{"guid": "fd41886e-2779-4907-b793-003dbf8db311:dd8bfba2-cf05-4f7c-9500-8d2ef0253360", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1", "spisova_znacka": "8Sžf/65/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/65/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžf/65/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1", "identifikacne_cislo": "7012200378", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-76.odsek-2", "nazov": "§ 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-76.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd8bfba2-cf05-4f7c-9500-8d2ef0253360", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/65/2012\n7012200378\n23. 05. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200378.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JOMADO, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 600,\nStreda nad Bodrogom, IČO: 36 588 547, právne zastúpený JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so\nsídlom Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná ul. č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1040505/145/2012/5081 zo dňa 23. januára 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/64/2012-29 zo dňa 6. septembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/64/2012-29\nzo dňa 6. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len ako „O.s.p.\") konanie, v rámci ktorého sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Kráľovský Chlmec č.\n738/320/277-24943/11/Rem zo dňa 7. októbra 2011 a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňovú exekučnú výzvu treba chápať ako\nprocesný úkon, ktorým príslušný správca dane vyzýva daňového dlžníka k dobrovoľnému zaplateniu\nuž splatného daňového nedoplatku, súčasne s upozornením, že po márnom uplynutí lehoty určenej na\njeho zaplatenie, pristúpi správca dane k vymáhaniu daňového nedoplatku. Účelom daňovej exekučnej\nvýzvy je teda podnietiť daňového dlžníka k dodatočnému a ešte stále, napriek začatému daňovému\nexekučnému konaniu, dobrovoľnému zaplateniu existujúceho splatného daňového nedoplatku, pričom\ntáto nezakladá daňovému dlžníkovi žiadne povinnosti s konštitutívnym účinkom. Skutočnosť, že proti\ndaňovej exekučnej výzve je prípustné odvolanie, je determinovaná výlučne prípadom, kedy by nastali\nokolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránenia jeho vymáhateľnosti,\nako aj situáciou, keď tu sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolací správny\norgán, ktorým v tomto prípade bolo žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, však odvolacie\ndôvody žalobcu neuznal ako schopné spochybniť skutkový stav deklarovaný v daňovej exekučnej výzve.\nNa základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na charakter rozhodnutia, akým\ndaňová exekučná výzva je, bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 veta prvá O.s.p. konanie\no žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zastaviť.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, navrhujúc odvolaciemu súdu,\naby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že\n1. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2\npísm. f/ O.s.p.),\n\n2. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/\nO.s.p.).\nŽalobca uviedol, že v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR \"kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\" ?Žalobca má za to, že hoci sú predmetné\nrozhodnutia (t.j. daňová exekučná výzva a rozhodnutie o odvolaní), ktorých preskúmania sa domáha, len\nrozhodnutiami procesnej povahy, ktorými správca dane len vyzýva na dobrovoľné splnenie povinnosti,\nmá žalobca za to, že predstavujú závažný zásah do jeho základných práv a slobôd, a to predovšetkým\ndo jeho práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého „každý má právo\nvlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\", keďže\nna ich základe sa ďalej vedie daňová exekúcia vydaním daňového exekučného príkazu, ktorý je už\nzávažným zásahom do vlastníckeho práva. ?Skutočnosťou, ktorú konajúci súd v napádanom uznesení\nzjavne opomenul, je aj to, že už samotnou daňovou exekučnou výzvou sa žalobcovi na základe § 76\nods. 2 písm. i/ (v zmysle ktorého „daňová exekučná výzva obsahuje zákaz nakladania s majetkom,\nna ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom\nneuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane\nvykonať súpis hnuteľného majetku\") zakázalo nakladať s peňažnými prostriedkami na všetkých účtoch\nžalobcu vedených v Československej obchodnej banke, a. s., Bratislava, a to až do výšky daňového\nnedoplatku, čo je nepochybne priamy zásah do základného práva žalobcu, teda do práva disponovať\nso svojím majetkom. ?Uvedené podporuje o.i. aj ustálená judikatúra súdov, napr. Nález ÚS SR II. ÚS\n50/2001 („Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní O.s.p. a v spojení s čl.\n46 ods. 2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má\nbyt' predmetom súdneho preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných\npráv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo\nsúdneho preskúmavania. Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu nemôžu byť samé o sebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho\nsúdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad § 248 vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto\nrozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je\ntotiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať, či dokonca porušovať\nzákladné práva a slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy ?preto zodpovedá taký\npostup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie -svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných\npráv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\"), či Nález ÚS SR III. ÚS 183/2003 („Ak sa\nrozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo\nzákladných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 ústavy vylúčené z právomoci\nvšeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenie O.s.p. a iných zákonov\"). ?Z uznesenia konajúceho\nsúdu je však zrejmé, že tento preskúmal v zásade len celkovú povahu rozhodnutia - daňovej exekučnej\nvýzvy, teda len to, že ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa vyzýva na dobrovoľné zaplatenie už\nskôr vzniknutého a splatného daňového nedoplatku, pričom uviedol, že aj možnosť podať odvolanie\nvoči tomuto rozhodnutiu je determinovaná výlučne prípadom, kedy by nastali okolnosti, ktoré spôsobili\nzánik vymáhaného nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. ak nastali iné dôvody, pre ktoré\nje exekúcia neprípustná. Žiadnym spôsobom sa však súd nezaoberal napadnutými rozhodnutiami v\nhlbšom rozsahu a v zmysle uvedených judikátov, teda nezaoberal sa tým, či sa tieto môžu dotýkať\nzákladných práv a slobôd žalobcu, čo má v konečnom dôsledku za následok odopretie spravodlivosti\nvo vzťahu k žalobcovi (k tomu aj Nález ÚS SR I. ÚS 37/1995 v zmysle ktorého „zastavenie súdneho\nkonania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v\ndôsledku chybného posúdenia právomoci v správnom súdnictve, treba považovať za odopretie ústavou\nupraveného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\").\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že právny zástupca žalobcu v odvolaní\nproti daňovej exekučnej výzve, ako aj v podanej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, napádal\npredovšetkým vecnú správnosť skôr vydaných rozhodnutí, na základe ktorých daňový nedoplatok\nvznikol. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež aj v písomnom vyjadrení k\nžalobe zo dňa 6. augusta 2012 argumentoval tým, že daňová exekučná výzva je rozhodnutím procesnej\n\npovahy, vydaným na základe procesného predpisu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platného do 31.\naugusta 2011. Daňová exekučná výzva nie je základným rozhodnutím pre daňové exekučné konanie.\nTakýmito rozhodnutiami sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými sa vyrubuje daň a ktoré sú\nnásledne po vzniku daňového nedoplatku základom pre daňové exekučné konanie. Podľa rozhodovacej\npraxe súdov sú rozhodnutiami procesnej povahy také rozhodnutia, ktorými sa nemení hmotnoprávna\npozícia účastníka konania. Rozhodnutia procesnej povahy podľa § 248 písm. a/ O.s.p. nepodliehajú\npreskúmaniu súdom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžf/44/2011, 6Sžf/47/2012 zo dňa 22. augusta 2012, ktorým súd zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2009-62 z 27. mája 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo\ndňa 20. apríla 2012 a konanie vo veci zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/64/2012-29 zo 6. septembra 2012 ako vecne správne\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je\ndôvodné.\nZ podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti\nv záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového\núradu Kráľovský Chlmec vydanú podľa § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.\nExekučnou výzvou č. 738/320/277-24943/11/Rem zo dňa 7. októbra 2011 správca dane oznámil\nžalobcovi, že na podklade exekučného titulu začal dňa 6. septembra 2011 daňové exekučné konanie\nvydaním rozhodnutia č. 738/320/277-21894/11/Rem zo dňa 6. septembra 2011 na vymoženie daňového\nnedoplatku vo výške 634 419,89 €. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov\nDaňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/20128/11/Kaš zostavený z údajov evidencie daní žalobcu\nku dňu 10. augusta 2011. Správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia\ndaňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok, upozornil ho, že ak daňový nedoplatok nebude\nzaplatený v lehote určenej správcom dane, vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného\npríkazu na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke a zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými\nprostriedkami na všetkých účtoch až do výšky daňového nedoplatku.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/77/2012 bola na tomto\nsúde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec pojednávajúca o právnej otázke, a to či daňová exekučná\nvýzva a rozhodnutie odvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti\n(§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nV odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/77/2012 je uvedené\nnasledovné :\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 16. apríla 2012, doručenou\nkrajskému súdu dňa 18. apríla 2012, domáhal preskúmania a zrušenia zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1040505/148/2012/5081 zo dňa 23. januára 2012, ktorým žalovaný potvrdil daňovú\n\nexekučnú výzvu Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/294-24958/11/Rem zo dňa 7. októbra\n2011.\nExekučnou výzvou č. 738/320/294-24958/Rem zo dňa 7. októbra 2011 správca dane oznámil žalobcovi,\nže na podklade exekučného titulu začal dňa 7. septembra 2011 daňové exekučné konanie vydaním\nrozhodnutia č. 738/320/294-22041/11/Rem zo dňa 7. septembra 2011 na vymoženie daňového\nnedoplatku vo výške 3000 €. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového\núradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/20064/11/Kaš zostavený z údajov evidencie daní žalobcu ku dňu 9.\naugusta 2011. Správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej\nvýzvy zaplatil daňový nedoplatok, upozornil ho, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote\nurčenej správcom dane, vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie\npohľadávky z účtu vedeného v banke a zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na\nvšetkých účtoch až do výšky daňového nedoplatku.\nV súdnom konaní sa vyskytla zásadná právna otázka, či daňová exekučná výzva a rozhodnutie\nodvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti - rozhodnutím v\nzmysle § 244 ods. 3 O.s.p.\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho\norgánu\").\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nDaňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp.\niné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v\nktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v\nštádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 244\nods. 3 O.s.p., pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá\npovinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými\npočíta zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného\nkonania, to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada.\nPodľa § 76 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov do 15\ndní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak\na) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho\nvymáhateľnosti,\nb) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.\nOdvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má\nodkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.\nNajvyšší súd preto dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu\nsúdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods.\n\n5 písm. a/ a b/ zákona č. 511/1992 Zb., pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré\nnastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti\nsúdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s\nprincípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.), počíta\ns vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.\nZ obsahu spisu mal odvolací súd osvedčené, že žalobca nevyčerpal možnosť súdneho prieskumu\nzákonnosti exekučného titulu a jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného\ntitulu. Túto skutočnosť v ďalšom konaní preverí súd prvého stupňa. Pri prieskume zákonnosti daňovej\nexekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nNajvyšší súd stotožniac sa v plnom rozsahu s vyššie uvedeným odôvodnením, postupom podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a\npodľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPodľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nO náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}