorú ministerstvo udelí žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by\nbol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Vážne bezprávie je rovnako definované zákonom vo svojom § 2. Zákon o azyle\nvýslovne uvádza v § 20 ods. 3, že ...po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na\nžiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody\nne jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. V konaní o predĺženie doplnkovej ochrany je preto potrebné\nvždy skúmať všetky dôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť a pokiaľ sa takéto nenájdu,\nmôže správny orgán rozhodnúť o jej nepredĺžení. V opravnom prostriedku namietal skutočnosť, že\nodporca sa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa s ohľadom\nna vnútroštátny ozbrojený konflikt v krajine. Odporca sa podľa názoru navrhovateľa nedostatočne\nzaoberal ostatnými dôvodmi, resp. posudzovaním vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f/ bodov\n1 a 2 zákona . Túto skutočnosť krajský súd nevzal do úvahy, vec nesprávne právne posúdil.\nZ uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny\npotvrdiť. Uviedol, že odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, z dôvodu, že krajský súd\nsa v rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu odporcu a napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\nnie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2\nOSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok; po\nuplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.\n2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60\ndní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený\nv prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar\nbezodkladne zašle ministerstvu.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny\nmanželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím:\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi na\núzemí SR podľa § 13a zákona o azyle z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie\ndoplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle. V medziach odvolania odvolací súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu a bezpečnostnej\nsituácii v nej. Vyhodnotil osobitne situáciu v mieste jeho posledného bydliska, so zameraním na\nposúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré viedli správny orgán k poskytnutiu doplnkovej\nochrany navrhovateľovi. Z verejne dostupných zdrojov odporca zistil, že do L. sa vracajú členovia P.\ndiaspóry žijúcej v zahraničí. Žiadateľ pochádza z L., kde prežil väčšinu života a kde žije jeho manželka,\ndeti, matka, súrodenci.\n\nZa účelom zdôvodnenia ostatnej žiadosti navrhovateľa o predĺženie doplnkovej ochrany bol s\nnavrhovateľom vykonaný pohovor, počas ktorého zopakoval, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá\ndoplnková ochrana na území SR naďalej platia. Nové dôvody neuviedol. Uviedol, že je v kontakte so\nsvojou rodinou, „kým neodišli z L.“ niekam do bezpečia aj s jeho bratom Y., ktorého kontaktovala J., o\nčom ho informoval brat J.. Uvedené tvrdenie navrhovateľ pri pohovore ani v podanom odvolaní bližšie\nnerozviedol tak, aby z neho vyplynul záver o reálnej hrozbe vážneho bezprávia vymedzeného v § 2 písm.\nf/ zákona voči jeho osobe v prípade návratu. Z vykonaného dokazovania je možné aj podľa odvolacieho\nsúdu konštatovať, že navrhovateľ je civilistom, pred opustením P.ijúcim v L., s rodinou, kde odporca\nvyhodnotil ohrozenia v súvislosti s bezpečnostnou situáciou a vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom,\nktoré viedli k udeleniu doplnkovej ochrany, ako podstatne zmenené od apríla 2012 a ktoré nevyžadujú\nuž jej predĺženie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že takýto záver nachádza oporu vo\nvykonaných dôkazoch a odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd sa všetkými námietkami navrhovateľa podrobne zaoberal, vykonal dokazovanie v rozsahu\nuvedenom v rozhodnutí súdu a dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje\na v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje. Najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že\nnámietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam za nedôvodnú. Navrhovateľ totiž v priebehu administratívneho konania okrem zlej\nbezpečnostnej situácie neuviedol žiaden iný dôvod, pre ktorý žiada predĺžiť doplnkovú ochranu. Takýto\ndôvod neuviedol ani v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Pokiaľ teda navrhovateľa v\npriebehu administratívneho ani súdneho konania (pred krajským súdom) netvrdil, že voči nemu prebieha\nv krajine pôvodu trestné konanie, resp. že by mu hrozil trest smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie, nebolo možné odporcovi vyčítať, že dokazovanie viedol vo vzťahu k jeho tvrdeniam o\nzlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu a za týmto účelom sa zameral na posúdenie bezpečnostnej\nsituácie v krajine pôvodu.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že odporca zistil dostatočným spôsobom aktuálnu\nsituáciu v krajine pôvodu navrhovateľ, túto v napadnutom rozhodnutí opísal s odkazom na zdroje z\nktorých čerpal. Odvolací súd nezistil rozpor s obsahom správ, na ktoré sa odporca odvolal. Námietku\nnavrhovateľa týkajúcu sa nedostatočne zisteného stavu veci odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že\nby odporca, k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje z ktorých\ninformácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie\nbolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa\ns informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ\nprestal nepĺňa podmienky poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že neúplné\nzistenie skutkového stavu viedlo správny orgán ako aj krajský súd k nesprávnym právnym záverom.\nKrajský súd vychádzal z písomných podkladov, ktoré mu boli predložené ako súčasť administratívneho\nspisu ako aj z písomností tvoriacich súdny spis. Vzhľadom k tomu, že dôkaz predložený zástupkyňou\nnavrhovateľa (list Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM z 22. januára 2013, v ktorom\nSlovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované\ndobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti P.) sa netýka pozastavenia realizácie asistovaného\ndobrovoľného návratu priamo do mesta L., podľa odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď takýto\ndôkaz nepovažoval za spôsobilý ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia odporcu, najmä ak navrhovateľ (jeho\n\nzástupkyňa) nevyslovila nesúhlas s prejednaním veci na krajskom súde bez pojednávania, na ktorom\nby bola mala možnosť žiadať protokoláciu obsahu uvedeného listu do zápisnice, t.j. vykonanie dôkazu.\nOdvolací súd pritom poznamenáva, že podmienky podľa § 250f OSP považuje za splnené splnené.\nPredmetný list tiež nevyvracia iné dôkazy svedčiace o celkovo zlepšenej situácii v L., ako už bolo\nuvedené, vrátane návratu obyvateľov a členov zastupiteľských misií. Z uvedeného dôvodu odvolacie\nnámietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým\nkrajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci\nskutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP á\ncontr., že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}