{"guid": "d5c7e6d0-2295-421c-a283-647339f2d71d:c5f91873-2efe-4107-a415-ad203f0566e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1", "spisova_znacka": "1Sža/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/11/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1Sža/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1", "identifikacne_cislo": "7012201161", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5f91873-2efe-4107-a415-ad203f0566e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/11/2013\n7012201161\n09. 04. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201161.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: L.,\nnar. XX.XX.XXXX v C., E., konžskej štátnej príslušnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: C., ulica\nQ., číslo domu XX, E., toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Migračný úrad MV\nSR, Pivonková č. 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-378-17/POŽ-2012 zo dňa 6. septembra 2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 5 Saz 19/2012- 17 zo dňa 5. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Saz 19/2012- 17 zo dňa\n5.decembra 2012, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012\nzo dňa 6. septembra 2012 ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania\nrozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti ako zjavne\nneopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti navrhovateľom uvádzané v\npriebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského súdu, že navrhovateľ zakladal svoju\nžiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b\nzákona o azyle.\nKrajský súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa v súlade s\nustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré\nsa začalo dňa 9. júla 2012, kedy navrhovateľ vyhlásil, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a preto v danom prípade boli splnené všetky zákonné\npodmienky pre zamietnutie jeho žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej.\n\nVo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu krajský súd zdôraznil, že\nza relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať ťaživú situáciu navrhovateľa\n(navrhovateľ niekoľkokrát v rámci azylového konania poukázal na svoju nepriaznivú ekonomickú\nsituácia, na chuť študovať, na neschopnosť financovať si svoje štúdium, ako i na prípadné finančné\nproblémy v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu), vyplývajúcu zo zlej ekonomickej situácie v\nkrajine pôvodu. I z rozhodovacej činnosti súdov, rozhodujúcich o opravných prostriedkoch žiadateľov o\nudelenie azylu (Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave), pritom jednoznačne vyplýva,\nže základným východiskom pri určovaní, čo nie je prenasledovaním, je téza, že prenasledovanie nie\nje chudoba, či inak označované ekonomické problémy v krajine. Je pritom dôležité zdôrazniť, že nie je\nrozhodujúce, pod akým označením sú tieto ekonomické dôvody v priebehu konania uvádzané.\nSkutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na Ukrajine, respektíve z nedostatku\nfinančných prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Vo vzťahu\nk rasistickým útokom na navrhovateľa na Ukrajine krajský súd poznamenal, že pokiaľ sa totiž na\nUkrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ\nsa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a\nratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali\nsúčasťou ukrajinského právneho systému.\nNavrhovateľ, ako občan Konžskej republiky, sa do krajiny pôvodu môže kedykoľvek vrátiť, pričom\nsamotné tvrdenia navrhovateľa, že by po príchode do Konžskej republiky mohol vzbudiť záujem polície,\nsa v rámci konania pred odporcom preukázať nepodarilo. Navrhovateľ totiž krajinu pôvodu opustil\nlegálne na základe udelených študentských víz, t. j. zákonne bez porušenia akýchkoľvek zákonov či\nnariadení. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú.\nNavyše je pravdou, že navrhovateľ pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne konkrétne problémy\nneuvádzal, nakoľko ich (ako to sám niekoľkokrát uviedol) ani nemal.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu\nhrozby vážneho bezprávia krajský súd uviedol, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f/\nzákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava.\nOdporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa\n(nachádzajúce sa na č. l. 47-60 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede navrhovateľa\nv konaní vyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne\nbezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani\njeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí\nani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru súdu neexistujú\nžiadne informácie, že by na území Konžskej republiky prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny\nkonflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. S ohľadom na vyššie\nzmienené skutočnosti i krajskému súdu v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa\nneexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe\nvážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle.\nV prejednávanej veci podľa krajského súdu odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe\nnáležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm.\na/ a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov (prevažne ekonomických- najmä na\ndôvodoch zlepšenia si životných podmienok), ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre\nudelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, t. j. za dôvody\nuvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.\nII.\n\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s obsahom\nrozhodnutia, nakoľko sa domnieva, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to\nz dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Podľa navrhovateľa odporca posúdil jeho prípad po právnej\nstránke nesprávne. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej nemá\nodporca povinnosť preskúmať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z uvedeného dôvodu\nneposkytnutie doplnkovej ochrany riadne nepreskúmal a neodôvodnil.\nPodľa navrhovateľa skutočný stav veci považuje za nedostatočne zistený a to najmä v otázke posúdenia\ndoplnkovej ochrany.\nZdôraznil, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život a zdravie v krajine pôvodu a z dôvodu, že\nchce žiť v bezpečí.\nAko už uviedol aj v konaní pred odporcom, v Konžskej republike prebiehajú etnické problémy medzi\nseverom a juhom krajiny a vojenské nepokoje, ktoré sú sprevádzané násilím voči civilistom. Pre nepokoje\nje situácia v krajine jeho pôvodu nebezpečná a hrozí tam vážne bezprávie. Dôkazom toho je aj výbuch\nv Brazzaville v marci 2012, ktorý nebol nikdy riadne vyšetrený. Oficiálne sa uvádza ako príčina výbuchu\npožiar, no neoficiálne správy hovoria o útoku povstalcov.\nPoukázal na to, že v krajine jeho pôvodu prebiehajú neustále útoky, ktoré zasahujú najmä civilistov. Hrozí\nmu preto neľudské zaobchádzanie a navyše nemá žiadnu rodinu ani prácu, a teda nemá z čoho žiť.\nNavrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť ako vecne správny.\nK námietke navrhovateľa, že vydal rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového posúdenia veci\nvo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany najmä v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že v krajine\njeho pôvodu prebieha ozbrojený konflikt a výbuch muničného skladu v marci 2012 v meste C., je údajne\ndielom povstalcov, uviedol, že navrhovateľ nešpecifikuje konkrétny zdroj informácií, na základe ktorého\nby bolo možné prísť k takémuto záveru.\nOdporca poukázal na to, že v jeho rozhodnutí bol použitý odkaz na komplex správ, vypracovaných\nodborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p.: MU- ODZS-2012/000391-002 a č. p.: MUODZS-2012/000391-006. Na základe týchto informácií bolo zistené, že v prípade výbuchu v meste C.\nprišlo k elektrickému skratu a tento výbuch nemá súvis s teroristickým činom.\nNa základe týchto skutočností odporca ako aj krajský súd vyhodnotili tvrdenia navrhovateľa, že by mal\nbyť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu ako účelové a neopodstatnené.\nPodľa odporcu sa navrhovateľ, ktorý nemal pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne problémy so\nštátnymi orgánmi, môže do krajiny pôvodu vrátiť ako to vyplýva aj zo správ o krajine pôvodu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012 zo dňa 6. septembra 2012 zamietol\nžiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.\nz. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nazyle“) ako zjavne neopodstatnenú.\nZ obsahu rozhodnutia odporcu vyplynulo, že po nelegálnom príchode na územie SR navrhovateľ dňa 9.\njúla 2012 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ (ďalej len „OHK“) Čierna nad Tisou požiadal\no udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Ako dôvod svojej žiadosti uviedol\nobavu o svoje zdravie a život v domovskej krajine a tiež na Ukrajine.\nNavrhovateľ pricestoval na územie SR medzinárodným vlakom OS 8861 cez hraničný priechod Čierna\nnad Tisou- Čop dňa 9. júla 2012 o 04:21 hod.. Pri hraničnej kontrole predložil cestovný doklad Konžskej\nrepubliky a povolenie na pobyt Francúzska. Nakoľko povolenie na pobyt vykazovalo známky falšovania,\nbol vyrozumený pracovník analýzy cestovných dokladov Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, ktorý\nodborným vyjadrením potvrdil, že sa jedná o falzifikát. Počas spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia\nnavrhovateľ požiadal o udelenie azylu.\nZa účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 20. júla 2012 vykonaný vstupný\npohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu opustil už v septembri 2010, kedy\nvycestoval z hlavného mesta Brazzaville do Kene, odtiaľ do Dubaja a následne do Kyjeva na Ukrajine.\nNa letisku v Kyjeve ho už údajne čakali viacerí študenti konžskej národnosti, ktorí ho odprevadili na\nPolytechnickú univerzitu v Ternopile. V školskom roku 2010/2011 navrhovateľ navštevoval jazykový kurz\nukrajinského jazyka pre cudzincov a po jeho ukončení začal na zmienenej univerzite študovať v odbore\nKybernetická ekonómia. Celé štúdium a pobyt na Ukrajine mu financovala jeho matka. Po jej smrti už\nnemal kto financovať jeho štúdium. Ak by mal na Ukrajine dostatok finančných prostriedkov, zostal by\ntam aj naďalej.\nVzhľadom k tomu, že navrhovateľ v priebehu konania ako doklad svojej totožnosti predložil cestovný\npas, odporca ustálil jeho totožnosť tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nOdporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že z výpovedí navrhovateľa, ako i\nz všetkých dostupných informácií mu bolo zrejmé, že navrhovateľ svoju žiadosť odôvodňoval inými\nskutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Svoju\nžiadosť zakladal na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich\npolitických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo\n§ 13b zákona o azyle.\nV nadväznosti na navrhovateľom tvrdené prípadné problémy s políciou po návrate do krajiny pôvodu\nodporca uviedol, že tieto navrhovateľom tvrdené problémy nie sú podložené žiadnou objektívnou\nskutočnosťou. Navrhovateľ totiž podľa odporcu vycestoval z Konžskej republiky legálne na základe\nudelených študentských víz. To podľa názoru správneho orgánu značilo, že pri odchode z krajiny pôvodu\nnavrhovateľ neporušil žiadne zákony či nariadenia. V tejto súvislosti správny orgán zároveň stručne, no\nvýstižne poukázal na súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\n\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie\nazylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými\nskutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.\nPodľa § 12 ods.3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od\nzačatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\nPodľa § 20 ods.4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem\nodňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou,\nže navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a zakladá svoju žiadosť\ninými dôvodmi, ako tými, ktoré súd uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle, teda dôvodmi\nnedostatočnými pre udelenie azylu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (za\núčelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti odporca do konania zabezpečil i informácie z Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o krajine pôvodu navrhovateľa zo dňa 5. júna 2012 a 1.\naugusta 2012 vedené pod číslom a MU-ODZS-2012/000391-002MU-ODZS-2012/000391-006), z\nktorých stručne popísal spoločensko- politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre\nktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.\nZ obsahu administratívneho spisu odporu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 20. júls\n2012 ), že navrhovateľ uviedol, že potom ako mu dňa 25. decembra 2011 známa\nz Konžskej\nrepubliky telefonicky oznámila úmrtie matky, už ho nemal kto ďalej v štúdiu finančne podporovať a\npreto musel štúdium na Ukrajine ukončiť. Začiatkom januára 2012 odišiel z Ternopilu do Kyjeva a\nubytoval sa u svojich priateľov. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na živobytie si začal\nprivyrábať poskytovaním sexuálnych služieb. Nakoľko mu však zarábanie si peňazí takýmto spôsobom\n\nnevyhovovalo a jeho pobyt na Ukrajine nemal kto ďalej finančne podporovať, rozhodol sa z Ukrajiny\nvycestovať. Prostredníctvom známej si za finančnú hotovosť 15 USD zaobstaral falošné povolenie na\npobyt vo Francúzsku, s ktorým niekedy začiatkom júla 2012 vycestoval z Kyjeva do Ľvova. Tam pobudol\nu priateľa asi týždeň a dňa 8. júla 2012 si zakúpil lístok na vlak smerujúci na územie SR. Keďže pri\nhraničnej kontrole na území SR príslušníci polície zistili, že povolenie na pobyt, ktorým sa navrhovateľ\npreukázal, vykazovalo známky falšovania, rozhodol sa požiadať o udelenie azylu.\nNavrhovateľ ďalej počas vykonaného pohovoru poukázal na etnické problémy, ktoré v Konžskej\nrepublike prebiehajú medzi obyvateľmi severu a juhu krajiny. Hoci udal, že sám sa do žiadnych\nproblémov nedostal, jeho otec údajne počas zmienených nepokojov v roku 1998 zomrel. Ako ďalej\nuviedol, v krajine pôvodu žiadne problémy nemal a nič konkrétne sa mu nestalo. Nebol členom žiadnej\npolitickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bolo\nvýlučne štúdium na Ukrajine. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, ostal by tam i naďalej študovať.\nPočas pohovoru navrhovateľ taktiež poukázal i na agresivitu, ktorá na Ukrajine panuje. On osobne sa\nihneď po príchode na Ukrajinu v roku 2010 stal terčom útoku, pri ktorom ho traja Ukrajinci omráčili\nelektrickým šokom. Taktiež bol o niekoľko mesiacov neskôr svedkom fyzického útoku, pri ktorom\nskupinka miestnych obyvateľov zaútočila na skupinu afrických študentov. Okrem týchto dvoch incidentov\nsa na Ukrajine navrhovateľ do vážnejších problémov nedostal.\nAko následne navrhovateľ dodal, v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával vypočúvania a otázok\ntypu : „Kde bol?“ alebo „Čo tam robil?“. Taktiež by v Konžskej republike nemal kde bývať, nakoľko dom,\nv ktorom býval so svojou rodinou, si privlastnili nejakí neznámi ľudia.\nIné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľ\nv priebehu konania pred odporcom neuviedol.\nOdporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte tvrdení, ktoré navrhovateľ v priebehu\nazylového konania uviedol a ktoré boli odporcom vyhodnotené za iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie\nktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle, na základe čoho žiadosť navrhovateľ zamietol\nako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle).\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa\npo doplnení dokazovania vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k\nzáveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ\nzakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä\nna dôvodoch ktoré majú povahu riešenia pobytového problému navrhovateľa na území SR.\nJe nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1, predovšetkým upraviť\nkonanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska, ustanoviť práva a povinnosti\nžiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a\nodídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť\nintegráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením\nprekážok vyhostenia alebo návratu vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho\nnúteným návratom do krajiny pôvodu.\nZ takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba vychádzať aj pri\nposudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom deklaroval len to, čo predpokladá\nzákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie\nazylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu totiž vyplynulo, že\nnavrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je možné subsumovať pod niektoré\nz citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv\na slobôd a ani netvrdí, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. K\n\nnámietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a to najmä v otázke posúdenia\ndoplnkovej ochrany, odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná.\nPovinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana je explicitne vyjadrená\nv ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle (Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí\nazylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú\nochranu.) Vzhľadom k tomu, že odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu v zmysle § 12\nods. 1 písm. a/ zákona o azyle, nebolo jeho rozhodnúť o doplnkovej ochrane.\nPosúdenie hrozby vážneho bezprávia prichádza do úvahy v prípade, ak je odporca povinný rozhodnúť\no poskytnutí doplnkovej ochrany (ak neudelí azyl alebo rozhodne o jeho odňatí, okrem odňatia azylu\npodľa § 15 ods. 2 ), zjavne sa teda nejedná o prípad navrhovateľa.\nNapriek uvedenému, odporca sa v dôvodoch rozhodnutia zaoberá aj možnými obavami z návratu\n(problémami navrhovateľa s políciou) v súvislosti s hrozbou vážneho bezprávia.\nK námietke navrhovateľa, že vydal rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového posúdenia veci\nvo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany najmä v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že v krajine\njeho pôvodu prebieha ozbrojený konflikt a výbuch muničného skladu v marci 2012 v meste Brazzaville,\nje údajne dielom povstalcov, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že túto námietku vyhodnotil\nza nedôvodnú.\nNavrhovateľ nešpecifikuje konkrétny zdroj informácií, na základe ktorého by bolo možné takúto správu\npovažovať za hodnovernú, naviac je v rozpore so správami o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal\nodporca, a to s poukazom na komplex správ, vypracovaných odborom dokumentaristiky a zahraničnej\nspolupráce č. p.: MU- ODZS-2012/000391-002 a č. p.: MU- ODZS-2012/000391-006.\nUvedené správy (str. 56 spisu odporcu) z viacerých zdrojov potvrdzujú, že zistenú tragédiu (ktorá si\nvyžiadala 200 obetí, 2300 zranených a približne 14000 obyvateľov mesta Brazzaville pripravilo o strechu\nnad hlavou), spôsobil elektrický skrat a tento výbuch nemá politické pozadie, polícia vylúčila že by\nišlo o teroristický čin.\nPokiaľ teda navrhovateľ nedostatok skutkových zistení odporcu vyvodzuje z nedostatočne zisteného\nskutkové stavu veci - udalosti, ktorou sa naopak odporca zaoberal, a túto aj vo svetle informácií o krajine\npôvodu vyhodnotil, hoci mu to zákon o azyle explicitne neukladal, nebolo možné odporcovi pripísať\nnavrhovateľom tvrdené pochybenie.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nZ uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že krajský súd nepochybil, ak rozhodnutie odporcu\npotvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam\nnavrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\nako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/19/2012", "guid": "44cc708d-ae97-4407-a6ae-4249970c02d0:de8278a0-dcc1-4ca5-8457-91cc29ae3d1e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}