{"guid": "156096d6-d5cd-4e10-94b9-102850daab46:af5b49ba-f02a-4331-88ba-409c64ee0e90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1", "spisova_znacka": "10Sžd/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/21/2013 z 21. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2013, sp. zn. 10Sžd/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1", "identifikacne_cislo": "7012201334", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-3", "nazov": "§ 86 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-4", "nazov": "§ 86 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-5", "nazov": "§ 86 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-6", "nazov": "§ 86 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-86.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-87.odsek-1", "nazov": "§ 87 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-87.odsek-2", "nazov": "§ 87 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-87.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-88.odsek-2", "nazov": "§ 88 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-88.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-91.odsek-2", "nazov": "§ 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-91.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-86", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-87", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-88", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af5b49ba-f02a-4331-88ba-409c64ee0e90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/21/2013\n7012201334\n21. 08. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201334.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu Mgr.\nU. Z., P., právne zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova č. 1, Košice,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice), o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-KE-KDI2-P-164/2012 zo dňa 6. septembra\n2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/330/2012-55 zo dňa\n21. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/330/2012-55 zo dňa\n21. februára 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu 165,56 € náhrady trov\nodvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu\nč. ORPZ-KE-ODI1-287-006/2012 zo dňa 12. júna 2012 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. p.\nKRPZ-KE-KDI2-P-164/2012 zo dňa 6. septembra 2012, bola žalobcovi uložená povinnosť podrobiť\nsa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla do dvoch mesiacov po\nprávoplatnosti rozhodnutia a záver preskúmania zdravotného stavu predložiť žalovanému do 7 dní od\npodrobenia sa preskúmaniu zdravotného stavu, pričom záver podrobenia sa preskúmania zdravotného\nstavu je žalobca povinný preukázať dokladom o zdravotnej spôsobilosti podľa vyhlášky č. 413/2010 Z.\nz., jej prílohy č. 7 v platnom znení s poučením, že uvedené rozhodnutie je podľa § 248 písm. a/ O. s. p.\nvylúčené zo súdneho prieskumu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26. septembra 2012.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nVčas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že\nrozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu s poukazom na ust. § 247 O.s.p., na čl. 46 v spojení s čl. 2 ods.\nÚstavy Slovenskej republiky a v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb., jeho ustanoveniami § 3 ods. 1 a 4, §\n32 ods. 1. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/13/2010, na\nnálezy ústavného súdu II. ÚS 50/01 a I. ÚS 52/02. V žalobe tvrdil, že 4 potvrdenia o dočasnej pracovnej\nneschopnosti žalobcu nemohli žalovaného viesť k záveru, že u žalobcu nastáva zmena zdravotnej alebo\npsychickej spôsobilosti, ktorá by ovplyvňovala priamo vedenie motorového vozidla žalobcom takým\nspôsobom, že by nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo. Preto žalobca považuje žalované rozhodnutie\nza arbitrárne. V závere žaloby poukázal aj na to, že žalovanému predložil doklad, ktorý ako nesúladný\ns prílohou č. 7 vyhlášky č. 413/2010 mu bol vrátený pre nedodržanie formy dokladu, a preto predložil\nžalovanému nový doklad opätovne 27. augusta 2012 a žalovaný napriek tomu vydal 6. septembra 2012\nnapadnuté rozhodnutie.\nŽalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 6. februára 2013 k žalobe žalobcu zotrval na správnosti svojho\nrozhodnutia a zaujal nemenné stanovisko, ako to uviedol v žalovanom rozhodnutí.\nKrajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup správneho orgánu pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia nebol zákonný, a napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. Poukázal na\nto, že napriek nesprávnemu poučeniu uvedenému v napadnutom rozhodnutí je toto rozhodnutie\npreskúmateľné správnym súdom.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že preskúmaním pripojených spisov dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného, ktorým sa rozumie rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov, nebolo\nsúladné s ust. § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., a preto ho považoval za rozhodnutie, ktoré nebolo\nvydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že so zreteľom na ustanovenia §§ 87, 88, 90 a 91 zákona\nč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZCP) nemôže\nísť o akúkoľvek zmenu zdravotného stavu držiteľa vodičského oprávnenia, za ktorú zmenu žalovaný\npovažoval len opakovanú dočasnú pracovnú neschopnosť žalobcu, pretože v opačnom prípade by orgán\nPolicajného zboru mohol nariadiť každej fyzickej osobe, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia a ktorá\nbola viackrát práceneschopná, uložiť takúto povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti\nna vedenie motorového vozidla, čo by mohlo viesť k arbitrárnosti konania správneho orgánu.\nKrajský súd doplnil, že treba tiež dať za pravdu žalobcovi, že v spise žalovaného sa nachádza doklad,\nktorý predložil žalovanému žalobca 27. augusta 2012, a to na výzvu prvostupňového správneho orgánu,\nktorý doklad už bol súladný s prílohou č. 7 vyhlášky č. 413/2010 Z. z. a žalovaný sa s týmto dokladom,\nktorý svedčil tomu, že žalobca sa podrobil preskúmaniu zdravotného stavu na vedenie motorového\nvozidla s výsledkom, že je spôsobilý na vedenie motorového vozidla, vôbec nevysporiadal vo svojom\nrozhodnutí zo dňa 6. septembra 2012, aj keď ho mal, resp. mohol mať k dispozícii, k čomu nedošlo\nlen zavinením prvostupňového správneho orgánu, lebo tento doklad, ako uviedla na pojednávaní\nzástupkyňa žalovaného, nebol odvolaciemu orgánu predložený do 6. septembra 2012 a dostal sa do\nspisu až po vydaní rozhodnutia o odvolaní žalobcu. Takýto postup prvostupňového správneho orgánu\nnemožno ničím ospravedlniť a súd ho preto považuje za arbitrárne nesprávny.\nPreto z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu musel ako rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom zrušiť a vrátiť\nvec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozsudok\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vo výrokovej časti nezrozumiteľný a zmätočný.\nMá za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre\nvydanie meritórneho rozhodnutia.\n\nĎalej žalovaný uviedol, že zrušujúci výrok napadnutého rozsudku odporuje záveru krajského súdu o\ntom, že napadnuté, resp. prvostupňové správne rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané. Argumentoval,\nže vždy, ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej\nspôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia podľa § 90 ods. 3, orgán\nPolicajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti.\nNapokon žalovaný tvrdil, že povinnosť žalobcu podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti nastala\naž po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, a to v dvojmesačnej\nlehote po nadobudnutí právoplatnosti, avšak žalobca už pred rozhodnutím odvolacieho správneho\norgánu predložil doklad o tom, že je zdravotne spôsobilý na vedenie motorových vozidiel, a z týchto\ndôvodov nebol tento doklad predložený odvolaciemu orgánu, avšak svedčil o tom, že žalobca sa s\nvýrokom rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel stotožnil.\nŽalovaný z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím\nprvostupňového súdu. Považoval za potrebné reagovať na námietku žalovaného, že výrok rozhodnutia\nje nezrozumiteľný a zmätočný, pretože mu nie je zrejmé, na základe akého dôvodu žalovaný\ndospel k tomuto záveru. Ak žalovaný nevie, ako má postupovať v ďalšom konaní, a to aj napriek\ntomu, že je to z rozhodnutia a odôvodnenia prvostupňového súdu bezpochyby zrejmé, nie je to\ndôvodom pre konštatovanie nezrozumiteľnosti a zmätočnosti zrušujúceho rozhodnutia. Z rozhodnutia\nprvostupňového súdu je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nakoľko rozhodnutie o preskúmaní\nzdravotnej spôsobilosti nemalo byť vôbec vydané, postup, ktorý má žalovaný v ďalšom konaní vykonať\nspočíva vo vydaní rozhodnutia o zastavení konania. Okrem toho žalobca považuje za potrebné poukázať\naj na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého slovné spojenie „dôvodný predpoklad“ je údajne právne\nneurčitým spojením. Žalobcovi nie je vonkoncom zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto\nzáveru. V tejto súvislosti žalobca zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že § 91 ods. 2 zákona č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke je nutné vykladať v celosti a nielen z neho extrahovať slovné spojenie\n„dôvodný predpoklad“, tak ako to urobil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán.\nPodľa § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak možno dôvodne predpokladať, že\nnastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia,\nnajmä na základe oznámenia podľa § 90 ods. 3, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní\nzdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti.\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a\nduševná schopnosť viesť motorové vozidlo.\nVychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je bezpochyby zrejmé, že na to, aby orgán Policajného\nzboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti musí existovať dôvodný predpoklad, pre ktorý u\ndržiteľa vodičského oprávnenia nastala zmena zdravotnej spôsobilosti, teda zmena telesnej, prípadne\nduševnej schopnosti viesť motorové vozidlo.\nZ potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu zo dňa 23. novembra 2011, 27. decembra 2012,\n23. januára 2012 a dňa 5. marca 2012, ktoré mal prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný k dispozícii a ktoré boli pre tieto orgány údajne rozhodujúce pri ich rozhodovaní, je bez akejkoľvek pochybnosti\nzrejmé, že dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu spočíval v „chorobe“, tak ako je to jednotlivo\noznačené na každom potvrdení.\nS poukazom na obsah vyššie uvedených potvrdení považuje žalobca za potrebné uviesť, že predmetné\npotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti nijakým spôsobom nezakladajú dôvodný predpoklad,\npre ktorý by u žalobcu ako držiteľa vodičského oprávnenia mala nastať zmena zdravotnej spôsobilosti,\nt. j. zmena telesnej, prípadne duševnej schopnosti viesť motorové vozidlo. Z jednotlivých potvrdení\ntotiž vyplýva výlučne len to, že žalobca bol v uvedených časoch chorý, v dôsledku čoho sa nemohol\nriadne venovať svojim pracovným povinnostiam. Predmetné potvrdenia nehovoria nič o druhu choroby,\nresp. o jej závažnosti, na základne čoho by teoreticky bolo možné dôvodne predpokladať, že u žalobcu\ndošlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného o tom, že\npráve vyššie uvedené potvrdenia žalobcu údajne preukazujú dôvodný predpoklad o zmene spôsobilosti\nžalobcu na vedenie motorového vozidla nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Treba si tiež\nuvedomiť, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení pre rozhodnutie o nariadení\n\npreskúmania zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla sa vyžaduje dôvodný predpoklad\no tom, že došlo k zmene telesnej alebo duševnej schopnosti viesť motorové vozidlo. Základom je teda\ntá skutočnosť, aby u držiteľa vodičského oprávnenia došlo k takej zmene telesnej, prípadne duševnej\nschopnosti, ktorá by ovplyvňovala priamo vedenie motorového vozidla. Nemôže ísť teda o akúkoľvek\nzmenu zdravotného stavu držiteľa vodičského oprávnenia, tak ako si to zrejme vysvetľuje prvostupňový\nsprávny orgán, resp, žalovaný. V opačnom prípade by totiž preskúmanie zdravotnej spôsobilosti na\nvedenie motorového vozidla mohol orgán Policajného zboru nariadiť každému držiteľovi vodičského\noprávnenia, u ktorého by mal dôvodný predpoklad, že bol v istom období chorý, čo je vonkoncom\nabsurdné.\nV súvislosti s vyššie uvedeným žalobca považuje za nevyhnutné taktiež zdôrazniť, že zákon č. 8/2009 Z.\nz. o cestnej premávke pre vydanie rozhodnutia, ktorým bude uložená povinnosť podrobiť sa preskúmaniu\nzdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo nepochybne vyžaduje určitú „kvalitu“, resp. „intenzitu“\npodozrenia, čo priamo vyplýva aj z vyššie citovaného § 91 ods. 2 zákona o cestnej premávke, ktorý\nodkazuje na oznámenie podľa § 90 ods. 3 zákona o cestnej premávky.\nPodľa § 90 ods. 3 zákona o cestnej premávke povinnosť podľa odseku 1 má aj iný lekár, ktorý zistí\nskutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla\nmimo pravidelných lekárskych prehliadok. Povinnosť podľa odseku 2 má aj iný psychológ, ktorý zistí\nskutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce psychickú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla\nmimo pravidelných psychologických vyšetrení. Z uvedeného je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé,\nže predpokladom na nariadenie preskúmania zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo je\nrelevantné podozrenie zo strany lekára, t. j. dôvodný predpoklad orgánu Policajného zboru založený\nna relevantných podkladoch, ktoré tomuto orgánu budú oznámené v zmysle § 90 ods. 3 zákona o\ncestnej premávke, prípadne na iných dokladoch obdobného významu. V spojitosti s vyššie uvedeným\nsi je nutné uvedomiť, že žalobca bol chorý v obdobiach, kedy je to úplne bežný jav, nakoľko ide o\npomerne chladné obdobia, kedy je preukázateľne zvýšený počet bežných chorôb (napr. angína). Túto\nskutočnosť potvrdzuje aj samotná prax. Nie je preto ničím zvláštnym a výnimočným, že žalobca bol v\nobdobí od konca novembra do konca januára trikrát chorý, resp. bol kvôli chorobe dočasne pracovne\nneschopný aj začiatkom marca. Na druhej strane, ak by aj prvostupňový orgán, resp. žalovaný mal za\nto, že žalobca bol chorý v uvedenom období viac ako je to bežné, nebol vonkoncom oprávnený začať\nvoči žalobcovi konanie o preskúmanie jeho zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla,\nresp. rozhodnutím žalobcovi priamo uložiť povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti na\nvedenie motorového vozidla. Skutočnosť, že žalobca bol de facto v zimnom období viackrát chorý ešte\nnezakladá žiadny dôvodný predpoklad, že u neho došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti viesť motorové\nvozidlo. Zároveň je nutné mať tiež na pamäti, že bežná choroba (napr. angína) nemá za následok zmenu\nzdravotného stavu, a to až do takej miery, že by tým držiteľ vodičského oprávnenia nebol spôsobilý viesť\nmotorové vozidlo.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že postup, resp. rozhodnutie\nprvostupňového orgánu, resp. žalovaného nebol vonkoncom v súlade s § 91 ods. 2 zákona č.\n8/2009 Z. z. a bez akýchkoľvek pochybností je založený na svojvôli príslušných správnych orgánov.\nRozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového orgánu je preto rozhodnutím arbitrárnym. Navyše\nžalobca považuje za potrebné upriamiť tiež pozornosť aj na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca\nbol povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo až po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a teda skutočnosť, že žalobca sa\npreskúmaniu podrobil ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je\npodľa názoru žalovaného bezpredmetná. S týmto absurdným názorom žalovaného sa žalobca nemôže\nvonkoncom stotožniť. Tvrdenie žalovaného je nanajvýš neakceptovateľné a pre žalobcu je záhadou, ako\nk takémuto záveru žalovaný vôbec dospel. Je nutné si uvedomiť, že úlohou druhostupňového správneho\norgánu nie je len „kontrola“ zákonnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale\ntiež povinnosť okrem iného skúmať, či v priebehu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý\nkonanie začalo. Ak zistí, že dôvod pre začatie konania odpadol, nie je žiaden dôvod v konaní pokračovať\na konanie by malo byť zastavené. V opačnom prípade by totiž došlo k situácii, že účastník konania by\nbol povinný splniť povinnosť, ktorú si už raz splnil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. februára\n2013, sp. zn. 6S/330/2012-55 ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho\nkonania, ktoré si vyčíslil v sume 165,56 €.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol a minister nevyužil\nzákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely\nč. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou\nprogramu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a\nsamostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného\nsa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným\noznačením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho\nnástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nOdvolací súd vzhľadom na to, že sa stotožnil so záverom krajského súdu o nesprávnom právnom\nposúdení predmetu konania správnym orgánom, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci\nnariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 21. augusta 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie,\nktorým bolo žalobcovi prikázané podrobiť sa skúmaniu zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo,\npretože správny orgán mal na základe štyroch potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu\npochybnosti o jeho spôsobilosti viesť motorové vozidlo.\nPodľa § 86 ods. 1 ZCP, zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť\nviesť motorové vozidlo. Podľa odseku 2 zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu\nosoby podmienená\na) použitím zdravotníckej pomôcky pri vedení motorového vozidla,\nb) možnosťou viesť len technicky upravené vozidlo,\nc) pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,\nd) inými obmedzeniami podľa záverov lekárskej prehliadky.\nPodľa odseku 3 zdravotne spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť.\nPodľa odseku 4 zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou.\n\nPodľa odseku 5 náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná\nspôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).\nPodľa odseku 6 minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní,\nvylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po\ndohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).\nPodľa § 87 ods. 1 ZCP, lekársku prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore\nvšeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých,\nalebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú\nzdravotnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „posudzujúci lekár“).\nPodľa odseku 2 lekárskej prehliadke je povinný podrobiť sa\na) žiadateľ a\nb) iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.\nPodľa odseku 7 podrobnosti o vykonávaní lekárskej prehliadky ustanoví všeobecne záväzný právny\npredpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.\nPodľa § 88 ods. 1 ZCP, psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť viesť motorové vozidlo bez\nzníženia, narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností.\nPodľa odseku 2 psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti na\nvedenie motorových vozidiel.\nPodľa odseku 4 psychická spôsobilosť môže byť na základe psychického stavu posudzovanej osoby\npodmienená pravidelným podrobovaním sa psychologickému vyšetreniu alebo inými obmedzeniami\npodľa záverov psychologického vyšetrenia. Osoba, ktorej psychická spôsobilosť je podmienená\npravidelnému podrobovaniu sa psychologickému vyšetreniu, je povinná podrobiť sa psychologickému\nvyšetreniu v lehote určenej posudzujúcim psychológom.\nPodľa odseku 5 psychologickému vyšetreniu je povinný podrobiť sa\na) žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,\nb) iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.\nPodľa odseku 7 minimálne požiadavky na psychickú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní\nustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom\nzdravotníctva.\nPodľa § 90 ods. 1 ZCP, ak posudzujúci lekár pri lekárskej prehliadke podľa § 87 ods. 3 až 6 zistí\nzmenu zdravotnej spôsobilosti, je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vykonania\nlekárskej prehliadky oznámiť túto skutočnosť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta\npobytu posudzovanej osoby.\nPodľa odseku 2 ak posudzujúci psychológ pri psychologickom vyšetrení podľa § 88 ods. 4 až 6 zistí\nzmenu psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, oznámi túto skutočnosť najneskôr do\npiatich pracovných dní odo dňa vykonania pravidelného psychologického vyšetrenia orgánu Policajného\nzboru príslušnému podľa miesta pobytu posudzovanej osoby.\nPodľa odseku 3 povinnosť podľa odseku 1 má aj iný lekár, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce\nalebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych\nprehliadok. Povinnosť podľa odseku 2 má aj iný psychológ, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo\nvylučujúce psychickú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných psychologických\nvyšetrení.\n\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, úplne stotožnil so\nzisteniami i závermi krajského súdu a preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého\nak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, dopĺňa len nasledujúce\nprávne úvahy:\nNa základe uvedených zákonných ustanovení bolo prvotnou povinnosťou policajných orgánov pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia, ak v ich zmysle lekári nesignalizovali žalobcovu zdravotnú\nnespôsobilosť viesť motorové vozidlá, po tom, čo bol opakovane štyrikrát dočasne práceneschopný,\nzistiť, z akého dôvodu bol žalobca práceneschopný, prípadne pre neporušenie dôvernosti informácií\no zdravotnom stave žalobcu, či išlo o také ochorenia, ktoré by mohli ovplyvniť, či vylúčiť žalobcovu\nspôsobilosť viesť motorové vozidlá.\nAk sa tak nestalo a policajné orgány bez toho, aby mali jasno, z akého dôvodu bol žalobca štyrikrát\nza sebou práceneschopný, ho na jeho náklady prinútili k vyšetreniu jeho zdravotnej spôsobilosti viesť\nmotorové vozidlá, aby napokon bolo preukázané, že žalobca je zdravotne spôsobilý viesť motorové\nvozidlá, nemožno nenazvať postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za šikanózne a svojvoľné, nemajúce právny podklad.\nToto konštatovanie potvrdzuje i tvrdenie žalovaného uvedeného v odvolaní týkajúce sa dokladu\no spôsobilosti viesť motorové vozidlá predložené prvostupňovému správnemu orgánu žalobcom 6.\nseptembra 2012, po tom, čo už predtým jedno predložil, ale na výzvu tohto správneho orgánu predložil\nďalšie spĺňajúce požiadavky vyhlášky č. 413/2010 Z.z. Na základe tohto postupu žalobcu, ktorý sa\npodriadil rozhodnutiu správneho orgánu (určite nie preto, že sa s ním stotožnil, ale preto, že nemal inú\nmožnosť) napriek tomu, že prvostupňový správny orgán mal od tohto momentu už v spise založený\nrelevantný doklad o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na vedenie motorových vozidiel a teda i dôkaz o\nsvojom protiprávnom postupe, tento doklad odvolaciemu orgánu nepredložil a žalovaný navyše takýto\npostup podriadeného orgánu ospravedlňuje absolútne nelogickými a takmer absurdnými tvrdeniami.\nOdvolací súd sa z týchto dôvodov domnieva, že zrušenie týchto nezákonných rozhodnutí bolo jedinou\nsprávnou a zákonnou možnosťou ako odstrániť protiprávny stav a vážny zásah do práv žalobcu.\nŽalovaný bude mať po vrátení veci súdom jedinú povinnosť - urýchlene uložiť správnemu orgánu prvého\nstupňa zastaviť neodôvodnene vedené konanie. Odvolací súd sa i tu stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, že také rozhodnutie (ako je preskúmavané) nikdy nemalo byť vydané. Rozhodnutie krajského\nsúdu je preto nielen preskúmateľné, ale i jasné a logické v odôvodnení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu a jeho rozsudok ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal\nv odvolacom konaní úspech, priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich\nz odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 130,16 € vrátane 7,81\n€ režijného paušálu a 20% DPH, čo predstavuje spolu 165,56 € podľa § 13a ods. 1 písm. c/, § 11 ods.\n4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/330/2012", "guid": "1cc4f02f-76bb-42d5-9758-028b412d64d6:4aa7ee10-df65-4516-b40c-8f01f0633021", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}