{"guid": "f487cd75-8043-4d05-99c1-4d7aa089e538:7aad7751-7875-4a69-a634-5ef18ad5ac00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1", "spisova_znacka": "2Sžf/55/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/55/2013 z 31. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2Sžf/55/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1", "identifikacne_cislo": "7012201499", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7aad7751-7875-4a69-a634-5ef18ad5ac00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/55/2013\n7012201499\n31. 07. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201499.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AGROBARA s.r.o., so sídlom Bara č. 69,\nzastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1188676/2012/5098 z 28. septrembra\n2012, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/370/2012-21 z 18. apríla\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/362/2012-20 z 18.\napríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením č. k. 6S/370/2012-21 z 18. apríla 2013 Krajský súd v Košiciach nevyhovel\nžiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzajúc z ustanovenia § 138 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je potrebné\nprihliadať na osobitné postavenie účastníka konania ako právnickej osoby, t. j. podnikateľa v zmysle\nObchodného zákonníka a na charakter konania, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Uviedol, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že\njeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej\nčinnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku\nneúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi\npre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.\nKrajský súd v zmysle uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/48/2011 v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v\nktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného\nzo základných pojmových znakov podnikania, tak pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy\npripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne\nzaradením týchto konaní, či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie\nod súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Ako však vyplýva z\nobsahu právnej normy ustanovenej v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. zákonodarca týmto okolnostiam\nnepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov ktoré by neboli v príčinnej\nsúvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.\nKrajský súd uviedol, že žalobca ako právnická osoba vznikol za účelom podnikania. Riziko neúspechu,\nktoré z podnikateľskej činnosti pre žalobcu plynie preto nemôže znášať štát. Pokiaľ by tomuto tak\nnebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky\n\nsú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý podnikateľ podniká na vlastnú\nzodpovednosť (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).\nPreto krajský súd po oboznámení sa s obsahom žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov,\nktorú žalobca ničím nedokladoval, dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobcom v žiadosti nie sú\nspôsobilé pre naplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, majúc na zreteli aj výšku\nsúdneho poplatku (70 eur), ktorý nie je tak vysokým poplatkom, že by ho žalobca nebol schopný zaplatiť,\na to aj vzhľadom na svoj majetok (základné imanie s rozsahom splatenia 663 879 eur), ktorý vlastní\nako spoločnosť s ručením obmedzeným podľa obchodného registra, kde je zapísaná s týmto majetkom,\npričom na žalobcu do dnešného dňa nebol vyhlásený konkurz.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu. Podľa žalobcu rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nako aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné. Žalobca patrí do skupiny\nspoločností personálne spojených s p. S. I., pričom tieto spoločnosti sú účastníkmi niekoľko desiatok\n(až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí\ndaňových úradov. Ani jedna z uvedených súdnych vecí, podľa informácií, ktorými disponuje žalobca,\nnebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Žalobca má za to, že jeho žaloba je\nodôvodnená a vo veci nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.\nŽalobca tiež poukázal na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. S. I. zo\nstrany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich\nrozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov patriacich\nspoločnostiam spojených s p. S. I. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom\nrade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu\nneviny) spoločnosti spojené s p. S. I. (teda aj žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť.\nZ týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou\nhotovosťou, s ktorou by mohol voľne disponovať. Taktiež žalobca nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný\nmajetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.\nŽalobca nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá\nznemožňuje žalobcovi uhradiť súdny poplatok, t. j. pomery žalobcu oslobodenie od súdneho poplatku\nodôvodňujú. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje\ndomáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Výška súdneho poplatku síce nepredstavuje príliš\nvysokú čiastku, no spoločnosti personálne spojené s p. S. I. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov\na tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavujú sumy až\nniekoľko desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo\nna svoju ochranu v danej veci.\nNepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca je podnikateľom a došlo by tým\nk preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát, nemá podľa žalobcu oporu ani v súčasnej\nprávnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo/129/2008 z 30. júla 2009 v zmysle ktorého „Ustanovenie § 138\nods. 1 OSP oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a\nže nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. (...) Zákon stanovuje\nrovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osohu a\npodnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by\nsa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Pri priznaní oslobodenia fyzickej\nosobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si prípadne svoju situáciu\n\nnezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za nespravodlivé zvýhodnenie\noproti inému účastníkovi.“\nŽalobca taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/39/2012-135, ktorým\npriznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol\nžalobca.\nŽalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Krajský\nsúd má vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne spojenými s p. S.\nI. práve na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve úspešných súdnych\nrozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. S. I.). Okrem toho súd žalobcu nevyzval na doplnenie\nžiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec rozhodol v neprospech žalobcu,\nčo žalobca považuje za postup, ktorý je v rozpore so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu\nnevychádza z dostatočných skutkových zistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca\nsa žalobou podanou na krajskom súde dňa 19. decembra 2012 domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 1020501/1/1188676/2012/5098 zo dňa 28. septembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9813401/5//1497828/2012 zo 4. júla 2012, ktorým bol žalobcovi\nza zdaňovacie obdobie august 2008 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 77 715,92 eura.\nKrajský súd výzvou z 2. januára 2013, doručenou 9. januára 2013, uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní\nzaplatil súdny poplatok v sume 70 eur podľa položky č. 10a Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca\nsúdny poplatok nezaplatil ani po urgencii krajského súdu z 5. februára 2013, doručenej 13. februára\n2013. Dňa 19. februára 2013 doručil žalobca súdu faxové podania označené ako „Odvolanie proti\nuzneseniu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku“, osobne doplnené dňa 21.\nfebruára 2013, ktoré podaním z 19. marca 2013 opravil na „Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov“,\npoukazujúc na nedostatok finančných prostriedkov a množstvo sporov, ktoré vedie voči žalovanému. Na\nto krajský súd vydal napadnuté uznesenie a žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.\nPodľa § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje\nako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v\nodôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nV konaní, vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžf 55/2013, išlo o obdobnú vec ako je predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 2 Sžf 55/2013. Predmetom odvolacieho konania pred najvyšším súdom\nbolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevyhovení žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Skutkové okolnosti, právne posúdenie veci krajským súdom, ako aj argumentácia žalobcu v\nodvolaní, sú v oboch veciach prejednávaných pred najvyšším súdom rovnaké.\nNajvyšší súd preto poukazuje na dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5 Sžf 55/2013 z 18. júna 2013, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s\nustanovením § 250ja ods. 7 OSP uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) z predloženého spisového materiálu\nkrajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 19. decembra 2011\ndomáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/1222948/2012 z 22. októbra 2012, ktorým\n\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9818301/1633/2012 z 24. februára 2012,\nktorým bol za zdaňovacie obdobie august 2010 nepriznal žalobkyni nadmerný daňový odpočet v sume\n35.317,20 eura a určil mu za toto zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť v sume 46.762,80 eura.\nKrajský súd výzvou z 2. januára 2013 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok v\nsume 66,- eur podľa položky č. 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb..\nŽalobkyňa súdny poplatok nezaplatila ani po urgencii krajského súdu z 05. februára 2013 a dňa 19.\nfebruára 2013 doručila súdu faxové podania označené ako „Odvolanie proti uzneseniu o zastavení\nsúdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku“, osobne doplnené dňa 21. februára 2013, ktoré\npodaním z 19. marca 2013 opravila na „Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov“ poukazujúc na\nnedostatok finančných prostriedkov a množstvo sporov, ktoré vedie voči žalovanému.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok\nje prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opravný prostriedok nie je prípustný.\nZákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich\nv majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.\nÚčelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery\nznemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\nmusia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a\nskutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda\nquasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). Vychádzajúc, ako z jazykového\nvýkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ako i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho\nkonania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektami\npodnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia\nuvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nO oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na\nnávrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové\npomery.\nZ obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že krajský súd vôbec neskúmal majetkové pomery\nžalobkyne za účelom zistenia, či boli splnené podmienky pre priznanie individuálneho oslobodenia od\nsúdnych poplatkov a iba s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, že žalobkyňa je\npodnikateľským subjektom a že riziko neúspechu žalobkyne, ktoré z podnikateľskej činnosti pre ňu plynie\nnemôže znášať štát, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala podmienky pre priznanie oslobodenia\n\nod súdnych poplatkov. Ako vyplýva z obsahu spisu, krajský súd teda žalobkyni nepriznal oslobodenie\nod súdnych poplatkov, napriek tomu, že nemal k dispozícii žiadne žalobkyňou doložené doklady.\nPodľa § 43 ods. 1 veta prvá a druhá OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) sudca alebo poverený\nzamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie\ndoplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,\nako treba opravu alebo doplnenie vykonať.\nV predmetnej veci, pokiaľ žalobkyňa nepredložila žiadne doklady na podporu svojich tvrdení uvádzaných\nv návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, mal krajský súd žalobkyňu vyzvať na doplnenie\nneúplného podania. Ak tak nepostupoval, porušením uvedeného ustanovenia zákona žalobkyni odňal\nprávo konať pred súdom, keď jej neumožnil vytýkaný nedostatok návrhu odstrániť a majetkové pomery\nako aj počet ňou vedených súdnych konaní deklarovať.\nBez opomenutia nemožno nechať tiež skutočnosť, že v čase rozhodnutia krajského súdu bolo v účinnosti\nustanovenie § 138 ods. 2 písm. a/ OSP v platnom znení, v zmysle ktorého pomery účastníka musia byť\ndokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom\nsídle.\nI keď sa možno stotožniť s názorom krajského súdu ohľadom postavenia žalobkyne ako právnickej\nosoby - podnikateľa, ako aj jeho názorom na výšku súdneho poplatku za žalobu, osobitné okolnosti\ndaného prípadu nebolo možné ponechať bez povšimnutia. Treba súhlasiť s názorom, že žalobkyňa\nako právnická osoba vznikla za účelom podnikania. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva\npodnikateľskú činnosť, musí tiež počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať, či už na\nuplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní a nedostatok finančných prostriedkov\nžalobkyne (právnickej osoby) nemôže byť sám osebe dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov. Majetkové pomery žalobkyne je však potrebné zisťovať z daňových priznaní a výpisov\nz bankových účtov, ktoré žalobkyňa súdu nepredložila a ktoré si ale krajský súd od žalobkyne ani\nnevyžiadal. Pritom ako je už uvedené vyššie, nemožno opomenúť ani počet súdnych konaní, ktoré\nžalobkyňa proti žalovanému vedie, čo takisto musí preukázať žalobkyňa.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na\nďalšie konanie, nakoľko až po zistení majetkových pomerov žalobkyne a okolností majúcich vplyv na\nnásobok sumy súdneho poplatku bude možné o návrhu žalobkyne na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov vecne správne rozhodnúť.“\nVzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu proti uzneseniu o nevyhovení žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov je v prejednávanej veci rovnaké ako v citovanom uznesení, rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.\n6S/370/2012-21 z 18. apríla 2013 podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}