{"guid": "6681e9ca-c2bc-4d90-8414-5102da3336d0:31c90ece-67ea-44ae-a6b1-a5a5e3d462e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1", "spisova_znacka": "8Sžf/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2013 z 12. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2013, sp. zn. 8Sžf/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1", "identifikacne_cislo": "7012200444", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "nazov": "§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31c90ece-67ea-44ae-a6b1-a5a5e3d462e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/7/2013\n7012200444\n12. 12. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200444.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: JOMADO\ns.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, IČO: 36 588 547, zast. JUDr. Martinou Gombosovou,\nadvokátkou, so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1040503/141174/2012 zo dňa 22. februára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 7S/55/2012 - 114 zo dňa 24. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/55/2012 - 114 zo dňa\n24. októbra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/141174/2012 zo dňa 22. februára 2012,\nktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/23667/11/Kaš\nzo dňa 22. septembra 2011, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume\n68 357,77 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 478 956,07 €.\nKrajský súd poukazujúc na jednotlivé úkony správcu dane a relevantné ustanovenia právnych predpisov\ndospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2010 v sume 544 917,60 € na základe dodávateľských\nfaktúr od dodávateľov GLOBAL - MIX, s.r.o., J. T. - VENIKOM a TOKAJ INVEST SK, s.r.o. Takisto v\nsúlade so zákonom správca dane ponechal DPH, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť,\npretože platiteľ je povinný odviesť ju vo výške uvedenej v podanom v daňovom priznaní za uvedené\nzdaňovacie obdobie. Uskutočnený nákup tovaru od uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba\ndodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady),\npričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval p. J. T. st., ktorý bol konateľom žalobcu ako\naj dodávateľských obchodných spoločností, resp. vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba.\nKrajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcie\ntýkajúce sa nákupu lykožrúta smrekového, jabĺk a bažantov poľných nesledovali skutočný obchodný\núčel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.\nVo vzťahu ku komodite lykožrút smrekový považoval krajský súd za potrebné uviesť, že je priam\nabsurdné, aby predmetom dodania tovaru bol podkôrny hmyz v objeme počítanom na kusy (9.210.530\nkusov, resp. 4.010.500 kusov) za situácie, keď jeho získanie spôsobom uvedeným p. J. T. bolo\n\npracovníkmi odborných inštitúcií vyvrátené, pričom žalobca ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej\nkomodity pre svoje ďalšie podnikanie (skrmovanie lykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo\nodbornými inštitúciami rovnako vyvrátené). Rozsiahlym dokazovaním vykonaným správcom dane\nnebolo preukázané dodanie jabĺk žalobcovi od dodávateľov J. T. - VENIKOM a TOKAJ INVEST SK,\ns.r.o. Tieto daňové subjekty nepreukázali, že uvedený tovar vôbec vlastnili. Súd sa takisto stotožnil so\nzáverom správcu dane a žalovaného ohľadne nepreukázania dodania 5 tisíc kusov bažanta poľovného\ndodávateľom J. T. - VENIKOM.\nPokiaľ žalobca namietal, že výzve správcu dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení nemohol\nvyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového\nsubjektu a subjektov personálne prepojených osobu p. J. T. boli zaistené orgánmi činnými v trestnom\nkonaní v rámci vykonaných domových prehliadok, krajský súd poukázal, že kontrola zistení oprávnenosti\nnároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu D. za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola začatá dňom\n23. septembra 2010. Vtedajší konateľ žalobcu p. J. T. st. bol vzatý do väzby dňa 1. marca 2011. Do dňa\nvzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do väzby, mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie\nuskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu bol výzvami v priebehu mesiacov\njanuár a február 2011, t.j. do času jeho vzatia do väzby, opakovane vyzývaný na predloženie dôkazov a\npodanie vysvetlení k sporným zdaniteľným obchodom. Na tieto výzvy kontrolného orgánu realizujúceho\nvýkon daňovej kontroly nereagoval, a preto žalobca počas výkonu daňovej kontroly nebol ukrátený na\nsvojich právach uvedených v § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.\no správe daní\"). Nesplnenie povinností žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 15\nods.6 písm. e/ zák. o správe daní nie je možné ospravedlniť a tolerovať s poukázaním na neplnenie\nsi povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojím zastupovaním v daňovom\nkonaní. Vzťah medzi zástupcom a zastúpeným je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá\nna vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaného daňového\nsubjektu upraveného zák. o správe daní (normou verejného práva).\nK žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia § 58 zák. č. 301/2005 Z. z. v súvislosti so zaistením dokladov\nžalobcu pri prehliadke v dňoch 1. marca 2011 a 2. marca 2011 krajský súd uviedol, že nie je oprávnený\nposudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. Naviac\nz listu Prezídia Policajného zboru, UBPK, Košice zo dňa 23. decembra 2011 vyplýva, že kópie zápisníc\no zaistených dôkazoch boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému J. T. a jeho obhajcom.\nNeposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny\nvýznam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu\nžiadala poskytnúť tieto informácie dňa 12. januára 2012, t.j. už po ukončení daňovej kontroly.\nAko nedôvodnú vyhodnotil súd námietku týkajúcu sa nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou\ndaňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom\nuplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa\nžalovaný podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\nvykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.\nK namietanému porušeniu zásady proporcionality krajský súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. PL. ÚS 67/07 uviedol, že J. T. st. bol spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných\nspoločností (podľa správcu dane a žalovaného išlo o 77 obchodných spoločností, z ktorých 51 bolo\nregistrovaných ako platiteľov DPH), ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty\nzdaniteľné obchody. Vtedajší konateľ žalobcu J. T. st. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky\nčinnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa\nvlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým\npreverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku\nkontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v\nzáujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol\nu viacerých obchodných spoločností, ktorých spoločníkom a konateľom bol J. T. st., bol dostatočne\nzdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného. Reálnosť\nuskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločnosti,\nv ktorých J. T. st. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto bol prvotným\n\ndodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v ktorej je J. T. st.\nkonateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť opustil tento reťazec\nobchodných spoločností. Postup správcu dane bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom (účelom)\nsledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi zo\nštátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné\n- dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných\nspoločností personálne prepojených osobou J. T. st., nie samostatnými izolovanými daňovými kontrolami\njednotlivých obchodných spoločností.\nŽalobca, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, nemohol\nbyť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných\nobchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z\ndôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových\nsubjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa. J. T. st. ako\nkonateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že pri uplatňovaní\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť uplatnených\nnárokov predmetom daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. J. T. st. založením veľkého\npočtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej\nstrane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné\noprávnenia pri správe daní.\nX. súd odmietol námietku žalobcu, podľa ktorej jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane\nsvoje rozhodnutie je totožnosť J. T. st. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými\ndošlo k uskutočneniu predmetných zdaniteľných plnení. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom\ndeklarovaných zdaniteľných plnení rovnako nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca neúčtoval o\nrežijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito zisteniami\npopri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť, ale\npodnikateľské aktivity iba predstieral (napr. nákupy komodít bez akejkoľvek trhovej hodnoty - lykožrút\nsmrekový).\nSúd sa stotožnil so závermi správcu dane, že obchodné spoločnosti založené p. J. T. st. nepodnikajú\nštandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania daňových výhod čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov,\nktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení. Argumentáciu žalobcu závermi rozsudku Súdneho\ndvora ES vo veci C-255/02 považoval súd za neadekvátnu, nakoľko konateľ žalobcu bol konateľom vo\nvšetkých svojich obchodných spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom\na službami, a preto objektívne musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať\ndaňovú výhodu. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi,\nale výlučne p. J. T. st. sám uzatváral obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom, dodanie\ntovaru fakturoval, uhrádzal a prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a\nvýrobné činnosti spojené s podnikaním.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 18. decembra 2012 odvolanie, v\nktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie správcu dane, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviaže k náhrade\ntrov konania.\nUviedol, že správca dane ako ani súd nevzali do úvahy žiadnu inú možnú alternatívu vo vzťahu k dodaniu\ntovaru, ale dospeli k ničím nepodloženému záveru, že pokiaľ žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom,\nže tovar bol doručený, tento tovar reálne dodaný byť nemohol. Žalobca neporušil § 49 ods. 2 zák. č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.\no DPH\") pretože ako platiteľ využil svoje oprávnenie odpočítať daň, nakoľko bola voči nemu uplatnená\niným platiteľom. Skutočnosť, že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie nemá výpovednú\nhodnotu vo vzťahu k uskutočneniu akéhokoľvek plnenia.\nŽalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so\nzaistením dokladov, ktorú otázku mal podľa žalobcu riešiť správca dane ako predbežnú otázku. Daňové\norgány mali daňovú kontrolu prerušiť, a to až do času, kým bude riadne preverené, či orgány činné v\n\ntrestnom konaní postupovali pri zaistení dokladov a spísaní zápisníc o zaistení zákonným spôsobom.\nLen takýto postup správcu dane by viedol k riadnemu zachovaniu práv žalobcu.\nPodľa názoru žalobcu sa súd nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa nedostatku dôvodov\nrozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v odvolaní, a teda námietka nedostatočne odôvodneného rozhodnutia je opodstatnená.\nStrohé uvedenie, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal s odvolacími\nnámietkami nemožno považovať za riadne vyporiadanie sa so žalobnými dôvodmi a poskytnutie\nrelevantnej právnej ochrany žalobcovi. Žalobca poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR bol toho\nnázoru, že zo strany Krajského súdu v Košiciach došlo aj porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho\nrozhodovania a k porušeniu právnej istoty, keďže vo veci sp. zn. 7S/13934/2010 (žalobca obchodná\nspoločnosť SHEN TIAN s.r.o.), Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa\n§ 250j ods. 2 písm. d/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.\"), keď konštatoval, že je nesporné, že žalovaný reagoval v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia iba na jednu žalobcom uplatnenú odvolaciu námietku.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 18. januára 2013 vyjadril žalovaný tak, že sa\nstotožňuje sa závermi krajského súdu uvedenými v napadnutom rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 12. decembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 29 ods. 1, 2, 3 zák. o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPredmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1040503/141174/2012 zo dňa\n22. februára 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č.\n\n738/230/23667/11/Kaš zo dňa 22. septembra 2011, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet\nDPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 68 357,77 € a určená vlastná daňová povinnosť za\nzdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 478 956,07 €.\nVzhľadom na obsah odvolacích námietok sa najvyšší súd prvotne zaoberal namietaným nedostatkom\ndôvodov v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ sa jednalo o v žalobe vytýkaný nedostatok dôvodov\nrozhodnutia žalovaného.\nNajvyšší súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, pokiaľ krajský súd hodnotil neodôvodnenosť a z\nnej vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Krajský súd stručne, výstižne a správne\nvyhodnotil vznesenú námietku ako nedôvodnú. Nie je podstatou a zmyslom konania v správnom\nsúdnictve opakovane uvádzať resp. mechanicky prepisovať všetky dôvody, ktoré na hodnotenie\njednotlivých námietok v daňovom konaní použil žalovaný. Naviac ani sám žalobca, či už v podanej žalobe\nako ani v podanom odvolaní neuviedol, ktorú konkrétnu námietku mal žalovaný v odvolacom konaní\nopomenúť.\nPokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo iné rozhodnutie žalovaného\nzrušené ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, najvyšší súd poukazuje, že v zmysle § 135\nods. 1 O. s. p. konajúci súd nie viazaný právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku, avšak ak\nby sa rozhodol od neho odchýliť, prípadne považoval uvedené rozhodnutie pre prejednávanú vec za\nirelevantné, bol by povinný svoj postup náležite odôvodniť.\nV danom prípade však nemožno považovať za vyslovený právny názor skutočnosť, že iné rozhodnutie\nžalovaného neobsahovalo dostatok dôvodov. Táto okolnosť má pôvod v obsahu odôvodnenia určitého\nkonkrétneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť sa preskúmava. Prijatím argumentácie žalobcu a jej\nrozvinutím ad absurdum by každé rozhodnutie, pri ktorom je namietaná nepreskúmateľnosť pre\nnedostatok dôvodov bolo potrebné zrušiť, bez ohľadu na skutočný stav zachytený v odôvodnení\npreskúmavaného správneho rozhodnutia. Aplikáciu skorších súdnych rozhodnutí na iné prípady\npodmieňuje totožnosť, prípadne minimálna odchýlka - obdobnosť, skutkového a právneho stavu,\nrovnako nie je bez významu postavenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal (okresný, krajský či najvyšší súd),\nako aj ustálenosť judikatúry týkajúcej sa danej právnej otázky, pričom použitie skorších rozhodnutí je\nvýznamné najmä z hľadiska argumentačného rešpektujúc § 135 ods. 1 O. s. p.\nV súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne záveru daňových orgánov, že pokiaľ neboli predložené žiadne\ndôkazy o tom, že tovar bol doručený, tento tovar reálne dodaný byť nemohol, najvyšší súd poukazujúc na\n§ 29 ods. 8 zák. o správe daní, v zmysle ktorého dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, tento však\nostal v priebehu daňovej kontroly nečinný. Pokiaľ k dodaniu tovaru došlo, bolo povinnosťou daňového\nsubjektu predložiť správcovi dane relevantné doklady dokazujúce skutočný priebeh fakturovaných\nobchodov.\nRovnako neobstojí ani námietka, že správca dane ako aj žalovaný vychádzali len z toho, že žalobca\nje spoločnosťou, kde bol konateľom p. J. T. st. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že\nsprávca dane vykonal rozsiahle preverovanie uskutočnenia obchodov, boli vykonané početné úkony\n(viaceré opísané aj v rozsudku súdu prvého stupňa), z ktorých vyplýva, že reálne uskutočnenie obchodov\nnebolo preukázané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach a nepovažujúc námietky žalobcu za dôvodné, napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň\npoukazuje.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca\núspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/55/2012", "guid": "ab62b14c-be0d-4e79-aa3e-9f059c7ec159:fc680a88-d301-4ef0-bad5-0d1520b5536a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:608fb7ea-1df8-4e14-91f4-9ae297ad59cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 67/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 67/07 z 23. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:608fb7ea-1df8-4e14-91f4-9ae297ad59cc"}], "citovane_v": []}