{"guid": "da14d86a-4a55-4689-8194-17de7a19255d:3c96939d-7400-4ea3-a3d8-383de9fd13fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1", "spisova_znacka": "10Sžd/29/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/29/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 10Sžd/29/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1", "identifikacne_cislo": "7012200206", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c96939d-7400-4ea3-a3d8-383de9fd13fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/29/2012\n7012200206\n27. 02. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200206.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. G. Z.,\nbytom E., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-KE-KDI2-P-211/2011 z 30. januára 2012,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/33/2012-18 zo 17. mája 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/33/2012-18 zo dňa 17.\nmája 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu\nz 23. septembra 2011 č. k. ORPZ-RV-ODI2-SK-296/2011 bol JUDr. G. Z. (ďalej aj žalobca) uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.\nh) a j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon\no priestupkoch), pretože svojim konaním porušil § 16 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. d), § 123 ods. 5 a § 137\nods. 2, písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom v čase spáchanie skutku (ďalej len Zákon o cestnej premávke) tým, že\ndňa 19. júla 2011 v čase o 11.52 hod. viedol po štátnej ceste I. triedy č. 50 v smere jazdy Rožňava\n- Moldava nad Bodvou osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X6 evidenčného čísla E.,\npričom na vozidle nemal vpredu osadenú tabuľku s evidenčným číslom a súčasne pri vedení uvedeného\nmotorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy 90 km/hod. o 70 km/hod. Cestným\nlaserovým rýchlomerom typu Ultra Lyte LTY 20-20 100 LR, číslo súpravy 08-048-01 bola hliadkou\nŠpeciálneho dopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Ministerstva\nvnútra SR nameraná rýchlosť vozidla 160 km/hod.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 12 ods. 2 zákona\no priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 600,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\n\nna dobu 18 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy\nkonania vo výške 16,- Eur.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský dopravný inšpektorát v Košiciach\nrozhodnutím č. p.: KRPZ-KE-KDI2-P-211/2011 z 30. januára 2012 zamietol a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie zotrvávajúc na názore, že žalobca sa dopustil priestupku, tak ako to správne zistil\nokresný dopravný inšpektorát a preto i sankcia za uložený priestupok i jeho kvalifikácia sú v súlade so\nzákonom.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach na základe žaloby JUDr. G. Z. preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom\nvydané.\nŽalobca v žalobe navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože sa domnieval, že v jeho prípade nebol\nsprávne zistený skutkový stav. Namietal najmä nepredloženie zvukovoobrazového záznamu, ktorý mal\nbyť zo spáchania priestupku zaznamenaný, namietal, že pri meraní rýchlosti nebolo zamerané jeho\nvozidlo, ale iné totožné výzorom, značkou i farbou s jeho vozidlom, ktoré ho na meranom úseku obiehalo,\nuviedol, že ak by jazdil bez evidenčného čísla, bolo by mu zakázané jazdiť príslušníkmi polície podľa §\n123 ods. 5 Zákona o cestnej premávke a odňatý technický preukaz a tiež namietal nesprávny postup\norgánov polície pri zadržaní a vydaní jeho vodičského preukazu. Tvrdil, že správne orgány uverili len\npríslušníkom polície a jednej čiernobielej fotografii.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.\nKrajský súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby,\noboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru,\nže žaloba je nedôvodná, preto ju napadnutým rozsudkom v súlade s ustanovením §250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\nRozsudok odôvodnil tým, že nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení založených na\nvýpovediach príslušníkov polície npor. L. T. a ppor. Bc. B. E., ktorí 19. júla 2011 v čase o 11.52 hod.\nna štátnej ceste I. triedy č. 50 v smere jazdy Rožňava - Moldava nad Bodvou namerali osobnému\nmotorovému vozidlu továrenskej značky BMW X6 evidenčného čísla E. prístrojom Ultra Lyte LTY 20-20\n100 LR, číslo súpravy 08-048-01 rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, následne za ním išli na služobnom\nmotorovom vozidle a zastavili ho. Z vozidla vystúpila osoba, ktorá sa preukázala dokladmi na meno JUDr.\nG. Z.. V tom čase na svoju obhajobu neuvádzal žalobca žiadne iné vozidlo, až neskôr sa začal obhajovať\ntýmto spôsobom. Rovnako žalobca vtedy neuvádzal, že sa na tomto úseku cesty nachádzali iné vozidlá,\npretože členovia hliadky uviedli, že po zameraní vozidla žalobcu išli za jeho vozidlom, nestratili ho zo\nzorného poľa, čo mohli jednak kvôli technickému vybaveniu služobného motorového vozidla, jednak\npreto, že v tom čase sa v uvedenom úseku nenachádzalo iné vozidlo.\nKrajský súd preto uveril príslušníkom polície, ktorí okrem iného uviedli, že keď upozornili žalobcu na\nchýbajúcu tabuľku s evidenčným číslom a možnosť odňatia technického preukazu, vybral z kufra auta\ntabuľku a pripevnil ju na vozidlo, asi suchým zipsom. Z týchto dôvodov príslušníci polície technický\npreukaz vozidla žalobcovi nezadržali.\nOproti týmto výpovediam a dôkazom fotografiou z prístroja merajúceho rýchlosť vozidla žalobcu (keď sa\nv spise nachádzal záznam o príčine neexistencie ďalších dôkazov priamo z miesta činu - č. l. 14 - pre\nchybu softwaru), krajský súd vyhodnotil dôkaz výpoveďou žalobcu ako účelový smerujúci k zbaveniu\nsa viny za priestupok, a to najmä s prihliadnutím k zjavným rozporom medzi tvrdeniami v žalobe a na\nmieste spáchania priestupku.\nIII.\n\nOdvolanie/vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane dôvodil, že rozhodnutie\npokladá za nesprávne, keďže podľa jeho názoru došlo počas rozhodovania k vadám. Podľa § 221\nods. 1 písm. c), d) O.s.p. súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čím vlastne došlo k nesprávnemu posúdeniu veci.\nTrval na tom, že neboli vykonané všetky dôkazy, že správny orgán pri rozhodovaní zobral do úvahy\niba výpovede príslušníkov polície, uviedol, že neboli zisťovaní svedkovia, ktorí by potvrdili jeho tvrdenie\no rovnakom vozidle bez evidenčného čísla. Namietal oneskorené vydanie zadržaného vodičského\npreukazu a tiež to, že bez evidenčného čísla by mu odňali technický preukaz a tiež skutočnosť, že sa\nstratila zvukovo obrazová dokumentácia, ktorá mohla preukázať jeho nevinu. Napokon navrhol zmeniť\nnapadnutý rozsudok tak, že v celom rozsahu vyhovie jeho žalobe.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, že priestupok bol preukázaný a bola zaň vyvodená\nzodpovednosť v súlade so zákonom. Úkony orgánov objasňujúcich priestupok považoval za vykonané\nv súlade so zákonom a navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu ako vecne správny.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012\nv zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012\nokrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, pričom\npráva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol,\núčastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu\nprávneho nástupníctva. Pod všeobecným označením „žalovaný“ v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text rozhodnutia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 17. mája 2012. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu\nnepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore\ns verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 27. februára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\n\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) a j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba\nZP) na vyššie popísanom skutkovom základe.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 12 ods. 2 zákona\no priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 600,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nna dobu 18 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy\nkonania vo výške 16,- Eur.\nKrajský dopravný inšpektorát v Košiciach odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h) a j) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto\nh) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí\nrýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac\nalebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,\nj) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič autobusu a vodič motorového vozidla\ns najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac\n90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1\na vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg\nrýchlosťou najviac 130 km.h-1.\nPodľa § 137 ods. 2, písm. d) a m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej\npremávky závažným spôsobom je\nd) prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej\nznačky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1\na viac,\nm) vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá\nnezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu alebo s tabuľkou s\nevidenčným číslom, ktorá nie je pridelená tomuto vozidlu.\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené\ninak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zistil, že správne\norgány - Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát - aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nvzhľadom na jednoznačnosť skutkového a právneho stavu v prerokúvanej veci, v podstate odkazuje na\nkonanie pred krajským súdom a odôvodnenie jeho napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením\n§ 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\n\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nSo zreteľom na to, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v\nnapadnutých rozhodnutiach správnych orgánov, nemá odvolací súd v podstate čo dodať.\nZ uvedených dôkazov a rozhodnutí vyplynulo, že žalobca bol zastavený hliadkou Špeciálneho\ndopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky po tom, čo na ceste I. triedy s maximálne povolenou rýchlosťou 90 kilometrov za\nhodinu jazdil 160 kilometrov za hodinu a navyše bez tabuľky s evidenčným číslom. Po zastavení vozidla\nspáchanie priestupkov nepopieral a nijako sa k nim nevyjadril. Jeho vinu preukazujú nielen výpovede\npríslušníkov, ale aj správa o objasňovaní priestupku a fotografia z meracieho prístroja.\nKrajský súd v Košiciach správne a v súlade so zákonom pri preskúmaní predloženého priestupkového\nspisu posudzoval výpovede príslušníkov polície jednotlivo i v súhrne s ďalšími dôkazmi a správne\nvyvodil, že príslušníci polície nielen preto, že sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, prísahou\na svojim spoločenským postavením, ale najmä preto, že nemali žiaden dôvod poškodiť žalobcu a plnili\nsi len úlohy, ktoré im vyplývali z ich služobného zaradenia týkajúceho sa zabezpečovania bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, vypovedali pravdivo a v zhode s objektívne zisteným skutkovým stavom,\nktorému korešpondovalo najmä mlčanie žalobcu po pristihnutí pri páchaní priestupku.\nNa tom nič nemôže zmeniť a oslabiť zistenie skutkového stavu, že v spise sa nenachádza zvukovo\nobrazový záznam z prvotného prerokovania priestupku na mieste samom. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu by išlo iba o ďalší dôkaz, ktorý by určite nebol v rozpore so správou o objasňovaní priestupku.\nOdvolací súd pochybenie v konaní správnych orgánov nezistil, rovnako ani v konaní krajského súdu.\nVýhrady žalobcu na adresu správnych orgánov, že nevyhľadali svedkov, ktorí by potvrdili prítomnosť\nrovnakého vozidla ako žalobcovho na rovnakej ceste, ktorého vodič mal byť páchateľom priestupku, pre\nktorý je uznaný za vinného žalobca, sú bezvýznamné z hľadiska hodnotenia, či sa skutok stal, tak ako\nje uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach, pretože jeho návrhy sú nerealizovateľné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach potvrdil ako vecne správny a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie\ntohto rozhodnutia.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný\nnárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}