{"guid": "93a85021-8294-47bf-aebf-1bd49434d959:f27b18f2-ae30-4881-ba42-5611ab27dc91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1", "spisova_znacka": "1Sža/17/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/17/2013 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sža/17/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1", "identifikacne_cislo": "7012201434", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f27b18f2-ae30-4881-ba42-5611ab27dc91", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/17/2013\n7012201434\n16. 07. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201434.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nsenátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nL., nar. XX.XX.XXXX, Konžská demokratická republika (KDR), v krajine pôvodu naposledy bytom: X., t. č.\nbytom Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, so\nsídlom Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nPivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-475-27/\nPO-Ž/2012 zo dňa 25. októbra 2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach, č. k. 5Saz/26/2012-39 zo dňa 20. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/26/2012-39 zo dňa\n20. marca 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-475-27/PO-Ž/2012 zo dňa 25.10.2012, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.\no azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nnavrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. Zároveň účastníkom náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že\nštát nemá právo na náhradu trov konania.\nKrajský súd námietku navrhovateľa, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné, na základe toho\nodporca nesprávne vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodného a riadne sa nezaoberal jeho dôvodmi\nna udelenie azylu, teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke, vyhodnotil ako nedôvodnú.\nKrajský súd sa ďalej zaoberal námietkou týkajúcou sa záveru odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa,\nktorú takisto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže argumenty odporcu v napadnutom rozhodnutí o\nnedôveryhodnosti navrhovateľa považoval na presvedčivé. Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ\nnevedel správne odpovedať ani na základné otázky týkajúce sa politickej strany UDPS. Navyše námietku\ntýkajúcu sa nedôveryhodnosti navrhovateľa zástupkyňa navrhovateľa uviedla až na pojednávaní\n\nkrajského súdu. Keby aj navrhovateľ bol členom strany a zúčastňoval sa manifestácií, nič sa mu kvôli\ntomu nestalo. Pokiaľ aj došlo k zadržaniu niektorých manifestujúcich, po krátkej dobe boli prepustení.\nPodľa krajského súdu tu však nejde o prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Taktiež z\nKonga vycestoval legálne na svoj platný cestovný pas, čo svedčí o tom, že nemohol mať vážne problémy\ns konžskými orgánmi. O medzinárodnú pomoc nepožiadal hneď po príchode do Ukrajiny a ako fabulujúce\nvyhodnotil krajský súd vysvetlenia navrhovateľa ohľadom zadováženia falošného povolenia na pobyt vo\nFrancúzsku.\nDôvodmi na udelenie azylu nie sú podľa názoru krajského súdu ani obavy navrhovateľa z rasistických\nútokov na Ukrajine, respektíve z nedostatku finančných prostriedkov. Navrhovateľ neuvádzal ani žiadne\nindividuálne a konkrétne problémy pred odchodom z krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o rasistické útoky na\nUkrajine, prejavy rasistickej neznášanlivosti tam nie sú tolerované.\nKrajský súd preto vyhodnotil, že na udelenie azyle ani doplnkovej ochrany neboli splnené predpoklady.\nII.\nStručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.\nd/ OSP teda z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a písm. f/ OSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že sa aj naďalej pridržiava svojich tvrdení a skutočností uvedených v konaní pred odporcom,\nako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a má za to, že v jeho prípade boli splnené zákonné podmienky\npre udelenie azylu, resp. pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nNavrhovateľ už v konaní pred odporcom uviedol, že o udelenie azylu, resp. o poskytnutie doplnkovej\nochrany žiada z dôvodu obavy o svoj život, pretože v krajine pôvodu bol členom opozičnej strany UDPS\na ako člen tejto strany sa zúčastňoval manifestácií, počas ktorých dochádzalo k zadržaniam niektorých\núčastníkov. Dôvodom jeho odchodu boli aj opakované útoky voči členom jeho rodiny a jeho otcovi ako\njednému z lídrov politickej strany. Z krajiny pôvodu ušiel na Ukrajinu, ktorú po opakovaných rasistických\nútokoch opustil.\nNavrhovateľ nesúhlasil s vyjadreniami krajského súdu ohľadom jeho nedôveryhodnosti, pretože má\nza to, že v konaní pred odporcom správne odpovedal na základné otázky týkajúce sa činnosti a\npredstaviteľov politickej strany UDPS, čo preukazuje jeho členstvo v strane. Neznalosť všetkých\nhistorických aspektov vzniku a vývoja, resp. činnosti politickej strany nemôže byť v konaní o azyle\nžiadateľovi vyčítaná. Takisto rozpory vo výpovedi na pojednávaní boli nepatrné a irelevantné a týkali sa\niba okruhu osôb, ktoré mali navrhovateľa povzbudiť k jeho odchodu.\nĎalej navrhovateľ poukázal na to, že zákon o azyle ani Dohovor o právnom postavení utečencov\nneustanovuje lehotu, v ktorej má osoba predložiť svoju žiadosť o priznanie medzinárodnej ochrany a na\nto, že ukrajinský azylový systém je nefunkčný.\nPodľa názoru navrhovateľa mal odporca aj prvostupňový súd zohľadniť všetky tvrdenia navrhovateľa,\nako aj dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny jeho pôvodu aj Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, ako aj jeho\npostavenia a osobných pomerov. Podľa neho uviedol dôvody relevantné prinajmenšom na poskytnutie\ndoplnkovej ochrany. Vzhľadom na humanitárnu a bezpečnostnú situáciu v Kongu mu, v prípade návratu,\nnebude zabezpečená potrebná pomoc zo strany štátu.\n\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že správny orgán je povinný vykonávať zisťovania z úradnej povinnosti a\nnemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. To platí aj vo vzťahu k\nžiadateľom o azyl, ktorí sa často ocitnú v situácii dôkaznej núdze.\nNavrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nrozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním z 28.05.2013. Pokiaľ ide o rozpory vo\nvýpovedi navrhovateľa, zdôraznil, že nevierohodná výpoveď navrhovateľa bola zistená nielen súdom na\npojednávaní, ale vyplynula aj z vyjadrení migračnému úradu. Nejde o nepatrné či irelevantné rozpory.\nNedostatočnými odpoveďami na otázky týkajúce sa strany UDPS nepreukázal, že by bol skutočne\njej členom. Navrhovateľ nemal ani vedomosť o parlamentných ani prezidentských voľbách, o čom by\naktívny člen vedieť mal, vzhľadom na to že na voľby sa každá politická strana sústreďuje. O jeho\nnedôveryhodnosti svedčí aj pozmenený cestovný doklad s falošným povolením na pobyt vo Francúzsku,\npretože vyjadrenie navrhovateľa nie sú akceptovateľné. Je nepravdepodobné, že by nevedel o tom, že\npovolenie na pobyt vo Francúzsku je falošné, keď mu ho vybavil kamarát, ktorý mu vraj povedal, že s\nním môže cestovať po celej Európe okrem Francúzska.\nPokiaľ ide o pobyt navrhovateľa na Ukrajine, ak sa aj stretol s rasizmom, mal to riešiť s príslušnými\nštátnymi orgánmi, ktoré proti trestnej činnosti bojujú. Odporca skonštatoval, že pravdepodobným\ndôvodom odchodu z krajiny pôvodu bolo štúdium na univerzite na Ukrajine.\nNavrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu.\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.07.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý:\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak:\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n(ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak:\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\n\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej\nochrany navrhovateľovi na území SR, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa vyhlásenia cudzinca z 27.07.2012 dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany bola vojna v jeho domovskej krajine a rasistické útoky domáceho obyvateľstva na\nUkrajine.\nZ dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 31.07.2012 vyplýva, že navrhovateľ vycestoval z krajiny\npôvodu letecky, na vlastný cestovný doklad cez Addis Abebu, Dubaj, Kyjev do Ternopiľu na Ukrajine,\nkde študoval na univerzite. Po tom ako stratil kontakt s rodičmi, nemal finančné prostriedky na štúdium a\nmusel z Ukrajiny odísť, pričom jeho odchod ovplyvnili aj rasistické útoky na jeho osobu. Vycestoval preto\nna Slovensko, kde bol na ukrajinsko-slovenskej hranici kontrolovaný políciou a následne požiadal o azyl.\nNa otázku, či je alebo bolo proti nemu vedené trestné konanie navrhovateľ uviedol, že trestaný ani\nodsúdený nebol, stal sa ale terčom útokov z politických dôvodov, kvôli tomu, že jeho otec pracoval na\nambasáde USA ako administratívny pracovník a bol členom politickej strany UDPS. Bol jedným z jej\nlídrov, a preto sa stal terčom útokov zo strany ľudí, ktorí boli pri moci. Išlo o to, že policajti a vojaci vtrhli na\nfarmu, spútali ich a pýtali sa na otca. Otec nikdy pri tom nebol, lebo spolu s mamou sa dlhodobo zdržiavali\nmimo miesta ich bydliska. Ďalej uviedol, že aj on bol členom strany a počas vysokej školy manifestovali,\npričom polícia takéto manifestácie násilne rozohnala, účastníkov zaistila a potom prepustila. Preto sa\nnecítil bezpečne.\nNa otázku, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR, ako hlavný dôvod uviedol útoky voči jeho rodine. Otec sa obával o\njeho bezpečnosť a tak navrhol, aby išiel študovať na Ukrajinu. Študoval tam z peňazí otca, od decembra\n2011 však prestal peniaze dostávať a zároveň stratil kontakt s rodinou. Preto sa obrátil na priateľa v\nKongu, poslal mu fotografie a osobné údaje a on mu poslal kartu na povolenie na pobyt vo Francúzsku.\nNevedel, že je karta falošná. To sa dozvedel až na ukrajinsko-slovenskej hranici. Pokiaľ ide o rasistické\nútoky, viackrát sa mu v Ternopile stalo, že keď išiel s priateľmi po ulici, vykrikovali na nich, že tam nechcú\nčernochov a aby s Ukrajiny odišli. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život, že by ho\nprívrženci Kabilu mohli zabiť, pretože v Kongu nie je demokracia, ľudia sa tam necítia slobodní a mnohí,\nktorí proti Kabilovi vystupovali zmizli a viac o nich nebolo počuť.\nPočas doplňujúceho pohovoru dňa 11.09.2012 navrhovateľ odpovedal na otázky týkajúce sa politickej\nstrany UDPS. Na otázku ako riešil v Kongu svoje problémy uviedol, že opustil krajinu a žiadnym iným\n\nspôsobom svoje problémy neriešil. Uviedol, že nevedel o tom, že jeho povolenie na pobyt je falošné,\nto sa dozvedel až na hranici.\nOdporca v odôvodnení svojho rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany\nuviedol, že žiadateľ počas azylového konania nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali\nopodstatnenosť jeho žiadosti. Pravdivosť a hodnovernosť tvrdení žiadateľa boli spochybnené pretože\njeho výpoveď nekorešponduje s niektorými dostupnými informáciami o krajine pôvodu, ktoré si správny\norgán zaobstaral. Žiadateľ nevedel odpovedať na základné otázky týkajúce sa politickej strany UDPS,\nnevedel uviesť dátum jej vzniku, mená zakladajúcich členov, základné povinnosti člena strany, správne\nopísať vzhľad členského preukazu, loga strany. Jeho členstvo bolo preto spochybnené. Keby aj bol\nčlenom, nič sa mu kvôli tomu za celú dobu nestalo, a to aj napriek tomu, že sa údajne zúčastňoval\nna manifestáciách. Ak aj boli manifestujúci zadržaní, po krátkej dobe boli prepustení. Takéto konanie\nštátnych orgánov nemožno subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona\no azyle, pretože nejde o závažné alebo opakujúce sa konanie spôsobujúce vážne porušovanie\nzákladných ľudských práv, ktoré by občanovi znemožňovali ďalej žiť v krajine jeho pôvodu, ale o\nbežný, nediskriminačný a zákonný postup štátnych orgánov. O tom, že nemohol mať v krajine pôvodu\nvážne problémy preukazuje aj skutočnosť, že z Konga vycestoval legálne, na svoj platný cestovný pas.\nOdporca považoval za nevieryhodné aj tvrdenie žiadateľa, že rodinní príslušníci mali problémy kvôli\notcovmu členstvu v politickej strane, pričom on sám nemal kvôli vlastnému členstvu žiadne problémy.\nO nevieryhodnosti dôvodu jeho žiadosti o azyl svedčí aj to, že po legálnom príchode na územie pre\nneho bezpečného štátu, nepožiadal o medzinárodnú pomoc, ale študoval na univerzite. Vysvetlenia\ntýkajúce sa falošných a pozmenených dokladov považoval odporca za fabulujúce a preukazujúce\nnedôveryhodnosť žiadateľa. Pokiaľ ide o rasistické útoky na Ukrajine, toto mal riešiť bezodkladne na\nUkrajine. Pokiaľ sa ukrajinské štátne orgány o problémoch dozvedia, netolerujú prejavy rasistickej\nneznášanlivosti. Z týchto dôvodov žiadateľovi azyl na území SR neudelil.\nVzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca posudzoval, či navrhovateľ\nspĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.\nOdporca ďalej uviedol, že v prípade navrhovateľa je možné v prípade návratu do krajiny pôvodu vylúčiť\nhrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia či výkonu trestu smrti, nakoľko nebol nikdy tresne stíhaný,\nani nebolo preukázané, že by vykonával činnosť, za ktorú by mu hrozilo uloženie trestu smrti. Takisto\nmožno vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu, keďže nikdy mu nebol vystavený a ani nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by\nviedla konžské orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Taktiež je vylúčená reálna hrozba\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, pretože v Kongu neprebieha žiaden ozbrojený\nkonflikt. Odporca preto dospel k záveru, že tu nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací\nsúd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré\nvyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či\nu navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre\nudelenie doplnkovej ochrany.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\n\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne skutkové zistenia\nku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie, považuje odvolací\nsúd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania\nazylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo\ncíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla\nbyť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia\n(politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho\nposledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti\nk jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo\nv jeho prípade dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl\nv konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom\nprípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno\ndôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd SR nezistil, že by odporca, resp.\nkrajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje z ktorých\ninformácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie\nbolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa\ns informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ\nnespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle.\nZ administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené oboznámiť sa\ns obsahom spisu a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súdu SR nezistil žiadne\npochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so záverom\nkrajského súdu, že rozhodnutie odporcu v oboch jeho výroch vecne správne. Námietky uvedené v\nodvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu sú totožné s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu, odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie krajského\nsúdu.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nje\n\nprípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}