{"guid": "4e3c7121-8318-43ff-ade2-4c5730b25e59:778e290f-694d-469c-91bd-4f24b75ac179", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1", "spisova_znacka": "3Sžf/31/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/31/2013 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 3Sžf/31/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1", "identifikacne_cislo": "7012200386", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-13b.odsek-1", "nazov": "§ 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-13b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-13b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "nazov": "§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-13b", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/778e290f-694d-469c-91bd-4f24b75ac179", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/31/2013\n7012200386\n11. 06. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200386.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: AGROTRŇA, s.r.o., Malá\nTŕňa 181, právne zastúpený: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, Moldavská cesta č. 21/A, Košice,\nproti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová č. 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. 9813301/1/176074/2012/Bab zo dňa 21. februára 2012, konajúc o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/45/2012-100 zo dňa 09. januára 2013,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/45/2012-100 zo dňa\n09. januára 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 9813301/1/176074/2012/Bab zo dňa 21.\nfebruára 2012, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v zn.n.p. (ďalej aj „zákon č. 511/1992 Zb.“) nevyhovel žiadosti\nžalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru\nč. 740/230/25881/11/Bab zo dňa 23.08.2011 z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu dôležitých\ndôvodov na predĺženie zmeškania lehoty.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil dikciou ustanovení § 13b ods. 1 až 3, § 30 ods. 1, 3 zákona č.\n511/1992 Zb., ďalej § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), a\nvychádzajúc z ich výkladu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, pri rešpektovaní zásady\nústavne konformného výkladu právnych predpisov dospel k záveru, že pre absenciu odôvodnenia je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nemožno identifikovať dôvod\nzmeškania lehoty na podanie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, nemožno posúdiť\nzávažnosť tohto dôvodu a nie je z neho ani zrejmé, či bola dodržaná lehota 30 dní na podanie žiadosti\no odpustenie zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nepriznal mu náhradu\ntrov konania pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).\n\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že celý proces a priebeh konania správcu dane podrobne\npopísal a zdokumentoval vo vyjadrení k žalobe a jeho doplnení, v ktorom uviedol právne významné\nmomenty a stanoviská k žalobným dôvodom.\nPokiaľ ide o tvrdenie súdu, že žalobca v žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 13b zákona\no správe daní uviedol nezákonný postup žalovaného pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej\nkonateľom p. P. a substitučného plnomocenstva udeleného Občianskemu združeniu Daňová reforma a\nspoločenský rozvoj, žalovaný v rámci svojho rozhodovania všeobecnú plnú moc údajne danú konateľom\nT. P. dňa 01.06.2011 neposudzoval z dôvodu, že táto mu nebola predložená ani doručená, a teda o nej\nnemohol rozhodovať a ani ju posúdiť ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke.\nK argumentácii súdu o nedostatku dôvodov nevyhovenia žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty\n(keď obdobnej žiadosti bolo vyhovené) a jeho odkazu na nález ÚS SR č. II. ÚS 243/05 z 09.11.2006\nžalovaný uviedol, že žalobca postavil svoju žalobu na tvrdeniach a konštatovaniach tohto nálezu,\nktorého objektom bolo konanie, postupy a rozhodovanie najvyššieho súdu, teda súdov všeobecne,\npričom objektom žaloby podanej žalobcom nebolo konanie súdu, ale konanie a rozhodovanie správcu\ndane ako orgánu verejnej správy, ktorý aj napriek akejkoľvek odbornosti a profesionalite nemôže svoje\npostavenie a silu rozhodovacej činnosti stavať na úroveň postavenia a sily súdnej rozhodovacej činnosti.\nNa rozhodnutia súdov ako predstaviteľov súdnej moci sú kladené omnoho vyššie nároky upravené\nako v Občianskom súdnom poriadku, tak aj Trestnom poriadku. Súdy vo všeobecnosti môžu pri svojej\nčinnosti vypĺňať medzery v práve, hľadať ústavno - konformné interpretácie právnych predpisov a\npodobne, čo správne orgány a ani správca dane nie je ani zďaleka oprávnený. Jednoducho povedané,\nčo platí a týka sa súdneho rozhodnutia a nárokov naň kladených, nie je možné aplikovať na rozhodnutia\nvšetkých orgánov vykonávajúcich rozhodovaciu činnosť, napr. na správne orgány postupujúce podľa\nSprávneho poriadku alebo iné orgány verejnej správy, napr. správcu dane, ktorým môže byť daňový\núrad alebo obec, pričom obaja postupujú podľa Zákona o správe daní. Odôvodnenie rozhodnutia podľa\nsprávneho poriadku je povinnou náležitosťou, a právo účastníka na odôvodnenie vyplýva priamo zo\nzákona. Občiansky súdny poriadok obsahuje ustanovenie § 157 ods. 2, podľa ktorého je súd povinný\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. právo účastníka vyplýva zo znenia tejto procesnej normy. Na\nrozdiel od úpravy podľa uvedených právnych predpisov zákon o správe daní (ust. § 30 ods. 2 a ods.\n3 účinný v čase vydávania rozhodnutia), ktorý sa vzťahoval na predmetné daňové konanie, a ani v\nsúčasnosti (úprava podľa ust. § 63 ods. 5 Daňový poriadok), neobsahoval a neobsahuje takú úpravu,\nna základe ktorej by rozhodovanie v konaní podľa ustanovení § 13b a § 30 ods. 3 zákona, malo byť\nobligatórne podložené skutkovo a právne tak, ako je upravené rozhodovanie vedené či podľa Správneho\nporiadku alebo podľa O.s.p., alebo podľa iných ustanovení samotného zákona o správe daní, v ktorom\nby sa jednalo napr. o postup v odvolacom konaní podľa ust. § 47 ods. 2.\nŽalovaný ďalej namietal, že nemal povinnosť odôvodňovať svoje rozhodnutie a zároveň, ako to aj\nvo svojej žalobe súhlasne uvádza žalobca, nemal on ako daňový subjekt na odpustenie zmeškanej\nlehoty právny nárok. Je preto irelevantné a v rozpore s princípmi právnej istoty tvrdenie, že žalovaný\nvydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, inými slovami pre absenciu\nodôvodnenia. Nie je preto možné súhlasiť s konštatovaním súdu, že jedine za predpokladu existencie\nodôvodnenia rozhodnutia sú dané predpoklady na uplatnenie ústavného práva na právnu ochranu a\ndodržanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, nakoľko konanie vedené podľa zákona o\nspráve daní je vedené podľa špeciálnej právnej úpravy odlišnej od všeobecnej právnej úpravy Správneho\nporiadku. Zákon o správe daní umožňoval a umožňuje rozhodovať bez povinného odôvodnenia, na\nrozdiel od uvedených procesných noriem, ktoré túto možnosť nepripúšťajú. Zmyslom a účelom Zákona\no správe daní bolo a stále je zabezpečovanie účinnosti správy daní a účinné zabezpečovanie výberu\ndaní za súčasného vytvárania priaznivých podmienok pri uplatňovaní a zachovávaní práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov. V prípade teórie a praxe podľa ust. § 13b v nadväznosti na ust.\n§ 30 ods.3 zákona o správe daní, ktorými sa žalovaný riadil, sú tieto v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,\npodľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.\nV ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal súdu jeho právny názor, ktorý vzhľadom na ním uvedené\nodvolacie dôvody treba považovať za arbitrárny a nie je možné ho akceptovať. Trvá na tom, čo už\ndeklaroval, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia Zákona o správe daní, a teda\nani § 30 a ani § 13b tohto zákona najmä z dôvodu, že zákonodarca a zákon umožnil správcovi dane\nvo veci odpustenia zmeškanej lehoty rozhodovať bez udania dôvodov, bez udania skutočností, ktoré\n\nboli podkladom pre rozhodnutie a bez udania úvah, ktoré ovplyvnili jeho rozhodovací proces, a v tomto\nprípade žalovaný tento legitímny spôsob a formu rozhodovania pripustil a následne aplikoval. Dovoľuje\nsi tiež odvolací súd upozorniť na skutočnosť, že ak by sa v prípade Daňového úradu Trebišov (ktorý\ndňa 27.12.2011 rozhodol vo veci žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty tak, že žiadosti vyhovel a\nzmeškanú lehotu odpustil), nejednalo o rozhodnutie vydané podľa ust. § 13b zákona č. 511/92 Zb. v\nznení neskorších predpisov, voči ktorému nie je v zmysle § 13b odsek 3 zákona prípustný opravný\nprostriedok (a nepripúšťa to ani v súčasnosti účinný zákon č. 563/2009 Z.z. v platnom znení), bolo\nby potrebné na základe stanoviska zaujatého Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Bratislava,\nOdborom daňovej metodiky, ohľadne uvedeného postupu a rozhodnutia vo veci samej, začať konanie\no preskúmaní predmetného rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty mimo odvolacieho konania, v\nrámci ktorého, ak by sa nejednalo o rozhodnutie, ktoré nie je možné zo strany odvolacieho orgánu\npreskúmať, tak by sa predmetné rozhodnutie Daňového úradu Trebišov, ktorým sa vyhovelo žiadosti o\nodpustenie zmeškanej lehoty u daňového subjektu PRESTÍŽ s.r.o., v rámci daňového konania začatého\nz úradnej moci, zrušilo ako rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.\nZo skutkového stavu aktuálneho v čase vydávania preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný\nbol povinný postupovať zákonne, ako to od orgánov verejnej moci vyžaduje zákon o správe daní aj\nÚstava SR. Svoj názor okrem iného opiera o rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/69/2008, v ktorom stojí, že:\n„vyplývajúc z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad II. ÚS 127/07, I.\nÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa konanie natoľko odchýlilo od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne bol popretý ich účel a význam“.\nVzhľadom na to, že rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, keďže to zákon nepovažoval za povinnú\nnáležitosť, táto skutočnosť nevylučuje oprávnenie súdu oboznámiť sa s dôkazmi, na základe ktorých\nžalovaný dospel k záveru, že žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel, čo vyplýva z úplného,\nžurnalizovaného a originálneho administratívneho spisu, podľa ktorého súd bol oprávnený skúmať\ncelý priebeh konania žalovaného a úkonov žalobcu v tomto procese. Konaním žalovaného nedošlo k\nnaplneniu ani jedného z dôvodov podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p. ako sa v žalobe uvádza, a preskúmavané\nrozhodnutie nemá charakter rozhodnutia, ktorým by dochádzalo k vážnym zásahom do základných\nľudských práv. Zákon právny nárok na odpustenie zmeškanej lehoty nepriznáva, a je výlučne na\nsprávcovi dane, ako v danej veci na základe jeho osobitostí rozhodne.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť\na priznať mu náhradu trov konania. K odvolacím dôvodom uviedol, že pokiaľ ide o nález ÚS SR č. II. ÚS\n243/05 zo dňa 09.11.2006, zo strany žalovaného ide o značne účelovú námietku, keďže predmetný nález\nsa týka porušenia práva nielen na súdnu, ale aj na inú právnu ochranu, a teda aj na ochranu poskytovanú\norgánmi verejnej správy, u ktorých tiež platí požiadavka na dodržiavanie princípu právnej istoty. Uvedené\nnapokon nesporne potvrdzuje aj ust. § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého „správca dane\ndbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“.\nK námietkam žalovaného, že nebol povinný napadnuté rozhodnutie odôvodniť uviedol, že nikdy\nnespochybňoval skutočnosť, že zákon č. 511/1992 Zb. umožňoval vydať rozhodnutie bez odôvodnenia\navšak tak, ako na to poukázal aj prvostupňový súd. V danom prípade bolo potrebné predmetné\nustanovenie vykladať podľa účelu a zmyslu právnej normy, v súlade s požiadavkou ústavne konformného\nvýkladu a žalobcovi dostatočne odôvodniť, prečo jeho žiadosti, totožnej so žiadosťou iného daňového\nsubjektu, nebolo na rozdiel od tejto vyhovené. Hoci žalovaný dôrazne namieta, že prvostupňový súd\nmal na základe obsahu predloženého spisu správneho orgánu možnosť náležite sa oboznámiť s celým\nkonaním a postupom správneho orgánu, pričom poukazuje na to, že v prípade, ak by proti rozhodnutiu\no odpustení zmeškania lehoty bolo možné podať opravný prostriedok, tak by akiste v prípade daňového\nsubjektu PRESTÍŽ, s.r.o., (na ktorého rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty žalobca poukazoval)\nbolo iniciované z úradnej moci konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a toto\nby bolo zrušené, predstavuje práve absencia tohto odôvodnenia vo vzťahu k žalobcovi v napadnutom\nrozhodnutí porušenie princípu právnej istoty, keďže v čase vydania rozhodnutia (aj z dôvodu, že túto\nskutočnosť žalobca uviedol už vo vyjadrení k výzve na doplnenie podania) mal žalovaný plnú vedomosť\no tom, že v prípade daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o., bolo rozhodnuté úplne odlišným spôsobom,\na teda mu nič nebránilo v tom, aby touto skutočnosťou riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, ako bol v\nzáujme zachovania princípu právnej istoty povinný (k tomu analogicky napr. R 29/1996). Povinnosťou\n\norgánu vydávajúceho rozhodnutie riadne sa vysporiadať s rozdielmi v jeho rozhodovacej činnosti sa\nzaoberal aj vyššie uvedený nález ÚS SR II. ÚS 243/05 z 9.11.2006.\nNapokon žalobca poukázal aj na to, že o tom, že o takmer rovnakej žiadosti iného daňového subjektu\nrozhodol žalovaný úplne odlišným spôsobom, a že takéto rozhodnutie údajne nebolo správne, sa\nžalobca dozvedel len vďaka tomu, že oba tieto daňové subjekty zastupoval ten istý právny zástupca,\na aj to len za cenu iniciovania súdneho konania (vrátane úhrady súdneho poplatku za podanie žalôb),\nkeďže skutočnosť, že rozhodnutie o žiadosti daňového subjektu PRESTIŽ, s.r.o., vraj nebolo správne, sa\ndozvedel žalobca len zo súdneho konania, lebo žalovaný túto skutočnosť nikdy predtým neuviedol, hoci\no nej musel mať vedomosť. Ak by mala byť žaloba zamietnutá, znamenalo by to pre žalobcu v konečnom\ndôsledku vynaloženie značných nákladov na súdny poplatok a právne zastupovanie v právne zložitej\nveci na to, aby sa vôbec zo strany žalovaného dozvedel skutočnosť, o ktorej ho mal riadne upovedomiť\nuž počas daňového konania, čo je v podmienkach právneho štátu absurdná situácia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bol\ndeň vyhlásenia rozhodnutia uverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods.\n1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku najvyšší súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva.\nNapriek tomu, že dikcia ustanovenia § 13b ods. 1 až 3 v spojení s § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.\nneupravuje odôvodnenie ako náležitosť rozhodnutia o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, vec bolo\nnevyhnutné preskúmať i z hľadiska ústavnej konformnosti. Právny inštitút odpustenia zmeškania lehoty\nmá priamu súvislosť s prístupom daňového subjektu k súdnej a k inej právnej ochrane podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky. Zamietnutie prístupu k súdnej alebo k inej právnej ochrane predstavuje\nnegatívnu výnimku k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorá musí byť vždy odôvodnená.\nPrípadné nejasnosti sa vykladajú v prospech základného práva. Odôvodnenie je nevyhnutné i z dôvodu,\nže rozhodnutie je zákonom ponechané na správnej úvahe správcu dane, ktorý vyhodnocuje existenciu\ndôležitého dôvodu pre odpustenie zmeškania lehoty. Zo samotnej podstaty správnej úvahy vyplýva, že\nmusí byť tiež vždy odôvodnená.\nPredmetom súdneho prieskumu zákonnosti na krajskom súde bolo rozhodnutie svojou povahou\ntýkajúce sa zamietnutia prístupu k inej právnej ochrane, a to k ochrane v daňovom konaní. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu, krajský súd správne rozpoznal systematickú nekonformnosť dikcie ustanovenia\n§ 13b ods. 1 až 3 v spojení s § 30 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb., ktorá nerozlišuje medzi\nrozhodnutím o zamietnutí žiadosti (nevyhnutnosť odôvodnenia) a rozhodnutím o vyhovení žiadosti\no odpustenie zmeškania lehoty (nepotrebnosť odôvodnenia). Interpretačný zásah krajského súdu v\nsprávnom súdnictve bol preto nevyhnutný.\nSystematická nekonformnosť je podľa názoru najvyššieho súdu zapríčinená tým, že proti tomuto\nrozhodnutiu v zmysle § 13b ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. nie je prípustný opravný prostriedok.\nOdôvodňovať rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok sa preto na prvý pohľad\nmôže javiť ako redundantné. To by však platilo iba v prípade, ak by vec končila v daňovom konaní.\nVzhľadom na to, že vec podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti a i prípadnému konaniu o ústavnej\nsťažnosti, aplikačný problém § 13b ods. 1, 3 v spojení s § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. sa dostáva\nmimo daňového konania. Vzniká preto systematická súvislosť so súdnym prieskumom zákonnosti a\nkonaním o prípadnej ústavnej sťažnosti, ktoré na to, aby mohla vec mohla byť meritórne preskúmaná,\nvyžadujú existenciu odôvodnenia preskúmavaného individuálneho správneho aktu.\nK priorite ústavne súladného výkladu pred inými výkladovými metódami sa už viackrát vyslovil Ústavný\nsúd SR vo svojich nálezoch. Ústavný súd SR k výkladu práva v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol:\n„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\n\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu.\nPri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich\ndoslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo\nzávažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného\nvýkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy\nSR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nViazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a\nbezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj\nzmyslom a účelom zákona“.\nSenát najvyššieho súdu sa v celom rozsahu stotožňuje s výkladom jednotlivých ustanovení súdom\nprvého stupňa. Možné ústavnoprávne súvislosti i potenciálne súvislosti konania pred Európskym súdom\npred ľudské práva boli vecne správne rozpoznané už v prvostupňovom správnom súdnictve.\nO trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p. a § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. tak, že ich náhradu žalobcovi z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa nepriznal. Žalovaný správny orgán postupoval v súlade s dikciou zákona, ktorá má v právnom\nporiadku vytvárať stav právnej istoty. Z praktického hľadiska v našom právnom systéme výklad mimo\ndikcie zákona je možné realizovať až v štádiu súdneho konania po proporcionálnom vyhodnotení\nzáujmu na zotrvaní na dikcii zákona a intenzitou ústavnoprávnych súvislostí na odchýlení sa od dikcie\nzákona. Rozpoznávanie týchto kvalifikačných problémov je predovšetkým vecou správneho súdnictva\na následnej kontroly ústavným súdom v rámci konania o ústavných sťažnostiach.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}