{"guid": "04d1f46d-b294-4e1b-b136-7b416e58dd33:24db5a09-04e0-40b9-8dff-d251cef74d25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1", "spisova_znacka": "1Sžd/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/28/2012 z 8. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2013, sp. zn. 1Sžd/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1", "identifikacne_cislo": "7011201131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24db5a09-04e0-40b9-8dff-d251cef74d25", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/28/2012\n7011201131\n08. 10. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:7011201131.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v\nprávnej veci žalobcu: R. P., F., s doručovacou adresou ul. E. P., zast. JUDr. Ladislavom Pirovitsom,\nadvokátom so sídlom advokátskej kancelárie Ľ. Štúra č. 29, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky (pôv. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský\ndopravný inšpektorát) so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach zo dňa 23. mája 2012 č. k. 7S/163/2011-33, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. mája 2012 č. k.\n7S/163/2011-33 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle článku VII. zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2013 zmenil text ustanovenia\n§ 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákonov tak, že za prvú vetu\nboli vložené nasledujúce nové vety:\n„Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a\nexekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného\nzboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec.“\nNásledne bolo na Najvyšší súd doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o\nzrušení rozpočtových organizácií č.p. SLV-PS-1120/2012, ktoré podpísal Podpredseda vlády a minister\nvnútra SR dňa 12.12.2012. Medzi uvedenými krajskými riaditeľstvami policajného zboru bol uvedený aj\nžalovaný. S odkazom na ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ďalej v\nrozhodnutí konštatovalo, že práva a povinnosti, t.j. aj procesného charakteru, zrušených rozpočtových\norganizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. S prihliadnutím na hore citované ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z. a to, že Najvyšší\nsúd nemá vedomosť, že by bol minister v tomto zmysle takto rozhodol. Na základe nižšie citovaných\n\nprávnych noriem má Najvyšší súd preukázané, že do procesného postavenia Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky.\nPreto bude s týmto procesným nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod\nvšeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho\nprocesného nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byt účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mat práva a povinnosti;\ninak len ten, komu ju zákon priznáva.\n2. Rozhodnutím Č.p.: KRPZ-KE-KDI2-P-184/2011 zo 16. novembra 2011 (č.l. 6) žalovaný ako odvolací\norgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu,\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č.: ORPZ-KE-ODIl-P-557/2011 z 24.08.2011 tak,\nže vypustil nasledovný pôvodný text rozhodnutia:\n„.... § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. u)...“\na nahradil ho textom v znení\n„...§ 3 ods. 2 písm. b), § 23 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. u)...“\nVo zvyšnej časti zostalo napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezmenené.\n3. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný ozrejmil, že napadnutým rozhodnutím Okresný dopravný\ninšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného riaditeľstva v Košiciach podľa ustanovenia § 22 ods. 2\npísm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku\nlen „zák. č. 372/1990 Zb.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 50 €.\nPodľa § 79 ods. 1 vyššieho citovaného zákona, s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o\npriestupku v znení neskorších predpisov, zaviazal účastníka konania uhradiť trovy konania vo výške 16 €.\n4. Žalovaný vychádzal z nasledujúceho skutkového stavu. Žalobca dňa 22.03.2011 v čase o 12.40\nhod. v P. na E. zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom zn. Audi EČ: P. na mieste pred\nvjazdom/výjazdom z objektu budovy na uvedenej ulici, ktoré sa nachádza v centrálnej mestskej zóne\ns dopravným obmedzením zákazu státia, kde je státie povolené iba na označených parkoviskách s\nplatným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou (miesto označené zvislou dopravnou značkou IP\n24a).\nPrvostupňový správny orgán kvalifikoval vyššie opísané konanie žalobcu ako porušenie ustanovenia §\n3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z.z.“),\nčím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\n§ 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku účastník\ncestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného\nzariadenia.\nPodľa § 25 ods. 1 písm. u) zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení vodič nesmie zastaviť a stáť na iných\nmiestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo\nobmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov\nz objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.\n\n5. Žalobca napadol toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu odvolaním. Okrem iných\nodvolacích dôvodov žalobca uviedol, že stál pred vlastným domom, čím nikoho neohrozoval v plynulosti\na bezpečnosti cestnej premávky. Mal za to, že ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zák. č. 8/2009 Z.z., keďže\npoužíva výraz „osobitne“ [viď hore zvýraznené slovo v citovanom texte ustanovenia] a prípady presne\nšpecifikuje, sa nevzťahuje na miesta vjazdov alebo výjazdov z objektov neurčených na zásobovanie,\nteda na miesta vjazdov a výjazdov z objektov v súkromnom vlastníctve.\n6. Ďalej žalobca zdôraznil, že žiadna dopravná značka na inkriminovanom mieste iné povinnosti, okrem\npovinnosti parkovania na vyznačených platených parkovacích miestach účastníkom cestnej premávky,\nneukladá. Preto žalobca vyslovil svoje presvedčenie, že zastavením a státím motorového vozidla\nna mieste nevyznačenom na parkovanie, ani neoznačovanom iným zákazom, ale na mieste vjazdu\n(výjazdu) vozidla do jeho súkromného objektu, ničím neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,\nani neobmedzil jazdu vozidiel, a preto sa nedopustil žiadneho priestupku.\n7. Druhostupňový správny orgán zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ ide o právnu\nkvalifikáciu priestupku. Poukázal na § 3 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. a dopravné značky IP 24a\na IP 17a.\nŽalobca vozidlo zastavil a stál na mieste, kde je vodorovnou dopravnou značkou č. V 12A (žltá kľukatá\nčiara) vozidlom stáť zakázané.\n8. Súčasne žalovaný neuznal odvolaciu námietku v tom smere, že nakoľko žalobca je majiteľom budovy\nna E., tak nikoho neobmedzuje v cestnej premávke, a preto na vyznačenom mieste môže stáť. Žalovaný\nsúčasne poukázal na § 23 ods. 2 poslednú vetu zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého, ak sú na parkovisku\nvyznačené miesta, vodič smie stáť len na nich.\n9. Vo vzťahu k výške udelenej pokuty žalovaný uviedol, že priestupok bol klasifikovaný podľa § 22 ods.\n1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. s uložením pokuty vo výške 50 €. Pokiaľ ide o závažnosť priestupku\npodľa § 12 citovaného priestupkového zákona, tak sankcia bola uložená v súlade s § 22 ods. 2 písm.\ne) zák. č. 372/1990 Zb.\nŽalovaný potvrdil, že pri rozhodovaní o jej výške zobral do úvahy najmä spôsob spáchania priestupku,\nnásledky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, a s prihliadnutím na uvedené\nodvolací orgán považoval druh a výmeru sankcie za primeranú a odôvodnenú.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n10. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu z 28.12.2011 na\nKrajský súd v Košiciach.\n11. Najmä namietal, že\n- vozidlo stálo nie na vyznačenom parkovacom mieste, ale na neoznačenom mieste na parkovanie, na\nvoľnej ploche pred vjazdom alebo výjazdom z jeho rodinného domu v súkromnom vlastníctve, ktorý nie\nje určený na zásobovanie,\n- zastavením svojho vozidla nijakým spôsobom neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,\n- žiadna dopravná značka (vodorovná či zvislá) na inkriminovanom mieste iné povinnosti, okrem\npovinnosti parkovania na vyznačených platených parkovacích miestach, účastníkom cestnej premávky\nneukladá,\n\n- ustanovenie § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. daný vzťah nerieši; druhá veta tohto ustanovenia\nupravuje správne využitie parkovacieho miesta vodičom a ukladá povinnosť vyhýbať sa obsadzovaniu\nparkovacieho miesta tak, aby došlo k znemožneniu vyjdenia z parkovacieho miesta,\n- v rozpore so skutočným stavom veci správny orgán konštatuje, že žalobca zastavil a stál na mieste,\nkde státie zakazuje - zvislá dopravná značka IP 24a.\n12. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil\nsa s obsahom administratívneho spisu, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná, a s prihliadnutím na\nustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\n13. Krajský súd najmä zdôraznil zásadu judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva, že všeobecný\nsúd detailne zodpovedať všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba pre prejednávanú vec\nrelevantné.\n14. Ďalej krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci podľa ust. § 23 ods. 2 posledná veta zák. č. 8/2009\nZ.z. platí, že ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich. Vozidlo\nbolo v čase zistenia priestupku poskytnuté konateľovi spoločnosti Viktoria Real s.r.o. so sídlom na ulici\nMäsiarskej č. 34 v Košiciach.\n15. Podľa krajského súdu pre určenie právnej kvalifikácie priestupku žalobcu nie je rozhodujúce to, že\nžalobca stál oproti budove s vchodom, ktorá patrí do jeho vlastníctva, ale to, že v danej zóne ide o\nobmedzené státie, ako aj parkovanie, a státie vozidiel je vyznačené dopravnými značkami tak, ako to\nuviedol správny orgán prvého a druhého stupňa vo svojom rozhodnutí.\n16. V danom prípade ide o verejné priestranstvá, ktoré patria do vlastníctva Mesta Košice a podľa prílohy\nč. 1 správy o objasňovaní priestupku vyplýva, že daná lokalita aj Mäsiarska ulica je zónou s dopravným\nobmedzením, označená dopravným značením IP 24a, parkoviská s režimom platného parkovania (IP\n17a). Hranica parkovacej zóny je ohraničená počnúc od ulice Strojárskej, cez Svätoplukovu, Mestský\npark, Protifašistických bojovníkov, Palackého, Mlynárska ulica, Kukučínova, Štúrova a Kuzmányho ulica\nv Košiciach.\nZ vyššie uvedeného dôvodu krajský súd neuznal žalobcovu námietku, ktorá spočívala v tom, že neporušil\nžiadny právny predpis, keď zastavil pred vlastnou budovou, ktorá patrí súkromne do jeho vlastníctva.\nPodľa ustanovenia § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne\npoužiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí\nvodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie\nz parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd\nvozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich.\n17. Ďalej krajský súd neuznal ani námietku žalobcu v tom smere, že neporušil bezpečnosť a plynulosť\ncestnej premávky tým, že stál na mieste pred vlastnou budovou, teda pred vjazdom a výjazdom, pretože\ntakýmto státím by cudzie osoby neohrozil. Nie je podstatné to, o aký ohrozovací priestupok by v danom\nprípade išlo, ale ide o to, že žalobca je povinný rešpektovať dopravné značenia, ktoré sú na tomto území\ninštalované.\nNásledne krajský súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. vyslovil\nnázor, že dopravné obmedzenia sa netýkajú iba vlastníkov budov, resp. jedného vlastníka budovy,\nale týkajú sa všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimka z uvedeného môže byť poskytovaná len\nprostredníctvom tzv. rezidenčnej karty alebo iným spôsobom, napr. platením parkoviska.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný\nposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n\n18. K námietkam žalobcu, pokiaľ ide o vodorovné a zvislé značenia, krajský súd konštatuje, že z\nfotodokumentácie Mestskej polície, Košice, stanica Východ zo dňa 10.05.2011 vyplýva, že zaparkované\nvozidlo ŠPZ P. stálo na mieste, ktoré je vyznačené bielou farbou, teda zodpovedá skutočnosti, že žalobca\nporušil § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva\nzákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z. na vodorovné\ntrvalé dopravné značky a doplňujúce nápisy sa používa biela farba, na vodorovné dopravné značky\nvyznačujúce zákaz státia alebo zákaz zastavenia sa používa žltá farba, na vyznačenie zastávky vozidiel\npravidelnej dopravy osôb sa používa žltá, prípadne biela farba a na vyznačenie cyklistických trás a ich\npriechodov sa používa zelená farba, prípadne biela farba. Tvar a farba symbolov, ktoré na povrchu cesty,\nparkoviska alebo na inej dopravnej ploche vyobrazujú zvislé dopravné značky, zodpovedá požiadavke\nna príslušné zvislé dopravné značky vyobrazené v prílohe č. 1 časti I bodoch 1 až 6, prípadne sa symbol\nalebo významový symbol zvislej dopravnej značky vyhotoví v bielej farbe.\nPodľa § 5 ods. 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z. informatívne\nprevádzkové značky skupiny IP, informatívne smerové značky skupiny IS a informatívne iné značky\nskupiny II poskytujú účastníkovi cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu alebo\nslúžia na jeho orientáciu; spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a\npovinnosti.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.07.2012 (č.l. 40) proti celému rozsudku prvostupňového súdu\nžalobca predovšetkým uviedol zrušovacie dôvody, a to\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205\nods. 2 písm. d/ O.s.p.),\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\na/ O.s.p.), keďže sa nevysporiadal s dôležitými a rozhodujúcimi zákonnými ustanoveniami, navrhnutými\nskutočnosťami, okolnosťami a námietkami.\n20. Predovšetkým sa žalobca domnieva, že\n- druhostupňový správny orgán už dodatočne nemohol zasahovať do výroku správneho orgánu\nprvého stupňa a právneho zdôvodnenia skutku, resp. priestupku, ale mal vychádzať zo stavu k času\nrozhodovania o priestupku;\n- formálne ale ani materiálne znaky priestupku v danej veci neboli naplnené;\n- konštatovania v smere dopravných značiek ukladajúcich nejakú povinnosť v napadnutých\nrozhodnutiach sú v rozpore so skutočným stavom veci;\n- žalovaný poukazuje na ustanovenie § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., ktorým výrok rozhodnutia mení,\navšak citované ustanovenie daný vzťah nerieši;\n- farebnými fotografiami z tvári miesta, ktoré majú preukazovať pravdivosť tvrdenia žalobcu (t.j. že\nani jedna vodorovná dopravná značka spomínaná v rozhodnutí a podľa vyhlášky č. 9/2009 Z.z. nie\nje na ceste na ul. Mäsiarskej č. 34 v Košiciach vyznačená, najmä žltá kľukatá čiara podľa V 12a)\na boli predložené krajskému súdu aj na pojednávaní, tak súd prvého stupňa tieto objektívne dôkazy\nnevyhodnotil;\n- bielou farbou vyznačené písmeno „X“ nie je podľa žalobcu vodorovným dopravným značením v zmysle\nvyhlášky č. 9/2009 Z.z., ale označením prevádzkovateľa parkovacích miest o tom, že vstupná časť pred\nvchodom nie je parkovacím miestom.\n\n- podľa žalobcu zo znenia poslednej vety § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., t.j. že vodič môže stáť na\nvyznačenom parkovacom mieste nevyplýva, že by nemohol zastaviť na mieste, ktoré nie je vyznačeným\nparkovacím miestom, ale iba to, aby nesprávnym parkovaním a na inom mieste neobmedzil premávku\nna úzkej zvyšnej časti ulice,\n- tvrdenie krajského súdu, že uvedená ulica je verejným priestranstvom samo o sebe tiež nezakladá\nskutkovú podstatu priestupku. Navyše podľa žalobcu ide o mestskú komunikáciu a nie o verejné\npriestranstvo;\n- samotný žalovaný v rozhodnutí konštatoval však opak, a to „R. P. vozidlom zastavil a stál na mieste,\nkde je vodorovnou dopravnou značkou č. V 12a (žltá kľukatá čiara) vozidlom stáť zakázané.“\n- z dokazovania je nesporné, že žiadna vodorovná dopravná značka a ani zvislá značka okrem zvislej\nznačky IP 16 „Parkovacie miesta s vyhradením státím“ nebola na ulici pred domom č. 34 na ulici\nMäsiarskej v Košiciach vyznačená.\n21. Záverom žalobca požadoval zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\na vec mu vráti na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania vyčíslených v sume 864,79 €.\nB)\n22. Prostredníctvom svojho vyjadrenia z 25.07.2012 (č.l. 57) žalovaný zdôraznil, že trvá na stanovisku\nvyjadrenom v napadnutom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 16.11.2011, ako aj na skutočnostiach\nuvedených žalovaným v stanovisku zo dňa 25.04.2012 k žalobe.\n23. Následne vyjadril názor, že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný\nv súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v\n§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (navrhovateľa),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu, či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. rozhodnutie účastníka konania\nz úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.\n\n26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu\ni súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nzrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov,\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn. 6\nSžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009, či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na\ndruhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa\nžalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či vlastnícke právo a absencia\ndopravnej značky v lokalite, kde stál s vozidlom, sú skutočnosti, ktoré majú prednosť pred zákazom\nstátia v zóne.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n28. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil\nna spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu správneho orgánu\nsmerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé\nprocesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil\na ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,\npotom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.\n30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n29. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n30. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd preto\nzastáva názor, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s\nprihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\n\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení\nnásledne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku\na doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219\nods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového\nsúdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie\naj z iných dôvodov).\n1) K možnosti vyslovenia zmien:\n31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania v svojej podstate\npredstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje\nnielen o vine, ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá\nby vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5\nO.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n32. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a zmenené napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V\nsúvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na zásadu jednotnosti (dvojinštančnosti) správneho (t.j. aj\npriestupkového) konania, ktorá ukladá povinnosť odvolaciemu správneho orgánu, že každá relevantná\notázka (najmä právna) vznesená odvolateľom v prejednávanej veci musí byť predmetom posúdenia\nodvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ odvolací správny orgán nachádza odlišné skutkové (právne)\nposúdenie, potom musí vydať rozhodnutie zrušujúceho alebo iného negatívneho charakteru. To sa týka\nnielen celej ale aj parciálnej časti výroku rozhodnutia správneho orgánu.\n33. Obdobne Najvyšší súd judikoval aj v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. rozsudok sp.\nzn. 1 Sžp/1/2010), kde vyslovil nasledujúce právne názory:\n„Celá táto konštrukcia zásady jednotnosti správneho konania vychádza z aktívneho naplnenia úplnej\napelácie (apelačného mechanizmu) v správnom konaní a umožňuje odvolaciemu správnemu orgánu,\naby mohol v rámci úplnej apelácie spravodlivo napravovať vady, ktoré prvostupňový správny orgán\nvniesol do skutkových zistení a následne nesprávne vyvodených právnych záverov (subsumcií).“\nPreto sa Najvyšší súd nemohol stotožniť s námietkou žalobcu, že druhostupňový správny orgán už\ndodatočne nemohol zasahovať do výroku správneho orgánu prvého stupňa a právneho zdôvodnenia\nskutku, resp. priestupku, ale mal vychádzať zo stavu k času rozhodovania o priestupku.\n2) K formálnym a materiálnym znakom priestupku:\n34. Pri preverovaní formálnych a materiálnych znakov priestupku, resp. skutkovej podstaty, ktorej znaky\nmal žalobca ako páchateľ naplniť, musí Najvyšší súd vychádzať z ich vymedzenia v napadnutom\nrozhodnutí.\nPrvostupňový správny orgán kládol žalobcovi za vinu porušenie ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 25\nods. 1 písm. u) zák. č. 8/2009 Z.z. a naplnenie skutkovej podstaty priestupku vymedzeného v ustanovení\n§ 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. tým konaním, že zastavil a stál s vozidlom\n- na mieste pred vjazdom alebo výjazdom z budovy,\n- v centrálnej mestskej zóne s dopravným obmedzením zákazu státia, kde je státie povolené iba na\noznačených parkoviskách splatným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou (miesto označené\nzvislou dopravnou značkou IP 24a).\n\nŽalovaný v odvolacom priestupkovom konaní spresnil o porušenie povinnosti v zmysle § 23 ods. 2 zák.\nč. 8/2009 Z.z.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. v citovanom znení Priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j),\nporuší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení účastník cestnej premávky je ďalej\npovinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa § 25 ods. 1 písm. u) zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení vodič nesmie zastaviť a stáť na iných\nmiestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo\nobmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov\nz objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.\nPodľa § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne\npoužiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí\nvodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie\nz parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd\nvozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich.\n35. Podľa správnych orgánov sa mal žalobca dopustiť priestupku tým, že nerešpektoval zvislú dopravnú\nznačku IP 24a, ktorá v centrálnej mestskej zóne obmedzovala zákaz státia tak, že státie je povolené iba\nna označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou.\nŽalobca nespochybňoval tvrdenie správneho orgánu o existencii uvedenej zvislej dopravnej značky IP\n24a, iba argumentoval, že na danej ulici (Mäsiarska) sa táto značka nenachádza. Z právneho predpisu\nvšak vyplýva, že sa vzťahuje na zónu, ktorú vymedzuje značka ako začiatok a neskôr ako koniec zóny.\nPodľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. vyobrazenie a vzory dopravných značiek, dopravných zariadení,\nich čísla, rozmery, farby a presné vyhotovenie dopravných značiek, dopravných zariadení a ich význam\nsú ustanovené v prílohe č. 1.\nPodľa prílohy č. 1, II. Diel, čl. 5 (Informatívne prevádzkové značky), bod 34 platí, že značky Zóna s\ndopravným obmedzením (č. IP 24a) a Koniec zóny s dopravným obmedzením (č. IP 24b) vyznačujú\noblasť (časť obce a podobne), kde platí zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov\nznačky alebo značiek.\n36. Zákonodarca legislatívne pojem „zóna“ nevymedzil, hoci v texte zák. č. 8/2009 Z.z. s ním pracuje\nčasto napríklad vo forme obytná zóna, zóna s obmedzením cestnej premávky, pešia či školská zóna. Pre\nNajvyšší súd je nutné pod pojmom zóna rozumieť tú vymedzenú stavebnú časť obce (mesta), ktorá zo\nstavebného, dopravného alebo iného hľadiska spĺňa vymedzujúce podmienky na ňu kladené dopravnými\nznačkami alebo inými označeniami.\nMedzi žalobcom a žalovanou však nie je sporné, že žalobca do tejto zóny vošiel a následne sa v takejto\nzóne nachádzal, keď svoje vozidlo odstavil na Mäsiarskej ulici č. 34 v Košiciach. Navyše žalobca ako\nosoba, ktorá sa v uvedenej lokalite z dôvodu sídla spoločnosti často zdržiavala, musel mať vedomosť\no existencii tejto zóny.\n37. Ďalej medzi účastníkmi nie je sporné, že išlo o zónu s dopravným obmedzením, ktoré spočívalo v\nobmedzení zákazu státia, avšak pod podmienkou, že výnimku zo zákazu státia musí vodič preukázať\nosobitným preukazom vo forme napríklad platného parkovacieho lístku, parkovacej alebo rezidentskej\nkarty či iného osobitného preukazu.\nPretrvávajúci charakter zóny s dopravným obmedzením potvrdzovala aj na začiatku ulice umiestnená\nzvislá dopravná značka IP 17a „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím“, ktoré bola o pár\nmetrov doplnená zvislou dopravnou značkou IP 16 „Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným\n\nstátím“, v zmysle dodatkovej tabule konkrétne pre osoby s platnou rezidentskou kartou vo vymedzenom\nčasovom úseku (17.00 do 7.30 hod.). Uvedená zóna je podľa zistení krajského súdu ohraničená\npočnúc od ulice Strojárskej, cez Svätoplukovu, Mestský park. Protifašistických bojovníkov, Palackého,\nMlynársku ulicu, Kukučínova, Štúrova a Kuzmányho ulica v Košiciach.\n38. Nakoľko skutok bol zistený policajtmi Mestskej polície Košice o 12.40 hod., potom sa žalobca\nmohol brániť predložením platného potvrdenia o zaplatenom státí (predloženie rezidentskej karty by bolo\nvzhľadom na čas skutku irelevantné). S poukazom na ustanovenia § 5 ods. 6 vyhlášky č. 9/2009 Z.z.\nje nutné zdôrazniť, že táto informatívne prevádzková značka IP 17a (resp. IP 16) poskytovala žalobcovi\ndostatočnú informáciu vo forme príkazu, t.j. informovala ho o povinnom platenom parkovacom státí a\noznačovalo plochu (parkovacie miesta), kde státie jeho vozidla je dovolené len po riadnom zaplatení. V\nopačnom prípade ho upozorňovala, že na takto označenej ulici je státie zakázané.\nPodľa § 5 ods. 6 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. informatívne prevádzkové značky skupiny IP, informatívne\nsmerové značky skupiny IS a informatívne iné značky skupiny II poskytujú účastníkovi cestnej premávky\npotrebné informácie dopravného významu alebo slúžia na jeho orientáciu; spravidla mu aj ustanovujú\nurčité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a povinnosti.,\nPodľa prílohy č. 1, II. Diel, čl. 5 (Informatívne prevádzkové značky), bod 22 platí, že značka Parkovisko\n- parkovacie miesta s plateným státím (č. IP 17a) informuje o povinnom platenom parkovacom státí\na označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok\nvyplývajúcich z použitej značky. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie\nzakázané.\n3) K vade odôvodnenia:\n39. Žalobca však takto nekonal, a naopak svoju obranu sústredil na polemiku o existencii či neexistencii\nvodorovného dopravného značenia pred domom č. 34.\n40. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (str. 4 ods. 2 záver) skutočne vyplýva, že argumentácia\nobidvoch smerovala tiež k porušeniu zákazu stáť na mieste, „kde je vodorovnou dopravnou značkou č.\nV 12a (žltá kľukatá čiara) vozidlom stáť zakázané. [koniec citácie dotknutého textu]“.\nNaopak v napadnutom rozsudku krajského súdu sa nachádza záver, že\n„K posledným žalobným námietkam žalobcu, pokiaľ ide o vodorovné a zvislé značenia, súd konštatuje,\nže z fotodokumentácie Mestskej polície, Košice, stanica Východ zo dňa 10.5.2011, pokiaľ ide o\nzaparkované vozidlo ŠPZ P. uvedené vozidlo stálo na mieste, ktoré je vyznačené bielou farbou, teda\nzodpovedá skutočnosti, že žalobca porušil § 6 ods. 3 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon\no cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“\n41. Vo vzťahu k namietanej vade odôvodnenia žalovaného (státie na žltej kľukatej čiare) Najvyšší súd\nzdôrazňuje, že v súlade s ustanovením § 250i ods. 3 O.s.p. sa môže zaoberať iba tými vadami, ktoré by\nnepochybne mohli ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nNakoľko však z obidvoch rozhodnutí nepochybne vyplýva (viď body č. 4 a 34), že k naplneniu skutkovej\npodstaty u žalobcu došlo porušením zákazu stáť vo vymedzenej zóne bez preukázania výnimky, tak\ntakáto vada odôvodnenia nesplnila kritériá zakotvené v ustanovení § 250í ods. 3 O.s.p.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n\n42. Vo vzťahu k namietanej vade odôvodnenia krajského súdu (státie na bielej čiare) Najvyšší súd\nzdôrazňuje, že žalobca vlastne vytýka nesprávne právne posúdenie veci prostredníctvom nesúhlasu s\ntýmto argumentom krajského súdu.\nŽalobca kladie dôraz na to, že biele vyznačenie na miestnej komunikácii vo forme písmena „X“ na ceste\npred jeho domom nie je dopravným značením, ale vyznačením prevádzkovateľa parkoviska, že sa jedná\no vchod do budovy a nie o parkovacie miesto. Najvyšší súd však upozorňuje, že stále ide o zónu s\ndopravným obmedzením, a biele vyznačenie neoprávňuje žalobcu, aby stál, hoc pred svojim domom,\nale iba mu zabezpečuje nerušený vjazd do tohto domu, čo nakoniec žalobca, pokiaľ mu to technické\nmožnosti brány/vjazdu umožňovali, aj vykonať. S týmto nepochybne súvisí aj správny výklad vykonaný\nžalovaným u poslednej vety ustanovenia § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. v tom duchu, že vodič môže stáť\nv zóne so zakázaným státím (dopravné obmedzenie) iba na vyznačenom parkovacom mieste a preto\nnesmie stáť na mieste, ktoré je z parkovacích miest vylúčené.\nPodľa § 23 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne\npoužiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí\nvodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie\nz parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd\nvozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich.\n43. V súvislosti s hore uvedeným preto Najvyšší súd zdôrazňuje, že pri namietaní vady odôvodnenia\nžalovaného (státie na žltej kľukatej čiare) musí žalobca preukázať (§ 250i ods. 3 O.s.p.), že táto vada\nby nepochybne mohla ovplyvniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nie, že by došlo iba k\nformálnemu zrušeniu napadnutého rozhodnutia bez možnosti podstatnej zmeny rozhodnutia v novom\nkonaní.\nNa tomto základe musí Najvyšší súd odmietnuť zvyšné odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zákazu\nstátia ako nedôvodné, lebo ako správne konštatoval krajský súd: „Nie je podstatné to, o aký ohrozovací\npriestupok by v danom prípade išlo, ale ide o to, že žalobca je povinný rešpektovať dopravné značenia,\nktoré sú na tomto území inštalované“.\n4) K vplyvu vlastníctva na státie:\n44. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v danej veci bolo jeho vozidlo zastavené a stálo nie na\nvyznačenom parkovacom mieste, ale na neoznačenom mieste na parkovanie, na voľnej ploche pred\nvjazdom alebo výjazdom z jeho objektu (rodinného domu) v súkromnom vlastníctve, ktorý nie je určený\nna zásobovanie a nie je ani vjazdom alebo výjazdom z parkovacích miest.\nNa rozdiel od žalobcu Najvyšší súd považuje miestnu komunikáciu, na ktorej stál žalobca so svojim\nvozidlom a ktorá parcela je vo vlastníctve mesta, za verejné priestranstvo (právna analógia s § 30\nods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a\ndrobné stavebné odpady). Nejde teda o priestor, kde by žalobca mohol využívať svoje oprávnenia mu\nvyplývajúce z vlastníckeho práva.\n45. Takisto, ani blízkosť miestnej komunikácie k predmetu jeho vlastníckeho práva, neumožňuje\nžalobcovi, aby na tejto časti mohol stáť bez ohľadu na všeobecne vyslovený zákaz státie vo vymedzenej\nzóne.\nAk by Najvyšší súd pripustil opačný výklad vlastníckych oprávnení, podporil by absurdné rozšírenie\npozemkových hraníc obmedzujúcich panstvo vlastníka.\n46. Jedinou výnimkou, ktorú dopravné obmedzenia v tejto zóne pripúšťajú, je udelenie výhody\nrezidentom (t.j. aj vlastníkom priľahlých nehnuteľností), že vo vymedzenom časovom úseku môžu so\nsvojim vozidlom, napriek všeobecnému zákazu státia, s vozidlom označeným príslušným preukazom\n(povolením) stáť na Mäsiarskej ulici.\n\nV.\n47. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami\na právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky\nznaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí 1 Sžp/1/2010, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n49. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania,\nčo však v konaní nenastalo.\n50. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n51. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nS prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc\nnevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec\npoplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}