{"guid": "799600a5-871e-498b-8cf6-60a92a3763ff:4d1d336c-6fa4-4fd7-8ebf-6ca51bef8bc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1", "spisova_znacka": "1Sža/14/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/14/2013 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 1Sža/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1", "identifikacne_cislo": "7012201391", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48", "nazov": "zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/48-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13c.odsek-4", "nazov": "§ 13c ods. 4 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13c.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/48#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/48#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d1d336c-6fa4-4fd7-8ebf-6ca51bef8bc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/14/2013\n7012201391\n11. 06. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201391.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: W.\nK. G., nar. XX.XX.XXXX, v meste X., provincia O., Y. republika, Y. štátnej príslušnosti, E. národnosti,\nkmeňovej príslušnosti N., naposledy trvale bytom v zahraničí v meste X., bez bližšieho označenia\nulice a čísla domu, Y., toho času miesto pobytu Pobytový tábor, Opatovská Nová Ves, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky - migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo dňa 18. októbra 2012, na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/24/2012-25 zo dňa 23. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/24/2012-25 zo dňa\n23. januára 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo\ndňa 18.10.2012, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len\n„zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu\nneposkytol doplnkovú ochranu. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nPodľa názoru krajského súdu v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a\nnavrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené a správne právne\nposúdené v zmysle zákona o azyle.\nDôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred\nodporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu\nhrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.\n\nKrajský súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu zdôraznil,\nže odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne vyjadroval ohľadom hodnotenia zmeny identity\nnavrhovateľa a jeho dôveryhodnosti na strane 3 až 5 napadnutého rozhodnutia. Podľa hodnotenia\nodporcu navrhovateľ po príchode na územie SR opakovane uvádzal rozdielne informácie o svojom\nmene, dátume narodenia, mieste narodenia a štátnej príslušnosti, o ktorých nepredložil žiaden doklad, a\npreto nebolo možné objektívne zistiť jeho skutočnú totožnosť. Podľa názoru odporcu neobstojí tvrdenie\nnavrhovateľa, že rozporné informácie uvádzal iba preto, že sa bál policajtov, nakoľko obe policajné\ninštitúcie požiadal o medzinárodnú ochranu a uviedol im svoje problémy v krajine pôvodu, ktoré sú v\npodstate zhodné. Na základe ním uvádzaných rozporných tvrdení sa stala jeho osoba nedôveryhodnou.\nDôvodmi nedôveryhodnosti navrhovateľa sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, jeho\nvýpoveď vo vzťahu k etiópskym vojakom považoval za nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko údajné\nproblémy s etiópskymi vojakmi v krajine pôvodu neuviedol 20.07.2012 na OHK PZ, ani OA PZ Humenné.\nV zápisniciach zhodne uviedol, že v krajine pôvodu mal troch súrodencov, z toho dvoch bratov a jednu\nsestru, ktorí zostali v E., ale nehovoril o zastrelení tretieho brata. V zápisnici na OHK PZ uviedol, že\njeho rodičia boli zabití, ale na OA PZ Humenné uviedol, že rodičia sú mŕtvi, ale nehovoril o ich zabití a\nv ďalšej časti zápisnice uvádzal iba, že boli zbití. Krajský súd k tomu dodal, že v Dotazníku žiadateľa o\nudelenie azylu, spísaným pred migračným úradom dňa 26.07.2012, pri osobných údajoch o rodinných\npríslušníkoch uviedol, že nevie uviesť koľko má otec rokov, ale je už starý a nikde nepracuje a rovnako\nuviedol, že nevie koľko má rokov matka, ktorá vlastní malý obchod, v ktorom predáva potraviny.\nV napadnutom rozhodnutí sa odporca podrobne zaoberal udalosťami, ktoré sa mali odohrať v roku 2008,\nkedy mali etiópski vojaci zo školy zobrať jeho štyroch spolužiakov, keď v tom čase navrhovateľ nebol\nv škole a napriek tomu ho vojaci hneď nešli hľadať domov. Navyše navrhovateľ od smrti brata, teda tri\nroky, nemal v krajine pôvodu žiadne problémy a on, ani nikto z rodiny, nebol kontaktovaný etiópskymi\nvojakmi. Sám žiadateľ uviedol, že ak niekto podporuje ONLF (Ogaden National liberation front), ktorá\nbola etiópskym parlamentom v júni 2011 vyhlásená za teroristickú organizáciu, dostal by sa do pozornosti\nštátnych orgánov a problém by mala celá jeho rodina, ktorá ich údajne mala mať až po tom, čo ušiel\ndo mesta N.. Sám navrhovateľ uviedol, že iba v tichosti sympatizoval s ONLF, žiadnym spôsobom ju\nnepodporoval a ani o nej nevedel uviesť žiadne informácie. O tom, že sympatizoval s ONLF, nikto ani\nnevedel a preto odporca vylúčil nebezpečenstvo jeho prenasledovania z dôvodu sympatizovania k tejto\nstrane. Navrhovateľ teda neprejavoval žiadne svoje politické stanovisko, pre ktoré by mohol mať v krajine\npôvodu problémy a sám uviedol, že pokiaľ niekto nepodporuje ONLF, nemá žiadne problémy. Svoje\nsympatie k ONLF neprejavoval od roku 2008 do roku 2012, čo je dlhý čas.\nKrajský súd poukázal na to, že odporca sa zaoberal tiež navrhovateľovým tvrdením, že počas doby\npobytu v meste N. sa väčšinou skrýval, nakoľko tri roky je príliš dlhá doba na to, aby sa niekto skrýval\na v prípade skutočných problémov by bol krajinu pôvodu opustil hneď. Jeho kmeň vedie aj nomádsky\nspôsob života (chovajú ťavy a podobne), ktorý presahuje etiópske hranice do Somálska, teda by sa\nhneď a bez problémov mohol presunúť do E., kde by ho nikto nehľadal. Neobstojí tiež jeho tvrdenie,\nže nevedel kde žijú členovia jeho klanu v E., pretože vo vnútri klanu sa informácie šíria vzájomným\nodovzdávaním. Doklad totožnosti okrem cestovného pasu, ktorý mu pred odchodom vybavil prevádzač,\nnevlastnil a preto príslušníci etiópskej armády, respektíve polície, by neboli schopní zistiť jeho totožnosť.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu\nhrozby vážneho bezprávia krajský súd uviedol, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f/\nzákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava.\nPodľa krajského súdu odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa (nachádzajúce sa na č. l. 54 - 81 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede\nnavrhovateľa v konaní vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí\nžiadne vážne bezprávie, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí\ntrest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest.\nTaktiež mu nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\n\nsvojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa\nnázoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území Y. prebiehal medzinárodný\nalebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. Vo\nsvojom rozhodnutí sa odporca zaoberal tiež situáciou v oblasti O., časti Y., odkiaľ navrhovateľ pochádza,\nrespektíve kde žijú jeho príbuzní. S ohľadom na zmienené skutočnosti i krajskému súdu v zhode so\nzávermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v\nprípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o\nazyle.\nKrajský súd uviedol, že bolo zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca\nvychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený\nskutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa\nexistujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle §\n8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie.\nZ uvedených dôvodov preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako\nvecne správne potvrdil.\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v konaní pred odporcom uviedol, že o udelenie azylu resp. o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany žiada z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko po jeho osobe pátrajú etiópski vojaci,\nktorí v prípade, ak by ho našli, zabili by ho rovnako, ako jeho brata, ktorého obvinili z podporovania\nhnutia ONLF, ktorého sympatizantom je aj navrhovateľ. Vyjadril presvedčenie, že v zmysle ustanovenia\n§ 19a zákona o azyle mal odporca zohľadniť všetky tvrdenia navrhovateľa, ako aj dôležité skutočnosti\ntýkajúce sa krajiny jeho pôvodu, ako aj jeho postavenia a osobných pomerov. V konaní pred odporcom\nuviedol dôvody relevantné prinajmenšom v rovine poskytnutia doplnkovej ochrany, a preto mal odporca\no jeho žiadosti rozhodnúť tak, že by navrhovateľovi udelil azyl, resp. poskytol doplnkovú ochranu.\nOdporca po tom, čo v rozhodnutí skonštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu,\nskúmal v konaní tiež splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Prvostupňový súd\nnásledne pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vo svojom odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so\nzávermi odporcu keď mal za preukázané, že v prípade návratu navrhovateľa do jeho krajiny pôvodu mu\nnehrozí žiadne vážne bezprávie v tom smere, ako ho definuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. Podľa názoru\nprvostupňového súdu neexistujú žiadne informácie o tom, že by na území Y. prebiehal medzinárodný\nalebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa.\nRovnako tak prvostupňový súd mal za to, že odporca riadne zistil skutkový stav, z ktorého odporca pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal a taktiež mal za to, že takto zistený skutkový stav bol odporcom správne\na logicky vyhodnotený a správne právne posúdený v zmysle zákona o azyle. Prvostupňový súd zároveň\nuviedol, že v konaní pred odporcom navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu\nv krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie.\nS uvedeným právnym názorom prvostupňového súdu vyjadril navrhovateľ nesúhlas z nasledovných\ndôvodov. Záver prvostupňového súdu o tom, že odporca v konaní dostatočne zistil skutkový stav\nveci, ako aj jeho konštatovanie ohľadom nepredloženia žiadneho relevantného dôkazu zo strany\nnavrhovateľa, podľa navrhovateľa neobstojí.\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“). Správny orgán\nje povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a to aj vzhľadom\nna skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb. Je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre\nrozhodnutie do tej miery, aby bol spoľahlivým podkladom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti pritom\nsprávny orgán nie je zbavený ani znením ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku (podľa ktorého\nje účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe), nakoľko\nv zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku nie je správny orgán viazaný len návrhmi účastníka konania.\nSprávny orgán je povinný vykonávať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na\npodklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. O to viac platí uvedené navrhovateľa existuje vysoká\nmiera neselektívneho násilia, a to tak zo strany štátnych, ako aj neštátnych pôvodcov).\nV priebehu samotného konania o udelenie azylu nie je pritom nevyhnutné, aby bol správny orgán\npresvedčený o pravdivosti každého zo žiadateľových vyjadrení. Správny orgán je predovšetkým povinný\nrozhodnúť, či je na základe vykonaných dôkazov pravdepodobné, že tvrdenia žiadateľa sú dôveryhodné.\nNa tomto základe nie je rozhodovanie o žiadosti žiadateľa o udelenie azylu záležitosťou istoty, ale\nzáležitosťou pravdepodobnosti pravdivosti tvrdení žiadateľa. (UNHCR: Note on Burden and Standard of\nProof in Refugee Claims, 16.12.1998 UNHCR: Komentár k dôkaznému bremenu a dôkaznej povinnosti\ns ohľadom na žiadosti o udelenie azylu, z 16.12.1998, dostupné na: <http://www.unhcr.org/refworld/\ndocid/3ae6b3338.html>).\nTvrdenia žiadateľa je podľa navrhovateľa taktiež potrebné zo strany správneho orgánu konfrontovať\nso všeobecnými znalosťami správneho orgánu o situácii v krajine pôvodu. V tejto súvislosti uviedol, že\nodporca nijakým spôsobom nekonfrontoval tvrdenia navrhovateľa so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu navrhovateľa, iba porovnal jednotlivé výpovede navrhovateľa a na základe zistených\nrozdielov označil navrhovateľa za nedôveryhodného.\nPodľa navrhovateľa odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok\nnavrhovateľom pre poskytnutie doplnkovej ochrany a následne vec nesprávne právne posúdil. Je\npovinnosťou odporcu objektívne z úradnej povinnosti skúmať splnenie podmienok pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany, a to aj za predpokladu, že odporca v konaní dospeje k záveru o nedôveryhodnosti\nžiadateľa o azyl.\nOdporca nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu ku skúmaniu a vyhodnoteniu bezpečnostnej\nsituácie v krajine pôvodu navrhovateľa, ako aj v provincii Ogaden. Rovnako tiež odporca, ako aj\nprvostupňový súd vec nesprávne právne posúdili, keď na podklade existujúcich správ o krajine pôvodu\nvyhodnotili bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ako aj v provincii Ogaden za „relatívne pokojnú“\na tiež keď uviedli, že v danej krajine neprebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt. Na preukázanie\ntýchto tvrdení neboli zabezpečené zo strany odporcu potrebné relevantné dôkazy. Odporca sa tiež\nnevysporiadal s množstvom verejne dostupných správ, poukazujúcich na alarmujúcu situáciu v krajine\npôvodu navrhovateľa (okrem iného aj na priame ohrozenie predstaviteľov, sympatizantov, či dokonca\núdajných sympatizantov povstaleckého hnutia ONLF, ktorého sympatizantov je aj samotný navrhovateľ).\nPokiaľ ide o charakteristiku krajiny pôvodu navrhovateľa, konkrétne tiež provincie O., zo všeobecne\ndostupných informácií vyplýva, že popri extrémne obmedzenom prístupe ako nezávislých novinárov\ndo tejto oblasti, ako aj organizácií na monitorovanie ľudských práv a tiež ďalších pozorovateľov, sú\nďalšou znepokojujúcou skutočnosťou tiež zaznamenané prípady mučenia civilného obyvateľstva, a to\nnajmä v somálskej časti Y. (najmä v oblasti O.), kde vládni predstavitelia prenasledujú stúpencov a\nsympatizantov ONLF. Rovnako znepokojujúcou je tiež skutočnosť, že sú kontinuálne zaznamenávané\nprípady prenasledovania a mučenia čo i len údajných priaznivcov povstaleckých skupín, ako napríklad\nONLF. Rovnako znepokojujúcou je skutočnosť prakticky beztrestnosti akejkoľvek z foriem mučenia,\nči iného zlého zaobchádzania zo strany vládnych predstaviteľov, orgánov štátu, ako aj príslušníkov\nozbrojených a bezpečnostných síl.\nPodľa správy Global Reserach: Obkľúčení, týraní, ignorovaní: Y. vyhladzovanie obyvateľov O. zo dňa\n07.02.2013 „v drsnom etiópskom kraji O., chudobní etnickí E. sú vraždení a mučení, znásilňovaní,\nprenasledovaní a vysídľovaní vládnymi, polovojenskými silami. Nelegálne aktivity ako vojnové zločiny a\n\nzločiny proti ľudskosti sú páchané brutálne a represívne (...) na ogadenskom somálskom obyvateľstve.\nAsi päť miliónov tradične kočovných pastierov - žije v jednom z najmenej rozvinutých kútov sveta\nobliehaného vojenským útlakom, suchom a hladom. (...) Národný oslobodzovací front O. (ONLF) je\npredvídateľné považovaný etiópskou vládou za teroristickú organizáciu, ktorá beztrestne prenasleduje,\nmučí, väzní a znásilňuje jej členov, ako aj podozrivých podporovateľov pri realizácii rozsiahlych popráv,\nvykonávaných bez predchádzajúceho súdneho konania.“ (...) Genocíde Watch (GW) uviedla: „Ihneď po\ntom, čo boli v O. objavené zásoby ropy a zemného plynu, etiópske vládne sily odsunuli veľké množstvo O.\netnických E. z ich pastvín ich predkov a nahnali ich do táborov pre vnútorne vysídlené osoby, čo spôsobilo\nhumanitárnu katastrofu.“ (...) „Tisíce vydesených O. etnických E. od tej doby ušli z postihnutých oblastí,\nhľadajúc útočisko v susednom E. a L. z dôvodu rozšírených etiópskych vojenských útokov na civilistov a\ndediny, s množstvom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Z veľkého počtu sa stali bezdomovci,\npričom presné čísla je kvôli obmedzenému prístupu ťažké zhromaždiť, avšak monitorovacie skupiny\nohľadom ľudských práv odhadujú ich počet na väčší než 100.000. (...) Väčšina z takto vysídlených osôb,\nhľadá úkryt s príbuznými alebo bezpečnosť na iných miestach, než v takto organizovaných táboroch.“ (...)\nTíto zúfalí, vydesení ľudia nie sú pritom považovaní za utečencov, a tak nedostávajú žiadnu Bežné\nje masové zadržiavanie bez súdneho dohľadu. Stovky a možno tisíce jednotlivcov boli zatknutí a\ndržaní vo vojenských kasárňach, niekedy aj viacnásobne, kde boli mučení, znásilňovaní, a napádaní.\n(...) Dochádza taktiež ku konfiškácii zvierat, obmedzovaniu prístupu k vode, potravinám, a ďalším\nzákladným komoditám, sú používané ako zbrane v ekonomickej vojne. (...) Etiópska armáda zaútočila\nna civilistov a spálila mestá a dediny v ôsmich miestach po celej odľahlej oblasti O. vo východnej Y..\nTakéto nehumánne metódy majú vyvolať strach v O. etnických Somálčanoch a potlačiť ich autonómne\npožiadavky. (...) Etiópska ľudovodemkratická revolučná fronta uvalila širokú blokádu na región Ogaden,\nv snahe riadiť tak tok informácií mimo krajinu, ako to robí v rámci svojich hraníc, kde neumožňuje žiadnu\nslobodu tlače a prejavu... (Global Research: Besieged, Abused, Ignored: Ethiopian Annihilation Of The\nOgaden People, 07.02.2013 - Global Research: Obkľúčení, týraní, ignorovaní: Etiópske vyhladzovanie\nobyvateľov O. zo dňa 07.02.2013 (dostupné na: ------<http://www.globalresearch.ca/besieged - abused\n- ignored ethiopian -annihilation-of-the-ogaden - people/5322617?utm_source = rss & utm_medium =\nrss&utm_campaign=besieged-abused-ignored - ethiopian annihilation of the ogaden people & utm\n_ source = twitterfeed&utm_medium=twitt>).\nexistencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je\npodriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností\nvlastných jeho osobnej situácii,\nexistencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera\nne selektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými\nvnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu,\nktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú\npodstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny,\nprípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila\nreálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia.\"\nZo znenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že bezprávie definované v článku 15 písm. c/ (pozn.\nzákonný dôvod poskytnutia doplnkovej ochrany; pojmová zložka vážneho bezprávia, definovaná v § 2\npísm. f/ bod 3 zákona o azyle) smernice ako bezprávie, ktoré predstavuje „vážne a individuálne ohrozenie\nživota alebo osoby“ žiadateľa, pokrýva všeobecnejšie riziko zásahu. (...) Okrem toho tieto ohrozenia sú\ninherentne všeobecnej situácii „medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ Nakoniec\npredmetné násilie, pri ktorom vznikajú uvedené ohrozenia, je kvalifikované ako „nediskriminačné“, čo\nje pojem, ktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu na ich osobnú situáciu. V\ntomto kontexte musí byť pojem „individuálne“ chápaný ako pojem pokrývajúci bezprávie smerujúce proti\ncivilným osobám bez ohľadu na ich totožnosť, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca\nprebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o\nžiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu, ktorým je predložené rozhodnutie o\nzamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody\ndomnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu, by\nzo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho ohrozenia\nuvádzanému v článku 15 písm. c/ smernice.\n\nVzhľadom na uvedené, ako aj dostupné správy o situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, navrhovateľ\nvyjadril presvedčenie, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej\nochrany navrhovateľovi. Navrhovateľ bude v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť hrozbe vážneho\nbezprávia. Vzhľadom na humanitárnu, ako aj bezpečnostnú situáciu v tejto časti afrického kontinentu\nmu nebude zabezpečená potrebná pomoc zo strany štátu.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne\nsprávny potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval,\nže mu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal, celé\nkonanie riadne vyhodnotil, čo následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal\npri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody na udelenie azylu, resp. na\nposkytnutie doplnkovej ochrany v zmysle relevantných ustanovení zákona o azyle. Podľa názoru súdu,\nak odporca správne a logicky dospel k záveru, že navrhovateľ takéto podmienky nespĺňa, a na základe\ntoho rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, postupoval vecne\nsprávne a zákonne. Odporca uviedol, že sa so skutkovým, ako aj s právnym názorom súdu v plnej miere\nstotožňuje. Poukázal na to, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb.\n(správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby si sám domýšľal dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom\naj vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sžo KS 124/2005). Námietku právnej\nzástupkyne odporca považuje v tomto smere za účelovú a právne irelevantnú.\nK vyhodnoteniu dôveryhodnosti navrhovateľa odporca uviedol, že navrhovateľ počas azylového konania\nuvádzal rôzne totožnosti, štátnu príslušnosť, ako aj dátumy narodenia. Najskôr uviedol, že sa volá K. G.\nK., nar. XX.XX.XXXX, vystupoval ako maloletá osoba E.tátnej príslušnosti. Až po RTG vyšetrení ruky,\nkeď bolo zistené, že je starší ako 18 rokov, uviedol dátum narodenia XX.XX.XXXX. Počas spisovania\ndotazníka žiadateľa o udelenie azylu pred pracovníkom migračného úradu uviedol, že sa volá W. K. G.\na narodil sa XX.XX.XXXX v meste X. a je Y.tátnej príslušnosti. Tieto rozporuplné tvrdenia navrhovateľa\nboli jedným z dôvodov jeho vyhodnotenia ako osoby nedôveryhodnej. Tak isto aj uvádzané dôvody\nžiadosti na udelenie azylu, údajné prenasledovanie zo strany etiópskych vojakov, či smrť jeho brata,\nresp. rozpory v tvrdeniach o smrti rodičov, boli správnym orgánom vyhodnotené ako nedôveryhodné (str.\n3 až 5 napadnutého rozhodnutia). Navrhovateľovi sa svojimi rozporuplnými a nelogickými tvrdeniami\nnepodarilo preukázať také skutočnosti, ktoré sú zákonnými dôvodmi na udelenie azylu podľa § 8 zákona\no azyle, pretože tieto, tak ako ich prezentoval navrhovateľ, nemožno kvalifikovať ako opodstatnenú\nobavu z prenasledovania ani z politických dôvodov. Ak odporca v aktuálnom konaní vyhodnotil osobu\nnavrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktorá skutočnosť je sama osebe tiež dôvodom na neudelenie azylu,\na rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, postupoval v súlade so\nzákonom o azyle. S týmto vyhodnotením navrhovateľa sa krajský súd vo svojom rozsudku stotožnil a\nskonštatoval, že dôvody uvádzané v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odporca uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré\npredchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani právna zástupkyňa v opravnom prostriedku proti\nrozsudku krajského súdu, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\ntoto rozhodnutie, a odôvodnene sa domnieva, že súd aj správny orgán objektívne a individuálne posúdili\nvšetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Navrhovateľ v azylovom konaní neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by bolo možno subsumovať pod dôvody uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona\no azyle, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a podanie\nopravného prostriedku za účelové.\nIV\n\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo dňa 18.10.2012 podľa § 13 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4\nzákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“).\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ pricestoval na územie SR dňa 20.07.2012, kedy pod\nmenom K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, E.tátnej príslušnosti, požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život pre pretrvávajúce ozbrojené konflikty v\nkrajine pôvodu a zlé ekonomické a sociálne podmienky.\nZa účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 26.07.2012 vykonaný vstupný\npohovor, počas ktorého uviedol, že sa volá W. K. G., nar. XX.XX.XXXX a je Y. štátnej príslušnosti.\nĎalej uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval 05.05.2012 z mesta N. N., kde sa asi tri roky prechodne\nzdržiaval. Na vlastný cestovný pas a grécke víza odcestoval do Grécka, odkiaľ mal cestovať do Poľska\na v spoločnosti ďalších Somálčanov na pokyn prevádzača prišli do neznámej obce, kde boli zadržaní\npríslušníkmi OHK PZ Ulič. Do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 20.07.2012 uviedol, že krajinu pôvodu\nopustil z dôvodu, že mu zabili rodičov a on sa obával o svoj život pre vojnu v krajine pôvodu. V krajine\npôvodu v meste X. nepracoval po ukončení školy až do odchodu z krajiny pôvodu. Nebol trestne stíhaný,\nnebol odsúdený a nemal žiadne problémy s políciou. Nebol politicky organizovaný a ani sa politicky\nneangažoval. Bol iba tichým sympatizantom strany Ogaden National Liberation Front (ďalej len „ONLF“),\nktorej hlavným cieľom je vyhlásenie nezávislosti provincie O. od Y.. Cieľovou krajinou bolo Fínsko, kde\nžije jeho bratranec.\nNavrhovateľ ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu označil skutočnosť, že po ňom pátrali etiópski vojaci\na v prípade, že by ho našli, zabili by ho ako jeho brata Badala, ktorého obvinili z podporovania hnutia\nza vyhlásenie nezávislosti O. od Y.. On zo strachu ušiel do mesta N. N., kde žil do odchodu z krajiny\npôvodu. Ešte uviedol, že v roku 2008 do jeho školy prišli etiópski vojaci, ktorí odviedli štyroch spolužiakov,\nobvinených z podporovania tohto hnutia, o ktorých odvtedy nikto nič nepočul. On v tom čase v škole\nnebol a večer mu zatelefonoval muž menom E. K., člen ich klanu, ktorý mu povedal, že vojaci hľadajú\naj jeho.\nK identite navrhovateľa a jeho dôveryhodnosti odporca zistil, že navrhovateľ počas spisovania zápisnice\no podaní vysvetlenia uviedol, že sa volá K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, E. štátnej príslušnosti a RTG\nvyšetrením bolo zistené, že sa nejedná o maloletú osobu a potom následne navrhovateľ uviedol, že sa\nnarodil XX.XX.XXXX. Počas pohovoru dňa 26.07.2012 už tvrdil, že sa volá W. K. G., nar. XX.XX.XXXX\na je Y. štátnej príslušnosti.\nNa základe uvedených skutočností odporca vyhodnotil výpovede navrhovateľa tak, že ten opakovane\nuvádzal úmyselne rozdielne informácie o svojej totožnosti, bez predloženia dokladu o svojej totožnosti.\nZ týchto dôvodov považoval odporca jeho osobu za nedôveryhodnú s tým, že neobstojí jeho tvrdenie,\nže rozporné informácie uvádzal iba zo strachu pred policajtmi.\nOdporca prezentované dôvody žiadosti navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodné. Jeho výpoveď\nohľadom prenasledovania etiópskymi vojakmi označil za nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko o týchto\nproblémoch nehovoril dňa 20.07.2012 na OHK PZ, ani OA PZ Humenné. Nezmienil sa pritom ani o\ntreťom bratovi, ktorý mal byť zastrelený. Rovnako rozporne rozprával o svojich rodičoch, či boli zabití\nalebo iba zbití. Za nedôveryhodné označil odporca tiež navrhovateľom uvádzané problémy s etiópskymi\nvojakmi, s ktorými od údajnej smrti brata, teda tri roky, nemal v krajine pôvodu žiadne problémy a ani\njeho rodina. Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľ iba v tichosti sympatizoval s ONLF, žiadnym\nspôsobom ju nepodporoval a ani o nej nevedel uviesť žiadne informácie. Neprejavoval teda žiadne\n\nsvoje politické stanovisko, pre ktoré by mohol mať v krajine pôvodu problémy. ONLF bola v roku 1994\nzakázaná a v júni 2011 bola etiópskym parlamentom označená za teroristickú organizáciu.\nZa nedôveryhodné označil odporca tiež žiadateľove tvrdenie, že po dobu troch rokov sa v meste N. N.\nväčšinou skrýval, pretože v prípade problémov by bol krajinu pôvodu opustil ihneď. Kmeň navrhovateľa\nvedie aj nomádsky spôsob života (chovajú ťavy a podobne), ktorý presahuje etiópske hranice do\nSomálska, kde by ho nikto nehľadal. Odporca považoval za preukázané, že žiadateľ nie je hodnovernou\nosobou a ním uvádzané dôvody sú irelevantné. Z uvedených dôvodov usúdil, že navrhovateľ nesplnil\nzákonné podmienky na udelenie azylu a preto podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle sa rozhodol mu azyl\nna území SR neudeliť.\nPri posudzovaní podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a a § 13b zákona o\nazyle, s prihliadnutím na § 2 písm. f/ zákona o azyle, odporca dospel k záveru, že v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu nehrozí navrhovateľovi vážne bezprávie a vláda s UNHCR a ďalšími humanitárnymi\norganizáciami poskytuje pomoc utečencom v prípade návratu. Vyhodnotil tiež bezpečnostnú situáciu v\nY. v provincii O. ako relatívne pokojnú, pričom operácie etiópskej armády prebiehajú iba v oblastiach,\nkde sa predpokladá, že by sa mohli nachádzať príslušníci ONLF.\nK písomnému stanovisku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že navrhovateľ bol sympatizantom\nv politickej strane ONLF, zaradenej na zoznam teroristických organizácií, ktorej príslušníci sú\nprenasledovaní, vraždení a nezákonne zatýkaní a väznení a že z toho dôvodu má navrhovateľ dôvodnú\nobavu o svoj život z dôvodu zastávania určitých politických názorov, odporca uviedol, že vyhodnotil\nosobu žiadateľa a ním uvádzané dôvody príchodu na územie SR ako nedôveryhodné. Rozhodol preto,\nže sa navrhovateľovi neposkytne žiadna forma medzinárodnej ochrany na území SR.\nZa účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil i\ninformácie z Otázok a odpovedí ODZS MÚ č. MÚ-ODZS-2012/00224-005 z 29.04.2012 a MÚODZS-2012/000485-002 zo dňa 07.09.2012.\nV\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý:\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak:\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods.\n1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak:\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov (ods. 1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\n\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a\no neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie\nz otázok a odpovedí ODZS migračného úradu č. MU-ODZS-2012/00224-005 z 29.04.2012 a MUODZS-2012/000485-002 z 07.09.2012) z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politickospoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie\nazylu.\nZ administratívnych spisov vyplýva, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky dňa 20.07.2012. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 26.07.2012\nvykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že sa volá W. K. G., nar. XX.XX.XXXX a je Y.tátnej\npríslušnosti. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval 05.05.2012 z mesta N. N., kde sa asi tri roky\nprechodne zdržiaval. Na vlastný cestovný pas a grécke víza odcestoval do Grécka, odkiaľ mal cestovať\ndo Poľska a v spoločnosti ďalších Somálčanov na pokyn prevádzača prišli do neznámej obce, kde boli\nzadržaní príslušníkmi OHK PZ Ulič. Do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 20.07.2012 uviedol, že krajinu\npôvodu opustil z dôvodu, že mu zabili rodičov a on sa obával o svoj život pre vojnu v krajine pôvodu.\nV krajine pôvodu v meste X. nepracoval po ukončení školy až do odchodu z krajiny pôvodu. Nebol\ntrestne stíhaný, nebol odsúdený a nemal žiadne problémy s políciou. Nebol politicky organizovaný a ani\nsa politicky neangažoval. Bol iba tichým sympatizantom strany Ogaden National Liberation Front (ďalej\nlen „ONLF“), ktorej hlavným cieľom je vyhlásenie nezávislosti provincie O. od Y.. Cieľovou krajinou bolo\nFínsko, kde žije jeho bratranec.\nNavrhovateľ ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu označil skutočnosť, že po ňom pátrali etiópski vojaci\na v prípade, že by ho našli, zabili by ho ako jeho brata R., ktorého obvinili z podporovania hnutia za\nvyhlásenie nezávislosti O. od Y.. On zo strachu ušiel do mesta N. N., kde žil do odchodu z krajiny pôvodu.\nDodal, že v roku 2008 do jeho školy prišli etiópski vojaci, ktorí odviedli štyroch spolužiakov, obvinených\nz podporovania tohto hnutia, o ktorých odvtedy nikto nič nepočul. On v tom čase v škole nebol a večer\nmu zatelefonoval muž menom E. K., člen ich klanu, ktorý mu povedal, že vojaci hľadajú aj jeho.\nK identite navrhovateľa a jeho dôveryhodnosti odporca zistil, že navrhovateľ počas spisovania zápisnice\no podaní vysvetlenia uviedol, že sa volá K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, E. štátnej príslušnosti a RTG\nvyšetrením bolo zistené, že sa nejedná o maloletú osobu a potom následne navrhovateľ uviedol, že sa\nnarodil XX.XX.XXXX. Počas pohovoru dňa 26.07.2012 už tvrdil, že sa volá W. K. G., nar. XX.XX.XXXX\na je Y. štátnej príslušnosti.\nNa základe uvedených skutočností odporca vyhodnotil výpovede navrhovateľa tak, že ten opakovane\nuvádzal úmyselne rozdielne informácie o svojej totožnosti, bez predloženia dokladu o svojej totožnosti.\n\nZ týchto dôvodov považoval odporca jeho osobu za nedôveryhodnú s tým, že neobstojí jeho tvrdenie,\nže rozporné informácie uvádzal iba zo strachu pred policajtmi.\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací\nsúd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré\nvyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či\nu navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre\nudelenie doplnkovej ochrany.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie a\nnedostatočné zistenie skutkového stav veci vo vzťahu k neudeleniu azylu a neposkytnutiu doplnkovej\nochrany tým, že odporca nesprávne vyhodnotil situáciu v provincii O., odkiaľ navrhovateľ pochádza,\npovažuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že\núčelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone\nvymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom\nurčitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo\nmá (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z\ndôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému\nprenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať\nz toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní\nneuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné a nezdieľa názor navrhovateľa, že odporca v konaní\nneúplne zistil skutkový stav.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil,\nže by odporca, resp. krajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z\nrozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom\nna zdroje z ktorých informácie čerpal. Za týchto okolností nie je dôvodné tvrdenie, že by odporcom\nvykonané dokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu\nveci rozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval\núdaje navrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k\nzáveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v\nzmysle zákon o azyle.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že\nneúplné zistenie skutkového stavu viedlo správny orgán ako aj krajský súd k nesprávnym právnym\nzáverom.\nOdvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu i krajského\nsúdu, že u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle.\nRovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli dané predpoklady pre udelenie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca nepovažoval za také,\npre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal dostatočne so všetkými\nnámietkami navrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so\nzáverom krajského súdu, že rozhodnutie odporcu je vecne správne.\nPre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia krajského súdu ako aj zákonnosti rozhodnutia odporcu\nbolo podľa odvolacieho súdu rozhodujúce, že navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania nedokázal\npredloženými písomnosťami ani argumentáciu spochybniť správnosť zistení odporcu o tom, že tichá\npodpora ONLF, vyhlásená za teroristickú organizáciu nemohla vyvolať u navrhovateľa objektívne\nodôvodnené obavy z prenasledovania a nemohla predstavovať existenciu hrozby vážneho bezprávia\nako podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nSamotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe\ndostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať\nprenasledovania za svoje politické názory. Ako sám uviedol, o tichej podpore ONLF v krajine pôvodu\nnikto nevedel. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych\norgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované,\nnebolo možné za daných okolností sa domnievať, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by došlo k\nprenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych orgánov. Obdobný názor vyslovil\nNS SR v rozsudku sp. zn. 1Sža/21/2010 zo dňa 23.03.2010.\nVo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd uvádza, že\njej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým\nžiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne\nuvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.\nHoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než\nv prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do\nznačnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.\nV predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre\nbezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/\nzákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca pri posudzovaní existencie hrozby vážneho\nbezprávia odporca vychádzal z dôvodov žiadosti navrhovateľa, ktoré boli vyhodnotené ako\nnedôveryhodné, napriek tomu sa posudzovaním existencie bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa\ndo krajiny pôvodu venoval a osobitne posudzoval situáciu v provincii O., odkiaľ navrhovateľ pochádza.\nNa správnosti skutkových zistení odporcu o bezpečnostnej situácii v provincii O., nemení nič ani tvrdenie\nnavrhovateľa o všeobecne zlej situácii v krajine pôvodu, pretože tieto všeobecné správy o krajine\npôvodu, neboli spôsobilé spochybniť správnosť zistení, že situácia v provincii O. sa zlepšuje o čom\nsvedčí vyhlásenie zverejnené na internetových stránkach ONLF zo dňa 08.09.2012, kde Ethiopian\nCommunications Minister R. E. is quoted by Bloomberg saying „It's a very positive step and we will pursue\nnegotiations up to the last and try to bring all concerned in that area to the constitutional framework,”\nEtiópsky minister komunikácií R. E. cituje povedal: „Je to veľmi pozitívny krok a budeme pokračovať v\nrokovaniach až do konca. Tigrai Online Comment: Podľa Tigray Online Komentár: We think this is great\n\nnews for Ethiopia and Ethiopians. Myslíme si, že to je skvelá správa pre Etiópiu a Etiópčanov. If both\nthe government and the rebels can find common ground and solve the conflict and start the real fight\nagainst the real enemy of Ethiopia; poverty, Ethiopia would be a middle income country before we know\nit. Ak vláda aj rebeli môžu nájsť spoločnú reč a vyriešiť konflikt a začať skutočný boj proti skutočnému\nnepriateľovi Etiópii; chudobe.The Ethiopian people and government should welcome any group who\nchooses peace over guns. Etiópsky ľud a vláda by mala privítať akúkoľvek skupinu, ktorá sa rozhodne\npre mier nad zbraňami.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nj e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/24/2012", "guid": "8924531c-b97f-40c9-9a6f-1acd140a33db:a09b9023-85ec-4b14-b3f4-b76203dcd350", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}