{"guid": "d500e17e-7bcf-4d7f-8a09-3b1ba253ceda:6afa422e-77e5-40eb-ac28-8d4c8cc4ec7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1", "spisova_znacka": "10Sža/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/9/2013 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 10Sža/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1", "identifikacne_cislo": "7012201070", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6afa422e-77e5-40eb-ac28-8d4c8cc4ec7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/9/2013\n7012201070\n29. 04. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:7012201070.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: U. O. G.,\nnarodeného XX. I. XXXX v M., Konžská demokratická republika (ďalej len „KDR\"), štátnej príslušnosti\nKDR, etnického pôvodu bakongo, slobodného, kresťanského vierovyznania, číslo cestovného pasu D.\ns dobou platnosti do 9. decembra 2014, (adresa posledného pobytu v krajine pôvodu v meste M., toho\nčasu miesto pobytu Pobytový tábor Rohovce), právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Škamla,\ns.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom\nPribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom\nPivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-221-29/PO-Ž-2012\nzo 7. augusta 2012, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana, o\nodvolaní navrhovateľa podaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/16/2012-36 zo dňa\n11. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/16/2012-36 zo dňa\n11. decembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len\nodporca) rozhodnutím ČAS: MU-221-29/PO-Ž-2012 zo dňa 7. augusta 2012 podľa § 13 ods. 1, § 13c\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky ani mu\nneposkytol doplnkovú ochranu.\nV rozhodnutí po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k\nzáveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR.\nVo svojom rozhodnutí odporca s poukazom na bezpečnostnú, ale najmä však politickú situáciu v\nkrajine pôvodu navrhovateľa zdôraznil, že navrhovateľom udávaná politická angažovanosť (ktorá sa\nprejavovala organizovaním prednášok na vysokej škole) nebola dôvodom na udelenie azylu. Správny\norgán argumentoval, že hoci UPDS je stranou opozičnou, v čase odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu\n(t. j. 15. decembra 2012) v KDR nevládlo žiadne zostrené násilie z dôvodu konania prezidentských\n\nvolieb. V období, keď bol navrhovateľ v KDR, správny orgán neevidoval žiadne správy o závažných\nincidentoch z politických dôvodov, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie. Zároveň\npoukázal i na správy o existencii demonštrácií UPDS, ktoré sa často zvrhli v násilnosti a pri ktorých\nmusela zasahovať polícia. S poukazom na ostatné prezidentské a parlamentné voľby v KDR, ktoré\nprebehli s medzinárodnými pozorovateľmi, odporca konštatoval politickú situáciu v krajine pôvodu\nnavrhovateľa v zhode so zaobstaranými informáciami.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán následne konštatoval náznaky\nnedôveryhodnosti osoby navrhovateľa jednak s poukazom na falošné francúzske povolenie na pobyt,\nktoré navrhovateľ pri hraničnej kontrole predložil, ako i s poukazom na problémy navrhovateľa na\nUkrajine. Samotný navrhovateľ totiž počas vykonaného vstupného pohovoru pripustil, že agentúra, ktorá\nmu vybavila vstup na Ukrajinu zabezpečovala iba ročný jazykový kurz a po uplynutí tento doby si každý\nmusel hradiť náklady na štúdium sám. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že stratil kontakt s rodinou,\nktorá mu do tej doby hradila náklady na štúdium.\nĎalšou nezrovnalosťou, ktorou odporca v rozhodnutí argumentoval, bola skutočnosť, že navrhovateľ\nv priebehu pohovoru (vykonaného za účasti súdneho tlmočníka z francúzskeho jazyka, ktorému\nnavrhovateľ rozumel, nakoľko francúzsky jazyk dostatočne ovládal) sprvoti tvrdil, že nebol členom\nUPDS, ale len sympatizantom. Následne však svoje tvrdenie zmenil a uvádzal, že bol členom UPDS. Ani\nsamotný fakt, že by bol navrhovateľ stúpencom UPDS však podľa názoru správneho orgánu nezakladalo\ndôvod pre obavy, nakoľko táto opozičná politická strana má v krajine pôvodu niekoľko miliónov stúpencov\na odporca neevidoval žiadne správy o tom, že by bol niekto postihovaný iba v dôsledku samotnej\npríslušnosti k UPDS.\nVo vzťahu k členstvu navrhovateľa v organizácii Les Amis de Ľ Usakin odporca dodal, že z verejne\ndostupných zdrojov sa mu existenciu tejto organizácie potvrdiť nepodarilo. Z prekladu názvu mu však\nvyplynulo, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo jednať o organizáciu tvorenú študentmi a\nsympatizantmi Univerzity svätého Augustína (skratka USAKIN) a nie o organizáciu tvorenú študentmi\nviacerých univerzít. Správnemu orgánu sa taktiež nepodarilo potvrdiť žiadne prepojenie študentskej\norganizácie na UPDS.\nVo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému incidentu na Ukrajine odporca poznamenal, že tento problém\nsi mal navrhovateľ riešiť na Ukrajine. Ako to odporcovi z vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, navrhovateľ\npo napadnutí ošetrený bol a ukrajinská polícia sa jeho prípadom zapodievala. Podľa názoru správneho\norgánu pokiaľ sa na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými\norgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu\nmedzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských\nprávach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému.\nVzhľadom k tomu, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu, odporca v zmysle\nustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle mal povinnosť skúmať, či navrhovateľ spĺňal podmienky na\nposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b zákona o azyle.\nVo vzťahu v skúmanie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle\nodporca s odkazom na ustanovenie § 2 písm. f) citovaného zákona vylúčil možnosť vystavenia\nnavrhovateľa reálnej hrozbe vážnemu bezpráviu v prípade návratu do krajiny pôvodu. Správny orgán\nargumentoval:\nŽe pokiaľ ide o uloženie trestu smrti, tak navrhovateľ v KDR nespáchal žiaden trestný čin a preto mu\nuloženie trestu smrti nehrozí.\nTaktiež dodal, že nie je dôvodný predpoklad, aby bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny\npôvodu vystavený reálnej hrozbe mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, lebo\nnavrhovateľ nič také ani netvrdil a nie je dôvod, aby bol takejto hrozbe vystavený.\nPokiaľ ide o vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, tak podľa odporcu v meste Kinshasa (kde\nmal navrhovateľ trvalý pobyt pred odchodom z krajiny pôvodu) neprebieha žiaden konflikt, vážneho\nbezprávia sa navrhovateľ obávať nemusí.\n\nAplikáciu ustanovenia § 13b zákona o azyle odporca v prípade navrhovateľa vylúčil.\nZa účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil dostupné informácie z materiálu\n„KDR- informácie o krajine pôvodu\" vypracované k uvedenému prípadu 16.07.2012, vedeného\npod číslom MU-ODZS-2012/000139-028, ďalej informácie o KDR z 24.07.2012, vedeného pod\nčíslom MU-ODZS-2012/000139-032 a informácie z ODZS z 13.07.2012, vedeného pod číslom MUODZS-2012/000139-030.\nS ohľadom na zaobstarané informácie správny orgán záverom napadnutého rozhodnutia konštatoval,\nže pokiaľ sa jedná o problémy pri návratoch, tak zákony KDR zaručujú slobodu pohybu vo vnútri krajiny,\ncestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu. Nakoľko navrhovateľ krajinu pôvodu opustil s platným\ncestovným pasom, pričom dôvodom bolo štúdium v zahraničí, správny orgán nevidel žiaden problém v\nprípade návratu navrhovateľa do KDR po dlhšej dobe na svoj platný cestovný doklad.\nS prihliadnutím na všetky skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky\nustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle na udelenie azylu a podmienky ustanovené v § 13 ods.\n1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie.\nS obsahom rozhodnutia nesúhlasil, nakoľko ho považoval za nesprávne z dôvodu, že odporca\nnesprávne zistil skutkový stav veci a na základe toho rozhodol nesprávne. Navyše rozhodnutie\nsprávneho orgánu v niektorých častiach považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov.\nNavrhovateľ opakovane poukázal na svoje problémy, súvisiace s členstvom v opozičnej politickej strane\nUPDS, ako i v združení Les Amis de Ľ Usakin. Dodal, že bol políciou prenasledovaný, nakoľko bol často\nkontrolovaný a vypočúvaný a dokonca bol aj obmedzený na svojej osobnej slobode.\nTaktiež argumentoval nemožnosťou zaobstarania si akéhokoľvek dôkazného materiálu počas zaistenia\nv ÚPZS Sečovce, kde mu boli do značnej miery obmedzené jeho práva ako účastníka konania a\nminimalizovala sa tak jeho šanca uniesť dôkazné bremeno.\nObdobne namietal i odporcom tvrdenú nedôveryhodnosť jeho osoby, ako i jeho rozhodnutie ohľadom\nneposkytnutia doplnkovej ochrany jeho osobe z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav\npotrebný na posúdenie veci.\nZ vyjadrenia odporcu zo 14. novembra 2012, vyplynulo, že správny orgán s ohľadom na skutkové, ako\ni právne skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5 Saz/16/2012-36 zo dňa 11. decembra 2012 dospel k\nnázoru, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav vo veci\na vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania v\nsúlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).\nRozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi úvahami:\nV nadväznosti na navrhovateľom udávané politické problémy krajský súd v zhode s názorom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (obsiahnutým v rozhodnutí sp. zn. 1Sža/3/2011) poznamenal,\nže samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe\ndostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať\nprenasledovania za svoje politické názory.\n\nNavrhovateľ okrem zmienených dvoch zadržaní zo strany polície neudával a nešpecifikoval žiadne\nďalšie problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Navyše sám v rámci vykonaného pohovoru pred\nsprávnym orgánom potvrdil, že nebol žiadnym významným členom v rámci UPDS a že na vysokej škole\nsa zameriaval len na organizovanie prednášok o politike, kvôli čomu bol vlastne vypočúvaný zo strany\npolície.\nSamotný fakt, že by bol navrhovateľ členom UPDS, i podľa názoru krajského súdu nezakladá dôvod\npre akékoľvek obavy navrhovateľa, nakoľko zmienená opozičná politická strana má v KDR niekoľko\nmiliónov stúpencov a dostupné informácie o KDR neevidujú žiadne správy o tom, že by bol niekto v\nkrajine pôvodu navrhovateľa postihovaný iba v dôsledku príslušnosti k UPDS.\nSkutočnosť, že navrhovateľ poukázal na údajné rasistické útoky na jeho osobu na Ukrajine, respektíve\nnepriamo poukázal i na nedostatok finančných prostriedkov na ďalšie štúdium, nie sú ani podľa názoru\nkrajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na Ukrajine\nodvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa totiž na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti,\ntieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je\ntotiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd\nSpojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému,\nako navrhovateľ sám uviedol, ukrajinské zdravotníctvo mu poskytlo náležitú zdravotnú starostlivosť a\nincidentom, ku ktorému malo dôjsť, sa ukrajinská polícia zaoberala. To podľa názoru odvolacieho súdu\nlen potvrdzuje samotný fakt, že Ukrajina správanie obdobného charakteru zo strany svojich občanov\nodsudzuje, následne vyšetruje a trestá.\nK odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, týkajúcej sa vyhodnotenia navrhovateľa\nako nedôveryhodného, krajský súd uviedol, že túto tvrdenú námietku obdobne nepovažoval za\ndôvodnú. Odporca totiž aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach navrhovateľa, na ktoré podrobne\npoukázal, navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú nevyhodnotil, respektíve svoje zistenia v tomto\nsmere neuplatnil ako dôvod neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky. Aj keď správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa\nmu javí nedôveryhodným (minimálne, čo sa týka jeho členstva v politickej strane UPDS, ako i v\nštudentskej organizácii Les Amis de U Usakin a ďalej i čo sa predloženia falošného povolenia na pobyt\ntýka), dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany, nebolo v prípade navrhovateľa\nvyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, ale nesplnenie podmienok ustanovených v § 8, § 10,\n§ 13a alebo § 13b zákona o azyle tak, ako to odporca uviedol v závere odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia.\nK námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v zmysle ktorej navrhovateľ nemal možnosť\nzaobstarať si počas zaistenia v UPZS Sečovce dôkazný materiál, krajský súd konštatoval, že\nnavrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil a predložil\ni dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ mal taktiež možnosť zvoliť si na zastupovanie svojej\nosoby v konaní pred odporcom splnomocneného zástupcu. Sám však túto možnosť najprv nevyužil\n(počas vykonaného pohovoru z 21. mája 2012 uviedol, že si právneho zástupcu nezvolil). Svoje právo\n(na zvolenie si právneho zástupcu v konaní) navrhovateľ využil až 6. augusta 2012, kedy splnomocnil\nna celé konanie pred orgánmi polície, Migračným úradom a súdmi bez obmedzení a v plnom rozsahu\nprávnu poradkyňu Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom v Košiciach.\nVo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to k doplnkovej ochrane, odporca postupoval\nsprávne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi podľa § 13a a 13b zákona o azyle. Odporca teda nepochybil, ak s ohľadom na\nzaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní\nvyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak,\nako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon,\nani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Správny orgán nepochybil,\nak navrhovateľove dôvody nepovažoval za dôvody hodné poskytnutia doplnkovej ochrany na území\nSlovenskej republiky.\nOdporca si na účely rozhodnutia o poskytnutí, respektíve neposkytnutí doplnkovej ochrany dôkladne\nzabezpečil časovo aktuálne a vecne relevantné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia na podporu svojich tvrdení (týkajúcich na rozhodnutia o\n\nneposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi) odvolával. Rovnako podrobne vyhodnotil i prípadnú\nmožnosť vystavenia navrhovateľa reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do\nkrajiny pôvodu v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle [v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm.\nf) citovaného zákona.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom\nuviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.\nĎalej uviedol, že navrhovateľ má odôvodnenú obavu z prenasledovania z dôvodov zastávania istých\npolitických názorov. Pre zastávanie svojich politických názorov mal problémy s políciou. Najskôr bol\nzadržaný na jeden deň a následne bol dvakrát zadržaný na dva dni - naposledy v decembri 2010. Pri\nposlednom zadržaní bol upozornený, že v prípade pokračovania v činnosti mu hrozí bitka, prípadne aj\nfyzická likvidácia.\nJe zrejmé, že navrhovateľ má opodstatnené obavy o svoj život a má opodstatnené obavy z návratu do\nkrajiny pôvodu, pričom tieto opakovane zdôraznil na pohovore realizovanom dňa 21. mája 2012.\nNavrhovateľ riadne špecifikoval svoje dôvody odchodu z krajiny ako aj skutočnosť, že bol niekoľkokrát\nzadržaný - pozbavený osobnej slobody - a bolo mu vyhrážané ublížením na zdraví a smrťou. Svoje\ndôvody zdôraznil aj v podanom opravnom prostriedku.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, čo by navrhovateľovi mohlo hroziť v prípade jeho\nnávratu do krajiny pôvodu.\nOdporca síce poukázal na viaceré podľa dátumov aktuálne zdroje informácií, z ktorých vychádzal\npri posudzovaní žiadosti navrhovateľa, avšak v samotnom rozhodnutí odporca reflektoval iba na\nsituáciu v Konžskej demokratickej republike v čase, keď navrhovateľ opúšťal krajinu pôvodu. V\ncelom rozhodnutí nie je jediná zmienka o tom, aká je situácia v krajine pôvodu (resp. bola) ku\ndňu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že v spise sa nachádzajú aktuálne informácie o krajine\npôvodu ešte neznamená, že tieto boli aj reálne použité ako podklad rozhodnutia odporcu. Odporca\nsa nezaoberal tým, ako sa v Konžskej demokratickej republike zaobchádza s osobami v postavení\nnavrhovateľa ako organizátora prednášok prezentujúcich politické názory, ktorý bol opakovane zadržaný\na bolo mu vyhrážané smrťou, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia - teda k 7. augustu 2012.\nZ rozhodnutia nie je zrejmé, či v auguste 2012 boli prenasledovaní členovia a sympatizanti UPDS a deti\nčlenov UPDS, práve v súvislosti s ich politickými názormi. Odporca iba poukazuje, že koncom roka 2011\nboli násilnosti na oboch stranách.\nNásledne v rozhodnutí absentuje akákoľvek informácia o tom, ako sa v Konžskej demokratickej republike\nzaobchádza s osobami, ktoré požiadali o udelenie azylu v členskom štáte Európskej únie. Platná právna\núprava v Konžskej demokratickej republike nie je pritom pre posúdenie tejto otázky relevantná. Navyše,\nv časti, kde sa odporca odvoláva na právnu úpravu (3. odsek na piatej strane rozhodnutia) neuvádza\nnázvy, prípadne čísla právnych predpisov, na základe ktorých dospel k svojim záverom. Zo strany\nnavrhovateľa je teda toto konštatovanie odporcu neoveriteľné.\nV uvedenom kontexte je ešte potrebné uviesť, že odporca sa nijakým spôsobom nevyporiadal s tým, či\nsa navrhovateľ v dôsledku zmien v Konžskej demokratickej republike od okamihu jeho odchodu z krajiny\ndo okamihu vydania rozhodnutia nestal utečencom na mieste.\nSkúmanie momentálnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa má zásadný význam vo vzťahu k\nposúdeniu možnosti, či sa navrhovateľ nestal utečencom na mieste. V zmysle Ženevského dohovoru\nbolo úlohou príslušných orgánov zaoberať sa aj týmto aspektom prípadu navrhovateľa. Príslušné orgány\n\nmajú v zmysle Ženevského dohovoru povinnosť aspoň v minimálnej miere zaoberať sa aktuálnou\nsituáciou v krajine pôvodu žiadateľov o azyl.\nNavyše v rozhodnutí odporcu ani v napadnutom rozsudku nie je zmienka o tom, ako polícia v Konžskej\ndemokratickej republike narába so zadržanými osobami, špeciálne s osobami presadzujúcimi opozičné\npolitické názory.\nVo vzťahu k otázke poskytnutia doplnkovej ochrany nie je zrejmé ako odporca dospel k záveru,\nže navrhovateľovi nehrozí žiaden trest vrátane trestu smrti, ak sa nezaoberal tým, ako by sa s\nnavrhovateľom zaobchádzalo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Odporca konštatoval len situáciu\nz roka 2010 a z konca roka 2011 v čase prezidentských volieb.\nKrajský súd v Košiciach konštatuje, že aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany sa viaže k skutočnostiam\nnastávajúcim po návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu žiadateľa. Napriek uvedenému aj v tejto\notázke rozhodnutie odporcu potvrdil.\nSúd mal za to, že odporca pri rozhodovaní vo veci doplnkovej ochrany vychádzal z aktuálnych správ\no krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré odporca v rozhodnutí poukazuje. Skutočnosť, že odporca\nv rozhodnutí uviedol správy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, neznamená, že z nich odporca\nvychádzal pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa. Ako už je uvedené vyššie, odporca v rozhodnutí\nbližšie rozoberá iba situáciu v Konžskej demokratickej republike v čase odchodu navrhovateľa a\nnásledne situáciu z obdobia prezidentských volieb.\nNavrhovateľ bol v uvedenom zmysle rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach ukrátený na svojich\nprávach.\nNavrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody,\nkvôli ktorým krajinu pôvodu opustil, o čom bol aj riadne poučený. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva,\nže nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v Slovenskej\nrepublike tak, ako je to uvedené v zákone o azyle. Odporca má za to, že na poskytnutie doplnkovej\nochrany cudzincovi musí byť splnená podmienka vážneho bezprávia v krajine pôvodu, čo v jeho\nkonkrétnom prípade nebolo ničím preukázané. Navrhovateľ nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by\nmohli opodstatniť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do krajiny pôvodu. Z\nKonžskej republiky odcestoval legálne letecky na svoj cestovný pas v decembri 2010 kvôli štúdiu na\nUkrajine, pričom žiadne osobné problémy nemal. O udelenie azylu požiadal až 15. mája 2012 po tom\nčo bol po nepovolenom prekročení Slovensko - Ukrajinskej hranice 7. mája 2012 zadržaný príslušníkmi\ncudzineckej polície v Čiernej nad Tisou. V krajine pôvodu nebolo proti nemu vedené trestné konanie, ani\nnebol väznený. V júni 2010 mal byť políciou zadržaný na jeden deň za účasť na organizovaní prednášky\nna vysokej škole. Neskôr mal byť zadržaný ešte dvakrát v trvaní dvoch dní. Na pohovore poverenému\npracovníkovi migračného úradu uviedol, že je sympatizantom opozičnej politickej strany UPDS. Vzápätí\nvšak tvrdil, že je jej členom. Okrem spomenutého zadržania políciou nemal žiadne problémy so štátnymi\norgánmi v krajine pôvodu. Nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo trestu. Možnosť prekážky navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu však posudzuje príslušný\norgán cudzineckej polície v zmysle zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nNavrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola preskúmaná zákonným spôsobom a všetky okolnosti ním\nuvedené boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Migračný úrad preto\npovažuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne.\nOdporca ďalej uviedol, že v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav veci a taktiež sa vysporiadal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol počas konania o udelenie azylu v súlade s\nustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo potvrdil aj krajský súd.\nNavrhovateľom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa bezprostredného ohrozenia v prípade jeho zotrvania\nv krajine pôvodu, sa aj podľa rozhodnutia súdu javia ako neopodstatnené a nasvedčujú iným jeho\npohnútkam než tým. ktoré sú ako dôvody uvedené v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore.\nKrajský súd poukázal pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia na tú skutočnosť, že migračný\núrad správne vyhodnotil navrhovateľovu výpoveď z hľadiska dôvodu jeho odchodu z krajiny pôvodu,\n\npričom dostatočne zistil aj skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie odporcu bolo v plnom rozsahu\npreskúmateľné, tak pre zrozumiteľnosť ako i dostatok dôvodov a skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol,\nboli zo strany migračného úradu logicky, ako aj vecne a právne správne vyhodnotené. Súd sa podrobne\nzaoberal všetkými navrhovateľovými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu\npovažuje v celom rozsahu za správny a v súlade so zákonom o azyle, keď správny orgán v zmysle\nustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil menovanému azyl a v zmysle ustanovení § 13c ods. 1\na § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. V odvolaní právny zástupca nepredložil\nžiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na zrušenie rozsudku krajského\nsúdu, a tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení azylu alebo v časti výroku o\nneposkytnutí doplnkovej ochrany menovanému.\n\nV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky.\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a\nnebola mu poskytnutá doplnková ochrana. V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský\nsúd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl i doplnkovú ochranu\nako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie\nazylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.\nZ dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil\nna stranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, navrhovateľ\nmusí splniť podmienky v tomto ustanovení uvedené. Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku,\nodcitovanom v niektorých častiach, týkajúcich sa najmä skutkového stavu veci, doslova odvolacím\nsúdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za prenasledovaného\npre jeho politické aktivity - členstvo v UPDS, protivládne aktivity, prednášky a postoje a to napriek jeho\ntrojnásobnému zadržaniu políciou.\nUviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z dôvodov\nsituácie v krajine pôvodu a z tohto pohľadu tiež z akých podkladov úvah vychádzal pri neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany.\nÚvahy odporcu i krajského súdu týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany sa viažu taktiež k úvahám\nuvedeným v odvolaní týkajúcim sa domnelého statusu navrhovateľa, ako utečenca na mieste.\n\nAko odporca tak i prvostupňový súd sa podrobne zaoberali situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa a\nosobitne situáciou navrhovateľa po prípadnom návrate do vlasti a s ich úvahami sa stotožnil i odvolací\nsúd.\nIba čisto hypoteticky a opierajúc sa o vykonštruované náhodné udalosti mohol odporca i krajský súd\npredpokladať, že by navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu hrozili cielene následky predpokladané\nv ustanoveniach § 8 a 13 a azylového zákona.\nPostupujúc však podľa zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade so\nzákonom konštatovali i odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie\nazylu, poskytnutie doplnkovej ochrany a odvolací súd k tomu dodáva, že z predloženého spisového\nmateriálu sa nedá ustáliť ani konštatovanie uvedené v odvolaní, že by sa navrhovateľ pre zmenu situácie\nv krajine pôvodu stal utečencom na mieste.\nKrajskú súd v Košiciach posúdil i napadnutie navrhovateľa na Ukrajine a v komplexe ďalších udalostí\na tvrdení navrhovateľa ho správne vyhodnotil.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi\nprvostupňového súdu i v tom, že súčasná situácia v krajine pôvodu navrhovateľovi nehrozí ani\nopodstatnenými obavami z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa navrhovateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, a taktiež navrhovateľ nie je v\nkrajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Rovnako mu po návrate do\nkrajiny pôvodu nehrozí reálna hrozba vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva z podkladov obsiahnutých\nv správnom spise odporcu, ktoré tvorili podklad jeho preskúmavaného rozhodnutia.\nKrajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré\npovažoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť že navrhovateľ v konaní úspešný nebol a\nodporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}