{"guid": "b8f2dba7-8394-4f2b-bfac-83fce2791b1a:f6247a2f-80cc-44e8-8d1e-700766e254fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1", "spisova_znacka": "1So/62/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/62/2012 z 8. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2013, sp. zn. 1So/62/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1", "identifikacne_cislo": "7012200515", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2013-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6247a2f-80cc-44e8-8d1e-700766e254fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/62/2012\n7012200515\n08. 10. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200515.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., XXX XX X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa\n- ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávneho orgánu v konaní o starobnom dôchodku, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 13. júla 2012 č. k. 7Sd/34/2012-11, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. júla 2012 č. k.\n7Sd/34/2012-11 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 09.02.2012 z r u š u\nj e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX 0 z 09.02.2012 (viď pripojený administratívny spis) odporkyňa podľa\n§ 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) a s podporou článku 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej na\núčely rozsudku len „Nariadenie č. 883/2004“) priznala navrhovateľovi od 01. novembra 2010 invalidný\ndôchodok v sume 28,90 € mesačne.\nPodľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\npoistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového\npoistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok\nalebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n2. Ďalej valorizačným mechanizmom s oporou v § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatrením\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z. (resp. č. 344/2011\nZ.z.), ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, bola uvedená suma invalidného dôchodku\npostupne zvýšená až na sumu 30,50 € mesačne (od 01. januára 2012).\n\n3. Svoje rozhodnutie odporkyňa následne odôvodnila tým, že navrhovateľ bol podľa posudku\nposudkového lekára sociálneho poistenia uznaný za invalidného, pretože má pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nPred vznikom invalidity (k 01.11.2010) navrhovateľ podľa odporkyne získal 6.335 dní, t.j. po prepočte 17\nrokov a 130 dní obdobia dôchodkového poistenia.\n4. Následne odporkyňa aplikovala čl. 52 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 tak, že podľa slovenských\nprávnych predpisov určila priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,3 bodu, ktorý následne upravila na\n0,44 bodu. Ďalej stanovila obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 24,6877 rokov, a s prihliadnutím\nna aktuálnu dôchodkovú hodnotu (platná k 01.11.2010) 9,2246 € určila sumu invalidného dôchodku vo\nvýške 100,20302926 € mesačne.\nPotom odporkyňa túto sumu skrátila v pomere 4,8466 rokov získaného obdobia dôchodkového poistenia\npodľa právnych predpisov Slovenskej republiky k 17,3562 rokov (celkové obdobie dôchodkového\npoistenia), čím získala výslednú hodnotu dávky invalidného dôchodku v sume 28,00 € mesačne.\n5. Rovnako postupovala pri objasnení valorizačného mechanizmu výpočtu sumy 30,50 € mesačne.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ dňa 09.03.2012 cestou odporkyne na\nKrajský súd v Košiciach opravný prostriedok (označený ako Odvolanie proti rozhodnutiu) bez uvedenia\ndátumu.\n7. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj obsah posudkového a\ndávkového spisu odporkyne, a na základe nižšie uvedených názorov dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\n8. S poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj\nčl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 883/2004 krajský súd konštatoval, že navrhovateľovi vznikol nárok\nna invalidný dôchodok (pred 01.11.2010) len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych\npredpisov Českej republiky v rozsahu 4.566 dní (ods. 3 na str. 3 odôvodnenia), a preto suma jeho\ninvalidného dôchodku bola určená (viď čl. 52) ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá\npomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej\nrepubliky a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky.\n9. Následne krajský súd konštatoval, že v rozhodujúcom období (1984 až 2009) navrhovateľ nezískal\npotrebných 22 kalendárnych rokov (viď § 63 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z.), bola hodnota priemerného\nosobného bodu určená na 0,44.\nV súvislosti s uvedeným ďalej krajský súd dôvodil, že navrhovateľ získal 24,8877 rokov obdobia\ndôchodkového poistenia a a pripočítaného obdobia.\nPodľa § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného\nosobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na\ndôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.\n\n2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno\nurčiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.\nPodľa § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení platí že ak v rozhodujúcom období určenom\npodľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie\npred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6.\nAk poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa\npriemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.\n10. Ďalej krajský súd s odkazom na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou\nrepublikou o sociálnom zabezpečení zdôraznil, že nakoľko zamestnávateľ navrhovateľa mal naposledy\npred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sídlo na území Českej republiky,\ndoby zabezpečenia poistenia do 31.12.1993, tak navrhovateľovi zhodnotí pri posúdení nároku a výšky\ninvalidného dôchodku nositeľ zabezpečenia v Českej republike.\n11. Záverom krajský súd vyslovil názor, že výška invalidného dôchodku navrhovateľa bola určená\nsprávne, pričom navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o nesprávnosti jeho výpočtu,\na preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\nA)\n12. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.08.2012 (č.l. 19) proti rozsudku prvostupňového súdu\nnavrhovateľ vyslovil nesúhlas s priznanou výškou invalidného dôchodku, t.j. 30,50 €.\n13. Najmä podľa navrhovateľa poukázal na iných poberateľov invalidných dôchodkov, ktorí nemohli zo\nzdravotných dôvodov odpracovať absolútne nič, tak majú vyššie dôchodky.\n14. Záverom navrhovateľ požiadala, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a priznal\nnavrhovateľovi dôchodok, z ktorého sa dá ľudsky a dôstojne žiť.\nB)\n15. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 10.09.2012 (č.l. 23) vyplýva, že dôvody uvedené navrhovateľom\nnepovažuje za opodstatnené. Plne sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, ktorý správne zistil\nskutkový stav veci a náležite ju právne posúdil.\n16. Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia\n\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a\npreto postupom podľa § 220 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie odporkyne postupom\npodľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n18. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (navrhovateľa),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. rozhodnutie účastníka konania\nz úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.\n19. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum\nvecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o\nnevyhovení opravnému prostriedku navrhovateľa a o potvrdení rozhodnutia odporkyne, preto Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie odporkyne, najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami navrhovateľa (§ 250j\nods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn. 6\nSžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009, či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu\nrozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj\núčastníkmi.\n20. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených odporkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane\npodstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj opravného prostriedku, ktorým\nsa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či výška priznaného\ninvalidného dôchodku zodpovedá zákonným kritériám.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n21. Navrhovateľ si u odporkyne, pobočka Rožňava podal dňa 09.09.2011 žiadosť o dôchodok. Z\nuvedenej žiadosti vyplýva, že navrhovateľ pracoval u viacerých zamestnávateľov so sídlom tak na\núzemí Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, resp. medzičasom nepracoval, a od roku 1990 do\nsúčasnosti bol na príslušnom úrade v Rožňave evidovaný ako nezamestnaný.\nĎalej Najvyšší súd z priloženého administratívneho spisu (tlačivo DK KZ - PRIEBEH DÔCHODKOVÉHO\nPOISTENIA, resp. Osobný list dôchodkového poistenia) zistil, že odporkyňa u navrhovateľa registruje\nobdobie už od 01.08.1971 až do 31.12.2000 a spolu s prepočítaným obdobím u neho vykazuje 24,6877\nrokov obdobia dôchodkového poistenia.\n\n22. Odporkyňa z uvedeného obdobia dôchodkového poistenia však zobrala do úvahy iba 4,8466 rokov\nzískaného obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n23. Na uvedenom základe pri zohľadnení vyššie uvedených období dôchodkového poistenia bol\nnavrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok v súčasnej sume 30,50 €.\n24. Tiež Najvyšší súd nemôže opomenúť tú skutočnosť, že z údajov Českej správy vyplýva, že pri svojom\nrozhodovaní o nároku navrhovateľa o invalidný dôchodok zobrala do úvahy iba dĺžku 5 rokov a 95 dní\npoistenia.\n25. Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti viackrát riešil problematiku vyhodnotenia\nobdobí dôchodkového poistenia, ktoré boli získané navrhovateľom v minulosti v rôznych časových\nobdobiach tak v Českej republike, ako aj v Slovenskej republike (napríklad rozsudky sp. zn. 1So/59/2012,\nresp. 9So/27/2009). S prihliadnutím na princíp právnej istoty konajúci súd zdôrazňuje kontinuitu právnych\nnázorov súdov na riešenie obdobných vecí. Preto Najvyšší súd sa v tejto veci stotožňuje s právnym\nnázorom vysloveným iným senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu\nsp. zn. 9So/27/2009 zo dňa 27. januára 2010:\n„3./ Podľa druhej vety výroku predmetného rozhodnutia navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok\npodľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia\nna zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa\nv rámci spoločenstva. V dôvodovej časti predmetného rozhodnutia je uvedený spôsob výpočtu\npriznaného dôchodku podľa ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., pričom zmienka o dôvodoch rozhodnutí\nzodpovedajúcich čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 nie je žiadna. Z uvedeného hľadiska\nje rozhodnutie z 21. mája 2007 nepreskúmateľné pre podstatný nedostatok dôvodov. .....\n6./ Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v poradí druhom, pozmeňujúcom rozhodnutí uviedla len citáciu\nprílohy III nariadenie č. 1408/71 a čl. 20 Zmluvy, nevysvetlila však v súlade s ustanovením § 209 ods.\n3 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z., akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov (zhodnocovaných\ndôb poistenia) a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala, a to pokiaľ ide o\nrozhodnutie podľa čl. 46 nariadenia uvedeného vo výroku rozhodnutia, pričom v dôvodnej časti sa o ňom\nani nezmieňuje. Aj vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu je potrebné vysloviť jeho nepreskúmateľnosť.\nOdvolací súd postráda v pozmeňujúcom rozhodnutí aj vyjadrenie toho, ako sa odporkyňa vysporiadala\ns námietkami vznesenými proti prvotnému rozhodnutiu, najmä pokiaľ ide o spôsob hodnotenia doby\n360 dní vo fy X podľa čl. 11 Zmluvy, čoho sa navrhovateľ výslovne domáhal. Odvolací súd poukazuje\nna to, že predmetom preskúmavania v správnom súdnictve je zákonnosť rozhodnutia, pričom ani\njedno z preskúmavaných rozhodnutí samostatne a ani v ich vzájomnej spojitosti nedáva súdu možnosť\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia z hľadísk namietaných navrhovateľom vzhľadom na nedostatok\nrelevantných dôvodov. Odporkyňa najmä neuviedla, akými právnymi úvahami sa riadila, ak nepoužila\nČI. 11 Zmluvy, hoci sa toho navrhovateľ výslovne domáhal.\n7./ Odvolací súd so zreteľom na doterajšie skutkové zistenia považuje za relevantné tvrdenia\nnavrhovateľa, že na svojom celkovom dôchodku (zo Slovenskej republiky a z Českej republiky) môže\nbyť ukrátený, najmä so zreteľom na skutočnosť, že nositeľ poistenia podľa čl. 20 Zmluvy bol určený\nv súvislosti s existenciou zamestnávateľa k 1. januáru 1993 v Českej republike, napriek tomu, že\ncelková doba tohto poistenia bola len 360 dní. Odporkyňa nevykonala prepočty teoretického dôchodku\nnavrhovateľa v prípade, ak by bol posudzovaný len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky\na neuviedla, na základe akej právnej úvahy dospela k záveru, že tvrdenie navrhovateľa, že v Českej\nrepublike pracoval menej ako jeden rok, je irelevantné.“\n26. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zotrvať na hore uvedenej rozhodovacej argumentácii,\nt.j. že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne objasnila svoje úvahy pri aplikácii čl. 52 ods. 1\nNariadenia č. 883/2004 a závery z toho vyplývajúce na prejednávanú vec, pričom je nepostačujúce toto\nustanovenie citovaného nariadenia spomenúť iba vo výrokovej časti.\n\nPodľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 883/2004 [pre Najvyšší súd dostupná slovenská verzia]\npríslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne\nskutočnej výšky (paušálna dávka) takto:\ni) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky\ndoby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,\nboli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto\nprávnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú\nvýšku;\nii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky\npodľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych\npredpisov všetkých daných členských štátov.\n27. Nakoľko tak odporkyňa nekonala a krajský súd sa uspokojil s citáciou, resp. s mechanickým\nprevzatím záverov správneho orgánu, tak došlo k porušeniu zákonnosti konania. Ako už bolo hore\nuvedené, odporkyňa, hoci za svoj právny základ rozhodnutia vzala aj ustanovenie článku 52 ods. 1\npísm. b) Nariadenia č. 883/2004, neobjasnila v napadnutom rozhodnutí, prečo bolo pre jej rozhodovanie\npotrebné uvedené ustanovenia a akým spôsobom ich aplikovala.\nPreto Najvyšší súd dospel k záveru, že týmto konaním sa naplnil zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods.\n2 písm. a) O.s.p.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n28. Takisto Najvyššiemu súdu neuniklo, že zo strany odporkyne nebolo dostatočným spôsobom\nobjasnené, prečo sa domnieva, že pri výpočte dávky invalidného dôchodku sa má postupovať podľa\nslovenských predpisov sociálneho poistenia, hoci z príslušných ustanovení (najmä čl. 20) Zmluvy medzi\nSlovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení môže vyplynúť odlišná právna\núprava.\nObdobne aj Súdny dvor prostredníctvom rozsudku sp. zn. C-399/09 vo veci účastníkov Mária Landtová\nv. Česká správa sociálneho zabezpečenia v bodoch č. 32 a 39 konštatoval\n„32. Je potrebné pripomenúť, že vyššie uvedené ustanovenia nariadenia č. 1408/71 smerujú k\nzachovaniu platnosti článku 20 zmluvy, podľa ktorého je kritériom na určenie uplatniteľného režimu a\norgánu príslušného na priznanie dávok sociálneho zabezpečenia kritérium štátu sídla zamestnávateľa\nku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky\n39. Je nutné konštatovať, že takýto prístup umožňuje vylúčiť „prekrývanie uplatňovaných právnych\npredpisov rôznych členských štátov“ v súlade s cieľom vyjadreným v ôsmom odôvodnení nariadenia\nč. 1408/71 a nie je v rozpore s kritériom rozdelenia právomocí stanoveným v článku 20 zmluvy, teda\nkritériom zachovaným podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1408/71 v spojení s časťou A bodom\n6 prílohy III uvedeného nariadenia.“\n29. V súvislosti s vyššie uvedenými závermi Najvyšší súd dáva do pozornosti, že aj podľa Prílohy II.\nNariadenia č. 883/2004 nazvanej „Ustanovenia dohovorov, ktoré zostávajú v platnosti a ktoré, ak sú\nuplatniteľné, sú obmedzené na osoby, na ktoré sa vzťahujú (článok 8 ods. 1)“ v prvej časti s nadpisom\n„ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO“, sa zachováva v platnosti popri článkoch 12 a 33 aj článok 20\ndvojstrannej zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej 29. októbra 1992 v\nrámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky\n31. decembra 1992 (ďalej len „zmluva“), ktorým sa vymedzujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia\ndosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky.\n\n30. Nakoľko ani tento právny úniový rámec odporkyňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnila, naplnil sa\ntýmto konaním zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\n31. Navyše nielen z preambule Nariadenia č. 1408/71 nepochybne vyplýva, že účelom vytvorenia\nkoordinujúceho systému sociálneho zabezpečenia v európskych spoločenstvách je vyhnúť sa dvojitému\nsociálnemu poisteniu jednotlivca (viď odsek 7 preambule) a vylúčiť tak negatívne dôsledky prejavujúce\nsa v duplicitnej výplate rôznych dôchodkových dávok (viď odsek 12 preambule), resp. v nezapočítaní\nvšetkých dôb, ktoré zohľadňujú právne predpisy jednotlivých členských štátov pri posudzovaní nároku\nna nadobudnutie a zachovanie nároku na dávky a ich výpočet (viď odsek 10 preambule), ale aj obdobne\ntoto vyplýva z Nariadenia č. 883/2004 Z.z.\nPodľa recitálu 10 preambule Nariadenia č. 883/2004 Z.z. zásada zaobchádzania s niektorými faktami\nalebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na\núzemí členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, by však nemala prekážať zásade\nspočítania dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska ukončených\npodľa vnútroštátnych právnych predpisov iného členského štátu k takýmto dobám ukončeným podľa\nvnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu. Doby ukončené podľa právnych\npredpisov iného členského štátu by sa preto mali vziať do úvahy iba pri uplatňovaní zásady spočítania\ndôb.\n32. Preto sa mala odporkyňa, aj „ex offo“ prístupom zaoberať preverením, či skutočne\nobdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa (viď negatívne stanovisko Českej správy sociálneho\nzabezpečenia zo dňa 01.10.2012) je iba v takom rozsahu, v akom ho určila, a už táto skutočnosť\nmohla byť dôvodom pre iné právne hodnotenie právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne poistenie\n(zabezpečenie) zamestnanca.\n33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozhodnutí sp. zn. 9So/27/2009 zo dňa 27. januára 2010, pri ktorom Najvyšší súd nezistil\nžiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozsudku.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4\nO.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n35. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi právo na úplnú náhradu\ntrov tohto konania vzniklo. Nakoľko úspešný navrhovateľ nemal právneho zástupcu a zo súdneho spisu\nnevyplýva, že by navrhovateľovi vznikli výdavky, ktoré by mala byť kryté náhradou trov konania, náhrada\ntrov konania mu nebola priznaná.\n36. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\n\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}