{"guid": "c416b676-a602-418a-ae20-63917a741492:858128c0-cff9-4e49-bdb5-0b95038a0eb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1", "spisova_znacka": "6Sžo/60/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/60/2012 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 6Sžo/60/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1", "identifikacne_cislo": "7012200325", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/171#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/858128c0-cff9-4e49-bdb5-0b95038a0eb9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/60/2012\n7012200325\n30. 10. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200325.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu :\nL.J., bytom Q.. XXX, právne zastúpený : JUDr. Rudolf Manik, PhD. advokát, so sídlom Advokátskej\nkancelárie, Jantárová 30, Košice, proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach,\nso sídlom Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEOPP-124-001/2012 z 22. marca 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 6S/46/2012-44 z 20. septembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/46/2012-44\nz 20. septembra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\") zamietol podľa §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP\") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok\") zamietol odvolanie\nžalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj ako „ORPZ v\nKošiciach\") č. D.u. 418/12 z 18. februára 2012 (ďalej aj ako „prvostupňové správne rozhodnutie\") vydané\npodľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako „zákon č. 171/1993 Z. z.\" alebo ako „zákon o Policajnom zbore\"), ktorým bolo rozhodnuté o\nzaistení žalobcu z dôvodu, že bol podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\na to tým, že sa pred diskotékou Lagúna na ul. Masarykovej v Košiciach navzájom fyzicky napádal s tam\nprítomnou osobou, potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi,\nneúspešnému v konaní, náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 49 ods. 1 písm.\nb/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č.\n372/1990 Zb.\" alebo „zákon o priestupkoch\"), § 19 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 2 a ods. 3 zákona č.\n171/1993 Z. z. uviedol, že oprávnenie policajta na zaistenie osoby predstavuje závažný, no legitímny\nzásah do jej osobnej slobody, a preto presné zistenie a špecifikovanie dôvodov pre zaistenie osoby\npri rešpektovaní nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto oprávnenia je nevyhnutným predpokladom pre\nvydanie rozhodnutia o zaistení osoby zdôrazniac, že inak by išlo o neprimerané opatrenie nesplňujúce\npodmienky, ktoré pre obmedzenie osobnej slobody stanovuje článok 17 ods. 2 Ústavy SR, ako aj\nčlánok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vo svojej podstate vyjadruje\n\nrovnaký ústavný princíp. Poukázal na to, že v preskúmavanej veci bolo povinnosťou súdu skúmať,\nči správny orgán v administratívnom konaní rešpektoval všetky zákonné predpoklady na zaistenie\nosoby ustanovené zákonom, v konkrétnom prípade zákonom o Policajnom zbore a či jeho rozhodnutie\nvychádzalo zo skutkových dôvodov tvoriacich preukázateľný hmotnoprávny dôkazný základ pre vydanie\nrozhodnutia o zaistení osoby.\nZdôraznil, že v konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa uplatňuje dispozičná\nprávna zásada, ktorej procesnoprávny rámec je daný ustanovením § 249 ods. 2 OSP ukladajúcim\nžalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda,\nuvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký\nkonečný návrh robí, pričom správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe (ak nie\nsú dané dôvody, na ktoré súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti - § 250 i ods. 3 OSP).\nPoukázal ďalej na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva nesporná a žalobcom\nnespochybňovaná skutočnosť, a to, že dňa 18. februára 2012 v čase okolo 01,20 hod pred diskotékou\nLagúna v Košiciach na ulici Masarykovej došlo k vzájomnému fyzickému napadaniu sa žalobcu a ďalšej\nosoby, čo bolo právnym dôvodom pre postup policajných orgánov podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona\no Policajnom zbore dodajúc, že citované ustanovenie upravuje právne podmienky zaistenia osoby\npristihnutej pri páchaní priestupku, ktoré sú alternatívne dané obavou, že osoba bude pokračovať v\npáchaní priestupku, alebo nevyhnutnou potrebnou na riadne zistenie alebo objasnenie veci.\nKonštatoval, že právne podmienky pre postup policajných orgánov podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona\no Policajnom zbore boli popri žalobcovi dňa 18. februára 2012 uplatnené aj vo vzťahu k ďalšej\nosobe, s ktorou sa žalobca vzájomne napádal, pričom dôvodnosť postupu smerujúcemu k následnému\nzaisteniu žalobcu a ďalšej osoby vyplýva jednoznačne z obsahu úradných záznamov službukonajúcich\npríslušníkov Policajného zboru z daného dňa, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, z ktorého\nobsahu zároveň nesporne vyplýva, že žalobca podrobiac sa dychovej skúške dňa 18. februára 2012\nv čase o 02.12 hod s nameranou hodnotou 0,92 mg/l kládol pri predvádzaní aktívny odpor, pričom pri\nslužobnom zákroku došlo zároveň k zraneniu žalobcu. V tejto súvislosti poznamenal, že primeranosť\npoužitých donucovacích prostriedkov vo vzťahu k žalobcovi u službukonajúcich policajtov je úlohou\ninšpekčných orgánov Policajného zboru a právomoc správneho súdu je teda limitovaná preskúmaním\nzákonnosti a dôvodnosti rozhodnutia o zaistení žalobcu.\nZáverom, stotožniac sa s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, skonštatoval, že skúmanie\nskutkových a právnych dôvodov pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby podľa § 19 ods. 1 písm. b/\nzákona o Policajnom zbore nie je v žiadnej relevantnej právnej väzbe na samotné konanie o priestupku,\nku ktorému malo dôjsť dňa 18. februára 2012 a preto žalobné námietky žalobcu poukazujúce na\nzavinenie inej osoby na incidente, ku ktorému malo dôjsť dňa 18. februára 2012 v nočných hodinách na\nulici Masarykovej v Košiciach pred diskotékou Lagúna, môžu byť preskúmavané iba v administratívnom\nkonaní o priestupku, resp. v súdnom prieskumnom konaní vzťahujúcom sa k takémuto rozhodnutiu v\nmerite veci.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobu, postupom podľa § 250j ods. 1 OSP, ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc odvolaciemu súdu,\naby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového\nkonania v sume 335,58 € a rovnako tiež náhradu trov odvolacieho konania v sume 134,79 €.\nNamietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci. Majúc\nza to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a teda preukázal dôvodnosť samotnej žaloby skonštatoval,\nže mu bolo v správnom konaní doručené rozhodnutie o zaistení v rozpore so zákonom č. 171/1993\nZ. z., nakoľko sa skutočne nedopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale naopak bol\nsám pred diskotékou Lagúna dňa 18. februára 2012 fyzicky napadnutý treťou osobou. Ďalej mal za\nto, že pri rozhodovaní správneho orgánu došlo zjavne aj k porušeniu ustanovenia správneho poriadku\n(pričom bližšie ustanovenie nešpecifikoval). Namietal, že žalovaný sa navyše neriadil princípom správnej\núvahy dôvodiac tým, že nezohľadnil skutkové dôvody, ktoré k rozhodnutiu o zaistení viedli, pričom aj z\npredložených lekárskych správ je zrejmé, že pri fyzickom útoku na jeho osobu utŕžil viaceré zranenia,\n\ndokonca aj zo strany službukonajúcich policajtov. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil\nani skutočnosť, že dodnes nebolo o údajnom priestupku rozhodnuté a rovnako tiež to, že nielen v\nsprávnom konaní, ako aj pred súdom prvého stupňa nebola stotožnená 3. osoba, s ktorou sa mal údajne\nbiť doplniac, že túto osobu prvý krát uvádza až druhostupňové správne rozhodnutie, obdobne ako aj\npoužitie donucovacích prostriedkov, napriek tomu, že OR PZ v Košiciach sa týmito skutočnosťami vôbec\nnezaoberalo. Záverom poukázal na to, že sa s napadnutým rozhodnutím nestotožňuje aj z toho dôvodu,\nže jeho zaistenie sa malo vykonať len pri obave z pokračovania páchania priestupku, či nevyhnutnosti\nna jeho riadne zistenie či objasnenie, čo v tomto prípade zjavne absentuje.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že povinnosťou súdu prvého\nstupňa v preskúmavanej právnej veci bolo skúmať, či správny orgán pri vydávaní rozhodnutia na základe\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rešpektoval\nvšetky zákonné predpoklady na zaistenie osoby - žalobcu stanovené zákonom č. 171/1993 Z. z. a či\ntoto rozhodnutie vychádzalo z dostatočne preukázaného skutkového základu pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia. Majúc za to, že súd prvého stupňa pred vydaním napadnutého rozsudku dostatočne preveril\na zistil skutkový stav, ktorý ho viedol k vydaniu rozhodnutia o zaistení poukázal na ustanovenie § 19\nods. 1 písm. b/ zákona o Policajnom zbore a skonštatoval, že právne podmienky zaistenia osoby boli\nnaplnené a uplatnené nielen voči žalobcovi, ale i voči ďalšej osobe, s ktorou sa žalobca preukázateľne\nfyzicky napádal dňa 18. februára 2012 v čase okolo 01,20 hod pred diskotékou Lagúna na ulici\nMasarykovej v Košiciach. Oprávnenosť zaistenia podložil aj tým argumentom, že rovnaký postup bol\nuplatnený aj voči ďalšej osobe nachádzajúcej sa na mieste páchania priestupku poznamenajúc ďalej,\nže žalobca bol po zaistení podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom a počas služobného\nzákroku kládol aktívny odpor.\nUviedol tiež, odvolávajúc sa na ustanovenie § 34 ods. 5 správneho poriadku, že v napadnutom\nrozhodnutí dostatočne odôvodnil, ktoré skutočnosti mal pri rozhodovacej činnosti za preukázané\n(žalobca bol podozrivý z páchania priestupku na verejne prístupnom mieste, kde sa fyzicky napádal s\ntam prítomnou osobou) a ak zákon o Policajnom zbore umožňoval žalovanému zaistiť osobu pristihnutú\npri páchaní priestupku, resp. ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo je to nevyhnutne\npotrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci, je zároveň potrebné uviesť, že mu na základe tohto\nprávneho predpokladu postačovalo v samotnom rozhodnutí oprieť svoj výrok o danú skutočnosť, ktorá\nje týmto nespochybniteľná.\nK otázke samotného prejednania priestupku žalobcu uviedol, že skúmanie skutkových a právnych\ndôvodov pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o Policajnom\nzbore nie je v žiadnej právnej väzbe na prejednanie priestupku v zmysle zákona o priestupkoch dodajúc,\nže o samotnom priestupku rozhoduje subjekt [§ 52 ods. 1 písm. a/ a b/], ktorý v danom prípade nie je\ntotožný so subjektom rozhodujúcim o zaistení a z tohto dôvodu a vzhľadom na samotnú formuláciu §\n19 ods. 1 písm. b/ zákona o Policajnom zbore uviedol, že nie je právne relevantný názor, že samotné\nprejednanie priestupku, resp. rozhodnutie o priestupku by bolo nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia o\nzaistení osoby podľa zákona o Policajnom zbore dôvodiac tiež tým, že rozhodnutie o zaistení osoby je\nvydávané bezprostredne na inom príslušnom orgáne konajúcom o merite veci v priestupkovom konaní.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby postupoval v súlade s § 219\nods. 1 OSP a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a\n§ 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné vyhovieť.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je v danom prípade rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán\npostupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie ORPZ\nv Košiciach sp. zn. D.u. 418/12 z 18. februára 2012, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n171/1993 Z. z. rozhodnuté o zaistení žalobcu, a to z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa mal pred diskotékou Lagúna na ul.\nMasarykovej v Košiciach navzájom fyzicky napádať s tam prítomnou osobou.\nTeda predmet súdneho prieskumu je žalobcom určený striktne, pričom je potrebné hneď na\núvod zdôrazniť, že žalobné ako aj odvolacie dôvody, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť\ndruhostupňového a rovnako tiež prvostupňového správneho rozhodnutia, konkrétne, že „...zaistenie\nžalobcu bolo vykonané v rozpore so zákonom, pretože on sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil,\nnedopustil sa ani páchania priestupku proti občianskemu spolunažívania...\", sú vo vzťahu k predmetu\nkonania irelevantné, keďže v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu\nustanovenia § 245 ods. 1 OSP, čo znamená, že okrem žalobcom označeného rozhodnutia a podľa\nokolností aj rozhodnutia ORPZ v Košiciach, preskúmanie iných rozhodnutí neprichádza v danom konaní\ndo úvahy.\nZ obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 18. februára 2012 v čase o\n01.20 h bol L.D. podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o Policajnom zbore zaistený, nakoľko bol podozrivý\nzo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o\npriestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa na ul. Masarykovej v Košiciach, pred podnikom Lagúna\nvzájomne fyzicky napádal s osobou L.A., pričom priestupok je na OOPZ Košice Staré mesto evidovaný\nv denníku priestupkových spisov pod číslom ORPZ-KE-OPP5-P-285/2012. Ďalej z úradného záznamu\nspísaného U.. L. B. dňa 18. februára 2012 vyplýva, že pri služobnom zákroku boli proti žalobcovi použité\ndonucovanie prostriedky, konkrétne hmaty, chvaty, údery a kopy podľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/ zákona\nč. 171/1993 Z. z., následkom ktorých došlo k zraneniu žalobcu. Ďalej z úradného záznamu vyplýva, že\nžalobca bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,92 mg/l.\nZ úradného záznamu spísaného U.. L.L. dňa 18. februára 2012 vyplýva, že žalobca bol predvedený\nna OOPZ Košice Staré mesto z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 18. februára 2012 v čase okolo 01.15 h na ul. Masarykovej\nv Košiciach. Ďalej je z obsahu zápisnice zrejmé, že žalobcu nebolo možné vypočuť, nakoľko bol pod\nvplyvom alkoholu, bol po bolestivom lekárskom ošetrení a mal problémy s komunikáciou.\nZo zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore z 18. februára 2012\nč. ORPZ-KE-OPP5-P-/2012, DU: 417/2012 vyplýva, že L.A. a žalobca sa v uvedený deň bili, rozdelení\nboli až policajnou hliadkou, ktorá ich následne predviedla na OOPZ. L.A. sa ku svojmu konaniu priznal\na svoje konanie oľutoval.\nŽalobca bol zaistený dňa 18. februára 2012 o 01.20 h a prepustený na slobodu dňa 18. februára 2012 o\n6.00 h, t.j. zaistenie žalobcu trvalo 4 hodiny a 40 minút, pričom z lekárskych potvrdení nachádzajúcich sa\nv administratívnom spise vyplýva, že žalobca bol v uvedený deň približne od 3.10 h do 5.40 h podrobený\nlekárskemu vyšetreniu.\n\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú\npri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne\npotrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o Policajnom zbore útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú\nosobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba\nzaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu o zaistení osoby\nmôže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona o Policajnom zbore na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 19 ods. 4 zákona o Policajnom zbore policajt je povinný odovzdať zaistenú osobu orgánom\nčinným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak po vykonaní úkonov zistí, že sú dôvody\nna jej odovzdanie.\nPodľa § 19 ods. 5 zákona o Policajnom zbore ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom\nkonaní, alebo inému príslušnému orgánu, musí osobu ihneď prepustiť. Zaistenie osoby z dôvodov\nuvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\nPodľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nKaždé pozbavenie slobody musí byť „zákonné\", t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom\", a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí\nbyť zlučiteľné s účelom čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli\n(III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, IV. ÚS 51/09).\nJe nepochybné, že zaistenie osoby predstavuje závažný zásah do osobnej slobody jednotlivca a preto\nmusí mať legitímny základ. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o policajnom zbore č. 171/1993\nZ. z. dáva policajtom aj mimo trestného konania oprávnenia smerujúce k zaisteniu osoby pristihnutej pri\npáchaní priestupku, ak je odôvodnená obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne\npotrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci [§ 19 ods. 1 písm. b/], pričom po zistení potrebných\nskutočností policajt zaistenú osobu buď prepustí, alebo ak ju zadrží v súvislosti s trestným činom,\nodovzdá ju orgánom činným v trestnom konaní s tým, že toto prepustenie (alebo odovzdanie) sa musí\nuskutočniť do 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.\n\nNajvyšší súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia má za to, že v danom\nprípade boli splnené zákonné podmienky na zaistenie žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o\nPolicajnom zbore. Výpoveďami službukonajúcich policajtov, ako aj L.A. bolo preukázané, že konanie\nžalobcu dôvodne zakladalo podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, pričom práve táto skutočnosť reprezentovala v\nposudzovanom prípade legálny základ na obmedzenie osobnej slobody žalobcu jeho zaistením v súlade\ns vyššie citovaným ustanovením zákona o Policajnom zbore.\nNajvyšší súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, zhodne s názorom krajského súdu, nevzhliadol ich nezákonnosť.\nS poukazom na vyššie uvedené, považoval najvyšší súd námietky žalobcu smerujúce proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa za nedôvodné a preto postupom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods.\n1 a 2 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,\npretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/46/2012", "guid": "1218d644-f0ba-476f-87c3-27ae36064ead:f71a92c5-3635-40cd-a04f-241fca99ac95", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe64071c-a1bf-4733-ab03-be474d717893", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/09 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe64071c-a1bf-4733-ab03-be474d717893"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}