{"guid": "ea39da51-473c-4a25-849e-15cb47efd87a:68e86198-8f6f-41ae-bf4a-b2aa51107fc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1", "spisova_znacka": "5Sžo/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/7/2013 z 31. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2013, sp. zn. 5Sžo/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1", "identifikacne_cislo": "7012200784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l", "nazov": "§ 250l OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-43", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68e86198-8f6f-41ae-bf4a-b2aa51107fc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/7/2013\n7012200784\n31. 10. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200784.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľky C., bytom\nv F., proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 18, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 22. júla 2012, č. 1N 1770/12, o odvolaní navrhovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2012, č. k. 5Sp/15/2012-18, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2012, č. k.\n5Sp/15/2012-18 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu z 22. júla 2012, č. 1N 1770/12 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľke náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n\nRozsudkom zo 16. októbra 2012, č. k. 5Sp/15/2012-18 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“)\npotvrdil napadnuté rozhodnutie, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej\npomoci podľa zákona č. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ. z. (ďalej len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“).\nKrajský súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj\nkonanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu\ndospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní tohto rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou.\nOdporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver.\nPodobne ako odporca, krajský súd dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľky nesplnila zákonnú\npožiadavku pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, keďže v jej prípade nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu. Počas konania nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali odôvodnenosť\nňou podaného dovolania v konaní o vyprataní bytu. Dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku\nodvolacieho súdu navrhovateľka opiera o skutočnosti, ktoré bolo predmetom konaní na okresnom súde\na krajskom súde, pričom neuviedla žiadne skutočnosti zakladajúce prípustnosť dovolania v zmysle §\n236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nNáhradu trov konania krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 OSP navrhovateľke nepriznal, pretože táto\nv konaní nebola úspešná; odporcovi právo na náhradu trov konania neprislúcha.\n\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a žiadala ho v celom rozsahu zrušiť, pričom\nvyjadrila nesúhlas so závermi krajského súdu.\nOdporca v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie navrhovateľky odmietnuť, pretože v ňom absentujú\nnáležitosti v zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP. Konkrétne odporca vytkol absenciu toho, v čom navrhovateľka\npovažuje rozhodnutie súdu za nesprávne a čoho sa domáha, navyše, odvolanie nie je odôvodnené.\nK odvolaním napadnutému rozsudku uviedol, že ho považuje za zákonný a správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu navrhovateľky je namieste priznať úspech.\nVzhľadom na návrh odporcu odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d/ OSP,\npretože neobsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 205 ods. 1, 2 OSP), zaoberal sa najvyšší súd\nnajprv otázkou, či možno pristúpiť k vecnému prejednaniu odvolania navrhovateľky.\nNajvyšší súd považuje za potrebné upozorniť odporcu, že k odmietnutiu odvolania podľa § 218 ods. 1\npísm. d/ OSP možno pristúpiť jedine v prípade, že boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a §\n211 ods. 1 OSP. Teda, že súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce\nnáležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ OSP, resp. tak v prípade opomenutia súdom\nprvého stupňa urobí odvolací súd. Krajský súd sa neriadil § 209 ods. 1 OSP a po doručení odvolania\nnavrhovateľky neodstránil nedostatky náležitostí ňou podaného odvolania, toto rovno zaslal odporcovi\nna vyjadrenie a spolu so spisom predložil najvyššiemu súdu.\nPodľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu\npovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\nZ odvolania navrhovateľky je, popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP zrejmé, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje (rozhodnutie krajského súdu, č. k. 5Sp/15/2012-18), v akom rozsahu\nho napáda (v plnom rozsahu), ako aj v čom toto rozhodnutie považuje za nesprávne (tvrdenie:\n„Nakoľko s ním nesúhlasím,“ implikuje nesprávnosť záverov krajského súdu). Vzhľadom k tomu, že\nnavrhovateľka nemá právne vzdelanie, prihliadnuc tiež k formuláciám jej ďalších podaní obsiahnutých v\nsúdnom i administratívnom spise, mal najvyšší súd za to, že prísne bazírovanie na doslovnom naplnení\npožiadavky § 205 ods. 1 OSP by v tomto prípade bolo porušením § 5 OSP a § 41 ods. 2 OSP, pretože\nnáležitosti odvolania boli z podania navrhovateľky zrejmé.\nNajvyšší súd takto postupoval aj s ohľadom na potrebu rýchleho a hospodárneho postupu, ktorý si\nosobitne vyžaduje povaha veci - právoplatné rozhodnutie odporcu je podmienkou pre pokračovanie\nkonania vo veci, v ktorej navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci.\nPo zistení, že na základe odvolania navrhovateľky možno pristúpiť k preskúmaniu rozsudku krajského\nsúdu, ho najvyšší súd prejednal.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l\nods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde\nKošice I pod sp. zn. 37C/176/2008 možno vo vzťahu k dovolaniu navrhovateľky konštatovať zrejmú\nbezúspešnosť (§ 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci), ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci\nposkytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia odplatenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo\nje potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nV prejednávanej veci žiadala navrhovateľka v správnom konaní vedenom u odporcu priznanie nároku\nna právnu pomoc vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/176/2008, o vypratanie\nbytu, konkrétne vo veci ňou podaného dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.\n11Co/54/2010-77 zo 16. marca 2011. Navrhovateľka v označenej veci vystupuje v postavení žalovanej.\nOdporca oprel svoj právny záver, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci\npodľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, o zistenie, že navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti,\nktoré by zakladali dôvodnosť dovolania, pričom poukázal na § 236, § 237, § 240 ods. 1 a § 241 OSP.\nSkonštatoval, že Žiadateľka opätovne uvádza dôvody, ktoré namietala aj v konaní pred súdom prvého\nstupňa a odvolacím súdom, s ktorými skutočnosťami sa oba súdy riadne vysporiadali. Pripojil názor z\nodbornej literatúry, v zmysle ktorého uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá, že dovolateľ popíše\n(konkretizuje) okolnosti, z ktorých sa usudzuje, že dovolací dôvod je daný; iba odkaz na text zákona\n\nalebo iba samotná citácia skutkovej podstaty niektorého z dovolacích dôvodov nestačí (C. H. BECK č.\nRNs C 2115/2004). Ak táto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu v dovolaní chýba, dovolací\nsúd v rámci svojej prieskumnej činnosti nemôže rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska jeho správnosti\npreskúmať (ZO SÚDNEJ PRAXE 3/2007).\nUvedené skutočnosti mal odporca za dostačujúce pre konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, a teda\nnenaplnenie druhej podmienky pre priznanie nároku na právnu pomoc. Vzhľadom k tomu, že nesplnenie\nčo i len jednej z podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci má za následok\nnegatívne rozhodnutie o žiadosti žiadateľa, odporca sa zvyšnými podmienkami ďalej nezaoberal.\nKrajský súd dospel v zásade k totožným právnym záverom o nedôvodnosti dovolania navrhovateľky.\nTieto skutočnosti mal za dostačujúce pre konštatovanie nevylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v\nzmysle § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nPodmienky prípustnosti dovolania voči rozsudku upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236, § 237 a\n§ 238. Platí pritom, že aj keď nie je dovolanie voči rozsudku prípustné podľa § 238 OSP, musí dovolací\nsúd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 OSP.\nPritom platí, že prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy,\nak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z\nuvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné.\nČo je však dôležitejšie, k tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237\nOSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu\nbez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak zistí, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu trpí takouto vadou, toto rozhodnutie zruší.\nPreto neobstojí zistenie odporcu a následne zistenie krajského súdu, že navrhovateľka v konaní o\nžiadosti na priznanie nároku na právnu pomoc neuviedla žiadnu zo skutočností zakladajúcu dôvodnosť\nňou podaného dovolania. Občiansky súdny poriadok totiž ukladá dovolaciemu súdu povinnosť z\núradnej povinnosti skúmať, či v konaní došlo k niektorej z vád taxatívne ustanovených v § 237 OSP.\nPokiaľ sa odporca a následne krajský súd uspokojili so zistením absencie tvrdenia konkrétnych vád\ndovolaním napadnutého rozhodnutia, je namieste konštatovať, že toto zistenie nie je dostačujúce pre\nskonštatovanie zrejmej bezúspešnosti. V konaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti\nzisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah\nnávrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 2 OSP, § 242 ods. 1 OSP), je totiž zrejmá bezúspešnosť,\nosobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená.\nIde totiž o konania v tak citlivých veciach, že zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom\nširšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky\nnad rámec návrhov účastníkov, ktorí by inak, napríklad z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej či\nprávnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať, boli na svojich právach a právom chránených záujmoch\npoškodení.\nNajvyšší súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o\nbezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné,\naby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného\nposúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje\nžiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať\nna zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej\nprávnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou,\npreto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne\nlen v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.\n\nS ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že je potrebné odvolaniu navrhovateľky vyhovieť a\nrozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods. 3 OSP,\n§ 250l ods. 2 OSP), napadnuté rozhodnutie odporcu z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie (§ 250q ods. 2 OSP). V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť žiadateľky z hľadiska\nsplnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu\nk zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 250r OSP).\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k OSP, § 250l ods.\n2 OSP. Keďže úspešnej navrhovateľke trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd jej nemohol priznať ich\nnáhradu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}