{"guid": "e51b9d56-af69-4cfa-b1c8-0fb68952f878:0d270e00-4b34-4989-b5f6-038d0b5ed59d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1", "spisova_znacka": "6Sžf/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/9/2013 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 6Sžf/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1", "identifikacne_cislo": "7012200004", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-8", "nazov": "§ 35 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d270e00-4b34-4989-b5f6-038d0b5ed59d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/9/2013\n7012200004\n30. 10. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:7012200004.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nRami Imeri AIDA, Poštová 2, Košice v zastúpení JUDr. Vladislav Vašiv, advokát, Vrátna 28, Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/19212-107495/2011/999541-r zo dňa 12.\noktóbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/1/2012-31 zo dňa\n27. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/1/2012-31\nzo dňa 27. septembra 2012, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/223/19212-107495/2011/999541r zo dňa 12. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 136 eur k rukám jeho právneho\nzástupcu JUDr. Vladislava Vašiv v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/1/2012-31 zo dňa 27. septembra 2012, podľa ust. §\n250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/19212-107495/2011/999541-r zo dňa\n12. októbra 2011, ktorými žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní) potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Košice I. č. 695/230/63727/11/Ben zo dňa 22. júla 2011, ktorým mu bola\nuložená pokuta podľa ust. § 35 ods. 8 v nadväznosti na § 110i zákona č. 511/1992 Zb. v sume 6.600\nEur. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi\nich náhradu nepriznal, keďže nebol v konaní úspešný.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, potom čo preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu, nedôvodnosť žalobných námietok. Podľa jeho názoru bol skutkový stav\nsprávnymi orgánmi zistený dostatočne, vychádzajúce zo skutočností zistených miestnym zisťovaním\nv prevádzke žalobcu a rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, čím bol konvalidovaný\nnedostatok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Skutočnosti ktoré žalobca uvádzal v žalobe\npovažoval krajský súd za irelevantné, pretože pri administratívnom delikte sa jedná o objektívnu\nzodpovednosť a skutok sa preukázateľne stal. Rovnako krajský súd považoval správnym orgánom\nuloženú pokutu ako i jej výšku za súladnú s ust. § 35 ods. 8 zákonom č. 511/1992 Zb., majúc za to, že\nžalovaný uloženie pokuty a jej výšku taktiež dostatočne vo svojom rozhodnutí zdôvodnil. Z uvedených\ndôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane sú zákonné.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. §\n205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/\nO.s.p.. V dôvodoch odvolania žalobca vyslovil názor, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav\na nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca namietal, že\nkrajský súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazom ním navrhnutým, a to s rozhodnutím žalovaného č.\nI/223/22597-122831/2011/999541-r, v ktorom správny orgán v skutkovo obdobnom prípade poukázal\nna nedostatočnosť miestneho zisťovania a zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení\npokuty v sume 6 600 Eur. Žalobca mal za to, že predložený dôkaz má však podstatný charakter, pretože\npoukazuje na skutočnosť, že správny orgán v skutkovo zhodnom prípade rozhodol inak, čo je podľa jeho\nnázoru v rozpore so základnou zásadou pri správe daní a to, že správca dane dbá, aby pri rozhodovaní\nv skutkovo zhodných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely.\nZa nesprávny považoval záver krajského súdu o tom, že žalovaný v dostatočnej miere odôvodnil a\nvysvetlil výšku uloženej pokuty. Naďalej zotrval na tom, že správny orgán pri uložení výšky pokuty porušil\npovinnosti vyplývajúce mu z ust. § 35 ods. 16 zák. č. 511/1992 Zb., na základe ktorej mal prihliadať\nna závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Odôvodnenie uloženej výšky pokuty považoval\nžalobca za nedostatočné, nakoľko nie je možné z uvedeného vyvodiť záver, že vzniknutý protiprávny\nstav je tak závažný, aby výška uloženej pokuty bola na jej hornej hranici. Vytýkal správnemu orgánu,\nže nebral do úvahy trvanie a následky protiprávneho stavu teda, či pôvodne nenablokovaný tovar bol\nnásledne nablokovaný, čím porušil svoje zákonné povinnosti rozhodujúce pri určení výšky pokuty. Na\nzáklade toho mal žalobca za to, že výška predmetnej pokuty je v rozpore so zákonom a krajský súd\nnesprávne právne posúdil vec tým, že konštatoval, že správny orgán vo svojom rozhodnutí v dostatočnej\nmiere odôvodnil a vysvetlil výšku udelenej pokuty. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu,\naby odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z v odvolaní uvedených dôvodov zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu pridržiaval svojho vyjadrenia, ktoré podal k\nsamotnej žalobe, s poukazom na to, že žalobca uviedol v odvolaní v podstate tie isté dôvody, ktoré\nuviedol v žalobe. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu\nako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Košice I. č. 695/230/63727/11/Ben zo dňa 22. júla 2011, ktorým mu bola uložená\npokuta podľa ust. § 35 ods. 8 v nadväznosti na § 110i zákona č. 511/1992 Zb. v sume 6.600\nEur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty podľa ust. § 35\nods. 8 v nadväznosti na § 110i zákona č. 511/1992 Zb. v sume 6.600 Eur za nepoužitie elektronickej\npokladnice daňovému subjektu - žalobcovi .\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe\na či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Všetky\ndaňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou\nvšetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa ust. § 110i ods. 1, 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov, konanie o uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 až 12 v znení účinnom\nk 28. februáru 2009 a blokovej pokuty podľa § 35a v znení účinnom k 28. februáru 2009, ktoré bolo\nzačaté, avšak nebolo právoplatne ukončené k 28. februáru 2009 sa dokončí podľa zákona účinného k\n28. februáru 2009.\nZa porušenie ustanovení doterajšieho predpisu, (vyhl. 55/1994 Z. z.) o ktorom sa k 28. februáru 2009\nneviedlo konanie, sa uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.\nAk osoba podľa § 35 ods. 8 v znení účinnom od 1. marca 2009 používa v súlade s osobitným predpisom\n(§ 18 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z.) pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, (vyhl. 55/1994 Z. z.) za\nporušenie ustanovení doterajšieho predpisu, sa uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.\n\nPodľa ust. § 35 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 28. februáru 2009, ak správca dane, ktorým\nje daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od\n10 000 Sk do 100 000 Sk. (331.94 Eur do 3319.39 Eur) Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým\nje daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk. (663.88 Eur do 6638.78 Eur) Nepoužívanie\nelektronickej registračnej pokladnice sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona; správca\ndane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom zistení namiesto pokuty podľa druhej vety\npodať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti.\nPodľa ust. § 35 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 28.2.2009, správca dane pri ukladaní\npokuty podľa odsekov 4, 5, 7 až 12 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.\nPodľa ust. § 97 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb. v platnom znení daňový subjekt, ktorého predmetom\npodnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať\nelektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne\nzáväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 2.\nMinisterstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom termín, rozsah, podmienky a ďalšie\npodrobnosti používania elektronických registračných pokladníc s tlačiarňou a spôsob vedenia evidencie\ntržieb.\nPodľa ust. 18 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene\na doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom\nčase, podnikateľ, ktorý má povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržieb,\nmôže používať elektronickú registračnú pokladnicu podľa doterajšieho predpisu (vyhl. 55/1994 Z. z.)\nnajneskôr do 31. decembra 2011. Pri používaní takejto elektronickej registračnej pokladnice podnikateľ\npostupuje podľa doterajšieho predpisu (vyhl. 55/1994 Z. z.) najneskôr do 31. decembra 2011.\nPodľa ust. 1 ods. 3 vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou\nregistračnou pokladnicou, subjekt pri predaji tovaru alebo a poskytovaní služieb vydáva kupujúcemu\ndoklad vyhotovený pokladnicou, ktorého kópia sa uchováva na kontrolnej páske v pokladnici, s výnimkou\nevidencie podľa § 3 ods. 10.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov náležite nepostupovali v intenciách citovaných\nprávnych noriem, keď svoje rozhodnutia v časti zdôvodnenia ukladania pokuty a jej výšky náležite\nnezdôvodnili a súčasne žalovaný sa výrokom preskúmavaného rozhodnutia odchýlil od zákonnej úpravy,\nmajúce za následok nepreskumateľnosť ich rozhodnutí v časti uloženej pokuty pre nedostatok dôvodov.\nZ obsahu spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis odvolací súd zistil, že dňa 1.\njúla 2011 bola u žalobcu vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 511/1992\nZb. a vyhlášky č. 55/1994 Z. z. v nadväznosti na § 18 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z.. Zo zápisnice\no miestnom zisťovaní č. 698/320/56727/11/Šem zo dňa 1.7.2011 vyplývajú kontrolné zistenia a to, že\ndaňový subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, čím porušil ust. § 97 zák. č. 511/1992\nZb. v nadväznosti na ust. § 18 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z. a nebol vydaný doklad z elektronickej\nregistračnej pokladnice, čím bolo porušené ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 55/1994 Z. z.. Uvedené vychádza\nzo zisteného skutkového stavu - vykonaného kontrolného nákupu v prevádzke žalobcu v OC Hypernova\n- U. v Košiciach v hodnote 1,80 Eur, pričom zmrzlina bola predavačkou vydaná a servírovaná do dvoch\npohárov, boli prijaté peniaze za kontrolný nákup v sume 20 Eur, boli vydané zvyšné peniaze, avšak\ntovar nebol natypovaný do pokladnice (nezaevidovaný nákup) a nebol vydaný pokladničný doklad. Z\nvyjadrenia predávajúcej osoby zaznamenanej v predmetnej zápisnici z miestneho zisťovania vyplýva,\nže tá nezaevidovala tovar z dôvodu náhleho úmrtia matky kolegyne a obrovského stresu.\n\nDaňový úrad Košice I rozhodnutím zo dňa 22. júla 2011, č. 695/230/63727/11/Ben daňovému subjektu\n- žalobcovi uložil pokutu podľa ust. § 35 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v sume 6.600 Eur.\nNa základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. I/223/19212-107495/2011/999541-r zo dňa\n12.10.2011 rozhodol tak, že podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie Daňového úradu\nKošice I zo dňa 22. júla 2011, č. 695/230/63727/11/Ben, ktorým bola uložená pokuta podľa ust.\n§ 35 ods. 8 v nadväznosti na § 110i zákona č. 511/1992 Zb. v sume 6.600 Eur ( vypísaná\nslovom) za nepoužitie elektronickej registračnej pokladnice daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdzuje.\nPreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nZ výroku rozhodnutia správcu dane zo dňa 22. júla 2011, č. 695/230/63727/11/Ben, ktorým bola žalobcovi\nuložená pokuta vo výške 6.600 Eur nevyplýva špecifikácia správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca\ndopustiť, a za ktoré porušenie sa mu ukladá pokuta, pričom riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny\npopis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola\nporušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. V odôvodnení rozhodnutia správca dane v časti\nzdôvodnenia uloženia pokuty a jej výšky len konštatoval bez bližšej špecifikácie, že pri určení výšky\npokuty vzal do úvahy skutočnosť, že u daňového subjektu v minulosti už viackrát došlo k zisteniu\nporušenia vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov; daňovému subjektu bola v\nminulosti už štyrikrát uložená pokuta za nepoužívanie ERP; zároveň bola daňovému subjektu uložená\ndvakrát pokuta za nevydanie dokladu z ERP; priamo v prevádzke na M. ulici v OC U. bolo posledne dňa\n26. novembra 2010 zistené, že nebol vydaný doklad z ERP.\nŽalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 12. októbra 2011, č. I/223/19212-107495/2011/999541r odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom do výroku doplnil, že pokuta bola\nuložená za nepoužitie elektronickej registračnej pokladnice. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný v\nčasti zdôvodnenia uloženia pokuty a jej výšky konštatoval, že správca dane zápisnicou vyhotovenou v\nprevádzke daňového subjektu preukázal porušenie povinnosť zaevidovania tržieb v ERP a vzhľadom\nna túto skutočnosť, je postup správcu dane pri uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 zákona č. 511/1992\nZb. právne opodstatnený; nepoužívanie ERP sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona;\nkeďže daňový subjekt opakovane porušil povinnosti vyplývajúcej z vyhlášky MF SR o ERP, správca dane\nuložil pokutu na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia (pri každom ďalšom porušení), tak ako\nmu to zákon umožňuje.\nZo skutkových zistení vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný správny orgán sa v odôvodnení\nsvojich rozhodnutí v nedostatočnej miere vysporiadali so zákonnými kritériami uvedenými v ust. § 35\nods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, na ktoré je nutné brať ohľad pri ukladaní pokuty\nza správny delikt, keď správca dane v dôvodoch rozhodnutia len skonštatoval, že pri ukladaní výšky\npokuty prihliadol na skutočnosť, že žalobca bol za porušenie povinnosti, kladenej mu v danom prípade\nza vinu, už v minulosti sankcionovaný, pričom bližšie nešpecifikoval tieto porušenia a žalovaný v\ndôvodoch rozhodnutia skonštatoval, že daňový subjekt opakovane porušil právnu povinnosť, a preto\ntreba považovať postup správcu dane, pokiaľ uložil sankciu na hornej hranici zákonného rozpätia, za\nzákonný. Odvolací súd takýto postup správnych orgánov oboch stupňov nemohol považovať za súladný\nso zákonom, keďže uloženie sankcie daňovému subjektu je zásadný zásah do jeho práv a právom\nchránených záujmov, a preto v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) bolo povinnosťou správcu\ndane ako aj žalovaného náležite odôvodniť výšku uloženej sankcie. Pokiaľ správne orgány oboch\nstupňov uložili sankciu na hornej hranici zákonného rozpätia bolo ich povinnosťou aj náležite uviesť\nkonkrétne dôvody svojho rozhodnutia. Keďže v danom prípade tieto dôvody neuviedli, zaťažili svoje\nrozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Otázkou odôvodnenia sa už viackrát\nzaoberala judikatúra Najvyššieho súdu ako aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v ustálenej judikatúre\nproblematike týkajúcej sa povinnosti súdov (čo možno aplikovať aj na orgány verejnej správy) náležite\nzdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.\nsp. zn. III. ÚS 36/2010 konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (teda aj orgánov\n\nverejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.\nProcesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným\nz týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri\nrozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť, spôsobom zakotveným v zákonnom\nustanovení. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSprávny orgán by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať\naj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má\nobsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Správny orgán je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08) a tým musí\nsúčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú\nskutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike aj v rozhodnutiach ( napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS\n174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. rozhodnutie\nKraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).\nS poukazom na uvedené odvolaciemu súdu sa javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu v danej veci v časti zdôvodnenia výšky uloženej pokuty, ako jednostranné a\nformalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV danej súvislosti však najvyšší súd dáva do pozornosti žalobcu, že v administratívnom konaní,\npredmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník\nsprávneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a\npodmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku\nsankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb\nza správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona\no správe daní.\nSúčasne odvolací súd považoval procesný postup žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v\nrozpore s ust. § 48 zákona č. 511/1992 Zb.. V zmysle uvedenej právnej úpravy odvolací správny orgán\npo preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane môže rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmeniť alebo zrušiť inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. V rozpore s uvedeným však žalovaný\nnapriek tomu, že rozhodnutie správcu dane potvrdil, napadnuté rozhodnutie vo výroku doplnil tak, že\nvo výroku svojho rozhodnutia uviedol skutok, za ktorý bola žalobcovi pokuta uložená, a preto v súlade\nso zákonom mal rozhodnutie správcu dane zmeniť a následne tak potom mohol do výroku doplniť\nšpecifikáciu správneho deliktu, ktorým daňový subjekt porušil zákonnú povinnosť a za ktorý sa mu pokuta\nukladá. Vzhľadom k takémuto procesne chybnému postupu doplnením špecifikácie skutku, za ktorý bola\npokuta udelená, žalovaný zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nejasnosti a nepresnosti výroku\nsvojho rozhodnutia.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru najvyššieho súdu, ktorá vychádza z čl.\n6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z Odporúčania výboru\nministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára\n1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Podľa formulovanému názoru najvyššieho\nsúdu musí trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty\nfyzických osôb - podnikateľov) podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto\n\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna\nzodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa\nktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a\nsprávnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a\nnie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Vychádzajúc z uvedeného je preto v rozhodnutiach\ntrestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, nevyhnutné\nvymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.\nTakáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že\npostačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Ak správny orgán neuvedie tieto\nnáležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania a postihne tak výrok\nsvojho rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť. Záver o nevyhnutnosti úplnej\nšpecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje\ni medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o\niných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď dohovor v článku 6 ods. 1\nuvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom\nkonaní, ako aj v správnom konaní, pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá\ndohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval Ústavný súd\nSlovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25. augusta 2010).\nVzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p..\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. a s § 250k ods.1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu náhradu trov konania z dôvodu jeho úspechu\nv tomto konaní. V zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1, 2 O.s.p. súd priznal žalobcovi len\nnáhradu trov konania vyplývajúce zo spisu (zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 66 € a súdny\npoplatok za odvolanie v sume 70 €), pretože právny zástupca žalobcu v zákonnej lehote náhradu trov\nprávneho zastúpenia súdu nepredložil.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}