Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/8/2013 z 29. 10. 2013 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2013, sp. zn. 10So/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200613.1 Najvyšší súd | 10So/8/2013 | ECLI:SK:NSSR:2013:7012200613.1 | 2013-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/237acc53-16d3-4688-b1cc-c806f6fa1f6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200613.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200613
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7012200613.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: R. L.,
bytom v U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2013,
č. k. 2Sd/40/2012-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/40/2012-34 zo dňa
26. februára 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Sd/40/2012-34 zo dňa 26. februára 2013 potvrdil rozhodnutie
odporkyne zo dňa 2. marca 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa v zmysle § 70 a § 71
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “) zamietla
žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym
spisom, doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa a ďalšími posudkami a dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V odôvodnení svojho rozsudku citoval ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok pre nárok na invalidný dôchodok, a to invaliditu
podľa § 71 ods. 1 zákona. Zdravotný stav navrhovateľa bol v priebehu konania na súde opakovane
posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to na základe predložených aktuálnych
odborných lekárskych nálezov a aj vlastného vyšetrenia, konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa nie
je zhoršený na úroveň invalidity a mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou stanovil rovnako ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky na 40
%. Obaja posudkoví lekári pritom vychádzali zo stanoviska súdneho znalca doc. MUDr. I. R., PhD.,
ktorý hodnotil stav navrhovateľa ako ľahkú duševnú zaostalosť v hornom pásme hraničiacu s mentálnou
subnormou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovými lekármi zaradené do kapitoly V,
položka 6, písm. a/ - duševné choroby a poruchy správania - mentálna retardácia, pri ktorom je stanovená
miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 40 - 60 %. Zdravotnému stavu navrhovateľa
hodnotenému na základe objektívnych lekárskych nálezov a stanoviska súdneho znalca zodpovedá
maximálne 40 % - ná miera poklesu, t.j. dolná hranica, pričom posudkový lekár poukázal na to, že do 1.
augusta 2004 takému zdravotnému postihnutiu zodpovedalo percentuálne rozpätie 20 - 30 %.



Súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a
odporkyňa nemá zo zákona na ich náhradu nárok.

Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
vyšetrenie navrhovateľa za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu trvalo cca 5 minút. Podľa
navrhovateľa je neadekvátne vzhľadom na dôležitosť a komplikovanosť jeho zdravotného stavu. Súd
neprihliadol na túto skutočnosť, pričom mohlo dôjsť k skresleniu diagnózy navrhovateľa. Podľa jeho
názoru mal byť opakovane vyšetrený nezávislým posudkovým lekárom. Dňa 22. júna 2012 posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pracovisko Košice opätovne zhodnotil zdravotný
stav, pričom sa opieral opäť o poskytnutú dokumentáciu psychiatrického vyšetrenia, ktorá anamnesticky
udáva určité nezrovnalosti. Taktiež sa objavili nové skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené. Priložil
k odvolaniu správu z psychiatrického vyšetrenia a psychologického vyšetrenia.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ
v odvolaní, nepovažuje odporkyňa za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v
odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a
ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania
povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom o neúplnom
zistení zdravotného stavu považuje za nedôvodné.

Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje
odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce
sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými
lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a
vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a
jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania súdom bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým bola navrhovateľovi
zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.

Z obsahu spisu bolo odvolacím súdom zistené, že podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne
zo dňa 2. marca 2012 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice zo dňa 7. februára 2012, podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný. Mieru poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou stanovil na 40
%. Pre účely súdneho konania zdravotný stav navrhovateľa bol opakovane posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 5. júna 2012. Po
predložení aktuálneho psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22. júna 2012 posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice opätovne posúdil aktuálny stav navrhovateľa
v posudku zo dňa 9. augusta 2012. Uviedol, že v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa sa vyskytli
určité nezrovnalosti, ktoré boli odstránené v posudku zo dňa 5. júna 2012. Postihnutie navrhovateľa je
hodnotené ako ľahká duševná zaostalosť ľahkého stupňa hraničiaca s mentálnou subnormou. Takému
stavu podľa zákona prílohy č. 4 zodpovedá maximálne 40 % - ná miera poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (kapitola V, položka 6a v platnom znení od
1. augusta 2004), t.j. dolná hranica percentuálneho rozpätia.



Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného) invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1
zákona), pričom miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§
71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou a po podaní opravného prostriedku
postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Námietky navrhovateľa, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, lebo z predložených správ navrhovateľom
nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov.

Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu
schopností navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce
záver, že zdravotný stav navrhovateľa nespôsobuje viac ako 40 % - ný pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. marca 2012
č. XXX XXX XXXX X je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľ nebol úspešný ani v odvolacom konaní a odporkyňa nemá na nich zo zákona nárok.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľ
kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej
pobočky Sociálnej poisťovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.