{"guid": "160cec08-d4d5-43d3-8486-fadb321b0a9e:b6a0aec5-1c63-489e-92a0-b336ca1c8814", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1", "spisova_znacka": "3Sžf/95/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/95/2012 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2013, sp. zn. 3Sžf/95/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1", "identifikacne_cislo": "7012200052", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6a0aec5-1c63-489e-92a0-b336ca1c8814", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/95/2012\n7012200052\n06. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200052.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivanu Rumanu a sudkýň\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,\ns.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na\nvŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/223/16748-116808/2011/999608-r a\nč. I/223/16748-116812/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 7S/6/2012-59 zo dňa 05.09.2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/6/2012-59 zo dňa\n05.09.2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí žalovaného č. I/223/16748-116808/2011/999608-r a č. I/223/16748-116812/2011/999608r zo dňa 14.11.2011, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Košice IV č.\n698/230/38684/11/Tak a č. 698/230/38727/11/Tak zo dňa 26.05.2011, ktorými bol podľa § 44 ods. 6 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmáj 2009 v sume 88.179,76 eur a za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 94.259 eur.\nRozsudok odôvodnil tým, že v prípade všetkých faktúr, ktoré žalobca v žalobách uvádzal, deklarované\nmnožstvo vykonaných služieb subdodávateľským spôsobom ani v jednom prípade nebolo preukázané,\nteda nebola naplnená materiálna stránka ustanovenia § 49 a 51 zákona o DPH. Ak daňový subjekt\nv daňovej kontrole nevie preukázať, resp. sa nepamätá na svojich subdodávateľov, pričom 80%\nfakturovaných súm tvorili práve sporné prípravné práce v takom rozsahu, v akom ich aj uviedol\nžalovaný vo svojich rozhodnutiach, nie je možné uznať žalobné námietky žalobcu, ktorými sa snaží\ntvrdiť, že deklarované množstvo vykonaných prác bolo skutočne odovzdané. Predchádzajúci konateľ\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nevedel preukázať ani to, kedy a aké doklady odovzdal novej konateľke\ntejto obchodnej spoločnosti. Stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov\nvo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, in door a out door reklamných\nplôch v zdaňovacom období podľa zmluvy o vykonaní reklamy ešte neznamená, že na strane\ndodávateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. prostredníctvom svojich subdodávateľov bez preukázania\nďalších dodávateľských subjektov, s ktorými táto obchodná spoločnosť reálne komunikovala, by mala\npreukazovať, že došlo k zdaniteľnému plneniu na strane daňového subjektu (žalobcu). Obchodná\n\nspoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. v daňovom konaní nevedela preukázať fakturované služby,\nkeďže tieto si objednávala u viacerých dodávateľov, pričom konateľ tejto obchodnej spoločnosti si\nnepamätal na mená dodávateľov. Osobne ich nepoznal a neboli to ani jeho známi, nakontaktoval sa\nna nich iba cez internet. Obchodná spoločnosť TRANSDIRECT s.r.o. takisto pri výsluchu konateľa tejto\nspoločnosti uviedla, že si nepamätá svojich dodávateľov. Krajský súd ďalej z predložených CD časť\nbillboardov zistil, že dátum vykonania snímkov dokumentujúcich umiestnenie billboardov k reklamným\nkampaniam je v mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až\ndecember 2009. Ide o roky 2008, 2004.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Má za to, že všetky podmienky\nformulované v zákonných ustanoveniach, ktoré mal podľa žalovaného, ako i krajského súdu porušiť\nnaopak splnil. Na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom ustanovené položky\na súčasne jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Nielen\nsamotné faktúry preukazujú reálnu existenciu obchodných prípadov, ale súčasne existuje celý rad\ndôkazov, ktoré dokumentujú, že predmetné faktúry majú reálny základ. Skutočnosti uvedené v bodoch\nII. žalôb (skutkové okolnosti), predstavujú ucelenú sieť dôkazov, že predmetné obchody sa reálne\nuskutočnili. Dodávateľ rovnako ako následní odberatelia evidujú s tým súvisiace plnenia riadne vo svojich\núčtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové povinnosti. Je vecou obchodnej politiky a\nsúčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera a realizácia\ntohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Je zrejmé, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom\nsvojich dodávateľov, to je však pochopiteľné, pretože mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o\nreklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a\nefektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty a keďže obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.\nako jeden z dodávateľov mu predmetné produkty v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal\nžiadne pochybnosti. Zdôraznil, že plnenie, ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a\npožadovanej kvalite, pričom svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové\npovinnosti do štátneho rozpočtu. Nie je v kompetencii daňového subjektu predložiť relevantné doklady\nza iný daňový subjekt. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu\nodlišných daňových subjektov, a preto táto skutočnosť mu nemôže byť kladená na zodpovednosť.\nVšetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti\nz nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré\ndokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, pričom vôbec nezahŕňa\npreukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov a\npredmetné dôkazy nemôže od neho požadovať. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010, Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v\nspojených veciach C-80/11\na C-142/11.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že\ndôkazy predložené žalobcom (faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali\nreálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009, uzatvorenej\nmedzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., nie je bližšie špecifikovaný. Ide o\nstanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií,\nindoor a oudoor reklamných plôch v období február - december 2009 pre projekty objednávateľa a\npre reklamné kampane. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. bola zmluva uzatvorená\n29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 07.02.2009. Z\npredložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom\nboli spracované štatistky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány,\ngrafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom monitoringov\nmediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú\nreálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu\nkontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorý bol predmetom sporných faktúr,\nako aj plnenie si odvodových povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca ešte nepreukazuje\naj uskutočnenie deklarovaných obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o., správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho\núčtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za\ndôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na\n\nskutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49 ods. ods. 1, 2\nv nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca\ntvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., bolo jeho\npovinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva\nz ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera o\naktívnej spolupráci na reklamnej kampani, ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností\ndodávateľa, predpokladajú vedomosti o účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Žalovaný\nnavrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/6/2012 zo dňa 05.09.2012 ako\nvecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli\nsúdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo\nveci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/6/2012-59 zo dňa 05.09.2012.\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie\nzdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu\ndane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011\nASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade nehmotný charakter prijatých reklamných\nslužieb.\nSpornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nplneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťami\nRATIMEX SLOVAKIA s.r.o. a TRANSDIRECT s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom\n\npodľa zmluvy o vykonaní reklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných\nelementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor\nreklamných plôch.\nVzhľadom na to, že dodávatelia žalobcu nevedeli identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov\nžalobcu), pričom nemali ani žiadnych zamestnancov, a ich účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb\nžalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje\nžalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre\nžalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak\nje v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval\ndôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet\ndane.\nV prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej\npodstaty.\nS poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.\n6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K\nštatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé média si vykonávajú\nvlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii\nsú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto\nprieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum\npočúvanosti a počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako\nMEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk <http://\nwww.mediansk.sk>. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk\n<http://wvvw.medialne.sk>, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok\na nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil\nštatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt. Kontrolovaný daňový subjekt\nnepreukázal, kto realizoval návrh a výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé\nstanice, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring návrh a umiestnenie reklamy v printových\nmédiách, mediálne plány jednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty\npresun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}