{"guid": "0ce84a67-9fa3-4cf9-a282-21f913d1708b:36f3a9d7-10a2-43ab-912d-fd1cceec03ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1", "spisova_znacka": "5Sžf/55/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/55/2013 z 18. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 5Sžf/55/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1", "identifikacne_cislo": "7012201485", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36f3a9d7-10a2-43ab-912d-fd1cceec03ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/55/2013\n7012201485\n18. 06. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201485.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Zemplínskej plavebnej spoločnosti SK, s.\nr. o, so sídlom Ladmovce 4, IČO: 43997066, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou\nso sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100307/1/1222948/2012 z 22. októbra 2012, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach, č. k. 6S/362/2012-20 z 18. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/362/2012-20 z 18.\napríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) nevyhovel žiadosti žalobkyne\no oslobodenie od súdnych poplatkov.\nVychádzajúc z ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je potrebné prihliadať na\nosobitné postavenie účastníka konania ako právnickej osoby, t. j. podnikateľa v zmysle Obchodného\nzákonníka a na charakter konania, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nUviedol, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho\nkonanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej\nčinnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku\nneúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi\npre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.\nKrajský súd v zmysle uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/48/2011 v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v\nktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného\nzo základných pojmových znakov podnikania, tak pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy\npripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne\nzaradením týchto konaní, či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie\nod súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Ako však vyplýva z\nobsahu právnej normy ustanovenej v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. zákonodarca týmto okolnostiam\nnepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov ktoré by neboli v príčinnej\nsúvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.\nV danom prípade, ako vyplýva z obsahu žiadosti žalobkyne, táto je právnickou osobou, t. j. podnikateľom\nv zmysle Obchodného zákonníka. Žalobkyňa ako právnická osoba vznikla za účelom podnikania. Riziko\nneúspechu žalobkyne, ktoré z podnikateľskej činnosti pre ňu plynie preto nemôže znášať štát. Pokiaľ\n\nby tomuto tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže\nsúdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý podnikateľ podniká na\nvlastnú zodpovednosť (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).\nPreto krajský súd po oboznámení sa s obsahom žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov,\nktorú žalobkyňa ničím nedokladovala, dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobkyňou v žiadosti nie\nsú spôsobilé pre naplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, majúc na zreteli aj\nvýšku súdneho poplatku, ktorá s účinnosťou od 01. januára 2009 do 30. septembra 2012 bola len 66,eur a od 01. októbra 2012 je 70,- eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra\ntrestov, jeho položky 10 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb., ktorý poplatok nie je tak vysokým poplatkom,\nže by žalobkyňa tento poplatok vzhľadom na aj svoj majetok - základné imanie s rozsahom splatenia\n6.000,- eur - ktorý vlastní ako spoločnosť s ručením obmedzeným podľa obchodného registra, kde je\nzapísaná s týmto majetkom, pričom na žalobkyňu do dnešného dňa nebol vyhlásený konkurz, nebola\nschopná súdny poplatok zaplatiť.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a priznal žalobkyni oslobodenie od\nsúdnych poplatkov v celom rozsahu.\nMajúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné poukázala na to, že patrí do skupiny\nspoločností personálne spojených s p. O., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko\ndesiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj\nrozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií,\nktorými disponuje žalobkyňa nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa\nžalobkyne nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.\nPoukázala tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. O. zo\nstrany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich\nrozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonné zadržiava finančných prostriedkov patriacich\nspoločnostiam spojených s p. O. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom\nrade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu\nneviny) spoločnosti spojené s p. O. (teda aj žalobkyňa) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť.\nZ týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobkyňa nedisponuje žiadnou finančnou\nhotovosťou, s ktorou by mohla voľne disponovať. Taktiež žalobkyňa nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný\nmajetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.\nŽalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu,\nktorá znemožňuje žalobkyni (cez pomery žalobkyne obmedzujúce vykonávať podnikateľskú činnosť\na nakladať s majetkom a finančnými prostriedkami) súdny poplatok uhradiť, t. j. pomery žalobkyne\noslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok\nžalobkyni prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobkyňa nemá\nfinančné prostriedky na ich úhradu), ktoré prestavuje jeho ústa právo zaručené Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Súhlasila síce, že výška súdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre\nžalobkyňu je aj táto suma v súčasnosti vysoká, no spoločnosti personálne spojené s p. O. sú účastníkmi\nmnožstiev súdnych sporov a tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené\npredstavujú sumy až niekoľko desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia\nFinančného riaditeľ Slovenskej republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobkyňa\nmôže uplatniť právo na svoju ochranu v danej veci.\nNepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa je podnikateľom a došlo by tým\nk preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát (čo je hlavným argumentom, pre ktorý súd\nžalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal) nemá podľa žalobkyne oporu ani v súčasnej\nprávnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo/129/2008 z 30. júla 2009v zmysle ktorého „Ustanovenie § 138\nods. 1 OSP oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych\n\npoplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a\nže nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. Zákon stanovuje\nrovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osohu a\npodnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by\nsa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Pri priznaní oslobodenia fyzickej\nosobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si prípadne svoju situáciu\nnezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za nespravodlivé zvýhodnenie\noproti inému účastníkovi.“\nŽalobkyňa taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4Cob/39/2012-135, ktorým\npriznal žalobkyni - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedla\nžalobkyňa.\nŽalobkyňa taktiež nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti.\nKrajský súd má vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne\nspojenými s p. O. práve na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve\núspešných súdnych rozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. O.). Okrem toho súd žalobkyňu\nnevyzval na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec rozhodol\nv neprospech žalobcu, čo žalobca považuje za postup, ktorý je v rozpore so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu\nnevychádza z dostatočných skutkových zistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) z predloženého spisového materiálu krajského\nsúdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na krajskom súde dňa 19. decembra 2011 domáha\npreskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/1222948/2012 z 22. októbra 2012, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9818301/1633/2012 z 24. februára 2012, ktorým bol za\nzdaňovacie obdobie august 2010 nepriznal žalobkyni nadmerný daňový odpočet v sume 35.317,20 eura\na určil mu za toto zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť v sume 46.762,80 eura.\nKrajský súd výzvou z 02. januára 2013 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok v\nsume 66,- eur podľa položky č. 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb..\nŽalobkyňa súdny poplatok nezaplatila ani po urgencii krajského súdu z 05. februára 2013 a dňa 19.\nfebruára 2013 doručila súdu faxové podania označené ako „Odvolanie proti uzneseniu o zastavení\nsúdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku“, osobne doplnené dňa 21. februára 2013, ktoré\npodaním z 19. marca 2013 opravila na „Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov“ poukazujúc na\nnedostatok finančných prostriedkov a množstvo sporov, ktoré vedie voči žalovanému.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v\ntejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok\n\nje prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky opravný prostriedok nie je prípustný.\nZákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich\nv majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.\nÚčelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery\nznemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\nmusia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a\nskutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda\nquasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). Vychádzajúc, ako z jazykového\nvýkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ako i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho\nkonania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektami\npodnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia\nuvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nO oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na\nnávrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové\npomery.\nZ obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že krajský súd vôbec neskúmal majetkové pomery\nžalobkyne za účelom zistenia, či boli splnené podmienky pre priznanie individuálneho oslobodenia od\nsúdnych poplatkov a iba s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, že žalobkyňa je\npodnikateľským subjektom a že riziko neúspechu žalobkyne, ktoré z podnikateľskej činnosti pre ňu plynie\nnemôže znášať štát, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala podmienky pre priznanie oslobodenia\nod súdnych poplatkov. Ako vyplýva z obsahu spisu, krajský súd teda žalobkyni nepriznal oslobodenie\nod súdnych poplatkov, napriek tomu, že nemal k dispozícii žiadne žalobkyňou doložené doklady.\nPodľa § 43 ods. 1 veta prvá a druhá OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) sudca alebo poverený\nzamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie\ndoplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,\nako treba opravu alebo doplnenie vykonať.\nV predmetnej veci, pokiaľ žalobkyňa nepredložila žiadne doklady na podporu svojich tvrdení uvádzaných\nv návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, mal krajský súd žalobkyňu vyzvať na doplnenie\nneúplného podania. Ak tak nepostupoval, porušením uvedeného ustanovenia zákona žalobkyni odňal\nprávo konať pred súdom, keď jej neumožnil vytýkaný nedostatok návrhu odstrániť a majetkové pomery\nako aj počet ňou vedených súdnych konaní deklarovať.\nBez opomenutia nemožno nechať tiež skutočnosť, že v čase rozhodnutia krajského súdu bolo v účinnosti\nustanovenie § 138 ods. 2 písm. a/ OSP v platnom znení, v zmysle ktorého pomery účastníka musia byť\ndokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom\nsídle.\nI keď sa možno stotožniť s názorom krajského súdu ohľadom postavenia žalobkyne ako právnickej\nosoby - podnikateľa, ako aj jeho názorom na výšku súdneho poplatku za žalobu, osobitné okolnosti\ndaného prípadu nebolo možné ponechať bez povšimnutia. Treba súhlasiť s názorom, že žalobkyňa\nako právnická osoba vznikla za účelom podnikania. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva\n\npodnikateľskú činnosť, musí tiež počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať, či už na\nuplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní a nedostatok finančných prostriedkov\nžalobkyne (právnickej osoby) nemôže byť sám osebe dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov. Majetkové pomery žalobkyne je však potrebné zisťovať z daňových priznaní a výpisov\nz bankových účtov, ktoré žalobkyňa súdu nepredložila a ktoré si ale krajský súd od žalobkyne ani\nnevyžiadal. Pritom ako je už uvedené vyššie, nemožno opomenúť ani počet súdnych konaní, ktoré\nžalobkyňa proti žalovanému vedie, čo takisto musí preukázať žalobkyňa.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na\nďalšie konanie, nakoľko až po zistení majetkových pomerov žalobkyne a okolností majúcich vplyv na\nnásobok sumy súdneho poplatku bude možné o návrhu žalobkyne na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov vecne správne rozhodnúť.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/362/2012", "guid": "7da6aeb1-4911-43e0-8c07-c137950bdbab:6e3f2600-619e-44b4-9317-29a43e343306", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}