{"guid": "8e4065c5-09ef-4322-8c3a-bc6d2451b1ce:b21385bf-1483-4a8c-9bc5-49682c1884ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1", "spisova_znacka": "1Sžd/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/21/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sžd/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1", "identifikacne_cislo": "7012200211", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b21385bf-1483-4a8c-9bc5-49682c1884ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/21/2012\n7012200211\n16. 07. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200211.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov senátu\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: B., T.,\nprávne zastúpeného JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom v Michalovciach, M. Gorkého 1, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-219/2011 zo dňa 05. januára\n2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/35/2012-32 zo dňa\n10. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/35/2012-32 zo dňa\n10. mája 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP\nrozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-219/2011 zo dňa 05.01.2012 a vrátil mu vec na nové\nkonanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy úspešnému žalobcovi vo výške 165,64 €.\nNapadnutým správnym rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI2-P-459/2011\nzo dňa 18.10.2011 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uložení sankcií vo forme\npokuty v sume 400,- € a zákazu činnosti viezť motorové vozidlo po dobu 24 mesiacov.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány sa v preskúmavanom prípade\ndostatočne nevysporiadali so zistenými skutočnosťami, ktoré mohli svedčiť v prospech žalobcu a nimi\nzistený skutkový stav nemôže postačovať na konštatovania uvedené v správnych rozhodnutiach, ktoré\npreto nemajú schopnosť presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správnych orgánov a o\nnáslednej zákonnosti ich rozhodnutí.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že správne orgány sú v konaní, ako aj v procese\nsamotného rozhodovania, povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je\npredmetom konania - teda povinné náležitým spôsobom sa vyporiadať so všetkými námietkami, ktoré\núčastník konania predostrie. Zároveň je však správny orgán povinný vykonávať aj dokazovanie tak,\naby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti, ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť\n\nzistenia) a takisto správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z\nvykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnému stavu veci (presnosť zistenia).\nPodľa názoru krajského súdu v tomto prípade správne orgány v priebehu administratívneho správneho\nkonania nezistili riadne, úplne a presne skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku (ďalej len\n„SP“), pretože sa dostatočne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré si pre svoje rozhodnutie ako podklad\nrozhodnutia obstarali. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného\nhodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v\ndôkazoch. To však podľa názoru súdu neurobil. Ak aj žalobca, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa\n31.05.2011 pripustil možnosť, že spôsobil dopravnú nehodu, bolo výlučne úlohou správnych orgánov\ntúto situáciu jednoznačne potvrdiť alebo jednoznačne vylúčiť.\nKrajský súd správnym orgánom vytýkal, že z fotodokumentácie sa nedá nijakým spôsobom vyvodiť,\nako k dopravnej nehode došlo, ani akým spôsobom a v akom rozsahu bolo osobné motorové vozidlo\nvodiča Y. poškodené. Uvedená fotodokumentácia detailne zachytáva poškodené vozidlo žalobcu, nie\nvšak už vozidlo údajného poškodeného, ktorého detail neznámo z akého dôvodu, nie je fotograficky\nzdokumentovaný, a preto ani nie je na ňom vidieť, že by bolo vozidlo vodiča Y. poškodené. Obsah\ntejto fotodokumentácie však žalovaný kvalifikoval ako jeden z dôkazov preukazujúcich v rozhodnutiach\nkonštatovaný skutkový stav.\nĎalší nedostatok videl krajský súd v plánku z miesta dopravnej nehody, ktorý má byť zrozumiteľný nielen\nsprávnemu orgánu ale hlavne účastníkom konania, pričom však z neho vôbec nevyplynulo, kde sa so\nsvojím vozidlom nachádzal žalobca, či na parkovisku, ktoré v plánku vôbec nebolo označené, neboli v\ntom čase aj iné vozidlá, ako to tvrdil žalobca, a teda z neho vôbec nevyplýva, ako k uvádzanej nehode\nmohlo dôjsť.\nAko spochybniteľné vyhodnotil krajský súd aj záznamy svedčiace o tom, že žalobca bol nahliadať do\nspisového materiálu č. ORPZ-MI-ODI1-P-DN-136/2011 v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011. Uvedené\nzáznamy sú podpísané výlučne povereným príslušníkom Policajného zboru, pričom z ich obsahu vôbec\nnevyplýva, že v týchto dňoch skutočne žalobca bol do predmetného spisového materiálu nahliadnuť,\nčo by bolo deklarované napr. jeho vlastnoručným podpisom. Z obsahu ďalšieho úradného záznamu\nnapísaného povereným príslušníkom Policajného zboru G. vyplýva, že žalobca sa dostavil na ODI dňa\n02.01.2011 za účelom požiadania o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, avšak tento dátum je\nnesporne nesprávny, nakoľko k uvádzanej dopravnej nehode malo dôjsť až 31.05.2011. Táto skutočnosť\n(hoci môže ísť o zrejmý omyl príslušníka PZ) je dôležitá najmä pre vyhodnotenie ďalšej námietky\nžalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení, že do predmetného spisového materiálu bol nahliadať v mesiacoch\njúl a október 2011, pričom tvrdí, že v júli 2011 sa v spise nenachádzala výpoveď svedka P., ktorá\nbola zaznamenaná dňa 15.06.2011. Ak teda správny orgán naopak konštatuje, že žalobca bol do\nspisového materiálu nahliadnuť v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011, toto konštatovanie nebolo dostatočne\npreukázané.\nKrajský súd spochybnil aj skutočnosti spojené s výpoveďou svedka P.. Výpoveď spísal svedok\nvlastnoručne a podľa krajského súdu bola táto nepostačujúca vzhľadom na závery, ktoré z nej správny\norgán vyvodil. Výpoveď mala byť konfrontovaná s výpoveďou žalobcu, prípadne s výpoveďou vodiča Y.;\nz výpovede T. nevyplyulo ani to, ako ho identifikovala predavačka potravín, ktorej svedok P. odovzdal\nlístok s identifikáciou vozidla žalobcu. Podľa obsahu výpovede T. bude podľa krajského súdu potrebné\nzvážiť, či bude treba vypočuť aj nemenovanú predavačku.\nPodľa krajského súdu uvedené pochybnosti svedčia o neúplnosti skutkových zistení vykonaných\nsprávnym orgánom prvého stupňa, ako aj správnym orgánom druhého stupňa, ktorý tieto pochybnosti\nneodstránil, a preto súd prvého stupňa žalobe žalobcu vyhovel a rozhodnutie žalovaného z dôvodu\npodľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť.\nTrval na tom, že v konaní boli použité všetky prostriedky na objasnenie skutkového stavu veci, dôkazy\nboli obstarané zákonným spôsobom, sú hodnoverné a presvedčivé a správne orgány na oboch stupňoch\npostupovali v súlade so základnými pravidlami konania. Trval na tom, že z riadne zisteného skutkového\nstavu vyplynulo, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný v správnych rozhodnutiach. Skutočnosť, že\nžalobca sa dopustil doravnej nehody, vyplynula podľa žalovaného z jeho vyjadrenia zo dňa 31.05.2011,\ndo ktorého žalobca uviedol, že pri cúvaní počul náraz, ale nevenoval mu pozornosť. Žalovaný dodal,\nže k spáchaniu priestupku postačuje aj nedbanlivosť, ako v predmetnej veci, keďže žalobca ako vodič\nmotorového vozidla mohol a mal vedieť, že buchnutie súviselo s nárazom do iného vozidla. Toto\npodľa žalovaného potvrdzuje aj výpoveď svedka P., podľa ktorého žalobca po náraze vyšiel z vozidla,\nobzeral sa a asi po 5 minútach so svojim vozidlom odišiel z miesta nehody. K tvrdeným nedostatkom\nfotodokumentácie žalovaný poukázal na to, že vozidlo poškodeného zachytáva detailná fotografia č.\n4 a tiež, že popis poškodenia vozidla je obsiahnutý v zázname o dopravnej nehode z 31.05.2011. K\nnedostatkom plánku uviedol, že vozidlo žalobcu zakreslené byť nemohlo, keďže žalobca s vozidlom z\nmiesta nehody odišiel a v tom čase sa na parkovisku nenachádzali iné vozidlá, čo korešpondovalo aj\ns fotografiou č. 1. Spochybnenie správnosti označenia dátumov nahliadania do spisov nepovažoval za\npodstatné, uviedol len, že do spisu žalobca nahliadol 12.06.2011 a 19.09.2011 a pri nesprávnom dátume\n(02.01.2011) došlo len ku chybe v písaní, keď správne mal byť uvedený dátum 12.06.2011.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Podľa žalobcu správne orgány\nnedostatočne zistili skutkový stav veci a nezabezpečili všetky podklady nevyhnutné na spoľahlivé\nzistenie skutkového stavu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 16.07.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa čl. VII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01.01.2013 dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='171/1993%20Z.z.'&ucin-kdni='30.12.9999'> o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov tak, že v § 4 ods. 2 sa za prvú vetu\nvkladajú nové vety, ktoré znejú: „Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť\núčastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej\npôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt\nalebo zamestnanec.“.\nRozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bola\nrozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach ku dňu 31.12.2012 zrušená.\nV zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak práva a povinnosti rozpočtovej\norganizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa,\nktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nVzhľadom na to súd vykonal zmenu v označení žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným\noznačením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu\npodľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\n\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že\nprvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORPZ-MI-ODI2-P-459/2011 zo dňa 18.10.2011 uznal\nžalobcu vinným zo spáchania dopravného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch, za čo mu uložil zákaz činnosti viezť motorové\nvozidlo po dobu 24 mesiacov a pokutu vo výške 400,- €. Priestupku sa žalobca mal dopustiť tým, že\ndňa 31.05.2011 v čase o 15:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Felícia,\nEČ M. v Michalovciach na parkovisku Ulice Seleziánov pri predajni potravín COOP Jednota, s ktorým\ncúval, pričom počas cúvania narazil zadnou ľavou časťou svojho vozidla do zadnej ľavej časti osobného\nmotorového vozidla továrenskej značky Škoda Fabia, EČ M., ktoré tam mal zaparkované vodič B., čím\ndošlo k zrážke vozidiel, a tým k dopravnej nehode. Žalobca týmto konaním spôsobil dopravnú nehodu.\nNesplnil si povinnosť účastníka po dopravnej nehode a z miesta nehody odišiel preč. Žalobca sa podrobil\ndychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov v ten istý deň o 16:45 hod., pri ktorej mu\nbola nameraná hodnota 0,03 mg/l alkoholu v krvi. Na motorových vozidlách vznikla podľa predbežného\nodhadu škoda vo výške približne 650,- €. Žalobca opísaným konaním porušil § 22 ods. 2, § 66 ods. 2\npísm. a/, d/, e/ a písm. i/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nToto rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, ktorému žalovaný nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil, keď konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných\ndôkazov a podkladov obstaraných zákonným spôsobom, a v súlade so základnými pravidlami konania\na hodnotenia dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného\nstavu veci. Skutočnosť, že si žalobca nebol vedomý, aby pri cúvaní poškodil vozidlo poškodeného, ešte\nneznamená, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo. Záznam o podaní vysvetlenia svedka Ing.\nRomžu zo dňa 15.06.2011 tvorí súčasť spisového materiálu, s ktorým bol žalobca oboznámený. Svedok\nRomža bol poučený aj o následkoch úmyselne podanej nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede\na žalovaný preto nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede, nakoľko táto bola len jeden z\ndôkazov preukazujúcich skutočnosť, že žalobca dopravnú nehodu zavinil. Zoznam, ohliadka, náčrtok a\nfotodokumentácia z miesta dopravnej nehody boli súčasťou spisového materiálu, boli zadokumentované\npovereným príslušníkom PZ po príchode na miesto dopravnej nehody a keďže žalobca z miesta\ndopravnej nehody odišiel, nemohol byť prítomný pri prvotných a neopakovateľných úkonoch. Žalobca\nbol nahliadnuť do spisového materiálu v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011. Dňa 12.06.2011 sa záznam\no podaní vysvetlenia svedka T. ešte v spisovom materiáli nemohol nachádzať, pretože tento svedok\nbol vypočutý až dňa 15.06.2011 a dňa 19.09.2011, kedy bol žalobca opätovne nahliadnuť do spisového\nmateriálu (a nie v mesiaci október 2011, ako on tvrdí) sa tam už tento záznam o podaní vysvetlenia\nnachádzal.\nUvedené rozhodnutie napadol žalobca žalobou odôvodnenou tým, že nebola jednoznačne a\nnepochybne vyriešená základná a podstatná okolnosť vo vzťahu k jeho vine, teda či on ako vodič pri\ncúvaní narazil ľavou časťou vozidla do zadnej ľavej časti vozidla, ktoré je vo vlastníctve poškodeného, a\ntým spôsobil dopravnú nehodu, po ktorej z miesta nehody odišiel. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho\nnázoru založené iba na domnienkach a predpokladoch, opiera sa o výpoveď poškodeného, odkazuje\nna fotodokumentáciu zachytávajúcu časti vozidiel v miestach, kde malo medzi nimi dôjsť k stretu,\navšak kľúčovým dôkazom, o ktorý sa opiera napadnuté rozhodnutie, je výpoveď svedka T., ktorá je\nvšak plná rozporov. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, videl\nžalobca v tom, že neboli zabezpečené a obstarané všetky potrebné podklady na spoľahlivé zistenie\nskutkového stavu tak, aby vydané rozhodnutie bolo presvedčivé. Priestupkový orgán sa mal podľa\nžalobcu svedka T. opýtať, kde stál a z akého miesta dej pozoroval, prečo nepristúpil k vodičovi, ktorý\nnehodu zavinil a neupozornil ho, aby neodchádzal, prečo nenechal predavačke aj svoje údaje pre\npotrebu svedectva. Ďalej sa mal priestupkový orgán opýtať svedka aj na samotný nehodový dej, lebo\nsvedok hovorí iba o náraze zadnou časťou vozidla do zaparkovaného vozidla, nehovorí však, do\nktorej časti, akým spôsobom, akým smerom. Bolo potrebné vyhotoviť aj grafický plánok parkoviska\ns priestorovým rozmiestnením minimálne vozidla, ktoré viedol žalobca a vozidla poškodeného, ale aj\nďalších vozidiel, ktoré sa nachádzali na parkovisku a ktoré na grafickom plánku zachytené neboli.\nĎalej bolo podľa žalobcu potrebné zistiť, ako svedok T. zistil, kto bol poškodený a ako konkrétne\ns ním kontakt nadviazal. Zároveň bolo potrebné požiadať o svedectvo aj predavačku v potravinách\nCOOP Jednota, či skutočne svedok T. nechal u nej nejaký oznam, prípadne čo sa na ňom nachádzalo.\nŽalobca namietal aj postup prvostupňového správneho orgánu, pretože v jeho spise sa nachádzali\n\nzáznamy, ktoré sa nezhodovali so skutočnosťou. Podľa záznamu bol študovať spisový materiál dňa\n14.06.2011 a 19.09.2011, čo však nie je pravda, nakoľko ani v jeden z týchto dní spis študovať nebol.\nAni dňa 12.06.2011 nebol študovať spis, hoci to vyplýva zo záznamu, ktorý urobil poverený príslušník PZ\nprvostupňového orgánu, nakoľko tento deň bola nedeľa. Uvádza, že študovať spis bol dňa 20.07.2011,\no čom sa však v spise záznam nenachádza, avšak záznam o výpovedi svedka T., ktorá je datovaná ku\n15.06.2011 tam vtedy nenašiel.\nPodľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si\nobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods.\n1).\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).\nPodľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať\norgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného a\nprvostupňového správneho orgánu o uznaní žalobcu vinným zo spáchania dopravného priestupku, preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté správne rozhodnutia oboch stupňov, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nŽalovaný nenamietal rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania, a preto sa ním v tejto časti\nodvolací súd nezaoberal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami\núčastníkov konania a pokiaľ dospel k záveru o tom, že správne rozhodnutia boli vydané na základe\nskutkového stavu nedostatočne zisteného pre posúdenie veci, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý\nsprávne rozhodnutia zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, považovať za správne.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu nepovažoval plán z miesta údajnej nehody, ktorý slúžil\nv konaní ako dôkaz, za postačujúci. Nie je z neho zrejmé, kde sa so svojím vozidlom nachádzal žalobca,\nani či na parkovisku, ktoré v plánku vôbec nebolo označené, neboli v tom čase aj iné vozidlá, ako to tvrdil\nžalobca, a teda z neho vôbec nevyplýva ako k uvádzanej nehode mohlo dôjsť. Na tieto skutočnosti mal\nbyť vypočutý aj svedok, ktorý - pokiaľ nehodu skutočne videl, mohol presne opísať situáciu na parkovisku\nv rozhodnom čase; teda mohol popísať, kde sa nachádzali vozidlá žalobcu a poškodeného a kde boli\nostatné vozidlá a presne popísať priebeh, ako došlo k údajnému nárazu. Odvolací súd poukazuje na to,\nže žalobca tvrdil, že poškodený so svojim vozidlom parkoval tak, že sám zvýšil riziko možného nárazu\niným vozidlom pri cúvaní (keďže podľa žalobcu poškodené vozidlo stálo bokom k ostatným vozidlám na\nparkovisku). Preto bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu vysporiadať sa aj s týmto tvrdením,\na to aj z pohľadu, či údajný poškodený sa sám nedopustil priestupku podľa § 23 ods. 2 zákona č. 8/2009\nZ. z.. K výpovedi svedka P. odvolací súd dal tiež za pravdu súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že\npre nespochybniteľné zistenie skutkového stavu veci mala byť táto výpoveď konfrontovaná s výpoveďou\n\nžalobcu (svedok tvrdil, že žalobca po náraza vystúpil z vozidla a asi 5 minút sa obzeral, žalobca to\npopieral tvrdiac, že o náraze nevedel, a preto nemal dôvod z vozidla vystupovať), prípadne s výpoveďou\nvodiča Y. a predavačky (ohľadne zistenia totožnosti žalobcu, prečo svedok údajne čakal nečinne 5 minút,\nkeď sa, ako sám tvrdil, veľmi ponáhľal...). Z informácií obsiahnutých v spisovom materiáli žalovaného\nnie je zrejmé, ako došlo k identifikácii poškodeného predavačkou, ktorej vraj mal svedok nechať lístok\ns údajmi o vozidle.\nOdvolací súd sa stotožnil aj s pochybnosťami súdu prvého stupňa v súvisiacimi s fotodokumentáciou\nzaloženou v administratívnom spise žalovaného, ktorá síce detailne zobrazuje poškodené vozidlo\nžalobcu, neobsahuje však zábery, majúce vykazovať znaky poškodenia vozidla údajného poškodeného\na to ani fotografia č. 4, ktorá najmä, podľa žalovaného, mala ako jeden z dôkazov preukazovať zistený\nskutkový stav konštatovaný v napadnutom rozhodnutí.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zo spisového materiálu žalovaného jednoznačne vyvodiť,\nkedy žalobca bol do spisu nahliadať. Záznamy o nahliadaní sú podpísané len povereným príslušníkom\nPZ a aj s ohľadom na chybu spočívajúcu v označení jedného z dátumov nahliadnutí (02.01.2011, hoci\nsa prejednával priestupok z 31.05.2011) nemožno jednoznačne označiť námietky žalobcu týkajúce sa\nnedostatkov administratívneho spisu žalovaných správnych orgánov za nedôvodné. Žalobca tvrdil, že\nbol nahliadať v mesiacoch júl a október 2011, pričom v júli 2011 sa v spise nenachádzala výpoveď svedka\nP., ktorá bola zaznamenaná dňa 15.06.2011. Ak teda správny orgán naopak konštatuje, že žalobca bol\ndo spisového materiálu nahliadnuť v dňoch 12.06.2011 a 19.09.2011, toto konštatovanie vzhľadom na\nvyššie uvedené pochybnosti nebolo dostatočne preukázané.\nPreto, keď žalovaný rozhodol napriek týmto nezrovnalostiam o okolnostiach údajnej nehody, tieto\nneodstránil a vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, nemožno konštatovať, že jeho\nrozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na to bolo\npotrebné zrušiť správne rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému na nové konanie, v ktorom bude potrebné\nodstrániť vytýkané rozpory a nedostatky (najmä doplnením výpovede svedka a prípadnou konfrontáciou\njeho výpovede s výpoveďou žalobcu) zaoberať sa tvrdeniami žalobcu a podrobne vysvetliť, ako sa s\njeho námietkami vysporiadal, prípadne prečo ich nepovažoval za dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi\nkrajského súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Keďže odvolacie námietky\nžalovaného, ktoré boli v podstate totožné s jeho tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení k žalobe žalobcu\na s ktorými sa krajský súd vysporiadal, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť jeho rozsudku,\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca si trovy konania v zákonom stanovenej lehote\nnevyčíslil a zo spisu žiadne iné trovy konania nevyplývajú (§ 151 ods. 1, 2 OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}