{"guid": "82976912-8fdd-4065-88e4-18c128a27bfc:c1edfba1-3d4b-4ca9-8cb3-9256c5f49b3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1", "spisova_znacka": "6Sžf/61/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/61/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 6Sžf/61/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1", "identifikacne_cislo": "7012200190", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/105#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1edfba1-3d4b-4ca9-8cb3-9256c5f49b3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/61/2012\n7012200190\n19. 06. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200190.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu :\nU. Q., bytom v P. M. F., L. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči s r.o., so\nsídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, za ktorú koná JUDr. Ladislav Janči, advokát, proti žalovanému :\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 8153/2009 zo dňa 2. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/20/2012-23 zo dňa 1. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/20/2012-23 zo dňa 1.\naugusta 2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len krajský súd alebo súd\nprvého stupňa) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia a následne jeho\nzrušenia a vrátenia veci žalovanému. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím ako odvolací orgán podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní ) zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. 73614/2008-5638,132PVL/2008 zo dňa 3. decembra 2008,\nktorým Colný úrad Košice (ďalej colný úrad) určil žalobcovi podľa § 44 ods. 1,4 zákona č. 511/1992 Zb.\na podľa zákona 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len zákon č. 105/2004 Z. z. alebo zákon\no spotrebnej dani z liehu) za zdaňovacie obdobie 16. februára 2006 základ spotrebnej dane z liehu v\nmnožstve 4,4175 hl alkoholu a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 4.149,66 eur z dôvodu,\nže nevedel v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u\nneho zisteného, čím mu vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2, písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z..\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, správca dane - Colný úrad Košice, vydal platobný\nvýmer č. 73614/2008-5638,132PVL/2008 zo dňa 3. decembra 2008 na tom skutkovom základe, že pri\ndomovej prehliadke vykonanej dňa 16. februára 2006 policajným orgánom v rodinnom dome žalobcu\nna adrese P., S. B.. XXXX/X bolo zistených celkom 4.411 hl alkoholu (neskôr pri opätovnom prepočte\n\n4.4175 hl alkoholu); podľa výsledku odbornej expertízy - protokolu o skúške Colného laboratória Colného\nriaditeľstva SR č. VOE- 4865-4867/07 zo dňa 29. júla 2008 v 483 trojlitrových bandaskách sa nachádzali\ntekutiny s objemovou koncentráciou alkoholu 28,4 %, 30,8 % a 31,4 %; daňový dlžník podľa § 14 ods.\n3 zákona č. 105/2004 Z. z. nepodal colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných\ndní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote daň nezaplatil; Colný úrad Košice\nvyzval žalobcu na podanie daňového priznania v lehote 15 dni s tým, aby v rovnakej lehote daň aj\nzaplatil; žalobca nepodal daňové priznanie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane; správca dane\npodľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. určil daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si sám\nzaobstaral, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom; správca dane vykonal miestne zisťovanie u F. Y.,\nktorého predmetom podnikateľskej činnosti bola výroba čistiaceho a nemrznúceho prostriedku na okná\nosobných motorových vozidiel značky „S.\" uvedeného na etikete zabezpečených bandasiek GVD Trade\nDúbrava, ktorý k svojim obchodným aktivitám uviedol, že firma GVDTRADE už nefunguje cca 5 rokov,\nnedochovali sa žiadne doklady pre stratu, k daným požiadavkám sa nevedel vyjadriť, na obchodného\npartnera U. Q. zo P. si nepamätá a ako odberateľov nemrznúcich zmesí uviedol iné spoločnosti; z archívu\nDaňového úradu Liptovský Mikuláš správny orgán prvého stupňa získal podnikové normy aj na výrobok\nznačky „S.\" daňového subjektu F. Y., ktorý bol platiteľom spotrebnej dane z liehu od 1. januára 2000\ndo 1. novembra 2001; v bandaskách, ktorých držba bola zistená u daňového subjektu, sa nenachádzal\nčistiaci a nemrznúci prostriedok tak, ako ho vyrábal F. Y. GVD Trade; správca dane o určení dane\npodľa pomôcok vyhotovil dňa 10. októbra 2008 protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý spolu s\nvýzvou na prerokovanie tohto protokolu doručil daňovému subjektu 14. októbra 2008 s tým, že za deň\nprerokovania protokolu bol určený 26. novembra 2008; dňa 26. novembra 2008 bol spracovaný dodatok\nk tomuto protokolu, ktorého obsahom bola oprava chyby pri matematickom sčítaní: daňový subjekt sa\nprerokovania protokolu dňa 26. novembra 2008 nezúčastnil z dôvodu dočasnej práceneschopnosti ani si\nna tento účel neurčil zástupcu. Ďalej krajský súd mal preukázané, že Colné riaditeľstvo SR v odôvodnení\nžalobou napadnutom rozhodnutí zotrvalo na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení správnym\norgánom prvého stupňa. Konštatoval, že zodpovednosť žalobcu za existujúci stav - zistenie liehu v\njeho priestoroch, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 105/2004 Z. z. nevedel\npreukázať, je objektívna, ako aj, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa Colné riaditeľstvo\nSR vyporiadalo s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.\nKrajský súd posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách ustanovení\n§ 12 ods. 2, písm. a/ v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z. a v spojení s § 42 zákona č.\n511/1992 Zb., ktoré citoval.\nKrajský súd konštatoval, že v daňovom konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 16. februára\n2006 bola v rodinnom dome žalobcu vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bolo zistené skladovanie\n483 kusov bandasiek o objeme 3 litre označených etiketou „S.\" naplnených liehom s rôznou už\nuvedenou koncentráciou, s poukazom na to, že žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní\nokrem svojho tvrdenia, kedy a akým spôsobom nadobudol uvedený lieh, nepredložil a ani neoznačil\nžiaden relevantný objektívny dôkaz, ktorým by nepochybne preukázal svoje tvrdenie v súvislosti s\nnadobudnutím uvedeného liehu (zmesi) od výrobcu F. Y. a s poukazom na dôkazy - miestne zisťovanie\nu F. Y..\nNesúhlasil s námietkou žalobcu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho\npostupu správcu dane. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na obsah písomného vyjadrenia F. Y. a\nvýsledky miestneho zisťovania Daňovým úradom v Liptovskom Mikuláši opakovaným vypočutím tohto\nsvedka by sa nepodarilo zistiť, či dodal alebo nedodal žalobcovi predmetné bandasky s liehom označené\nlogom „S.\", v ktorej súvislosti poukázal na to, že k tejto žalobnej námietke žalobcu zaujal stanovisko aj\nNajvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/4/2010 zo dňa 29. septembra 2010, ktorým potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/163/2009-54 zo dňa 29. apríla 2010, ktorým rozhodnutím krajský\nsúd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Colného riaditeľstva SR zo dňa\n7. septembra 2009 č. 56767/2008, ktorým v spojení s rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 10.\noktóbra 2008 č. 79/60918/08-5631 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 62.508 Sk za správny delikt\nv zmysle § 47 ods. 1, písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať v súlade\nso zákonom č. 105/2004 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného. Krajský súd\nprávny záver najvyššieho súdu uvedený v označenom rozhodnutí citoval. Ďalej krajský súd uviedol,\nže bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, na ktorom bolo dôkazné bremeno, preukázať\n\nskutočnosti, ktoré bol povinný preukazovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 105/2004 Z. z.,\ns poukazom na to, že žalobca na svoje tvrdenie žiaden hodnoverný dôkaz neoznačil, ani ho nepredložil.\nZa nedôvodnú krajský súd považoval i námietka žalobcu, podľa ktorej bol správca dane povinný vo\nveci uskutočniť ústne pojednávanie, konštatujúc, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb.\nnevyplýva obligatórnosť uskutočnenia ústneho pojednávania v daňovom konaní.\nAko nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že nemal možnosť\noboznámiť sa so zmenou protokolu o určení dane podľa pomôcok. Uviedol, že správca dane dňa 26.\nnovembra 2008 vyhotovil dodatok k protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorým opravil chybu pri\nmatematickom sčítaní, keď v protokole o určení dane podľa pomôcok zo dňa 10. októbra 2008 nesprávne\nuviedol množstvo zisteného alkoholu prepočítaného na hektolitre alkoholu a teda nesprávny údaj 4,4111\nhl a. opravil na údaj 4,4175 hl a., v dôsledku čoho aj vypočítaná daňová povinnosť sa upravila zo\nsumy 124.835 Sk na sumu 125.016 Sk, s poukazom na to, že žalobca pri prejednaní protokolu dňa 26.\nnovembra 2008 mal možnosť oboznámiť sa aj s opravou protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorý\nmu bol doručený 14.10.2008, pretože sa a ani jeho zástupca nezúčastnili na prerokovaní protokolu v\ndeň určený vo výzve zo dňa 10. októbra 2008, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu\nurčený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu (§15 ods. 2 zákona č. 511/I992 Zb.).\nNesúhlasil ani so žalobnou námietkou, v zmysle ktorej uložením daňovej povinnosti žalobcovi došlo k\nretroaktívnemu uplatneniu zákona č. 105/2004 Z. z., resp. že došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť\ndaň v zmysle § 45 zákona č. 511/1992 Zb.. Konštatoval, že vznik daňovej povinnosti u žalobcu v zmysle\n§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. je viazaný na deň zistenia liehu za situácie, že žalobca\nnevedel v momente zistenia liehu preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto liehu, s tým že\nvznik daňovej povinnosti u žalobcu nemožno viazať na moment jeho nadobudnutia (predmetný lieh\nžalobca podľa svojich tvrdení nadobudol v roku 2002), keď držba liehu, ktorého pôvod alebo spôsob\nnadobudnutia v súlade so zákonom žalobca nevedel preukázať, bola zistená dňa 16. februára 2006, t.\nj. už za účinnosti zákona č. 105/2004 Z. z., majúc za to, že z uvedených údajov vyplýva, že správcovi\ndane ani nemohlo zaniknúť právo vyrubiť daň v päťročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 45 ods. l zákona\nč. 511/1992 Zb..\nAko nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedoručení platobného výmeru právnemu\nzástupcovi žalobcu. Uviedol, že splnomocnenie zo dňa 19. septembra 2008 sa týkalo iba konania\no uložení pokuty za správny delikt (konanie pod č.79/54086/2008), s poukazom na to, že žalobca\nsplnomocnil svojho právneho zástupcu zastupovaním v daňovom konaní až plnomocenstvom zo dňa\n29. januára 2009.\nZáverom krajský súd konštatoval, že Colné riaditeľstvo SR sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\ndôsledne vyporiadalo so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli obsahovo totožné so\nžalobnými námietkami, z ktorých dôvodov tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia Colného\nriaditeľstva SR pre nedostatok dôvodov považoval za nedôvodné, doplniac, že námietkou žalobcu\ntýkajúcou sa nedodržania lehôt na vykonanie daňovej kontroly sa ani nemohol zaoberať, pretože u\nžalobcu daňová kontrola vykonaná nebola a spotrebná daň bola žalobcovi určená postupom podľa §\n42 zákona č. 511/1992 Zb..\nDospejúc k záveru, že rozhodnutie Colného riaditeľstva SR ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa bolo vydané v súlade so zákonom, krajský súd žalobu podľa § 250j ods. l O.s.p. zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane podľa § 250j ods. 2, písm. a/ až e/ O.s.p. zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nespochybnil postup\n\nžalovaného ani správcu dane, hoci podľa jeho názoru tieto orgány vychádzali pri svojich rozhodnutia z\nnesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je odôvodnené ústavne\nkonformným spôsobom poukazom na§ 157 ods. 2 O.s.p., tvrdiac, že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia je viac než zrejmé, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so žalobnými námietkami,\nkeď neposkytuje odpoveď na zásadné otázky - nevykonanie navrhovaných dôkazov zo strany osoby,\nvoči ktorej sa colné konanie viedlo, neuskutočnenie ústneho pojednávania so zachovaním znakov\nkontradiktórnosti konania, doslova nereagovanie na námietku protiústavnosti postupu colných úradov\nprejavujúca sa v retroaktívnom uplatnení zákona, premlčanie prejednávaného deliktu, v ktorej súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 115/03 z 3. júla 2003. Vytýkal súdu\nprvého stupňa, že námietky žalobcu len označil za nedôvodné, bez toho, aby uviedol, prečo majú byť\nnedôvodné a bez toho, že by svoj názor reálne zdôvodnil a oprel o relevantné ustanovenie zákona.\nĎalej dôvodil, že rozhodnutie Colného úradu Košice č. 73614/2008-5638, 132PVL/2008 zo dňa\n3. decembra 2008 je ako celok nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a vecne nesprávne.\nVyslovil názor, že postup, ktorý predchádzal vydaniu predmetného rozhodnutia, je charakterizovaný\ntiež neúplným zistením skutkového stavu veci, nesprávnym vyhodnotením doposiaľ zhromaždených\ndôkazných prostriedkov s poukazom na § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Za nesprávny\npovažoval záver súdu prvého stupňa, že námietka nevykonania dokazovania v predpísanom rozsahu\nje neopodstatnená, namietajúc, že správca dane nevykonal dokazovanie v danej veci v intenciách §\n29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď bez akéhokoľvek logicky prijateľného dôvodu nevypočul k veci\nza účasti žalobcu svedka F. Y., a to aj napriek tomu, že vykonanie tohto úkonu bolo žalobcom riadne\nnavrhované, v ktorej súvislosti poukázal na § 42 a na § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalej namietal,\nže nebolo vykonané ústne pojednávanie, napriek tomu, že potreba jeho vykonania aj v rámci daného\nkonania explicitne vyplýva z úst. § 11 a § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.. Vytýkal súdu\nprvého stupňa, že evidentne opomenul aj znenie ustanovenia § 15 ods. 13 z. č. 511/1992 Zb., ktoré\ncitoval. Tvrdil, že mu pred vydaním rozhodnutia nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom protokolu\no určení dane a až z odôvodnenia namietaného rozhodnutia sa dozvedel, že protokol bol colným\núradom zmenený. Za závažné pochybenie správcu dane považoval taktiež skutočnosť, že hoci žalobca\nmal pre dané konanie zvoleného právneho zástupcu, táto okolnosť bola doslova ignorovaná konajúcim\norgánom, ktorý ani len namietané rozhodnutie nedoručil jeho zástupcovi, s poukazom na to, že správcovi\ndane muselo byť zrejmé, že žalobca sa dal zastupovať v celom colnom konaní, teda nielen v konaní,\nv rámci ktorého bolo rozhodované o spáchaní správneho deliktu, zdôrazniac, že pokiaľ mal správca\ndane pochybnosti v obsahu plnej moci, mal jej nedostatky pokúsiť sa odstrániť, dajúc do pozornosti, že\nkaždé mu doručované podanie colného úradu vo veci týkajúcej sa zaistenia nemrznúcej zmesi dňa 16.\nfebruára 2006 bolo označené inou spisovou značkou, považujúc uvedenie čísla konania na predloženej\nplnej moci len za formálnu náležitosť.\nĎalej dôvodil, že závery prvostupňového súdu o nepreukázaní spôsobu nadobudnutia liehu sú úplne\nnelogické a rovnako je hodnotená aj výpoveď svedka Y., majúc za to, že vo vzťahu k zaistenej\nnemrznúcej zmesi ide o nemrznúcu zmes vyrobenú legálne identifikovaným výrobcom a platiteľom\nspotrebnej dane z liehu a teda o zmes vyrobenú aj z liehu, ktorá bola v minulosti zdanená, namietajúc, že\nak sa opätovne v danej veci vyrubuje spotrebná daň, koná sa tak v rozpore zo zásadou zákazu dvojitého\nzdaňovania. Tvrdil, že pôvod zaistenej nemrznúcej zmesi bol preukázaný už vecným dôkazom, priamo\nzaistenou nemrznúcou zmesou, keď táto bola riadne zabezpečená etiketami výrobcu tohto výrobku, s\npoukazom na to, že spôsob nadobudnutia nemrznúcej zmesi bol žalobcom objasnený dostatočne jasne\na zrozumiteľne aj v iných konaniach, teda že išlo o kúpu od výrobcu, ktoré tvrdenia neboli žiadnym\ndôkazom vyvrátené.\nĎalej namietal, že prvostupňový súd ani len náznakom nereagoval na výhradu, že záver o potrebe\nuplatnenia § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z. je nesprávny, čo dokazuje\nnepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Vyslovil názor, že úplne nelogicky vyznieva aj záver týkajúci sa\nidentifikovania daňového dlžníka v danej veci, dôvodiac že ak bolo preukázané, kto nemrznúcu zmes\nvydal (výrobca označený na každom balení nemrznúcej zmesi, výrobca nepoprel že ide o jeho výrobok)\naj s ohľadom na § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 1052004 Z. z. bolo možné ako daňového dlžníka označiť\njedine subjekt identifikovaný ustanovením § 13 ods. 1 písm. a/, teda právnická alebo fyzická osoba,\nktorá mu ako fyzickej osobe vydala lieh.\n\nZa závažné pochybenie colného úradu a aj súdu prvého stupňa považoval, že v danej veci aplikovali\nzákon, ktorý nebolo možné uplatniť, pričom jednoznačne došlo minimálne k porušeniu zákazu\nretroaktivity pri uplatnení zákona, čo Ústava SR vylučuje. Tvrdil, že v čase, keď bola v roku 2002\nnemrznúca zmes nadobudnutá, neexistoval zákon, ktorý by ukladal povinnosť preukazovať pôvod\na spôsob nadobudnutia nemrznúcej zmesi považujúc v rozpore s princípom právnej istoty, ak by\nsa dôsledky novoprijatého zákona č. 105/2004 Z. z. mali uplatňovať aj k tým konaniam, ktoré boli\nuskutočnené pred 1. marca 2004. Ďalej uviedol, že v danej veci je opakovane doslova perzekvovaný\na sankcionovaný za to, že v roku 2002 kúpil a neodložil si o tom doklad, hoci v čase keď tovar kupoval\nnebol zákon, ktorý by ukladal povinnosť takéto doklady uchovávať.\nĎalej tvrdil, že z ustanovenia § 45 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak by v danej veci bolo dané právo\nvyrubovať mu daň, potom takéto právo zaniklo najneskôr 31. decembra 2007, nakoľko žalovaný ( zrejme\nžalobca) prijal uvedený tovar v roku 2002, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že sa ani v tomto smere s\njeho námietkou nevysporiadal. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorým odmietol jeho\nnámietky o nezákonnosti daňovej kontroly, tvrdiac, že colné orgány uvedenú nemrznúcu zmes zaistili\n16. februára 2006, colné konanie pred správnym orgánom prvého stupňa trvalo viac ako 2 a 3/4 roka,\nčo je neprípustné, v ktorej súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 24/2010.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že nezaujal náležité stanovisko ani k okolnosti, že rozhodnutie\ndruhostupňového správneho orgánu zo dňa 7. septembra 2009, je ako celok procesné neudržateľné a\nodporujúce platnej právnej úprave s poukazom na to, že odvolací orgán o podanom odvolaní rozhodoval\ncelé tri kalendárne roky, čo je úplne nezákonné a výsledkom takéhoto rozhodovania je nulitný akt\naplikácie práva, považujúc takýto postup v príkrom rozpore s obsahom § 30a zákona č. 511/1992 Zb..\nDôvodil, že dôsledkom nevydania rozhodnutia v zákonom určenej lehote je jednoznačne zánik práva\nv danej veci rozhodnúť, preto konanie v danej veci malo byť zastavené, nakoľko podľa štrasburskej\njudikatúry konanie, ktoré zasahuje do práva účastníka na konanie v primeranej lehote je konanie, ktoré\nsúčasne zasahuje do základných práv občana na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, s\npoukazom na to, že daňové konanie je potrebné vnímať ako jeden celok až do momentu jeho zavŕšenia\nkonečným rozhodnutím, tvrdiac, že ak od zaistenia liehu 16. februára 2006 do rozhodnutia o odvolaní\nuplynula lehota takmer 6 kalendárnych rokov, ide o konanie nezákonné ako celok. Považoval viac ako\nzrejmé, že ani pochybenia prvostupňového orgánu neboli v rámci odvolacieho konania odstránené, čím\nnebol naplnený imperatív uvedený v § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb..\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že skutkové a právne okolnosti daňového prípadu\nuvádzané žalobcom v odvolaní v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa už vyjadroval v\npredchádzajúcich daňových konaniach a v konkrétnom súdnom spore, v podobe písomných rozhodnutí,\nvyjadrení, resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci. K žalobcom vytýkaným nedostatkom voči\nvydanému rozsudku súdu uviedol, že žalobcovi neprislúcha posudzovať metodiku spracovania obsahu\nodôvodnenia rozhodnutia súdu, ani posudzovať obsahový význam slovného spojenia. Mal za to, že\nvýsledný informačný obsah odôvodnenia rozsudku súdu je v subjektívnej aj objektívnej rovine zrejmý,\njasný, pochopiteľný, komplexný a dostatočný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nvrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - platobný\nvýmer, prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Košice, ktorým správca dane žalobcovi\n\nvyrubil daň z liehu v sume 4.149,66 eur za zdaňovacie obdobie 16. februára 2006 a odvolanie žalobcu\nzamietol. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\ndaň z liehu za zdaňovacie obdobie 16. februára 2006.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nZákonodarca v zákone č. 105/2004 Z. z. upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou (ďalej len \"daň\")\nna daňovom území ( § 1).\nPodľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 105/2004 Z. z. daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje\ninak, vzniká uvedením liehu do daňového voľného obehu dňom a) vydania liehu právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe, ktorá nie je oprávnená odoberať lieh v pozastavení dane, b) vlastnej spotreby\nliehu v daňovom sklade, c) prijatia liehu oprávneným príjemcom prepraveného na daňové územie\nv pozastavení dane, d) zistenia odcudzenia liehu v pozastavení dane alebo liehu oslobodeného od\ndane, e) zistenia chýbajúceho liehu 1. v pozastavení dane s výnimkou liehu uvedeného v § 7 ods. 2\npísm. e/ a f/, 2. oslobodeného od dane s výnimkou množstva liehu pripadajúceho na výrobné straty,\nmanipulačné straty, dopravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané colným úradom,\npričom takto uznané straty nesmú byť vyššie, ako sú normy strát liehu ustanovené všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným podľa osobitného zákona, ako aj množstva liehu nenávratne zničeného v\ndôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vplyvom vyššej moci, ak sú tieto straty uznané\ncolným úradom na základe úradného zistenia a potvrdenia, f) vyňatia liehu z pozastavenia dane iným\nspôsobom, ako je uvedený v písm. a) až e), g) vyrobenia liehu mimo pozastavenia dane, s výnimkou\nprepracovania zahraničného tovaru v colnom režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom\nsystéme alebo v colnom režime prepracovanie zahraničného tovaru pod colným dohľadom a okrem\nzískania liehu regeneráciou užívateľským podnikom podľa § 11 ods. 17, ak takto získaný lieh použije\nna účely oslobodené od dane v súlade s vydaným odberným poukazom, h) prijatia colného vyhlásenia\nna prepustenie liehu do voľného obehu, ak na takéto prepustenie nenadväzuje pozastavenie dane, i)\nvzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, j) prijatia liehu osobou uvedenou\nv § 37a ods. 2 alebo ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich\n\ncivilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, ak na takéto\nprijatie nenadväzuje oslobodenie od dane podľa § 7 ods. 2 písm. h).\nDaňová povinnosť vzniká aj dňom a) zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u\nprávnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať\npôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá\nalebo nakladala s liehom ako s vlastným, b) dodania alebo dňom použitia liehu oslobodeného od dane\nna iný ako určený účel.\nZa deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm. d/ a e/ a odseku 2 písm. a/ sa považuje deň, keď\ntieto skutočnosti zistil colný úrad.\nPodľa § 13 ods. 2, písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti\npodľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto\nzákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý\nsa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.\nPodľa § 45 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 105/2004 Z. z. colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon\ndozoru nad držbou a pohybom liehu, tlačou a distribúciou kontrolných známok, a tiež daňovú kontrolu.\n(§ 15 zákona č. 511/1992 Zb.)\nDaňový dozor a daňovú kontrolu vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný subjekt\nsídlo alebo trvalý pobyt alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok,\ndopravný zásobník alebo kontrolovaný lieh.\nColný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je oprávnený a) vstupovať do každej prevádzkovej\nbudovy, miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na\npodnikanie s liehom, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať, že sa\nv nich nachádza alebo sa môže nachádzať lieh, b) zisťovať stav zásob liehu a tovarov, ktoré sú určené\nalebo môžu byť použité pri výrobe liehu, a nariadiť vykonanie príslušnej inventúry, c) kontrolovať výrobné\nzariadenia, skladovacie zariadenia, prepravné obaly, zásobníky, kontajnery, cisterny a iné obaly, v\nktorých sa nachádza alebo sa môže nachádzať lieh alebo tovary z neho vyrobené, d) vykonávať kontrolu\npoužitia liehu oslobodeného od dane podľa príslušných ustanovení tohto zákona, zisťovať stav zásob\ntovarov vyrobených z liehu oslobodeného od dane, e) zastavovať vozidlá, ktoré prepravujú lieh alebo o\nktorých sa dá predpokladať, že by mohli prepravovať lieh, zisťovať množstvo nimi prepravovaného liehu,\nkontrolovať prepravné doklady a kontrolu vyznačiť v týchto dokladoch, f) bezodplatne odoberať vzorky\nv prípadoch podľa písm. a) až e) v technologicky odôvodnenom množstve; spôsob odoberania vzoriek\nustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa § 49 ods. 4, g) požadovať\npredloženie údajov a dokladov súvisiacich s činnosťou kontrolovaného subjektu, predloženie dokladov\npreukazujúcich tvrdenia kontrolovaného subjektu a všetkých dokladov uvedených v tomto zákone, h)\nzisťovať výrobné straty, manipulačné straty, dopravné straty a iné prirodzené úbytky liehu pri výrobe,\nspracovaní, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe\ndlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určiť výšku strát liehu v daňových skladoch a v\nužívateľských podnikoch pre jednotlivé druhy strát; podľa zistení podať návrh na úpravu platných noriem\nstrát, vydaných podľa osobitného predpisu, i) zisťovať a preverovať normy spotreby liehu v podnikoch,\nktoré používajú lieh oslobodený od dane podľa § 7 ods. 1, a na základe dlhodobého sledovania upraviť\nnormy spotreby liehu.\nPri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná strpieť\nvýkon oprávnení colného úradu podľa odsekov 3 a 4.\nColný úrad podľa povahy skutočností zistených pri daňovom dozore vyhotoví zápisnicu alebo úradný\nzáznam alebo vykoná daňovú kontrolu.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. na správu dane sa použije osobitný predpis ( zákon č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nZákonodarca v právnej norme § 12 ods.1 zákona č. 105/2004 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky\nvzniku daňovej povinnosti daňového subjektu a určením dňa jej vzniku v zákonne predpokladaných\nprípadoch spojených s uvedením liehu do voľného obehu. Súčasne zákonodarca v právnej norme §\n12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky vzniku daňovej povinnosti\ndaňového subjektu v prípade zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej\nosoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo\nspôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s\nliehom ako s vlastným, pričom za deň zistenia týchto skutočností sa považuje deň, keď tieto skutočnosti\nzistil colný úrad (§ 12 ods. 3 zákon č. 105/2004 Z. z.).\nCieľom daňového dozoru, daňovej kontroly v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. je\nzabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt splnil\nv súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátu. Z predloženého\nadministratívneho spisu vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vykonali\nvo veci rozsiahle šetrenie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je\nmožné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci colné orgány oboch stupňov nevykonali dokazovanie\nnáležite a vo veci nezistili riadne skutkový stav.\nVychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého\nstupňa, že v danom prípade bolo preukázané, že domovou prehliadkou vykonanou v dome žalobcu\ndňa 16. februára 2006 bolo zistené skladovanie 483 kusov bandasiek o objeme 3 litre označených\netiketou „S.\" naplnených liehom s rôznou vyššie uvedenou koncentráciou, pričom žalobca ako daňový\nsubjekt v čase zistenia a ani v rámci šetrenia colným úradom nevedel preukázať pôvod alebo spôsob\nnadobudnutia liehu nachádzajúceho sa v bandaskách nájdených v jeho rodinnom dome a i keď tvrdil,\nkedy a akým spôsobom nadobudol uvedený lieh a to že lieh nadobudol v roku 2002 od výrobcu F. Y., na\npravdivosť resp. presvedčivosť svojho tvrdenia neoznačil a ani nepredložil žiaden relevantný objektívny\ndôkaz, ktorým by nepochybne preukázal svoje tvrdenie, pričom šetrením bolo zistené, že označený\nvýrobca tvrdil, že firma GVDTRADE už nefunguje cca 5 rokov, nedochovali sa žiadne doklady pre stratu,\nk daným požiadavkám sa nevedel vyjadriť, na obchodného partnera U. Q. zo P. M. F. si nepamätal a ako\nodberateľov nemrznúcich zmesí uviedol iné spoločnosti. Súčasne z archívu Daňového úradu Liptovský\nMikuláš boli zistené podnikové normy aj na výrobok značky „S.\" daňového subjektu F. Y., z ktorých\nvyplynulo, že uvedený výrobca bol platiteľom spotrebnej dane z liehu od 1. januára 2000 do 1. novembra\n2001. Uvedené skutkové zistenia vyvracajú tvrdenia žalobcu o nadobudnutí predmetného tovaru od\noznačeného výrobcu v roku 2002.\nZákonodarca v § 12 ods. 2, písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. vznik daňovej povinnosti a deň jej vzniku\nustanovuje objektívne zistením liehu nachádzajúceho sa u fyzickej alebo právnickej osoby, ak táto nevie\npreukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z .z. a to bez\nohľadu na to, či s ním nakladala alebo nakladá ako s vlastným. Žalobcu a to aj s poukazom na §\n29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. preukázanie skutočností a to pôvod alebo spôsob nadobudnutia\nliehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., zaťažovalo dôkazným bremenom, pričom žalobcovi ako\nsubjektu nakladajúcim s liehom vyplývala povinnosť zabezpečovať evidenciu ohľadne zakúpenia alebo\nnakladania s liehom a jej uchovávanie aj z ust. § 47 zákona č. 105/2004 Z. z., keďže žalobca svoje\ntvrdenie, že predmetnú zmes obsahujúcu lieh zakúpil od výrobcu v roku 2002, nijak nepreukázal.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že v\ndanom prípade žalobcovi vznikla daňovej povinnosti zaplatiť daň z liehu a to dňom zistenia liehu t. j. 16.\n\nfebruára 2006, keď pri domovej prehliadke vykonanej v jeho rodinnom dome boli nájdené bandasky s\nobsahom liehu, ku ktorému nevedel preukázať pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu nedostatočného zistenia skutkového\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia veci správcom dane a žalovaným, ako ani s tým, že by\nkrajský súd jeho žalobným námietkam týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a\nnesprávneho právneho posúdenia veci nevenoval dostatočnú pozornosť a v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa s nimi nevyporiadal. Krajský súd sa uvedenými žalobnými námietkami žalobcu v\nodôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal a zrozumiteľným spôsobom dal odpoveď na\nzásadné otázky namietané žalobcom v jeho žalobnom návrhu, na ktoré senát odvolacieho súdu súčasne\npoukazuje.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s ďalšími námietkami žalobcu, ktorými namietal, že rozsudok\nprvostupňového súdu nie je odôvodnený ústavne konformným spôsobom a pri jeho vydaní nebol\ndôsledne uplatnený postup vymedzený ust. § 157 ods. 2 OSP a to najmä z dôvodu, že sa súd dostatočne\nnevysporiadal s námietkami voči napadnutému správnemu rozhodnutiu a to nevykonanie žalobcom\nnavrhnutých dôkazov, neuskutočnenie ústneho pojednávania so zachovaním znakov kontradiktórnosti,\nnamietanie protiústavnosti postupu colných orgánov v retroaktívnom uplatnení zákona.\nSenát odvolacieho súdu zistil, že najvyšší súd rozhodol ako odvolací súd v obdobnej veci rozsudkom\nsp. zn. 4Sžf/4/2010 zo dna 29. septembra 2010, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6S/163/2009-54 zo dňa 29. apríla 2010, ktorým rozhodnutím krajský súd zamietol žalobu žalobcu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Colného riaditeľstva SR zo dňa 7. septembra 2009\nč. 56767/2008 a ktorým v spojení s rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 10. októbra 2008 č.\n79/60918/08-5631 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 62.508 Sk za správny delikt v zmysle § 47\nods.1, písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom\nč. 105/2004 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného.\nVzhľadom k tomu, že k vyššie uvedeným odvolacím a žalobným námietkam žalobcu zaujal stanovisko\nuž najvyšší súd v označenom rozhodnutí odvolací súd v preskúmavanej veci podľa § 250ja ods. 7 O.s.p.\nnaň poukazuje a v nasledovnom znení z neho cituje:\n„V konaní na správnych orgánoch bolo dokázané, že žalobca bol v čase spáchania správneho deliktu\npodnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, pričom v predmete podnikania mal aj obchodnú\nčinnosť a sám pri výsluchu vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné bandasky s označením nemrznúca\nzmes do ostrekovačov „S.\" v objeme 3 litre predával za výhodnú cenu ďalším spotrebiteľom. V\nkonaní bolo na žalobcovi, aby dôkazmi vyvrátil skutočnosti zistené správcom dane. Bez akýchkoľvek\npochybností však bolo preukázané, že lieh zadržaný pri domovej prehliadke u žalobcu nemohol byť\nnemrznúcou zmesou do ostrekovačov „S.\" , ale že ide o lieh, ktorý podliehal dani, a ktorého pôvod a\nspôsob nadobudnutia nevedel žalobca správcovi dane preukázať, a preto správca dane ako aj žalovaný\nsprávne postupovali, ak uložili žalobcovi za správny delikt spáchaný podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona\nsankciu podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona vo výške 62.508 Sk. Odvolací súd taktiež nezistil, že\nby pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bol porušený procesný\npredpis a procesné práva účastníka, ktoré by viedli k nezákonnosti alebo vecnej nesprávnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca sa dňa 22. septembra 2008 zúčastnil ústneho pojednávania v danej\nveci a navrhol ako dôkaz vypočuť F. Y., ktorý mu mal predmetnú nemrznúcu zmes do ostrekovačov „S.\"\ndodať. Z dožiadania Colného úradu Žilina prostredníctvom daňového úradu v Liptovskom Mikuláši je\nzrejmé, že F. Y. GVD Trade účtovnú evidenciu stratil a na obchodného partnera - U. Q., zo Spišskej\nNovej Vsi si nepamätá. Je teda nepochybné, že by sa opakovaným vypočutím svedka F. Y. nepodarilo\nzistiť, či dodal, alebo nedodal žalobcovi predmetné bandasky s liehom označené ako výrobky od GVD\nTrade s logom „S.\" - nemrznúca zmes do ostrekovačov, a ktoré ani v uvedenej objemovej miere 3 litre\nnevyrábal a to ani podľa výrobnej normy, a ani podľa príslušnej STN 66 0860. Tak ako uviedol v svojich\nrozhodnutiach aj správca dane a aj žalovaný a taktiež súd prvého stupňa u žalobcu ide o jeho objektívnu\nzodpovednosť za správny delikt a bolo preto jeho povinnosťou preukázať správcovi dane opak. Keďže\nv konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. platí zásada prejednacia a nie zásada vyhľadávacia, nebolo\n\npovinnosťou správcu dane dopĺňať a vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Podľa odvolacieho súdu\nsú žalobcove tvrdenia v danej veci iba účelovou obranou, s cieľom vyhnúť sa sankcii za nepreukázanie\npôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetného liehu, ktorý bol u neho zaistený a preto nezostávalo\nodvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia\n(§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 OSP).\"\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval za nedôvodné aj námietky\nžalobcu, ktorými namietal postup správcu dane, keď vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie, nedal\nmu možnosť oboznámiť sa so zmenou protokolu o určení dane podľa pomôcok a rozhodnutie nedoručil\njeho právnemu zástupcovi.\nOdvolací súd konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva obligatórnosť\nuskutočnenia ústneho pojednávania v daňovom konaní a je na posúdení správcu dane, či vzhľadom na\nokolnosti daného prípadu ústne pojednávanie nariadi. Pokiaľ teda v danom prípade správca dane ústne\npojednávanie nenariadil, nepostupoval v rozpore so zákonom.\nĎalej zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane žalobcovi\ndoručil protokol s výzvou na vyjadrenie a s určením dňa jeho prerokovania, ku ktorému dátumu urobil\nopravu v protokole tak, že opravil len chybu pri matematickom sčítaní. Zo skutkových zistení teda\nvyplýva, že žalobca pri prejednaní protokolu dňa 26. novembra 2008 mal možnosť oboznámiť sa aj\ns opravou protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorý mu bol doručený 14. októbra 2008, pretože\nsa však na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve zo dňa 10. októbra 2008 nezúčastnil a ani si\nna tento úkon nezvolil zástupcu, sám sa zbavil práva prerokovania protokolu a tým aj oboznámiť sa s\nopravou jeho matematickej chyby.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že žalobca splnomocnením zo dňa 19. septembra 2008 splnomocnil\nprávneho zástupcu iba v konaní o uložení pokuty za správny delikt - konanie pod č.79/54086/2008 a\nv preskúmavanom konaní žalobca splnomocnil právneho zástupcu zastupovaním až plnomocenstvom\nzo dňa 29. januára 2009. Nebolo povinnosťou správcu dane vyzývať žalobcu na odstránenie vád\nplnomocenstva, keď z plnej moci zo dňa 19. septembra 2008 vyplynulo, kto ju predkladá, kto je\nsplnomocnený ako právneho zástupca účastníka a označenie konania, v ktorom sa plná moc zakladá.\nOdvolací súd taktiež nesúhlasil s odvolacou a žalobnou námietkou, podľa ktorej uložením daňovej\npovinnosti žalobcovi došlo k retroaktívnemu uplatneniu zákona č. 105/2004 Z. z., ako aj že došlo k zániku\npráva správcu dane vyrubiť daň v zmysle § 45 zákona č. 511/1992 Zb.. Súd prvého stupňa správne\nkonštatoval, že vznik daňovej povinnosti u žalobcu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004\nZ. z. je viazaný na deň zistenia liehu, keďže žalobca v čase zistenia liehu nevedel preukázať pôvod\nalebo spôsob nadobudnutia tohto liehu. Pri aplikácií vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 12 ods. 2\npísm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. nie je možné vznik daňovej povinnosti žalobcu viazať k času jeho\nnadobudnutia, pretože zákonodarca vznik daňovej povinnosti ustanovuje ku dňu zistenia liehu, ktorého\npôvod alebo spôsob nadobudnutia fyzická alebo právnická osoba nevedela preukázať v čase zistenia, a\npreto tvrdenie žalobcu, že predmetný lieh nadobudol v roku 2002, je právne bezvýznamné. Žalobca mal\nmožnosť v priebehu správneho konania predložiť dôkazy alebo inak hodnoverným spôsobom preukázať\ndržbu liehu u neho zisteného, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudol v súlade so zákonom. Skutočnosť,\nže lieh bol u neho zistený v predmetných bandaskách, samo osebe nie je dôkazom o tom, že ich zakúpil\nod výrobcu označeného na etiketách týchto bandasiek, ako aj že ich zakúpil v roku 2002. Keďže v danom\nprípade hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia o nadobudnutí liehu nepreukázal, vznikla mu povinnosť\nzaplatiť daň z liehu v súlade s § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z.. Z uvedených dôvodov\n\nvychádzajúc zo skutkových zistení správcovi dane v danom prípade ani nemohlo zaniknúť právo vyrubiť\ndaň v päťročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 45 ods. l zákona č. 511/1992 Zb..\nOdvolací súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu o pochybení colného úradu a súdu prvého\nstupňa, že v danej veci aplikovali zákon, ktorý nebolo možné uplatniť, tvrdiac, že došlo minimálne k\nporušeniu zákazu retroaktivity pri uplatnení zákona, čo Ústava SR vylučuje, keďže v čase, keď bola v\nroku 2002 nemrznúca zmes nadobudnutá, neexistoval zákon, ktorý by ukladal povinnosť preukazovať\npôvod a spôsob nadobudnutia nemrznúcej zmesi považujúc v rozpore s princípom právnej istoty, ak\nby sa dôsledky novoprijatého zákona č. 105/2004 Z. z. mali uplatňovať aj k tým konania, ktoré boli\nuskutočnené pred 1. marcom 2004.\nZo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že žalobca tvrdil, že predmetnú zmes zakúpil v roku\n2002 ako fyzická osoba podnikateľ. Pokiaľ by sa teda aj vychádzalo z premisy, že žalobca predmetnú\nzmes zakúpil ako podnikateľ v roku 2002, bolo jeho povinnosťou viesť účtovnú evidenciu v zmysle\nzákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve).\nZákonodarca v právnej norme § 32 ods. 1, písm. a/, b/ zákona o účtovníctve stanoví, že na účely tohto\nzákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a/ ktorého obsah priamo\ndokazuje skutočnosť, b/ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných\núčtovných záznamov. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 35 zákona o účtovníctve ustanovuje,\nže účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu,\nzničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických\nprostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením,\nneoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením (§ 35\nods.1); účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku\n3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve (§ 35 ods.2);\núčtovné záznamy sa uchovávajú takto: a) účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných\nzávierok podľa § 17a a 22 a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa\ntýkajú, b) účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo\niných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné\nzápisy, účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú (§ 35 ods. 3, písm. a/,\nb/). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že žalobca ako podnikateľ bol v zmysle zákona o účtovníctve\npovinný uchovávať účtovné doklady o zakúpení tovaru, teda aj predmetnej zmesi najmenej 5 rokov\nnasledujúcich po roku nadobudnutia tovaru, t. j. ak tvrdil, že tovar zakúpil v roku 2002 po dobu do konca\nraka 2007. Teda v čase zistenia 16. februára 2006 bol povinný doklad o zakúpení predmetného tovaru\n- nemrznúcej zmesi S., uchovávať.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s nesúhlasom žalobcu, ktorým namietal postup súdu prvého stupňa,\nkeď odmietol jeho námietky o nezákonnosti daňovej kontroly, poukazom na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu je zrejmé, že v danom prípade sa nevykonávala daňová kontrola v právnom\nvýzname zákonodarcom stanovená v § 15 zákona č. 511/1992 Zb., keď colný úrad ako správca dane\nvykonával zistenia postupom v zmysle § 45 zákona č. 105/2004 Z. z., pričom vychádzajúc z právnej\núpravy v § 49 ods. 2 uvedeného zákona na správu dane sa použije osobitný predpis a to zákon č.\n511/1992 Zb. len ak zákon č. 105/2004 Z. z. neustanovuje inak. Sledujúc účel zákonodarcu ustanovený\nv zákone č. 105/2004 Z. z. zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území a úpravu práv a\npovinností daňových subjektov pri nakladaní s liehom nevybavenie veci v procesnej lehote nemôže mať\nza následok vyhnutie sa daňovej povinnosti daňového subjektu. Z uvedených dôvodov odvolací súd\npovažoval námietky žalobcu za účelovú obranu. Pokiaľ žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 24/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že ak dĺžka daňovej\nkontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu\ndaňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej\nkontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť\npoužitý, tento sa na daný prípad nemôže vzťahovať, pretože sa týka dĺžky daňovej kontroly, pričom tak\nako je uvedené vyššie v danom prípade nešlo o daňovú kontrolu v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb..\n\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné k\nvyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého\nstupňa, že správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite\nzistili skutkový stav veci, v konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom,\nskutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnili v\nodôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v\nrozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými\nžalobnými námietkami. Taktiež sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci\nbolo relevantným spôsobom preukázané, že žalobca za určené zdaňovacie obdobie nesplnil zákonné\npodmienky, keď daň z liehu u neho zisteného, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v čase zistenia\nnevedel preukázať, nezaplatil, neunesúc dôkazné bremeno o deklarovanom tvrdení.\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto\nkonaní neúspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/20/2012", "guid": "fa21bee4-ab91-4a7f-aff8-27adbcfd86ab:de8e483f-d2db-49cb-91e1-ec6f152a61e9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}