{"guid": "c17f7094-fec1-4823-9534-7a9993d4d843:de2ca436-df38-41cd-924c-6a0b9e23b21d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1", "spisova_znacka": "4Sžso/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/6/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 4Sžso/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1", "identifikacne_cislo": "7012200062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 195/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-1998/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-2", "nazov": "§ 104 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-1998/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-3", "nazov": "§ 104 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-1998/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/195#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de2ca436-df38-41cd-924c-6a0b9e23b21d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/6/2013\n7012200062\n09. 04. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200062.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. B., bytom B., zast. IURISTICO s.r.o.,\nadvokátska kancelária so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice,\nZádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/O4297 z\n02.11.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012 - 61 z 21.\nnovembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012 - 61 z 21.\nnovembra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý ako druhostupňový správny orgán potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie z 27.9.2011 č. KE2/2011/25005/1 vydané Úradom práce sociálnych\nvecí a rodiny Košice, Pracovisko Košice II podľa § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a podľa § 104 ods. 1 písm. b), ods. 2\na ods. 3 zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, o povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok na\núpravu bytu vo výške 4 123,14 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorý príspevok jej bol\npriznaný na základe právoplatného rozhodnutia ÚPSVR v Košiciach z 09.01.2008 v sume 3 943,30 Eur\na zvýšený rozhodnutím zo 06.03.2008 na požadovanú sumu vrátenia 4 123,14 Eur.\nKrajský súd v dôvodoch svojho zamietajúceho rozsudku konštatoval, že žalobkyňa nesplnila zákonné\npredpoklady na poskytnutie peňažného príspevku, keďže finančné prostriedky nepoužila na základe\nzákonom stanovených podmienok, ale boli použité za účelom síce rekonštrukcie bytu žalobkyne, avšak\nnie osobou na to príslušnou a nie podľa ust. § 63 ods. 8 vtedy platného zák. č. 195/1998 Z.z. Krajský súd\nsa stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, poukázal\nna ustanovenia § 63 ods. 8, § 63 ods. 11, 12 zákona o sociálnej pomoci a uviedol, že žalobkyňa bola\npoučená o povinnosti dokladovať zrealizované stavebné práce, mala splniť notifikačnú povinnosť, že\nstavebné práce boli riadne zrealizované, čím treba rozumieť aj to, že fyzická alebo právnická osoba má\nv predmete činnosti takéto práce , o čom žalobkyňa mala vedomosť, pretože táto zákonná podmienka\npri realizácii týchto prác a pri poskytovaní takýchto finančných prostriedkov, ktoré sa vyplácajú z\nprostriedkov štátu pre účely zdravotne postihnutých ľudí, musí byť splnená. Súd sa nestotožnil s\nargumentáciou žalobkyne, že vzhľadom na svoje ochorenie nemohla rozpoznať svoje konanie, teda\nnevedela, či práce, ktoré sa realizujú v jej byte vykonáva skutočne firma TIROSTAV alebo niekto iný.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu považuje za nepreskúmateľný a vydaný v rozpore\nso zákonom. Podľa žalobkyne sa súd nevysporiadal ani okrajovo so žiadnou z namietaných skutočností\nuvedených v žalobe, najmä prečo žalobkyňa nevedela, kto v skutočnosti práce v jej byte vykonával,\n\nprečo má len obmedzené rozpoznávacie schopnosti a že vedome nespôsobila, že jej príspevok\nbol vyplatený neoprávnene. Z rozsudku nemožno ustáliť, podľa ktorej alternatívy § 104 zák. č.\n195/1998 Z.z. v relevantnom znení je žalobkyňa vlastne povinná príspevok vrátiť. V rozsudku sa\nsíce uvádzajú určité odseky § 63, avšak povinnosť vrátiť príspevok je upravená v § 104, ktorý ani\nvo svojom znení a ani so sebestručnejším výkladom týkajúcim sa riešeného prípadu v rozsudku\nuvedený nie je. Samotná stručnosť objasnenia skutkového a právneho základu rozhodnutia nemôže\nviesť k tomu, že z odôvodnenia sa napokon odpoveď na špecifické otázky účastníka nepodáva. Takýto\nnedostatok odôvodnenia je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože účastník nemôže relevantne\nargumentovať a preto uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s s § 221 ods.\n1 písm. f) OSP. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedla, že záver o nesplnení\nnotifikačnej povinnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vyúčtovanie sa uskutočnilo a\npráve na základe konečnej faktúry bol príspevok rozhodnutím zo 06.03.2008 zvýšený. Preto uplatňuje aj\ndôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) napriek poučeniu, že tento odvolací dôvod nie je prípustný. Žalobkyňa\nuviedla, že v žalobe vysvetľovala, že príspevok jej bol vyplatený oprávnene, pretože trpí príslušným\nzdravotným postihnutím, o príspevok požiadala, uskutočnila sa úprava bytu. Doložila predfaktúru ako aj\nnáslednú faktúru, ktoré neboli doteraz stornované, právnická osoba, ktorá vyhotovila doklad o cene má v\npredmete činnosti vykonávanie stavebných úprav. Prvostupňový súd za rozhodujúcu považoval otázku\nosoby, ktorá rekonštruovala byt, avšak bez vyhodnotenia všetkých skutočností a ich súvislostí. Súd sa\nnezaoberal otázkou vedomosti žalobkyne vrátiť príspevok, hoci to žalobkyňa namietala už v odvolaní\nvoči rozhodnutiu správneho orgánu, a tieto okolnosti mali byť obsiahnuté už v rozhodnutiach správnych\norgánov, ktoré však vychádzali z toho, že dôvodom na vrátenie príspevku je odsúdenie žalobkyne a\nnesplnenie ohlasovacej povinnosti podľa § 103 ods. 1 zákona v tom smere, že úpravu bytu nebude\nvykonávať spoločnosť TIROSTAV, ale pán V.. Žiadna z týchto skutočností sa napokon nestala dôvodom\nposúdenia veci súdom prvého stupňa, čo považuje žalobkyňa za prekvapivé.\nŽalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\nsubjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa\nnáležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto\nopravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd\nna prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom,\nnepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je\nv plnom rozsahu dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a\nh) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sú dôvody odvolania týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nkrajského súdu opodstatnené, pretože sa krajský súd nevysporiadal v plnom rozsahu s dôvodmi žaloby,\nrozhodnutia odporkyne (rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu tvoriace jeden\ncelok) nepreskúmal po stránke formálnej aj obsahovej v medziach žaloby a preto aj rozhodnutie o\nzamietnutí žaloby je založené na neúplnom zistení stavu veci a na nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu povinnosť vrátiť peňažný\npríspevok na úpravu bytu bola žalobkyni uložená podľa § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 104 ods.\n1 písm.b), ods. 2 a ods. 3 zák. č. 195/1998 Z.z. Rozhodnutie vo výrokovej časti neobsahuje skutkové\ndôvody pre vrátenie príspevku.\nUstanovenie § 65 ods. 19 zák. č. 447/2008 Z.z. upravuje, že na povinnosti a lehoty súvisiace s\njednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, ktoré boli poskytnuté podľa zákona účinného\ndo 31.12.2008, sa po 31.12.2008 vzťahuje zákon účinný do 31.12.2008. Podľa § 104 ods. 1 zák. č.\n195/1998 Z.z., občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný vrátiť\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytnutej\nvýške, ak nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho\nčasť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume,\n\nako patril (písm. a) alebo podľa písm. b) vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo\njeho časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Podľa ustanovenia ods. 2 § 104\npovinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný\npríspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú\nrozhodujúcu skutočnosť. Odsek 3 uvedeného ustanovenia zákona upravuje kompetencie príslušného\norgánu na rozhodnutie o vrátení príspevku a spôsob vrátenia. Úlohou krajského súdu bolo, aby v\nmedziach žaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov o uložení povinnosti\nvrátiť poskytnutý príspevok.\nPovinnosť súdu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so žalobnými dôvodmi nebola v danom\nprípade naplnená. Krajský súd však vo svojom rozsudku na str. 5 konštatoval, že „sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedeného v dôvodoch napadnutého rozhodnutia“. Úlohou\nkrajského súdu nie je stotožniť sa alebo sa nestotožniť s dôvodmi rozhodnutia správnych orgánov,\nale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutia ako aj postupu pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia.\nOdvolanie sa krajského súdu na rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, v danom prípade považuje odvolací súd za nedôvodné. Krajský súd totiž nedal odpoveď\nna základné otázky nastolené žalobkyňou, predovšetkým na jednoznačné vymedzenie rozhodujúcich\nskutkových dôvodov pre vrátenie príspevku a subsumpciu týchto skutkových dôvodov pod príslušné\nustanovenie zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu bude v ďalšom konaní potrebné, aby sa krajský\nsúd zaoberal zákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia správnych orgánov v nadväznosti na ich\npostup v celom konaní o priznanie a vrátenie príspevku, podrobne vypočuť navrhovateľku, pracovníkov\nprvostupňového správneho orgánu na okolnosti vydania rozhodnutí o priznaní príspevku a osobitne\no priznaní zvýšenia príspevku po vykonaní miestneho šetrenia, kto a kedy predložil príslušnému\norgánu predfaktúru pre priznanie príspevku a faktúru pre priznanie zvýšenia, vyhodnotiť kedy a za\nakých podmienok bol príspevok žiadateľke vyplatený, zistiť, kedy a aké oznámenia mala žalobkyňa\nvoči správnemu orgánu splniť, kedy a akým spôsobom bola o takej povinnosti vyrozumená, kedy a\nakým spôsobom úrady komunikovali priamo so žiadateľkou pred priznaním príspevku, počas použitia\npríspevku na rekonštrukciu a počas konania o vrátenie príspevku.\nOdvolací súd pripomína, že medze prieskumu rozhodnutia správnych orgánov dané žalobou nie sú\nobmedzené rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne v správnom konaní. Povinnosťou odvolacieho\nsprávneho orgánu je totiž preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu,\nbez zreteľa na dôvody odvolania v správnom konaní.\nV ďalšom konaní rozhodne krajský súd aj o náhrade trov celého súdneho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}